Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14C-226-2016.pdf
PDF · 101.65 KB
No categories available
14C/226/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: OTP banka Slovensko, a.s. so sídlom Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916 proti žalovanej: B. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. o zaplatenie sumy 2.413,56 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie úrokov vyčíslených za obdobie do 17.5.2016 vo výške 77,43 € z a s t a v u j e.
V zastavujúcej časti sa žalovanej náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.413,56 € spolu s úrokom vo výške 27,50 % ročne zo sumy 2.413,56 € vyčísleným za obdobie od 11.6.2013 do 7.4.2014 vo výške 610,51 €, úrokom z omeškania vyčísleným za obdobie od 11.6.2013 do 17.5.2016 vo výške 30,45 €, úrokom z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 2.413,56 € od 18.5.2016 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 50,- € splatných vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného vyrovnania s tým, že omeškania s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 30.5.2016 žalobca doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 2.413,56 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Podanú žalobu žalobca postavil na tom skutkovom tvrdení, že so žalovanou uzatvoril dňa 11.10.2011 zmluvu o rýchlom poistenom spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo č. 0262 3018 11 RSU, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky pre poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo účinné od 15.8.2011. Žalovanej bol na základe tejto zmluvy poskytnutý úver vo výške 2.640,- €, ktorý sa zaviazala splácať 84 mesačnými splátkami po 78,45 € počnúc od 11.11.2011. Žalovaná neplnila dohodnuté zmluvné podmienky, poskytnutý úver riadne nesplácala. Listom zo dňa 18.2.2014 bola preto vyzvaná na uhradenie celej sumy dlhu. Žalovaná na túto výzvu nereagovala, preto bol v zmysle čl. VIII. bod 2 písm. e) zmluvy o úvere listom zo dňa 20.3.2014 vyhlásený úver za predčasne splatný a žalovaná bola povinná celý svoj záväzok uhradiť do 10 dní od vyhlásenia splatnosti úveru. Účinnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru nastala ku dňu 7.4.2014. Ku dňu 17.5.2016 vyčíslil svoju pohľadávku voči žalovanej na sumu vo výške 4.553,47 €, ktorá pozostáva z nesplatenej istiny vo výške 2.413,56 €, dlžného úroku vo výške 2.109,46 € a dlžného úroku z omeškania vo výške 30,45 €. Zároveň si uplatnil na zaplatenie i zmluvný úrok a úrok z omeškania počnúc od 18.5.2016 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania.
2. V priebehu konania vzal žalobca podanú žalobu v časti o zaplatenie úrokov vyčíslených za obdobie do 17.5.2016 vo výške 77,43 € späť a konanie žiadal v tejto časti zastaviť.
3. Žalovaná sa k podanej žalobe a jej prílohám vyjadrila písomne dňa 5.1.2017, skutkové tvrdenia žalobcu nepopierala. Žiadala len o povolenie možnosti zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach po 40,- €, keďže dlžnú sumu naraz uhradiť nevie.
4. Tunajší súd vo veci nariadil pojednávanie. Vec prejednal v neprítomnosti žalobcu, ktorý sa na pojednávanie nedostavil svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. Po vypočutí si prednesu žalovanej a po oboznámení sa s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými stranami sporu, a to zmluvou o rýchlom poistnom spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo, všeobecnými obchodnými podmienkami, výzvou na zaplatenie záväzku, kópiou doručenky, výzvou - vyhlásením úveru za predčasne splatný, kópiou doručenky., výpisom z úverového účtu, špecifikáciou pohľadávky a čiastočným späťvzatím žaloby, výpismi z účtu, vyjadrením žalovanej k žalobe, potvrdením o výplate dôchodku zo dňa 4.1.2017vyjadrením žalobcu k podaniu žalovanej, rozhodnutiami Sociálnej poisťovne o výške dôchodku žalovanej a jej manžela, poštovými peňažnými poukazmi č. 2034 zo dňa 4.1.2017 a č. 2035 zo dňa 4.1.2017 ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
5. Ako vyplynulo zo zmluvy o rýchlom poistnom spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo č. 0262 3018 11RSU, túto uzatvorila žalovaná so žalobcom dňa 11.10.2011. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 2.640,- €. tento úver sa žalovaná zaviazala splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 78,45 € v období od 11.11.2011 do 11.10.2018. RPMN bola v zmluve vyčíslená vo výške 37,86 % a celkové náklady vo výške 6.642,45 €. Žalovaná sa tiež v zmluve zaviazala uhradiť jednorazový poplatok za spracovanie úveru vo výške 52,80 €. Tiež mala v zmysle zmluvy uhrádzať mesačný poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 2,20 € a mesačný poplatok za zabezpečenie poistenia vo výške 3,75 €. neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky pre poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo účinné od 15.8.2011. Pre riadne neplnenie zmluvných podmienok žalovanou, žalobca žalovanú písomne dňa 18.2.2014 vyzval na zaplatenie záväzku, ktorý bol po lehote splatnosti najneskôr do 6.3.2014. Predmetnú výzvu žalovaná prevzala dňa 21.2.2014. Keďže žalovaná na výzvu nereagovala úhradou splatného záväzku, žalobca listom zo dňa 20.3.2014 žalovanej oznámil, že v zmysle uzavretej zmluvy vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru. Dlžnú pohľadávku vyčíslil na sumu vo výške 3.439,69 € a žalovanú vyzval na zaplatenie tejto sumy do 10 dní od doručenia výzvy. Ako vyplynulo z priloženej kópie doručenky, žalovaná predmetnú výzvu prevzala dňa 25.3.2014. Dlžnú sumu žalovaná neuhradila. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru nadobudlo účinnosť dňa 7.4.2014, keď pohľadávka žalobcu sa stala v celom rozsahu splatnou dňa 8.4.2014.
6. Z predložených výpisov z účtu mal súd preukázanú splátkovú disciplínu žalovanej.
7. Z listinných dôkazných prostriedkov predložených žalovanou súd zistil, že žalovaná je počnúc od 10.8.2011Sociálnou poisťovňou posudzovaná ako osoba s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 1.12.2016 bol žalovanej zvýšený invalidný dôchodok počnúc od 1.1.2017 na sumu vo výške 193,80 €. Manžel žalovanej je poberateľom starobného dôchodku, ktorý mu bol v zmysle rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 1.12.2016 zvýšený počnúc od 1.1.2017 na sumu 214,10 € mesačne. Ako vyplynulo z predložených poštových poukazov, žalovaná dňa 4.1.2017 uhradila sumu 15,- € obchodnej spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. a sumu 10,40 € obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s..
8. Žalovaná na pojednávaní dňa 1.2.2017 uviedla, že dlžnú sumu naraz uhradiť nevie, nakoľko je invalidná dôchodkyňa s príjmom 193,80 € mesačne. Jej manžel je starobný dôchodca s príjmom 214,10 € mesačne. Doplnila, že dlžnú sumu je schopná splácať mesačnými splátkami vo výške maximálne 50,- € mesačne, keďže po uhradení nákladov spojených s bývaním a existenciou, nákladov spojených so zakúpením liekov v súvislosti s jej zdravotným stavom a tiež po úhrade záväzkov voči dlžníkom (v splátkach), jej nezostane vyššia suma na zaplatenie záväzku, ktorý je predmetom tohto konania.
9. Predmetom konania je nárok titulom zmluvy o úvere.
10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 23a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 5b zákona č. 250/2006 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.6.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 29b zákona č. 250/2006 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ustanoveniami § 5a ods. 1, písm. b) <. a ods. 2 až 4 <. sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014.
Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
11. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovanej, ktorý vznikol z úverovej zmluvy. I keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.
12. V danom prípade sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom zmluvy o úvere uzavretej medzi stranami sporu vo výške 2.413,56 € s príslušenstvom. Keďže žalobca zobral v priebehu konania (pred otvorením pojednávania) podanú žalobu v časti o zaplatenie úrokov vyčíslených
za obdobie do 17.5.2016 vo výške 77,43 € späť, súd postupujúc podľa § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil.
13. Ohľadne zvyšnej časti uplatneného nároku súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná len sčasti a tejto nie je možné v plnom rozsahu vyhovieť. Zo skutkového tvrdenia žalobcu nepopretého žalovanou mal za preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 11.10.2011 úverovú zmluvu č. 0262 3018 11RSU. Na základe tejto zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 2.640,- €, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať za podmienok uvedených v úverovej zmluve. Predmetnú zmluvu súd považoval za platný právny úkon, keď uzavretá zmluva obsahovala všetky zákonné náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy. Nakoľko žalovaná svoje povinnosti vyplývajúce z uzavretej úverovej zmluvy neplnila, úver riadne a včas nesplácala, žalobca s účinnosťou ku dňu 7.4.2014 v súlade s uzavretou zmluvou predčasne zosplatnil úver a žalovanú vyzval na úhradu sumy zosplatneného úveru. Záväzok žalovanej žalobca vyčíslil v časti dlžnej istiny na sumu vo výške 2.413,56 €. Nakoľko žalovaná skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne vzniku, existencie a výšky tejto pohľadávky nepopierala, súd tieto skutkové tvrdenia žalobcu považoval za nesporné a žalovanú zaviazal na zaplatenie tejto sumy tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd považoval za dôvodnú žalobu i v časti uplatneného úroku z omeškania, ktorý žalobca vypočítal v súlade s uzavretou zmluvou v dohodnutej výške prihliadnuc na platobnú disciplínu žalovanej za obdobie do 17.5.2016 vo výške 30,45 €, pričom úrok z omeškania z dlžnej istiny si žalobca uplatnil i za obdobie od 18.5.2016 do zaplatenia. Súd konštatuje, že úrok z omeškania bol zo strany žalobcu uplatnený vo výške nepresahujúcej výšku zákonného úroku z omeškania vyplývajúceho z ustanovenia § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č, 87/1995 Z.z., preto súd podanej žalobe i v časti uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy vyhovel. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 27,50 % ročne z dlžnej sumy za obdobie do dňa predčasného zosplatnenia úveru, súd v tejto časti považoval žalobu za dôvodnú, keď podľa názoru súdu tento nárok žalobcu má oporu v zákone. Sumu zmluvného úroku vo výške 27,50 % ročne zo sumy 2.413,56 € za obdobie od 11.6.2013 do 7.4.2014 žalobca vyčíslil v špecifikácii pohľadávky na sumu 610,51 €, preto súd považujúc žalobu za dôvodnú v tejto časti, žalovanú zaviazal i na zaplatenie tejto sumy titulom nároku na zaplatenie zmluvného úroku. Nad sumu priznaného zmluvného úroku za obdobie odo dňa nasledujúceho po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru súd však považoval žalobu za nedôvodnú, keď vychádzajúc z ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. z úradnej povinnosti prihliadol na existenciu skutočností oslabujúcich nárok veriteľa voči spotrebiteľovi. V tejto súvislosti súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na zmluvný úrok len do času účinkov vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (ktorej zmysel spočíva v predčasnom zosplatnení záväzku dlžníka z dôvodu porušovania zmluvných povinností dlžníkom), pretože týmto jednostranným právnym úkonom sa pohľadávka veriteľa predčasne stáva splatnou v celom rozsahu. Vzhľadom aj na účel zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky, vyhlásením splatnosti úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, stratil žalobca právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Podľa názoru súdu dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V danej veci žalobca pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru a tým treba považovať celý dlh za splatný a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo žalovanú k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho postavenie. S poukazom na uvedené súd (postupujúc podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.) žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku za obdobie odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do zaplatenia zamietol.
14. O nároku na náhradu trov konania (v časti konania, ktoré bolo pre čiastočné späťvzatie žaloby zastavené) súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, keď zastavenie konania v tejto časti procesne zavinil žalobca. Keďže však žalovanej preukázateľne v súvislosti s touto časťou konania žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznal. Ohľadne zvyšnej časti konania súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keď obe strany sporu boli ohľadne danej časti konania čiastočne úspešnou stranou sporu (žalobca mal úspech v časti konania o zaplatenie dlžnej istiny, časti
zmluvného úroku a úroku z omeškania; žalovaná mala úspech v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá (o zaplatenie zmluvného úroku po predčasnom zosplatnení úveru do zaplatenia).
15. Lehotu na plnenie súd určil v zmysle § 232 ods. 3, 4 CSP. S ohľadom na osobné a zárobkové pomery žalovanej tejto povolil zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach pod následkom straty výhody splátok v prípade, keď žalovaná poruší uloženú povinnosť plnenia v splátkach. Výšku žalovanou navrhnutej mesačnej splátky súd považoval za primeranú jej pomerom, maximálne možnú akceptujúc potrebu pokrytia základných výdavkov v súvislosti s bývaním a existenciou žalovanej, tiež primeranú výške dlžnej sumy a dobe splatenia, pričom uloženie povinnosti zaplatenia dlžnej sumy v splátkach a ich výška podľa názoru súdu s ohľadom na postavenie obchodnej spoločnosti žalobcu na finančnom trhu nijako neohrozí jeho ďalšie podnikateľské aktivity a ani vážne nezasiahne jeho majetkovú sféru.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú jej týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.