Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-267-2016.pdf
PDF · 97.71 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/267/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej vo veci zníženia výživného na plnoleté deti Q., zastúpeného G., a O., o návrhu povinnej osoby O., zastúpeného D., o zníženie výživného, o odvolaní povinnej osoby O. proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 21.04.2016, č.k. 5C/68/2014-210, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa o zníženie výživného na odporcov 1/, 2/ a vrátenia preplatku na výživnom a to z účtu ich matky, odporkyne 3/. Odporcom náhradu trov konania nepriznal. Ďalej rozhodol, že navrhovateľ je povinný zaplatiť náhradu trov štátu na účet Okresného súdu Bánovce nad Bebravou vo výške 431,62 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase poslednej úpravy výživného a v súčasnosti a dospel k záveru, že návrh na zníženie výživného nie je dôvodný. Od poslednej úpravy výživného (rozsudkom z 10.12.2009) sa podstatne zmenili pomery na strane všetkých účastníkov. Vzhľadom na vývoj životných nákladov možno skonštatovať, že u všetkých sa zvýšili bežné výdavky, a to konkrétne na stravu, bývanie, hygienu a ošatenie. K zmene pomerov došlo aj v tom, že obaja rodičia odporcov 1/ a 2/, navrhovateľ a odporkyňa 3/, dosahujú o niečo vyšší príjem. Odporcovia 1/ a 2/ sú naďalej nezaopatrenými deťmi navrhovateľa a odporkyne 3/, štúdiom sa ďalej pripravujú na svoje budúce povolania, a preto nie sú schopní sa sami živiť a vyživovacia povinnosť rodičov k nim aj naďalej trvá. Navrhovateľ má túto vyživovaciu povinnosť určenú súdom, a to voči odporcovi 1/ v sume 130,- Eur a voči odporcovi 2/ v sume 117,- Eur. Od poslednej úpravy výživného pritom nastala u odporcov 1/ a 2/ podstatná zmena pomerov v tom, že obaja sa stali študentmi zahraničných vysokých škôl, s čím sú spojené aj vyššie výdavky na štúdium, učebné pomôcky, ubytovanie na internátoch, cestovné, prax, ako aj bežné výdavky na oblečenie, stravu a hygienu. U navrhovateľa nastala tá zmena, že od poslednej úpravy výživného mu pribudla vyživovacia povinnosť voči dcére A., ktorá bola určená R. súdom vo výške 160,- Eur mesačne so súhlasom navrhovateľa. Zároveň súd konštatoval, že v príjmoch navrhovateľa a odporkyne 3/ nedošlo k podstatnej zmene pomerov od posledného rozhodovania súdu o výživnom, keď boli zamietnuté návrhy navrhovateľa na zníženie výživného na odporcov v roku 2012, pričom už v tom období navrhovateľ nepracoval, poberal iba výsluhový dôchodok a mal už aj vyživovaciu povinnosť voči mal. A., no ibaže nie určenú súdom. Vyhodnotením týchto skutočností a porovnaním pomerov účastníkov dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na zníženie výživného je nedôvodný. Navrhovateľovi sa od poslednej úpravy zvýšil príjem a odporcom 1/ a 2/ podstatne zvýšili životné náklady a výdavky v súvislosti so štúdiom na vysokej škole, čo by si vyžadovalo skôr zvýšenie, ako zníženie výživného. Pokiaľ
ide o vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči mal. dcére A., táto existovala už v roku 2012, kedy boli právoplatne zamietnuté návrhy navrhovateľa na zníženie výživného na odporcov 1/ a 2/. Okrem toho k splodeniu maloletej A. muselo dôjsť v čase, keď ako navrhovateľ tvrdí, bol bez práce, pričom si musel byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči odporcom 1/ a 2/, ktorá už v tomto čase bola v tej istej výške ako dnes. Skutočnosť, že navrhovateľ bol zaviazaný prispievať na výživu mal. A. sumou 160,- Eur, nie je dôvodom na zníženie výživného na odporcov 1/ a 2/, pretože mal. A. je X-ročným dieťaťom, ktorého potreby sú iné ako dospelých odporcov 1/ a 2/, pričom súd mal za to, že musia byť nevyhnutne vo finančnom vyjadrení nižšie, ako odporcov 1/ a 2/, keď nebola preukázaná žiadna okolnosť, ktorá by si vyžadovala tak vysoké výživné na maloleté dieťa pri príjme navrhovateľa cca 470,- Eur. Pokiaľ však má táto vyživovacia povinnosť súvisieť iba s tým, že náklady v mieste súčasného bydliska maloletej A., ktoré je aj bydliskom jej rodičov, sú vyššie, tak táto okolnosť ide na vrub navrhovateľa, prípadne matky mal. A., ktorí sa rozhodli žiť v zahraničí. Okrem toho navrhovateľ súhlasil s uvedenou výškou výživného, čo je z hľadiska na ním deklarované jeho pomery nepochopiteľné a nezodpovedné. Navrhovateľ je nezamestnaný, ako tvrdí, od roku 2005, no evidovaný je až od roku 2015. Iba ústne deklaroval, že si hľadá prácu, no žiadnym relevantným spôsobom toto nepreukázal. Rovnako tak nepreukázal, že jeho zdravotný stav mu nedovoľuje nájsť si prácu. Podľa Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodiča k deťom má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami a teda rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Od posledného zamietnutia návrhov navrhovateľa na zníženie vyživovacej povinnosti voči odporcom 1/ a 2/ sa však zmenili pomery iba na strane odporcov 1/ a 2/ v tom, že sa zvýšili ich životné potreby. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť k mal. A., táto existovala už pred zamietnutím predchádzajúcich návrhov navrhovateľa na zníženie výživného, no po týchto rozhodnutiach bola akurát upravená súdom, avšak so súhlasom navrhovateľa a vo výške, ktorá presahuje výživné na každého z odporcov 1/ a 2/. Príležitostný príjem odporcov 1/ a 2/ z brigád nie je pravidelným príjmom a z tohto dôvodu nemožno znížiť vyživovaciu povinnosť navrhovateľa. Za tým účelom by mal navrhovateľ vyvinúť vyššiu snahu nájsť si prácu, aby mohol zabezpečiť potreby všetkých svojich detí. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal aj vydania preplatku na výživnom, tak aj v tomto bol jeho návrh nedôvodný a súd ho zamietol, pretože navrhovateľ nepreukázal, že by mu preplatok na výživnom na odporcov 1/ a 2/ vznikol, resp. že by odporkyni 3/ poukázal akúkoľvek platbu bez právneho dôvodu. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 62 ods. 1 - 5, § 65 ods. 3, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 - 3 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Keďže odporcovia, ktorí mali vo veci úspech, nežiadali náhradu trov konania, súd im náhradu trov konania nepriznal. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Štát platil v tomto konaní sumu 431,62 Eur za preklady listín zo R. jazyka do jazyka slovenského a zo slovenského jazyka do jazyka R. v súvislosti s tým, že navrhovateľ predložil dôkaz v R. a žiadal byť vypočutý v R.. Nejde pritom o prípad, že by navrhovateľovým rodným jazykom bola R.. Navrhovateľ je slovenským štátnym občanom a jeho rodným jazykom je slovenčina a trovy štátu vznikli iba v súvislosti s tým, že navrhovateľ žije v R. a predložil dôkaz v R.. Navrhovateľ bol pritom v konaní neúspešný, a preto mu súd uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie osoba povinná výživou, O.. O. T. (v konaní pred súdom prvej inštancie označený ako navrhovateľ), domáhal sa jeho zmeny a zníženia výživného v zmysle jeho návrhu. Mal za to, že na jeho strane došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zníženie výživného, nakoľko mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Pokiaľ súd poukázal na zvýšenie jeho príjmu, je pravdou, že sa mu zvýšil dôchodok o 4,5 Eur, čo predstavuje valorizáciu výsluhových dôchodkov. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nespravodlivý, nie je splnená požiadavka riadneho odôvodnenia rozsudku, ako jedného zo základných atribútov spravodlivého procesu. Namietal tvrdenia súdu, že z jeho výsluhového dôchodku sú naďalej vykonávané exekučné zrážky na výživné, keď exekučné konanie malo byť zastavené, nakoľko výživné spláca dobrovoľne a bez akéhokoľvek zásahu exekútorky. Zdôraznil, že obaja synovia sú plnoletí, pričom štúdium na vysokej škole nie je povinnosť, pokiaľ to ekonomická situácia rodičov nedovoľuje. Jeho povinnosťou je v prvom rade zabezpečovať výživu maloletého dieťaťa a prispievať na jeho potreby spojené s návštevou základnej školy. Pokiaľ plnoletí synovia mali záujem o štúdium na vysokej škole, mohli študovať na Slovensku a ich matka im mohla vybaviť sociálne štipendiá. Tiež študoval na vysokej škole a počas štúdia živil rodinu. Poukázal na to, že dlží na výživnom na maloletú dcéru za viac ako 5 rokov. Ďalej uviedol, že má zdravotné problémy, nemôže si dovoliť zaplatiť zubára, pre dcéru neprispel na oblečenie od tej doby, ako má zablokovaný účet exekútorom. Jediné oblečenie má použité z charity, viac ako tri roky si pre seba nič nekúpil. Dlžné výživné
na maloletú dcéru má od 12.12.2010, dlh na poslednom nájme 1.600 Eur, dlh na nájomnom za posledné 2 roky 4.800 Eur. Od 01. septembra 2016 začne maloletá dcéra povinnú školskú dochádzku, mimo rodného listu nemá žiadne doklady, je nutné vycestovanie na Slovensko pre vystavenie dokladov, ako aj návštevu blízkych príbuzných. Len náklady na samotné letenky predstavujú cca 1.400 Eur + náklady na pobyt ďalších cca 2.000 Eur. Zdôraznil, že celý nadobudnutý hnuteľný a nehnuteľný majetok po odchode zo Slovenska nechal deťom a ich matke. Ďalej uviedol, že nie je schopný prispievať na zdravú výživu maloletého dieťaťa - ovocie, zelenina, jogurty, mlieko, nakoľko na to nemá finančné prostriedky. Je zaregistrovaný na úrade práce od roku 2008 a zapísaný do všetkých kurzov, v jeho veku však je ťažké nájsť si prácu a s takou reputáciou, akú mu robí súd prvej inštancie, takmer nemožné. Zdôraznil, že matka plnoletých synov má vyšší príjem, ako je jeho výsluhový dôchodok, je schopná zabezpečiť synom riadnu výživu, platí im lyžovačky, pričom on nie je schopný zabezpečiť maloletému dieťaťu zdravú výživu. Za hrubo urážlivé a porušujúce nielen Ústavu Slovenskej republiky považoval vyjadrenie vec prejednávajúceho sudcu, že k splodeniu maloletej A. muselo dôjsť v čase, keď si mal byť vedomý svoje vyživovacej povinnosti voči plnoletým synom. Týmto vyjadrením sudca spochybnil právo dieťaťa na život, hlboko ho urazil a aj jeho priateľku. Poukázal na to, že taktiež študoval na vysokej škole a počas štúdia dokázal uživiť rodinu.
3. Plnoletý Q. T. a plnoletý O. T. sa k odvolaniu povinnej osoby, O.. O. T., písomne nevyjadrili.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (zák. č. 161/2015 Z.z.), ďalej len CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z.z.), ďalej len CSP a dospel k záveru, že odvolanie povinnej osoby, O.. O. T., nie je dôvodné.
5. Odvolací súd poukazuje na to, že od 01.07.2016 nadobudol právnu účinnosť nový procesný predpis, a to zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok a zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok. Podľa prechodných a záverečných ustanovení Civilného sporového poriadku, ako aj Civilného mimosporového poriadku sa Civilný sporový poriadok, ako aj Civilný mimosporový poriadok použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak § 396 CMP neustanovuje inak.
6. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom názore, že porovnaním pomerov účastníkov konania v čase poslednej úpravy výživného a v súčasnosti dospel k záveru, že návrh na zníženie výživného nie je dôvodný. Vzhľadom na vývoj životných nákladov konštatoval, že u všetkých účastníkov sa zvýšili bežné výdavky, a to konkrétne na stravu, bývanie, hygienu a ošatenie. K zmene pomerov došlo aj v tom, že obaja rodičia plnoletých detí dosahujú o niečo vyšší príjem. Plnoletý Q. T. a plnoletý O. T. sú naďalej nezaopatrenými deťmi povinnej osoby, štúdiom sa ďalej pripravujú na svoje budúce povolania, a preto nie sú schopní sami sa živiť a vyživovacia povinnosť rodičov k nim aj naďalej trvá. Od poslednej úpravy výživného pritom nastala zmena pomerov u plnoletého O. a plnoletého Q. v tom, že obaja sa stali študentmi zahraničných vysokých škôl, s čím sú spojené aj vyššie výdavky na štúdium, učebné pomôcky, ubytovanie na internátoch, cestovné, ako aj bežné výdavky na oblečenie, stravu a hygienu. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť povinnej osoby, O.. O. T. voči maloletej dcére A., táto už existovala v roku 2012, kedy boli právoplatne zamietnuté jeho návrhy na zníženie výživného na plnoletých synov. U povinnej osoby, O.. O. T., nastala tá zmena pomerov, že od poslednej úpravy výživného bola určená R. súdom jeho vyživovacia povinnosť k dcére A. vo výške 160 Eur mesačne so súhlasom povinnej osoby, O.. O. T.. Súd prvej inštancie konštatoval, že maloletá A. je X-ročným dieťaťom, ktorého potreby sú iné ako dospelých plnoletých synov, preto tá skutočnosť, že povinná osoba, O.. O. T. súhlasil s výškou výživného na maloletú A. v sume 160 Eur mesačne, je s prihliadnutím na jeho deklarované pomery nepochopiteľné a nezodpovedné. Taktiež zdôraznil, že povinná osoba, O.. O. T., je nezamestnaný od roku 2005, no evidovaný je na úrade práce až od roku 2015, žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že si hľadá prácu a rovnako nepreukázal, že jeho zdravotný stav mu nedovoľuje nájsť si prácu. Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že od posledného zamietnutia návrhov povinnej osoby na zníženie vyživovacej povinnosti voči plnoletým synom Q. a O., sa zmenili pomery iba na strane plnoletých synov v tom, že sa im zvýšili životné potreby. Zdôraznil, že povinná osoba, O.. O. T., by mal vyvinúť vyššiu snahu nájsť si prácu, aby mohol zabezpečiť potreby všetkých svojich detí.
7. Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvej inštancie stotožňuje.
8. Podľa § 62 ods. 1 - 3 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
9. Ustanovenie § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine umožňuje zmeniť výšku výživného, pokiaľ nastane zmena pomerov. Výživné sa určuje podľa stavu, ktorý je daný v čase rozhodovania o tomto nároku detí. Plynutím času môže nastať akákoľvek zmena pomerov súvisiaca s vekom detí a s tým spojenými zvýšenými nákladmi na ich výživu a môže nastať aj zmena pomerov na strane rodičov, ktorá spravidla súvisí s ich zárobkovými, osobnými a majetkovými pomermi. Výživné možno zmeniť v prípade výraznej zmeny rozhodujúcich okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia tak na strane oprávneného, ako aj na strane povinného výživné platiť.
10. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že posledná úprava výživného na v tom čase maloletého O. a maloletého Q. bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. 1P/35/2008-155 zo dňa 10.12.2009, ktorým súd zvýšil výživné povinnej osoby, O.. O. T., na vtedy maloletého Q. T. na sumu 130 Eur mesačne a na maloletého O. T. na sumu 117 Eur mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. 5C/118/2011-366 bol právoplatne zamietnutý návrh povinnej osoby na zníženie výživného na syna Q.. Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. 1P/101/2011-262 bol právoplatne zamietnutý návrh povinného rodiča, O.. O. T., na zníženie výživného na O. T.. V čase poslednej úpravy výživného mal otec detí O.. O. T. dôchodok vo výške cca 394,18 Eur a býval v byte svojho brata na Q.. Maloletý Q. T. v tom čase navštevoval E. ročník G. a maloletý O. T. bol žiakom X. ročníka základnej školy v T.. V súčasnej dobe sú už Q. a O. plnoletí, obaja navštevujú vysoké školy v M.. Matka detí bola v čase poslednej úpravy výživného zamestnaná s priemerným mesačným zárobkom vo výške 510,84 Eur. V súčasnosti povinná osoba, O.. O. T., naďalej žije na Q. v spoločnej domácnosti s O. P., poberá výsluhový dôchodok vo výške 468,16 Eur mesačne. Podľa potvrdenia Úradu práce P. Z. je evidovaný na úrade práce od 22.06.2015, nepoberá žiadne dávky. Z družského vzťahu s O. P. sa narodila dcéra A. T. dňa XX.XX.XXXX, pričom podľa rozsudku R. súdu vo veci zverenia do osobnej starostlivosti a výživného na maloletú A. bola schválená dohoda rodičov, podľa ktorej sa zaviazal prispievať otec maloletej A. na jej výživu sumou 160 Eur mesačne, pričom túto sumu vo svoje dohode navrhli obe strany. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie ďalej vyplýva, že povinná osoba, O.. O. T., má vysokú školu A., ovláda angličtinu, španielčinu, pričom od roku 2005 je nezamestnaný, ako tvrdí z dôvodu nedostatku práce na P., no evidovaný na úrade práce je až od roku 2015. Pokiaľ povinná osoba, O.. O. T. dôvodil, že od poslednej úpravy výživného nastala na jeho strane podstatná zmena pomerov v tom, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k dcére A. T., je potrebné zdôrazniť, že maloletá A. sa narodila XX.XX.XXXX, pričom už v predchádzajúcich konaniach, v ktorých boli zamietnuté návrhy povinnej osoby na zníženie výživného, súdy k tejto jeho ďalšej vyživovacej povinnosti prihliadali. Pokiaľ povinná osoba, O.. O. T., dôvodil, že má vyživovaciu povinnosť k dcére A. vo výške 160 Eur mesačne, k tomu je potrebné uviesť, že takto určené výživné bolo dohodnuté na základe súhlasu O.. O. T. s matkou dieťaťa, čo je z hľadiska ním deklarovaných príjmov aj podľa názoru odvolacieho súdu nezodpovedné. Aj keď sa otec detí rozhodol založiť si novú rodinu, nemôže mať táto skutočnosť vplyv na doteraz určené výživné na plnoletých synov O. a Q., ktorých náklady sa v porovnaní s obdobím poslednej úpravy výživného ešte aj zvýšili. Zo Zákona o rodine otcovi detí totiž vyplýva povinnosť vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahoval taký príjem, z ktorého by mohol platiť výživné na svoje deti v rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Je nesporné, že obaja plnoletí synovia štúdiom na vysokých školách sa ďalej pripravujú na svoje budúce povolania, a preto nie sú schopní sami sa živiť a vyživovacia povinnosť rodičov k nim aj naďalej trvá. S prihliadnutím k tomu, že od posledného zamietnutia návrhov povinnej osoby na zníženie vyživovacej povinnosti voči plnoletým synom sa zmenili pomery iba na strane plnoletých synov v tom, že sa zvýšili ich životné potreby a na strane povinnej osoby nenastala žiadna podstatná zmena pomerov, postupoval súd prvej inštancie správne, keď návrh povinnej osoby na zníženie výživného zamietol. K zníženiu výživného môže totiž dôjsť len v mimoriadnych prípadoch, keď povinný rodič nemá možnosť dosahovať akýkoľvek príjem, čo však nie je prípad povinnej osoby, O.. O. T., ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 468,16 Eur. Nemožno obísť ani to, že povinný rodič žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že si hľadá prácu, rovnako nepreukázal, že jeho zdravotný stav mu nedovoľuje nájsť si prácu, pričom
je vo veku XX rokov, kedy je na vrchole fyzických síl a mal by vyvíjať aktívny prístup k získaniu si zamestnania. Po zohľadnení všetkých uvedených skutočností, odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie má za to, že návrh povinnej osoby na zníženie výživného nie je dôvodné.
11. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
12. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.
13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opraveného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Cs.p.).