Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Trestný_rozkaz_2T-12-2017.pdf
PDF · 66.98 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/12/2017
TRESTNÝ ROZKAZ V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno samosudcom JUDr. Imrichom Hlavičkom vydáva podľa § 353 odsek 1 Trestného poriadku, tento
rozhodol:
Obvinený: Q. N., narodený dňa XX. sE. XXXX v A. I., trvale bytom H., v súčasnosti vo výkone trestu v Ústave na výkon trestu odňatia U., sa uznáva za vinného, že hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Komárno, spisová značka 1T/91/2011-65 z 19. augusta 2011, právoplatný 24. júla 2013, odsúdený pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní tri mesiace, ktorého výkon bol podmienečne odložený so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok, a následne bol uložený trest uznesením Okresného súdu Komárno, spisová značka 1T/91/2011-123 z 2. mája 2016, právoplatné 23. septembra 2016, premenený na nepodmienečný trest odňatia slobody, nenastúpil výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Nitre v lehote určenej Okresným súdom Komárno, a to najneskôr do 31. októbra 2016 aj napriek tomu, že výzvu Okresného súdu Komárno na nastúpenie do výkonu trestu z 13. októbra 2016, spisová značka 1T/91/2011-134 prevzal osobne 18. októbra 2016 na Mestskom úrade H., J. XX, H. a nič mu nebránilo, aby do výkonu trestu nastúpil,
teda
maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom, čím spáchal, prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.
Za to sa
odsudzuje
podľa ustanovenia § 348 odsek 1 Trestného zákona za použitia ustanovenia § 36 písmeno l/, § 37 písmeno m/ Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace. Podľa ustanovenia § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona ho súd zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Poučenie:
Proti trestnému rozkazu môžu podať odpor do 8 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde obvinený, osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, prokurátor a poškodený, pokiaľ mu bola priznaná náhrada škody.
Ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba v lehote odpor, samosudca nariadi vo veci hlavné pojednávanie. Pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu, ani výrokom o ochrannom opatrení obsiahnutými v trestnom rozkaze. Poškodený môže podať odpor len proti výroku, ktorým mu bola priznaná náhrada škody. Ak poškodený podal odpor, trestný rozkaz sa ruší vo výroku o náhrade škody, pričom samosudca odkáže uznesením poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Poškodený môže vziať súhlas s trestným stíhaním vedeným pre prečin uvedený v § 211 Trestného poriadku späť až do času, kým je trestný rozkaz doručený niektorej z osôb uvedených v § 355 odsek 1 Trestného poriadku. Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, zúčastnená osoba a prokurátor môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť až dovtedy, kým prokurátor neprednesie na hlavnom pojednávaní obžalobu. Osoby, ktoré sú oprávnené podať odvolanie v prospech obvineného tak môžu urobiť len s výslovným súhlasom obvineného. Ak bol odpor podaný v lehote a nebol vzatý späť, trestný rozkaz sa prednesom obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní ruší. V prípade postupu podľa § 255 odsek 3 Trestného poriadku sa trestný rozkaz ruší aj pred prednesom obžaloby vyhlásením uznesenia o vrátení veci prokurátorovi na postup podľa § 232 a § 233 Trestného poriadku alebo vyhlásením rozsudku, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste. Ak odpor nebol podaný v ustanovenej lehote alebo podaný odpor bol vzatý späť, trestný rozkaz sa stane právoplatným a vykonateľným, pričom má povahu právoplatného odsudzujúceho rozsudku. V prípade podania odporu sú obvinený, jeho obhajca, poškodený a jeho splnomocnenec povinní najneskôr s podaním odporu písomne oznámiť súdu návrhy na vykonanie dôkazov. Vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré týmto osobám boli známe v čase doručenia trestného rozkazu, môže súd odmietnuť (§ 240 odsek 3 Trestného poriadku). V návrhu na vykonanie dôkazov treba uviesť okolnosti, ktoré sa nimi majú objasniť, a ak ide o svedka, treba uviesť skutočnosti, na ktoré má byť vypočutý. Dôkazy musia byť označené tak, aby ich bolo možné na hlavnom pojednávaní vykonať okrem prípadov, keď vykonanie dôkazu zabezpečí ten, kto jeho vykonanie navrhol. Ak sa navrhuje výsluch svedka alebo znalca a navrhovateľ oznámi, že nemôže zabezpečiť jeho prítomnosť na hlavnom pojednávaní a žiada preto súd o jeho predvolanie, treba uviesť údaje o jeho totožnosti a bydlisku, inak súd vykonanie tohto dôkazu spravidla odmietne (§ 240 odsek 4 Trestného poriadku).