Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/162/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: I. X. G. S.P.A., so sídlom K. degli V., (MN) D. dei H. XX, XXXXX U. republika, zastúpeného: G. & C., s.r.o., so sídlom D. 8, H., proti žalovanému: TS G. s.r.o., V.: XX XXX XXX, so sídlom S. XX, Y., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 33Cb/160/2016-84 zo dňa 14.10.2016 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh zamietol a vyslovil, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne v konečnom rozhodnutí.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca navrhol, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami presne špecifikovanými v návrhu. Zároveň sa žalobou domáhal určenia neúčinnosti zmluvy o predaji časti podniku zo 6.5.2016 a kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený Okresným úradom Košice, katastrálny odbor v konaní vedenom pod V XXXX/XXXX voči žalobcovi. Uviedol, že žalobca dodal obchodnej spoločnosti H. C., s.r.o., Y., so sídlom S. XX, Y., IČO: XXXXXXXX na základe objednávok oceľový materiál v celkovej hodnote 146.413,72 eur. Dlžník v dohodnutej lehote splatnosti, t.j. 60 dní odo dňa vystavenia faktúr kúpnu cenu neuhradil. Na základe e-mailovej žiadosti dlžníka z 18.4.2016 sa žalobca s dlžníkom dohodol na splátkovom kalendári. Žalobca uviedol, že dlžník sa bezprostredne po odsúhlasení splátkového kalendára začal postupne zbavovať svojho majetku, a to:

- schválením rozdelenia zisku spoločnosti za roky 2008-2014 v celkovej sume 1.150.482,33 eur (ku ktorému malo dôjsť práve v čase, keď dlžník nebol schopný splácať riadne a včas svoje peňažné záväzky);

- uzavretím zmluvy o predaji časti podniku, na základe ktorej dlžník previedol na kupujúceho okrem iného aj nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území N. I., obec: Y.- N., okres: Y. IV zapísané na LV č. XXXXX, ktorej vklad bol povolený dňa 11.5.2016 pod V XXXX/XX;

- uzavretím kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V XXXX/XXXX, ktorou dlžník previedol na žalovanú spoločnosť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX a XXXX. Po namietaných prevodoch nedisponuje dlžník žiadnym iným majetkom, ktorý by eventuálne mohol použiť na uspokojenie žalobcovej pohľadávky. Žalobca poukázal tiež na personálne prepojenie žalovaného a dlžníka, ktoré vo svojom návrhu konkretizoval (čl. II návrhu). Zhrnul, že časová nadväznosť, spoločný cieľ a koordinovanosť právnych úkonov dlžníka a žalovaného jednoznačne nasvedčujú tomu, že napádané zmluvy boli uzavreté s cieľom znemožniť žalobcovi uspokojenie pohľadávky z majetku dlžníka. Poukázal na nepriaznivú ekonomickú situáciu dlžníka, keď podľa finančného reportu z 24.8.2016 vygenerovaného portálom finstat.sk zisk dlžníka za rok 2015 klesol o 374,42% a jeho celková zadlženosť stúpla o 39,23%.

Bonita dlžníka bola preto znížená z „finančne stabilnej spoločnosti“ na „spoločnosť v pásme šedej zóny“. Žalobca tiež vyjadril podozrenie z porušenia príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 67 ods. 3, § 123 ods. 2, § 179 ods. 3 a 4).

3. Z listinných dôkazov predložených žalobcom súd zistil, že v období od 22.10.2015 do 30.11.2015 vystavila spoločnosť I. S.p.A. (faktúry č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX), resp. žalobca dlžníkovi faktúry v celkovej sume 146.413,72 eur. Z predloženej zápisnice o zvýšení základného imania z 30.10.2015 vyplýva, že spoločník žalobcu, I. S.p.A., vložil do spoločnosti časť svojho podniku, a to divíziu „Flat“ a tiež divíziu „Wheel Tubes“ s predmetom činnosti výroba a predaj oceľových a uhlíkových zváraných rúr zo žiarovo valcovaného pásu, výroba presne zváraných rúr z oceľových pásov valcovaných za tepla, za studena a pozinkovaných a tvarovaných za studena. Z kópie zápisnice z valného zhromaždenia dlžníka z 3.5.2016 súd zistil, že spoločníci dlžníka schválili návrh na rozdelenie zisku dlžníka za roky 2008-2014 v celkovej výške 1.150.482,33 eur. Zmluvou o predaji časti podniku zo 6.5.2016 medzi dlžníkom (ako predávajúcim) a žalovaným (ako kupujúcim) previedol dlžník na kupujúceho o.i. aj nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území N. I., obec: Y.- N., okres: Y. IV zapísané na LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor. Z LV č. XXXX a LV č. XXXX súd zistil, že dlžník previedol kúpnou zmluvou V-XXXX/XXXX vlastnícke právo nehnuteľností nachádzajúcej sa v katastrálnom území Y. T. D., obec: Y. - Y. T. D., okres: Y. II zapísanú na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor na žalovaného a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2/4 na nehnuteľnosti v katastrálnom území Y. T. D., obec: Y.- Y. T. D., okres: Y. V. zapísanej na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor na žalovaného.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že z judikatúry Ústavného súdu SR a všeobecných súdov SR po roku 2010 vyplýva, že vymožiteľná pohľadávka v zmysle ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka je taká, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno vykonať exekúciu; s poukazom na ustálený výklad tohto zákonného pojmu nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by malo upraviť pomery strán do rozhodnutia o určení neúčinnosti namietaných právnych úkonov, pre ktorý záver je nevyhnutná existencia vymožiteľnej pohľadávky, by bolo predčasné. V danom prípade absentuje podmienka rizika bezprostredne hroziacej ujmy, ktorú súd nevidel v namietaných dispozíciách dlžníka, ale na účely nariadenia neodkladného opatrenia by také bezprostredné riziko predstavovala hrozba (reálna) dispozície žalovanej spoločnosti s nehnuteľnosťou špecifikovanou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia; hrozba scudzenia predmetnej nehnuteľnosti zo strany žalovaného v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebola ani len tvrdená.

5. Súd prvej inštancie na podklade návrhu žalobcu nemal osvedčenú tú skutočnosť, že namietané prevody a rozdelenie zisku spoločnosti dlžníka vedú k takému zhoršeniu bonity dlžníka, ktoré by mohlo výrazným spôsobom oslabiť možnosť vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu. Z návrhu ani okolností prípadu nevyplýva, že žalobca má nezameniteľne záujem na uspokojení svojej pohľadávky z nehnuteľnosti označenej v petite navrhovaného neodkladného opatrenia, a teda, k zmareniu účelu konania vo veci samej by nemuselo nevyhnutne dôjsť v prípade jej scudzenia.

6. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia (§ 324 ods. 1, § 325 ods. 2 písm.c/ a § 329 ods. 1 C.s.p.) súd dospel k záveru, že navrhovanému neodkladnému opatreniu nie je možné vyhovieť, a preto návrh zamietol.

7. S poukazom na ust. § 262 ods. 1 C.s.p. súd prvej inštancie vyslovil, že o trovách konania, ktoré vznikli v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.

8. Proti tomuto uzneseniu - výroku, ktorým súd návrh zamietol podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby Krajský súd v Košiciach rozhodnutie v napadnutej časti v zmysle § 388 C.s.p. zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z 22.9.2016 v celom rozsahu vyhovie. Uviedol,

že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.h/ C.s.p.).

9. K vymáhateľnosti pohľadávky žalobca poukázal na skutočnosť, že ust. § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je možné interpretovať tak, že právo veriteľa uplatniť odporovaciu žalobu sa spája len s pohľadávkou priznanou vykonateľným rozhodnutím, nakoľko ide o pohľadávku, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Pohľadávka žalobcu je splatná, čo do svojej povahy, nie je pohľadávkou naturálnou a nedošlo ani k jej zániku splnením, kompenzáciou, preklúziou, či z iného právneho dôvodu, preto ju možno jednoznačne považovať za vymáhateľnú v zmysle citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka. Právna doktrína a súdna prax sa ustálili na tom, že existencia judikovanej pohľadávky musí byť daná až v čase vydania meritórneho rozhodnutia o určení neúčinnosti právneho úkonu, pričom pre účely odporovacieho konania postačuje, ak konanie o priznaní pohľadávky už bolo začaté, ako je tomu aj v prejednávanej veci (konanie vedené Okresným súdom Košice II pod sp.zn. 36Cb/147/2016). V tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo/198/2010 z 27.2.2012; rozsudok NS SR sp.zn. 2Obdo/69/2012 z 30.10.2013; rozsudok NS ČR sp.zn. 21Cdo/2737/2000 z 24.7.2001; rozsudok NS ČR sp.zn. 21Cdo/1912/2000 z 23.5.2001. Ak si veriteľ žalobou včas uplatní svoje odporované právo, súd nemôže jeho žalobu zamietnuť ako predčasnú iba z toho dôvodu, že doposiaľ nebolo v osobitnom konaní právoplatne rozhodnuté o žalobe na plnenie voči dlžníkovi. Súd môže až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej konať súčasne so súdom, ktorý rozhoduje o nároku veriteľa na plnenie voči dlžníkovi. Ak po prípadnom skončení dokazovania v odporovacom konaní ešte nesvedčí v prospech veriteľa exekučný titul, prichádza do úvahy prerušenie konania v zmysle § 164 C.s.p., a to až do právoplatného skončenia konania o zaplatenie.

10. K údajnej absencii potreby bezodkladne upraviť pomery žalobca uviedol, že súd prvej inštancie uzavrel, že bezprostredne hroziaca ujma v podobe dispozície žalovaného s nehnuteľnosťami nielenže absentuje, ale nebola v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z 22.9.2016 ani len tvrdená. Súd bez akéhokoľvek logického zdôvodnenia opomenul vyjadrenie žalobcu: „Žalovaný bude po tom, ako sa dozvie o podaní tejto odporovacej žaloby, mimoriadne motivovaný previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na ďalšiu osobu.“ Čo sa týka „absencie“ bezprostredne hroziacej ujmy, žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 23Co/145/2016 z 21.9.2016. Podľa žalobcu pri vyčkávaní na prejavenie úmyslu žalovaného nehnuteľnosti scudziť, by mohlo dôjsť k ich ďalšiemu prevodu, po realizácii ktorého by sa právne postavenie žalobcu zhoršilo do takej miery, že by bolo otázne, či sa mu ešte oplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu v konaní vo veci samej (mutatis mutandis uznesenie Krajského súdu v Žiline z 20.1.2011, sp.zn. 6Co/428/2010; uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo 14.10.2009 sp.zn. 3Co/337/2009). Ak totiž dôjde k ďalšiemu prevodu nehnuteľností, nárok žalobcu na uspokojenie jeho pohľadávky z výťažku z ich speňaženia definitívne zanikne. Žalobcovi síce zostane zachovaný nárok na náhradu podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, reálna vymožiteľnosť tejto náhrady je však v porovnaní s exekúciou vedenou na nehnuteľnosť výrazne a neúmerne nižšia. Z toho vyplýva, že ďalší prevod ušlého majetku dlžníka zásadným spôsobom neguje možnosť žalobcu brániť sa pred ukracujúcimi úkonmi dlžníka. Preukázanie úmyslu žalovaného spôsobiť žalobcovi ujmu nemôže byť za žiadnych okolností hraničným kritériom pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia. Možnosť osvedčiť vnútorný vzťah osoby k budúcej právnej skutočnosti je počas plynutia lehoty na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia absolútne nereálna. V rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia nemožno žalobcu zaťažovať povinnosťou, ktorú objektívne nevie splniť a ktorej vyžadovanie je v rozpore so základným účelom a zmyslom procesného zabezpečenia prostredníctvom neodkladného opatrenia. V tomto prípade je potreba neodkladnej úpravy pomerov odôvodnená už iba tým, že vzniku škody alebo inej ujmy nebráni žiadna relevantná okolnosť a jej spôsobenie tak závisí už len od rozhodnutia a konania žalovaného. Ak by žalovaný v priebehu konania, ktoré môže trvať dlhší čas, disponoval nehnuteľnosťami, výrazne by sa destabilizovali právne vzťahy strán k predmetu odporovateľných právnych úkonov. Neodkladné opatrenie zabezpečí, aby sa v konaní vo veci samej nedosiahol výsledok, ktorý by už nemohol ovplyvniť hmotnoprávne postavenie strán a bol by samoúčelný.

11. Ďalej žalobca uviedol, že dlžník pri odporovateľnom právnom úkone vždy koná s úmyslom ukrátiť pohľadávku veriteľa, pričom tretia osoba, ktorá má z odporovateľného právneho úkonu prospech,

prezentovaný úmysel pozná. Účastníci odporovateľného právneho úkonu tak vzájomne konajú s cieľom poškodiť záujmy veriteľa. Preto je viac ako pravdepodobné, že po podaní dôvodnej odporovacej žaloby budú vo svojej snahe zmariť uspokojenie veriteľa naďalej pokračovať. Motivácia previesť už raz prevedený majetok je podaním odporovacej žaloby nesporne výrazne zvýšená. V prejednávanej veci si bol dlžník plne vedomý svojho peňažného záväzku voči žalobcovi a prevod nehnuteľností, rovnako aj rozdelenie zisku, realizoval v čase, keď s ním žalobca intenzívne komunikoval ohľadne jeho splnenia a postupu pre prípad, že k tomu nedôjde. Konatelia a spoločníci žalovaného (Ing. U. G. a U. G.) sú blízkymi osobami konateliek a spoločníčok dlžníka (Z. G. a Z. G.). Ing. U. G. súčasne vykonával u dlžníka v rozhodnom čase funkciu riaditeľa divízie oceľových plechov a U. G. naďalej pôsobí u dlžník ako riaditeľ divízie spojovacieho materiálu. Preto niet pochýb o tom, že žalovaný má vedomosť o finančnej situácii dlžníka. Navyše žalovaný sídli na tej istej adrese a podniká v zásade v rovnakom segmente ako dlžník, z čoho jednoznačne vyplýva, že k prevodom nehnuteľností došlo s jediným úmyslom a motívom „očistiť“ tento majetok a zabrániť žalobcovi uspokojiť sa z neho.

12. Žalobca relevantne preukázal, že vzhľadom na ničím neobmedzenú zmluvnú voľnosť žalovaného a prezentované skutkové a právne okolnosti je vo vzťahu k ochrane jeho práv a oprávnených záujmov objektívne daná potreba bezodkladne upraviť pomery. Pokiaľ v úmysle žalovaného nie je nehnuteľnosti ďalej scudzovať, tak neodkladné opatrenie je vo vzťahu k nemu bez právneho významu, avšak pokiaľ takýto úmysel má, potom je jeho nariadenie dôvodné. Zo súdnej praxe sú známe rozhodnutia, ktorými boli v konaniach o určenie neúčinnosti právneho úkonu nariadené predbežné opatrenia o zákaze nakladať s nehnuteľnosťami už iba v dôsledku iniciovania tohto druhu súdneho konania. (uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2Co/101/2010 z 31.8.2010).

13. Žalobca nesúhlasí so záverom súdu, že na podklade návrhu nemal (nemohol mať) za osvedčené, že namietané prevody a rozdelenie zisku dlžníka viedli k takému zhoršeniu jeho bonity, ktoré by mohlo výrazným spôsobom oslabiť možnosť vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu. V súlade s § 326 C.s.p. žalobca opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, pričom zdôraznil, že dlžník doposiaľ neuspokojil jeho splatnú pohľadávku v celovej výške 146.413,72 eur a namiesto toho, aby čo i len čiastočne plnil, previedol bonitné nehnuteľnosti (budovu a pozemky) na personálne prepojenú obchodnú spoločnosť - žalovaného a rozdelil zisk z minulých období v enormnej výške 1.150.482,33 eur. Dlžník pritom aktuálne nevlastní žiadny iný nehnuteľný majetok. Taktiež žalobca poukázal na skutočnosť, že zisk dlžníka za rok 2015 klesol o alarmujúcich 374,42%. Za účelom preukázania týchto tvrdení žalobca predložil dostupné listinné dôkazné prostriedky, z ktorých je zrejmé, že došlo k výraznému zmenšeniu majetku dlžníka, a to na úkor žalobcu ako jeho veriteľa. Nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby dokazoval v štádiu rozhodovania o neodkladnom opatrení, v rámci ktorého nie je na to v dôsledku účelu a podstaty tohto inštitútu dostatočný časový priestor, že dlžník nemá žiadny iný majetok.

14. Zdôraznil, že k ukráteniu veriteľa dochádza, ak dlžník svojim právnym úkonom úmyselne nastolil taký stav, ktorý veriteľovi znemožňuje alebo sťažuje uspokojenie jeho pohľadávky z dlžníkovho majetku. Ukrátenie predpokladá kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka, t.j. jeho majetok sa zmenšil do takej miery, že to ohrozuje aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku (rozsudok NS SR sp.zn. 2Cdo/109/2007 z 27.5.2008). Postavenie žalobcu pri uspokojovaní pohľadávky sa odporovanými právnymi úkonmi výrazne zhoršilo. Prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z dlžníka na žalovaného jednoznačne došlo k takému kvalitatívnemu zmenšeniu majetku dlžníka, že v súčasnosti sa žalobca nemôže úspešne domôcť uspokojenia svojej pohľadávky voči dlžníkovi z jeho zvyšného majetku. Táto skutočnosť je potvrdená samotnou „neschopnosťou“ dlžníka dodržať dohodnutý splátkový kalendár.

15. K tvrdeniu súdu prvej inštancie, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z 22.9.2016 nie je zrejmé, či má žalobca záujem uspokojiť sa z ušlého majetku dlžníka a že nariadenie neodkladného opatrenia je s odkazom na právo na náhradu v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka zjavne nadbytočné, žalobca uviedol, že priamo v texte návrhu na str. 6 je uvedené: „Výsledkom úspešnej odporovacej žaloby je neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu dlžníka voči žalobcovi a vznik

oprávnenia žalobcu domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky priamo od žalovaného a to z majetku, ktorý v dôsledku odporovateľných právnych úkonov ušiel z majetku dlžníka. Ak žalovaný prevedie vlastnícke právo k identifikovaným nehnuteľnostiam na ďalšiu osobu, prevod bude platný, s riadnymi právnymi účinkami. Tretia osoba sa stane vlastníkom sporného majetku a žalobca nebude oprávnený domáhať sa uspokojenia svojho nároku jeho predajom pri výkone exekúcie.“ Z uvedeného nepochybne vyplýva, že žalobca má záujem uspokojiť sa z dotknutých nehnuteľností. Podanie odporovacej žaloby pritom v sebe priamo implikuje záujem veriteľa (žalobcu) o určenie neúčinnosti právneho úkonu dlžníka a o postihnutie ušlého majetku v exekúcii. Žalobca podaním odporovacej žaloby primárne sleduje možnosť domôcť sa uspokojenia pohľadávky z majetku, ktorý „ušiel“ z dispozície dlžníka. Ak sa takýto majetok v čase podania odporovacej žaloby nachádza vo faktickej a právnej dispozícii žalovaného, nevyhnutným predpokladom efektívneho a účelného súdneho konania je zachovanie tohto právneho stavu. Podľa žalobcu nehnuteľnosť predstavuje trvalú hodnotu, ktorá je evidovaná v katastri nehnuteľností, pričom sa nedá zatajiť, ukryť, zničiť a žalobcovi sa prakticky nedá zabrániť, aby sa z výťažku z predaja nehnuteľností uspokojil. Pokiaľ dôjde k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na tretiu osobu, bude mať žalobca výrazne zhoršené postavenie pri uspokojovaní svojej pohľadávky.

16. Preto interpretáciu právnej úpravy odporovateľnosti právnych úkonov, načrtnutú súdom prvej inštancie, považuje žalobca za rozpornú so skutočným obsahom a účelom relevantných zákonných ustanovení. Podstatou inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov je zamedzenie straty veriteľovej možnosti uspokojiť sa z konkrétneho dlžníkovho majetku a ochrana záujmov veriteľa pri uspokojovaní jeho pohľadávky. Akékoľvek zhoršenie veriteľovho postavenia, resp. vyhliadok na uspokojenie jeho pohľadávky je z hľadiska § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka neakceptovateľné a je potrebné tomu zabrániť, hoci aj neodkladným opatrením.

17. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal na zachovanie nároku na náhradu podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, ako keby primárny účel odporovateľnosti nebol rozhodujúci, ide o zjavne absurdný záver, ktorý má „kabinetný“ charakter a ignoruje reálny obsah záväzkových vzťahov. Nárok na náhradu podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka má výlučne sekundárny charakter a veriteľ sa ho môže domáhať až v prípade, ak uspokojenie z majetku, ktorý ušiel z dispozície dlžníka, nie je objektívne možné. Teda, ak nárok na uspokojenie z ušlého majetku v rámci exekúcie nie je alternatívnym nárokom vo vzťahu k nároku na náhradu podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, ale primárnym nárokom, ktorému sa poskytuje súdna ochrana. Ak je možné poskytnúť ukrátenému veriteľovi ochranu nariadením neodkladného opatrenia, potom je vylúčené, aby súd na poskytnutie takejto ochrany vedome rezignoval, odkázaním na ďalší zákonný nárok.

18. Aby bol zabezpečený účel odporovacej žaloby, je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, spočívajúci v zákaze nakladania s majetkom, plne legitímny a opodstatnený. Cieľom tohto konania je dosiahnuť vydanie meritórneho rozhodnutia, na základe ktorého môže byť ušlý majetok priamo exekvovateľný. Účelom zákonnej úpravy bolo preto vytvoriť pre veriteľa možnosť priamo sa uspokojiť z dotknutého majetku. Až v prípade, ak to nie je možné, zákonodarca de facto kompenzuje vzniknutý nežiaduci stav možnosťou domáhať sa náhrady podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka.

19. Existencia možnosti vymáhania sekundárneho nároku v podobe náhrady nemôže byť dôvodom pre neposkytnutie požadovanej a nevyhnutnej ochrany uplatnenému primárnemu nároku. Z výkladu ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ide o nárok na peňažnú kompenzáciu za to, že sa veriteľ už nemôže uspokojiť priamo z ušlého majetku. Už zo samotného výrazu „náhrada“ vyplýva, že jej využitie prichádza do úvahy výlučne v prípade, ak by uspokojenie z majetku nebolo možné. Ak to možné je a veriteľ iniciuje konanie o určenie neúčinnosti právneho úkonu, vytvára sa de facto ideálna situácia pre nariadenie neodkladného opatrenia. Vedome prispieť k eventuálnemu „zmareniu“ možnosti veriteľa dosiahnuť uspokojenie priamo z tohto majetku odkázaním na nárok, ktorý na rozdiel od primárneho nároku negarantuje reálne uspokojenie veriteľovej pohľadávky, je neprijateľným excesom.

20. Preto žalobca má za to, že požadované neodkladné opatrenie bude žalovaného obmedzovať výlučne v transakčnej dispozícii s nehnuteľnosťami, v záujme nevyhnutného zachovania súčasného právneho stavu, a nezasahuje do jeho práva tento majetok nerušene užívať. Neodkladné opatrenie nebude obťažovať žalovaného nad mieru primeranú okolnostiam, v dôsledku ktorých je potreba jeho nariadenia naliehavá a nevyhnutná.

21. Žalovaný navrhol potvrdiť napadnuté uznesenie ako vecne správne.

22. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

23. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobca sa jeho vydania domáha z obavy, že by prípadná exekúcia bola ohrozená.

24. Súd prvej inštancie po zistení, že nie sú splnené podmienky vyžadované ust. § 325 C.s.p. návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol.

25. Jeho rozhodnutie je podľa odvolacieho súdu vecne správne a zodpovedá zákonu. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

26. Odvolací súd sa stotožňuje aj s dôvodmi napadnutého uznesenia a poukazuje na jeho správne závery (§ 387 ods. 2 C.s.p.) a zdôrazňuje:

27. Žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil skutočnosť, že žalovaný mieni s predmetnými nehnuteľnosťami nakladať a len jeho tvrdenie, že tak môže urobiť, nestačí na vydanie neodkladného opatrenia.

28. Naviac nehnuteľnosti, ktorých sa má zákaz týkať majú mať oveľa vyššiu hodnotu, než je uplatňovaná pohľadávka žalobcu a za takejto situácie, v prípade vydania žiadaného neodkladného opatrenia by došlo k neprimeranému zásahu do vlastníckych práv žalovaného.

29. Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne senátom nadriadeného súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).