Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/38/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej, v právnej veci žalobcu: Impact spectrum SK s. r. o., so sídlom Štúrova 1419/41, 949 01 Nitra, IČO: 46 399 186, právne zastúpený: CHARGE DAVOUÉ UJ s. r. o., so sídlom Vlárska 458, 911 05 Trenčín, IČO: 47 253 894, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100259203/2021 zo dňa 15. februára 2021, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca (do 12.07.2021 podnikajúci pod obchodným menom Orino SPEDITION s. r. o.) sa podanou žalobou domáhal zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101355361/2020 zo dňa 25.08.2020, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel v sume 12.798,- eur na DPH za zdaňovacie obdobie január 2019. Zároveň žiadal zrušiť aj uvedené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vrátiť vec na ďalšie konanie.

2. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie je nezákonné, nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

3. Žalobca uvádzal, že správca dane ani žalovaný nevykonali dôkazy opakovane navrhované žalobcom v daňovej kontrole, vo vyrubovacom konaní v odvolacom konaní na preukázanie, že dodávateľ žalobcu obchody uviedol v kontrolnom výkaze a DPH na výstupe priznal v daňovom priznaní a vysporiadal so štátnym rozpočtom, a to z Informačného systému Finančnej správy. Správca dane a žalovaný neuvádzajú, že vznikla daňová ujma v štátnom rozpočte a taktiež nespochybňujú fakt, že všetky faktúry majú splnené zákonné náležitosti. Podľa žalobcu žalovaný a správca dane nesprávne právne posúdili vec, pretože opomenuli uviesť, že dodávateľovi Peno company s.r.o. na jednej strane vznikla daňová povinnosť podľa , teda priznať DPH na výstupe a vysporiadať ju so štátnym rozpočtom a žalobcovi ako odberateľovi na druhej strane vzniklo hmotné právo na odpočítanie DPH na vstupe v súlade so Smernicou 2006/112/ES, a dokonca aj metodickým

pokynom žalovaného uvedeným na jeho webovej stránke. Žalobca sa ďalej domáhal aplikácie bodov 1. a 31. Rozsudku SD EU C-18/13, prípad Maks Pen, pretože žalovaný a správca dane nemali zákonný právny dôvod pre nepriznanie odpočítania DPH na vstupe za zdaňovacie obdobie z dodávateľských faktúr dodávateľa Peno company s.r.o. Zároveň sa domáhal aplikácie bodov 20. 31. 32. 33. 40. 41. 43. 44. 45. Rozsudku SD EU vo veci C-285/11, BONIK. Žalobca mal za to, že správca dane a žalovaný nevykonali žiadny z dôkazov predložených a navrhovaných žalobcom, a to okrem iných najmä dôkazy preukazujúce, že žalobca ako daňový subjekt dodaný tovar a služby, z ktorých si uplatnil právo na odpočítanie DPH na vstupe, preukázateľne využíva pre uskutočnenie a pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení na výstupe a dôkazy z Informačného systému Finančnej správy preukazujúce, že dodávateľ Peno company s.r.o. uviedol obchod v kontrolnom výkaze a v daňovom priznaní na DPH na výstupe DPH priznal a vysporiadal so štátnym rozpočtom. Rozhodnutie žalovaného a správcu dane je preto podľa žalobcu postavené na pochybnostiach žalovaného a správcu dane a nie na dostatočne zistenom skutkovom stave veci, a preto sú rozhodnutia vydané v rozpore s , Nedostatočne zistený skutkový stav veci viedol k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, že žalobca nemá právo na odpočítanie DPH na vstupe. Žalobou napadnuté rozhodnutia sú preto nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, chýbajú konkrétne skutkové závery vyvodené z dokazovania a namiesto toho sa žalovaný a správca dane opakujú v pochybnostiach, ktoré nemajú oporu v dôkazoch v daňovom spise a sú v rozpore s dôkazmi a daňovým spisom. Ak správca dane a žalovaný uvádzajú, že sa nejedná o podvodné konanie v dodávateľskom reťazci, pretože z dôkazov v administratívnom daňovom spise vyplýva, že dodávateľ uvedený na faktúrach má DPH na svojom výstupe uvedenú v kontrolných výkazoch, v daňových priznaniach a so štátnym rozpočtom riadne vysporiadanú, ale správca dane uvádza iba pochybnosti, že tovar a služby neboli dodané dodávateľom uvedeným na faktúre pričom súčasne správca dane nespochybňuje reálne dodanie tovaru a služieb a žalobca ako daňový subjekt dodaný tovar a služby preukázateľne využíva pre uskutočnenie a pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení na výstupe, tak došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu nepriznania práva na odpočítanie DPH za zdaňovacie obdobie a k nezákonnému vyrubeniu rozdielu na DPH za zdaňovacie obdobie rozhodnutím správcu dane.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal poukázal na to, že správca dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania preveroval realizáciu dodania v zmysle predmetných faktúr, avšak nebola predložená žiadna účtovná, daňová prípadne iná obchodná dokumentácia od dodávateľa platiteľa (spoločnosť Peno company s.r.o.), ktorá by nespochybniteľne osvedčila všetky údaje uvedené na faktúrach, z ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane a zároveň by deklarovala, popísala a zdokumentovala jeho ekonomickú činnosť. H. F. sa na ústne pojednávania nedostavil, nebolo úspešné ani jeho vypočutie českým správcom dane prostredníctvom MVI. E. U. pri ústnom pojednávaní uskutočneným českým správcom dane nepredložil žiadne daňové a účtovné doklady spoločnosti Peno company s.r.o., k jej činnosti nevedel nič uviesť, nevedel kde sa nachádzajú doklady spoločnosti Peno company s.r.o, poprel, že bol konateľom spoločnosti Peno company s.r.o., nikdy nebol na Slovensku, nepozná adresu a ani sídlo spoločnosti Peno company s.r.o., takže nevedel sa ani vyjadriť ku skutočnostiam súvisiacim so spornými faktúrami ani k preukázaniu, od koho nadobudla zámkovú dlažbu spoločnosťou Peno company s.r.o., ktorá je uvedená na sporných faktúrach a uviedol, že faktúry vidí prvýkrát. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov vyplýva, že vlastníkom prenajatej parkovacej plochy o výmere 2 500 m2 je spoločnosť SOFTRANS s.r.o. na ktorej je položená zámková dlažba, ktorú platiteľ deklaruje, ako dodávku dodávateľom Peno company s.r.o., pričom táto tvorí farebne aj tvarovo súvislý celok s dlažbou položenou aj na neprenajatej parkovacej ploche. Z dokladov predložených spoločnosťou SOFTRANS s.r.o. vyplýva, že pre spoločnosť SOFTRANS s.r.o. dodala zámkovú dlažbu česká spoločnosť EUREA DEVELOPMENT s.r.o. v apríli 2019 a pokládku tejto dlažby dodala spoločnosť Peno company s.r.o. E. P. tvrdila, že si nepamätá s kým jednala za spoločnosť Peno company s.r.o., následne uviedla, že jednala osobne s H. F., zmluva nebola uzatvorená, objednávky zadávala telefonicky a tovar bol dovezený dodávateľom na adresu A., R. XX, kde si tento tovar osobne prevzala. E. P. uviedla, že vykonávajú medzinárodnú prepravu tovaru a špedíciu, takže s prihliadnutím na znalosť danej problematiky t. j. aj prislúchajúcich dokladov vystavených pri preprave tovaru, nepredložila žiadne doklady o preprave prípadne ich kópie, žalobca počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci kto skutočne sporné zdaniteľné plnenie dodal. Ide pritom o skutočnosti, ktoré možno od platiteľa ako obozretného podnikateľa spravodlivo požadovať. Žalobca uviedol, že v cene dlažby bola zahrnutá aj doprava, čo nie je zrejmé z predložených dodacích listov, či sporných faktúr, pričom v týchto (prevzatie tovaru) nie je k odtlačku pečiatky uvedený dátum, či podpis platiteľa na znak prevzatia tovaru dodávateľom spoločnosťou Peno company s.r.o., z čoho

plynie, že predmetné dodacie listy neobsahujú také údaje a informácie, ktoré by formálne postačovali na reálne preukázanie dodania tovaru spoločnosťou Peno company s.r.o.; žalobca nepredložil žiadne doklady prípadne iné relevantné dôkazy súvisiace s prepravou sporného tovaru, nepreukázal dodanie tovaru, deň keď ako kupujúci nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník a s tým spojený vznik daňovej povinnosti (§ 19 zákona o DPH). Ide pritom o listinu, ktorú možno od platiteľa, ako obozretného podnikateľa spravodlivo požadovať. Žalovaný poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.03.2015, z ktorého vyplýva, že „dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt; pričom samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami a iným listinným dôkazom nie je postačujúce, pretože faktúra, resp. iné daňové doklady sú relevantným dokladom, len vtedy ak je nepochybné, že sú v nich uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie; skutočnosť, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu“. Žalovaný ďalej uviedol, že z kontrolných výkazov v reťazci Delphi Slovensko, s.r.o. v likvidácii - SVT Projects s.r.o.

- Peno company s.r.o. - Orino SPEDITION s.r.o. vyplýva, že spoločnosť Delphi Slovensko, s.r.o. v likvidácii so spoločnosťou SVT Projects s.r.o. neobchodovala, nenakupovala žiadnu zámkovú dlažbu, a to ani v mesiaci január 2019, kedy už bola v likvidácii; v kontrolnom výkaze za január 2019 neuviedla žiadne vystavené faktúry pre žiadnych odberateľov; spoločnosť Delphi Slovensko, s.r.o. v likvidácii zámkovú dlažbu nedodala spoločnosti SVT Projects s.r.o. a na základe toho nemohla spoločnosť SVT Projects s.r.o. dodať zámkovú dlažbu spoločnosti Peno company s.r.o., tak ako to síce uviedla vo svojom kontrolnom výkaze a následne spoločnosť Peno company s.r.o. nemohla dodať túto dlažbu platiteľovi, tak ako to uviedla vo svojom kontrolnom výkaze, pričom spoločnosť SVT Projects s.r.o. a Peno company s.r.o. sú nekontaktné a so správcom dane nekomunikujú. Žalovaný v súvislosti so žalobcom namietanému nevykonaniu ním navrhovaných dôkazov na preukázanie, že dodávateľ žalobcu obchody uviedol v kontrolnom výkaze na DPH (prípadne aj v daňovom priznaní na DPH) a DPH na výstupe priznal uviedol, že vierohodný kontrolný výkaz možno považovať iba taký, ktorý v sebe odráža reálne plnenie a skutočnosť, v opačnom prípade ide len o formálny doklad, ktorý je možné technicky kedykoľvek vyhotoviť. Zároveň žalovaný poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 02.12.2020, podľa ktorého „Pokiaľ ide o správnym súdom uvedenú povinnosť skontrolovať daňové priznania a kontrolné výkazy dodávateľov na dani z pridanej hodnoty, zaúčtovanie, priznanie dane, či sporné faktúry sú uvedené v kontrolnom výkaze za predmetné zdaňovacie obdobie, je irelevantná a nie je dôkazom, či sa obchod uvedený na faktúrach skutočne realizoval. Tieto doklady slúžia ako analytický nástroj správcu dane, avšak neslúži ako „jedinečný“ dôkaz na preukazovanie uskutočnených zdaniteľných obchodov a ani takýto dôkaz nenahrádzajú.“ Žalobca tak mal v rámci daňového konania preukázať, či došlo k reálnemu dodaniu predmetu zdaniteľného plnenia (Zámková dlažba HAČKO 100 mm sivá) deklarovanému po formálnej stránke na sporných faktúrach, na základe ktorých žalobca žiadal priznanie odpočtu dane z pridanej hodnoty. Žalobcu teda zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania prijatia zdaniteľného plnenia od dodávateľa deklarovaného na sporných faktúrach. Túto skutočnosť však žalobca, ako vyplýva zo spisového materiálu, nepreukázal. Správca dane žalobcu opakovane vyzýval na preukázanie žalobcom deklarovaného plnenia. Faktúry sú iba nepriamymi dôkazmi, ktoré samy o sebe nie sú spôsobilé preukázať reálne dodanie služieb. Avšak je v záujme daňového subjektu, aby nad rámec svojich bežných obchodných potrieb zhromažďoval dôkazy, ktoré môžu preukázať, že k dodaniu služieb skutočne došlo, keďže si uplatnil nárok na odpočet dane. Tvrdenia žalobcu súvisiace s preukázaním dodania predmetného zdaniteľného plnenia deklarovaným dodávateľom, spoločnosťou Peno company s.r.o. neboli ním podporne predložené žiadne relevantné dôkazy, ktoré by dodanie predmetného tovaru v plnom rozsahu preukázali.

5. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (v replike) žalobca uviedol, že správca dane neprerokoval vyjadrenie k protokolu, tak v rozpore s § 68 ods. 3 Daňového poriadku nevykonal dôkazy a nevykonal miestne zisťovanie v potrebnom rozsahu.

6. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (duplike) žalovaný zopakoval, že primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za dodržania zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým

subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený.

7. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva:

8. Rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. 101355361/2020 zo dňa 25.08.2020 bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel v sume 12.798,- eur na DPH za zdaňovacie obdobie január 2019. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že správca dane neuznal žalobcovi v deklarovanom rozsahu nárok na odpočet DPH z faktúr č. 2019010901, č. 2019011201, č. 2019011601, č. 2019012001, č. 2019012201, č. 2019012701 od dodávateľa Peno company s.r.o. za dodávku tovaru (zámková dlažba - Háčko 100 mm sivá).

9. Správca dane vyšiel zo zistenia, že zdaniteľné plnenia boli uskutočnené tak, ako je na predložených faktúrach č.2019010901, č.2019011201, č.2019011601, č.2019012001, č.2019012201, č.2019012701 deklarované. Žalobca však nevyvrátil pochybnosti správcu dane že tovary, ktoré boli deklarované na faktúrach, boli skutočne dodané dodávateľom Peno company s.r.o. Žalobca nepreukázal a nepredložil vecné dôkazy a argumenty, ktoré by preukazovali a potvrdzovali skutočné dodanie tovaru spoločnosťou Peno company s.r.o. Vykonaným preverovaním sa nepreukázalo, že sa zdaniteľné obchody deklarované na sporných faktúrach uskutočnili tak, ako je na nich uvedené, a že dodávateľovi Peno company s.r.o. uvedenému na týchto faktúrach vznikla daňová povinnosť. Spoločnosť Peno company s.r.o. bola voči správcovi dane nekontaktnou, správcovi dane sa vtedajšieho konateľa dodávateľa H. F. vypočuť nepodarilo a nový konateľ spoločnosti E. U. poprel, že by bol vedome konateľom uvedenej spoločnosti, o spoločnosti, predložených faktúrach a fakturovanom tovare nemal žiadnu vedomosť. Nakoľko účtovníctvo spoločnosti Peno company s.r.o. bolo nedostupné, správca dane si vyžiadal výstupy z jej kontrolného výkazu podaného za zdaňovacie obdobie január 2019, ako aj jeho subdodávateľov. V kontrolnom výkaze daňového subjektu Orino SPEDITION s.r.o. je uvedené nadobudnutie od Peno company s.r.o. V kontrolnom výkaze spoločnosti Peno company s.r.o. je uvedené nadobudnutie od SVT Projects s.r.o. a dodanie pre Orino SPEDITION s.r.o. V kontrolnom výkaze spoločnosti SVT Projects s.r.o. je uvedené nadobudnutie od Delphi Slovensko, s.r.o. v likvidácii a dodanie pre Peno company s.r.o. V kontrolnom výkaze spoločnosti Delphi Slovensko, s.r.o. v likvidácii nie je uvedené dodanie pre SVT Projects s.r.o. Spoločnosť SVT Projects s.r.o. je nekontaktná, na výzvu správcu dane nereagovala a požadované doklady nepredložila. Spoločnosť Delphi Slovensko, s.r.o. v likvidácii v odpovedi na výzvu správcu dane uviedla, že so spoločnosťou SVT Projects s.r.o. nemali žiaden vzťah, nenakupovali žiadnu zámkovú dlažbu a obzvlášť v mesiaci január 2019 kedy už spoločnosť Delphi Slovensko, s.r.o. bola v likvidácii. V kontrolnom výkaze spoločnosť Delphi Slovensko, s.r.o. v likvidácii nemá deklarovanú žiadnu transakciu pre spoločnosť SVT Projects s.r.o. Konateľka žalobcu k priebehu obchodovania v preverovanom období január 2019 so spoločnosťou Peno company s.r.o. uviedla, že faktúry od spoločnosti Peno company s.r.o. boli vystavené za kúpu zámkovej dlažby na opravu parkovacieho miesta v A., R. XX. Nepamätala si s kým jednala za spoločnosť Peno company s.r.o., písomná zmluva nebola uzatvorená. Nákup tovaru prebiehal tak, že telefonicky zadala objednávku a tovar bol dovezený dodávateľom na adresu A., R. XX, kde si osobne tento tovar prevzala. Následne uviedla, že o nákupe zámkovej dlažby a jej následnej pokládke jednala s konateľom spoločnosti Peno company s.r.o. Petrom Novotným. K dodaniu stavebných prác - pokládke zámkovej dlažby uviedla, že stavebné práce - pokládka zámkovej dlažby boli ukončené v januári 2019. Faktúru za tieto práce zatiaľ nemá, nakoľko treba dokončiť drobné úpravy, a to dokončiť obrubníky a chodníky. K pokládke zámkovej dlažby nebola podpísaná zmluva na dodávku stavebných prác so spoločnosťou Peno company s.r.o. a uviedla, že nevie či boli vykonávané aj zemné práce, úprava terénu a dodávka podkladového materiálu pod zámkovou dlažbu. Pri miestnom zisťovaní si správca dane prezrel celú prenajatú parkovaciu plochu, ktorú označila konateľka a zistil, že prenajatá plocha tvorí súvislý celok s inou neprenajímanou plochou. Celá plocha prenajímaná aj neprenajímaná je vybudovaná zo zámkovej dlažby tvaru H a tvorí súvislý celok. Žalobca k daňovej kontrole predložil Zmluvu o nájme nebytových priestorov uzatvorenú dňa 01.03.2018 s vlastníkom nehnuteľnosti - parkovacej plochy nachádzajúcej sa na pare. č. XXXX/XXX, zapísanej na LV č. XXXX spoločnosťou SOFTRANS s.r.o. V zmysle tejto zmluvy vlastník parkovacej plochy SOFTRANS s.r.o. prenajíma časť parkovacej plochy o výmere 2 500 m2 žalobcovi. Na prenajatej parkovacej ploche je položená zámková dlažba, ktorú žalobca deklaruje ako dodávku dodávateľom Peno company s.r.o. Dlažba položená na prenajatej parkovacej ploche tvorí farebne aj tvarovo súvislý celok s dlažbou položenou na neprenajatej parkovacej ploche, ktorá je vo vlastníctve spoločnosti SOFTRANS s.r.o. V zmysle toho správca dane skúmal, či spoločnosť Peno company s.r.o. bola dodávateľom

zámkovej dlažby aj pre spoločnosť SOFTRANS s.r.o. Spoločnosť SOFTRANS s.r.o. správcovi dane predložila doklady, z ktorých vyplýva, že pre spoločnosť SOFTRANS s.r.o. dodala zámkovú dlažbu česká spoločnosť EUREA DEVELOPMENT s.r.o. v apríli 2019 a pokládku tejto dlažby dodala spoločnosť Peno company s.r.o. Správca dane dospel k záveru, že nebolo preukázané, že spoločnosť Peno company s.r.o. dodala tovar uvedený na faktúrach, že jej vznikla daňová povinnosť a že DPH z predmetných faktúr priznala a odviedla. Preverovaním bolo zistené, že spoločnosť Delphi Slovensko, s.r.o. v likvidácii so spoločnosťou SVT Projects s.r.o. neobchodovala, nenakupovala žiadnu zámkovú dlažbu a obzvlášť v mesiaci január 2019, kedy už bola v likvidácii. Taktiež vo svojom kontrolnom výkaze za január 2019 neuviedla žiadne vystavené faktúry pre žiadnych odberateľov. Bolo preukázané, že spoločnosť Delphi Slovensko, s.r.o. v likvidácii zámkovú dlažbu nedodala spoločnosti SVT Projects s.r.o. a na základe toho nemohla spoločnosť SVT Projects s.r.o. dodať zámkovú dlažbu spoločnosti Peno company s.r.o., tak ako to uviedla vo svojom kontrolnom výkaze a následne spoločnosť Peno company s.r.o. nemohla dodať túto dlažbu daňovému subjektu Orino SPEDITION s.r.o., tak ako to uviedla vo svojom kontrolnom výkaze. Spoločnosť SVT Projects s.r.o. a Peno company s.r.o. sú nekontaktné a so správcom dane nekomunikujú. Z fakturovaného množstva tovaru podľa správcu dane je zrejmé, že na jazdnej súprave nie je možné jednorazovo previesť deklarované množstvá uvedené na predložených faktúrach a dodacích listoch. Žaloba predložil správcovi dane ku každej faktúre iba jeden dodací list a to i napriek tomu, že zámkovú dlažbu v jednotlivý deň mali priviesť minimálne 3 až 4 jazdné súpravy, a to by musela mať každá súprava hydraulickú ruku na vykládku tovaru tak, ako to uviedla konateľka v odpovedi na výzvu. Správca dane uviedol, že žalobca mal predložiť ku každej faktúre toľko dodacích listov, koľko je uvedených jazdných súprav, teda celkovo mal žalobca predložiť minimálne 19 dodacích listov a nie iba 6 dodacích listov. Dodacie listy predložené žalobcom nepreukazujú dodanie tovaru, nakoľko v zmysle predložených dodacích listov k faktúram, nie je možné na jednom dopravnom prostriedku jednorazovo doviesť 82 paliet, 66 paliet, 63 paliet, 47 paliet 81 paliet, alebo 61 paliet, tak ako to deklaroval žalobca. Z predložených dodacích listov nie je zrejmé, kto za spoločnosť Peno company s.r.o. odovzdával tovar a kto za žalobcu tovar preberal. Žalobca nepreukázal ani úhradu faktúr spoločnosti Peno company s.r.o.

10. Voči rozhodnutiu Daňového úradu Trenčín č. 101355361/2020 zo dňa 25.08.2020 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane s tým, že žalobcovi bol vyrubený rozdiel dane v sume 12.798,- eur za zdaňovacie obdobie január 2019. Žalovaný vyhodnotil odvolacie námietky ako nedôvodné a stotožnil sa so závermi správcu dane v jeho rozhodnutí. Žalovaný dospel k záveru, že vzhľadom na žalobcom predložené doklady (sporné faktúry, dodacie listy na ktorých nebol podpis osoby, ktorá mala prevziať zdaniteľné plnenie) s poukazom aj na správcom dane uvedené zásadné rozpory vo vyjadrení konateľky žalobcu E. P., a to napriek krátkosti časového rozpätia medzi jej svedeckou výpoveďou (dňa 22.05.2019) a vyjadrením k výzve správcu dane (doručenej správcovi dane dňa 04.10.2019) a v nadväznosti na dôkazy vykonané správcom dane, nie je obrana žalobcu postačujúca na vyvrátenie oprávnených pochybností správcu dane vo vzťahu k oprávnenosti práva na odpočítanie dane zo sporných faktúr vystavených spoločnosťou Peno company s.r.o. Podľa žalovaného z vykonaného dokazovania správcom dane jednoznačne vyplynul záver, že k predmetným faktúram žalobca nepreukázal reálne dodanie tovaru, a preto sa opätovne dôkazné bremeno prevážilo na jeho stranu a bol povinný vyvrátiť zistenia správcu dane, čo však neurobil a preto považoval žalovaný námietky žalobcu za neopodstatnené a opakovane poukázal na vykonané miestne zisťovanie zo dňa 05.03.2020 ako aj na to, že zmluva o dielo na opravu parkovacej plochy zo dňa 15.01.2019, rozpočet rekonštrukcie parkovacej plochy a preberací protokol dokončených stavebných prác zo dňa 17.06.2019 ani priamo nesúvisia s preukázaním dodania platiteľom deklarovaného zdaniteľného plnenia spoločnosťou Peno company s.r.o. Daňová kontrola u žalobcu za zdaňovacie obdobia január 2019 bola zameraná na dodržiavanie zákona o DPH a splnenie hmotnoprávnych podmienok ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH, za akých si žalobca ako platiteľ môže odpočítať DPH. Žalovaný ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že protokol z daňovej kontroly č. 100971867/2020 zo dňa 02.06.2020 bol vyhotovený v súlade s daňovým poriadkom a obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, obsahuje preukázané kontrolné zistenia, vyhodnotenia dôkazov, ako aj vyjadrenia žalobcu v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v danom obchodnom prípade je kľúčová skutočnosť, že nebolo tak žalobcom, ako ani jeho dodávateľom (spoločnosť Peno company s.r.o.) objasnené, resp. preukázané kto, ako, kedy a akým spôsobom uskutočnil prepravu predmetných sporných zdaniteľných plnení, nebol predložený žiadny relevantný dôkaz resp. doklad o preprave tovaru platiteľovi ani zo strany dodávateľa. Žalovaný preto dospel k záveru, že žalobca pri uplatnení nároku na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie január 2019 konal v rozpore s

ustanovením § 49 ods. 1 zákona o DPH tým, že nesplnil podmienky ustanovené zákonom o DPH, keď vierohodne nepreukázal uskutočnenie dodania tovaru (prijatie deklarovaného zdaniteľného plnenia) práve od uvedeného dodávateľa spoločnosti Peno company s.r.o.

11. Senát Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 1 S.s.p.), v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako vecne (§ 10 S.s.p.) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 1 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde o vady, na ktoré prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.) a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (, S.s.p.), vec rozhodol na nariadenom pojednávaní a po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu, kedy dospel správny súd jednomyseľne ( v spojení s veta prvá S.s.p.) k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a keďže v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil správny súd ani takú vadu, na ktorú má povinnosť prihliadať ex offo ( S.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech, a teda žaloba nie je dôvodná, preto po pojednávaní vyhláseným rozsudkom ( S.s.p.) vyslovil, že sa žaloba zamieta ( S.s.p.).

12. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

13. Podľa § 24 ods. 1 písm. a), b), c) Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

14. Podľa § 24 ods. 2, 3, 4 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

15. Dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (žalobca). Správca dane dokazovanie vykonáva a vedie. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane.

16. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie.

17. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné orgány povinné postupovať.

18. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.

19. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

20. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

21. Podľa , výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

22. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru alebo služieb) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -44 ). V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý obchodný styk. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom (žalobcom) sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 Daňového poriadku oprávnené. Nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či služby a práce boli skutočne dodané zmluvným dodávateľom. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového práva.

23. Správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo služby. Už samotné zistenie skutočností, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, že je nedôveryhodný, rizikový, problémový a nekontaktný, že nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky alebo služby, že zdaniteľné plnenie nie je odzrkadlené v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňujú vierohodnosť o reálnosti dodávok tovaru alebo služieb. V okamihu, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na

daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme DPH je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (rozsudky z 29.04.2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02 Zb. s. I. 5337, bod 76, ako aj z 21.02.2006, Halifax, a i., C-255/02 Zb. s. I. 1609, bod 71). Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH, je iniciátorom odpočítania DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.06.2010, sp. zn. v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.02.2011, sp. zn. -17).

24. Súdny dvor vo svojej judikatúre konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet DPH, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH; a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby sa daňový subjekt (žalobca) uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky ESD vo veciach Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10).

25. Podľa právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

26. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

27. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

28. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet DPH uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet DPH zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a tovar reálne dodaný. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH teda nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom; pre vznik nároku na odpočet DPH musí daňový subjekt (žalobca) zároveň preukázať reálne vykonanie obchodu.

29. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných spornými faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Záver správcu dane a žalovaného, že vykonaným dokazovaním bolo spochybnené, že dodávateľ Peno company s.r.o. dodal žalobcovi tovar uvedený na sporných faktúrach v deklarovanom rozsahu je opodstatnený. Dodávateľ Peno company s.r.o., u ktorého došlo k porušeniu princípu neutrality DPH, je spoločnosťou nedôveryhodnou a problematickou. Správcovi dane sa nepodarilo zabezpečiť jeho účtovníctvo, nepodarilo sa mu vypočuť jeho vtedajšieho konateľa (H. F.) a následný konateľ dodávateľa (E. U.) svoje konateľstvo v spoločnosti dodávateľa poprel, účtovníctvom spoločnosti nedisponoval, nemal žiadnu vedomosť o faktúrach vystavených pre žalobcu a fakturovanom tovare. Bolo pochybením na strane žalobcu, že si nepreveroval skutočnosť, či dodávateľ Peno company s.r.o. bol personálne,

technicky, odborne, materiálne, alebo inak spôsobilý na realizáciu príslušných dodaní, a teda či mohol takéto dodania skutočne aj vykonať. Žalobca si tiež nijak nepreveroval, či jedná s osobou oprávnenou konať za spoločnosť Peno company s.r.o., pričom konateľka žalobcu pred správcom dane postupne uvádzala rozdielne tvrdenia, keď najprv uviedla, že si nepamätá, s kým jednala za spoločnosť Peno company s.r.o. a písomnú zmluvu neuzavrela s tým, že objednávku zadala telefonicky a dovezený tovar si osobne prebrala. Následne tvrdila, že o nákupe a pokládke zámkovej dlažby jednala s H. F., konateľom spoločnosti Peno company s.r.o. Následne v písomnom vyjadrení uviedla, že si dodávateľskú spoločnosť preverila na internete, a objednávky na dodanie tovaru boli zadávané osobne na stavenisku. Za žalobcu preberala tovar ona s tým, že bol dodávaný externými prepravcami vozidlami s hydraulickou rukou, ktorých zabezpečoval a hradil dodávateľ. Pri diele ako je pokládka zámkovej dlažby na parkovisko s plochou 2.500 m2, kde malo byť dovezených 400 paliet zámkovej dlažby mal žalobca vyžadovať a byť dodávateľom presne informovaný o tom, či dodávateľ je vo všetkých požadovaných aspektoch spôsobilý realizovať deklarované dodanie ako aj následné stavebné práce - pokládku. Bolo potrebné na strane žalobcu zaujímať sa o materiálne a technické vybavenie poskytovateľa tovaru a služieb stavebného charakteru, či má na to aj personálne zabezpečenie a odbornú pracovnú silu. Žalobca si dodávateľa tovaru v tomto smere nepreveril. Pri miestnom zisťovaní bolo správcom dane zistené, že zámková dlažba položená na ploche prenajatej žalobcom nadväzuje na plochu spoločnosti SOFTRANS s.r.o., ktorej dodala zámkovú dlažbu česká spoločnosť EUREA DEVELOPMENT s.r.o. až v apríli 2019, pričom obe plochy pokryté zámkovou dlažbou, ktorá mala byť dodaná od tvrdených rôznych dodávateľov v rozličných časových obdobiach a položená v rozličných časových obdobiach, tvorili po položení súvislý farebný celok. Správca dane vzhľadom k tomu, že sa mu nepodarilo zabezpečiť účtovníctvo spoločnosti dodávateľa preverovaním dokladov u jeho subdodávateľov zistil, že spoločnosť Delphi Slovensko, s.r.o. v likvidácii so spoločnosťou SVT Projects s.r.o. neobchodovala, nenakupovala ani nepredala žiadnu zámkovú dlažbu, pričom v januári 2019 už bola v likvidácii. Napriek tomu, že spoločnosť SVT Projects, s.r.o. uviedla v kontrolnom výkaze spoločnosť Delphi Slovensko, s.r.o. v likvidácii ako svojho dodávateľa, nemohlo dôjsť k uvedenému dodaniu spoločnosti SVT Projects, s.r.o. a tak nemohlo dôjsť ani k dodaniu tovaru spoločnosťou SVT Projects, s.r.o. spoločnosti Peno company s.r.o. napriek tomu, že tieto dodania spoločnosti SVT Projects, s.r.o. a Peno company s.r.o. vo svojich kontrolných výkazoch uvádzali. Aj spoločnosť SVT Projects, s.r.o. je voči správcovi dane nekontaktnou. Ďalšou významnou okolnosťou bolo, že podľa nájomnej zmluvy zo dňa 01.03.2018 uzavretej medzi prenajímateľom SOFTRANS s.r.o. a nájomcom - žalobcom bola predmetnom nájmu parkovacia plocha s tým, že prenajímateľ sa zaviazal odovzdať predmet nájmu v stave spôsobilom na riadne užívanie a na vlastné náklady ho v tomto stave udržiavať s tým, že nájomca sa zaviazal oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv a prác, ktoré má prenajímateľ urobiť a umožniť mu ich vykonanie, pričom sa zaviazal nevykonávať stavebné úpravy ani iné podstatné zmeny na predmete nájmu bez predchádzajúceho súhlasu. Vzhľadom na obsah nájomnej zmluvy vznikli aj pochybnosti o ekonomickej opodstatnenosti nákupu zámkovej dlažby žalobcom ako nájomcom, ktorá mala byť položená na prenajatej parkovacej ploche. Rovnako správca dane a žalovaný správne poukazovali na pochybnosti ohľadom dodania fakturovaného tovaru v rozsahu 400 paliet s tým, že k dodávkam bolo vystavených len 6 dodacích listov a žalobca nepredložil žiaden záznam o prevádzke motorového vozidla prepravcu tovaru. Rovnako žalobcom tvrdená informácia, že cena dopravy je zahrnutá v cene tovaru nevyplýva zo žiadnych listín predložených žalobcom. Všetky uvedené skutočnosti zakladajú dôvodné pochybnosti správcu dane a žalovaného o reálnom dodaní tovaru žalobcovi práve dodávateľom Peno company s.r.o. uvedeným na sporných faktúrach. Vzhľadom na to, že žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno, spoľahlivo nepreukázal, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje, nemohol byť nárok na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie január 2019 uznaný ako oprávnený. Z právneho hľadiska žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky uvedené v ust. a a pre odpočet DPH.

30. Námietka žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ nie je dôvodná. Nepriznanie práva na odpočítanie DPH v danej veci nie je v žiadnom prípade v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Naopak, Súdny dvor EÚ opakovane skonštatoval, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet DPH, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, pričom Súdny dvor EÚ pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby sa daňový subjekt (žalobca) uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky ESD vo veciach Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10).

31. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly všetky potrebné podklady a dôkazy pre svoje rozhodnutie, bez ohľadu na to, či tieto dôkazy boli v prospech alebo v neprospech žalobcu a tieto i správne vyhodnotil. Rozhodovacou praxou kasačného súdu je ustálené, že pokiaľ správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na faktúre (k čomu v posudzovanom prípade nepochybne došlo), musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti potrebné pre priznanie nároku na odpočet DPH. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte. Okamihom, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na sporných faktúrach, musí žalobca produkovať (označiť a navrhnúť) ďalšie dôkazy na preukázanie, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Je len a len na žalobcovi, akými skutočnosťami (dôkazmi) žalobca preukáže reálnosť sporných obchodov. V zmysle Daňového poriadku totiž možno na preukázanie rozhodujúcich skutočností použiť všetko, čo nie je získané v rozpore so zákonom. V posudzovanom prípade je podstatou sporu to, či predmetný obchod reálne prebehol tak ako je deklarované spornými faktúrami, teda či žalobca nadobudol tovar od dodávateľa označeného na sporných faktúrach. V každom prípade je potrebné si uvedomiť, že je to práve žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Pokiaľ si túto procesnú povinnosť žalobca nesplní, nemôže mu byť nárok na odpočet DPH priznaný.

32. Krajský súd záverom považuje za vhodné uviesť, že je potrebné mať na pamäti, že žalobca má povinnosť prijať všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky vo veciach napr. Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10), pričom určenie opatrení, ktoré možno v konkrétnom prípade požadovať od žalobcu uplatňujúceho si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jeho plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností konkrétneho prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). Podľa krajského súdu možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby mal vedomosť o svojich obchodných partneroch a aby pri obchodovaní zachovával potrebnú mieru opatrnosti. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Za stavu, že žalobca podstúpi riziko a začne s nedôveryhodným subjektom obchodovať, musí si byť vedomý toho, že pre preukázanie reálnosti dodávok od takejto spoločnosti bude musieť správcovi dane predložiť také dôkazy, ktoré reálnosť dodávok bez akýchkoľvek pochybností potvrdia.

33. Podľa § 190 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

34. Pretože správny súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté rozhodnutie ako i konanie mu predchádzajúce sú v súlade so zákonom a pretože žalobné námietky (žalobu) vyhodnotil ako nedôvodné, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 190 S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a žalobu zamietol.

35. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak v danej veci nevyšli najavo skutočnosti, pre ktoré by bolo možné spravodlivo žiadať priznanie náhrady trov konania žalovanému, preto správny súd rozhodol tak, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva (§ 168 S.s.p.).

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá S.s.p., veta posledná ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).