Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-4C/151/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci žalobkyne Š. Š., P.. X.X.XXXX, XXX XX U. XX, zast. JUDr. Antonom Kupšom, advokátom so sídlom Moyzesova 34, 022 01 Čadca, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku a prísl. takto

rozhodol:

I. Rozhodcovský rozsudok sp. zn. XXX/XX/XX zo dňa 2.5.2014 Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., Krížna 56, 821 08 Bratislava z r u š u j e.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude vyčíslená v písomnom vyhotovení uznesenia VSÚ prvostupňového súdu po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Podľa § 220 ods. 4 súd arabskými číslicami označuje jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku, ktoré zodpovedajú podstatným náležitostiam odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP:

1. Čo tvorilo záväzný predmet sporu: Záväzný predmet sporu, ktorým sa súd cítil byť viazaný, bola žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. XXX/XX/XX, ktorý vydal Slovenský arbitrážny súd zriadený spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., Krížna 56, Bratislava. Zároveň žiadala odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

2. Uznesením č. k. 4C/151/2014-52 zo dňa 7.4.2015 súd zamietol návrh na odklad vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku zo dňa 2.5.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.6.2014 a vykonateľnosť dňa 17.6.2014. Dôvodom bolo, že vykonateľnosť možno odložiť predtým, než vykonateľnosť nastala, v tomto prípade vykonateľnosť nastala dňom 17.6.2014. Odklad možno povoliť len na základe zákona. Podľa § 243 OSP pred rozhodnutím o dovolaní môže súd, ktorý má o ňom rozhodnúť, odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. Prvostupňový súd nie je dovolací súd. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.6.2015, preto sa už súd ďalej nezaoberal návrhom na odklad vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

3. Skutkové tvrdenia, ktoré uviedla žalobkyňa: Dňa 4.7.2014 žalobkyňa podala žalobu proti žalovanému. Žiadala zrušiť rozhodcovský rozsudok. S PROFI CREDIT, s.r.o., Bratislava, IČO: 35792752 uzavrela dňa 13.11.2012 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200050014. Na základe tejto zmluvy jej bola poskytnutá pôžička vo výške 960 €. Zaviazala sa ju splácať v 42 mesačných splátkach vo výške 51,44 €. V rozhodcovskej doložke bolo dohodnuté, že akékoľvek spory medzi zmluvnými stranami budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z tam uvedených rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych

rozhodcovských súdov. Výber rozhodcovského súdu bol ponechaný na tej strane, ktorá podá žalobný návrh. Žalobkyňa dlh neplnila, dlh sa stal splatný v celku. Žalovaný podal žalobu na rozhodcovský súd. Rozhodcovský súd zaviazal žalobkyňu dlh zaplatiť, pričom konštatoval, že nezistil nesúlad zmluvy o revolvingovom úvere s kogentnými ustanoveniami zákona na ochranu spotrebiteľa. Sankcie nepovažoval za neprimerane vysoké a nepovažoval ich za sankcie dojednané v rozpore s dobrými mravmi, resp. za neprimerané okolnostiam prípadu. Rozhodcovský súd vydal v rozhodcovskom konaní, a to v zrýchlenom, rozhodcovský rozsudok sp. zn. XXX/X/XX. Zaviazal žalobkyňu zaplatiť sumu 1 816,90 €, a to so zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a s úrokom z omeškania vo výške 1,15 % ročne. Rozhodcovské konanie trpí vadou absencie právomoci Slovenského arbitrážneho súdu. Rozhodcovská zmluva je podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neurčitým právnym úkonom a preto je absolútne neplatným právnym úkonom. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je neplatná aj pre neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Žalobkyňa sa nemala ani možnosť oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu. Zmluvné podmienky sú preto neprijateľné aj podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, a preto podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní rozhodcovská doložka nie je platnou rozhodcovskou doložkou. Neplatná rozhodcovská doložka bráni tomu, aby na základe nej bol vydaný rozhodcovský rozsudok. Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Podľa tejto rozhodcovskej doložky síce mala právo žalobkyňa vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale v prípade, že by začalo konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať žalobu na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská zmluva, ktorá určuje právomoc rozhodcovského súdu, je neurčitá aj preto, že vymedzuje spory na „akékoľvek spory“. Právny úkon obsiahnutý v rozhodcovskej zmluve je neurčitý. Rozhodcovská zmluva je podľa § 37 Občianskeho zákonníka neplatná. Zmluva o poskytnutie revolvingového úveru je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Rozhodcovská zmluva zakladajúca právomoc Slovenského arbitrážneho súdu je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, a preto aj neplatnou zmluvnou podmienkou. Nikdy nebola spotrebiteľom osobitne individuálne dojednaná. Vyplýva to z predtlače. Rozhodcovská zmluva je aj absolútne neplatnou podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka pre absenciu právomoci rozhodcovského súdu a aj z dôvodu, že síce dáva možnosť výberu medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale v prípade, ak návrh podáva dodávateľ, dochádza k narušeniu rovnováhy zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je teda neprijateľnou a absolútne neplatnou zmluvnou podmienkou. V konaní pred Slovenským arbitrážnym súdom neboli zohľadnené kogentné normy na ochranu spotrebiteľa. Procesný postup rozhodcovského súdu znevýhodnil spotrebiteľa ako slabšiu stranu a nejde o objektívne rozhodnutie. O objektívne rozhodnutie nejde aj z toho dôvodu, že súd vybral žalovaný. Aj dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorú rozhodcovský súd nevyhodnotil podľa kogentných ustanovení zákona na ochranu spotrebiteľa. Naviac, bola dojednaná len v úverových podmienkach, nie v zmluve. Na základe § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 o ochrane spotrebiteľa a ustálenú súdnu prax (rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/201/2012) rozsudok nemá oporu v občiansko-právnej úprave na ochranu spotrebiteľa. Ide o zneužitie práva nebankového subjektu voči spotrebiteľovi, čo je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka a zároveň v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, teda taktiež spôsobuje absolútnu neplatnosť úkonov. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 17.9.2015 uviedla, že trvá na žalobe. Obdržala pôžičku, ktorá je na čl. 9 spisu. Podpis na pôžičke jej patrí. Bola nútená si pôžičku vziať, je rozvedená, manžel neplatí, ostal jej syn. Syn má 15 rokov, je žiakom 9. ročníka základnej školy. V škole sa mu smiali, že nemá toto, nemá hento. Vzala si pôžičku a kúpila mu, čo bolo treba. Nevedela uviesť, koľko zaplatila z pôžičky 960 €. Mala viac pôžičiek. U Pohotovosti 2 pôžičky, 300 a 350 €, polovicu má zaplatené, u Slovenskej sporiteľne 3 000 €, z toho má zaplatené 1 200 €. Dôchodok má 300 €, manžel jej platí výživné na dieťa 90 €, niekedy zaplatí, niekedy nie, „palicové“ má 36 €. Dostala sa do finančnej tiesne, bola nútená zabezpečiť výživu dieťaťa. Bola nútená vziať si pôžičky. Nechala sa aj obalamutiť, ovplyvniť. Teraz pôjde na operáciu s kĺbom, potom sa chce zamestnať. Postupne dlh spláca. Nezaujíma k tomu taký postoj, že by vôbec nechcela platiť, len nechce platiť vysoké zmluvné pokuty a vysoké úroky. Syn chce ísť študovať do U. P. D. na strojársku strednú školu. Žalobkyňa nevedela, že existuje nejaký rozhodcovský súd. Chodili jej domov papiere. Stále čakala nejaké predvolanie z normálneho súdu. Pokiaľ ide o podpísanie rozhodcovskej doložky, dávali jej podpisovať jeden papier za druhým, bez prečítania, bez zváženia, ani nevedela, čo podpisovala. Na pojednávaní dňa 2.2.2017 žalobkyňa a jej právna zástupkyňa uviedli. Aj keď doteraz nepodal žalovaný návrh na exekučné vymáhanie sumy prisúdenej rozhodcovským rozsudkom na Okresnom súde Čadca, nie je vylúčené, že tak urobí a návrh podá po tomto rozhodnutí na iný súd. Z toho vyplýva, že žalobkyňa nemá žiadnu právnu istotu a žije v neustálej neistote, zvlášť, keď napriek uvedenému zákonnému ustanoveniu jej žalovaný doručuje

písomné výzvy, urgencie, ktorými ju urguje k zaplateniu dlhu, a to napriek tomu, že podľa zákona na to nemá nárok. Taktiež neustále žalobkyňu telefonicky urguje k zaplateniu, obťažuje ju telefonátmi a to je pocit právnej neistoty na strane žalobkyne, pre ktorý trvá na tom, aby súd rozhodol o zrušení rozhodcovského rozsudku.

4. Dôkazy, ktoré žalobkyňa predložila a skutkový stav, ktorý z nich súd mal zistený: Z úverovej zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 12.11.2012 čl. 9 spisu súd zistil, že poskytnutý úver bol 960 €. Dlh mala zaplatiť žalobkyňa v mesačných splátkach vrátane úrokov 51,44 €. Celková čiastka, ktorú mala zaplatiť, bola 2 160,48 €. Zmluvné podmienky na čl. 11 spisu nie sú žalobkyňou podpísané. Obsahujú sankcie vrátane zmluvnej pokuty. Nie je uvedená splatnosť jednotlivých splátok, nie je uvedené, čo obsahujú jednotlivé splátky, koľko tvorí istina v splátke, koľko tvorí úrok, úrok z omeškania, poistenie, poplatky, iné platby. Suma 960 € je úverový limit, pričom v zmluve je uvedené, že ide o poskytnutú čiastku úveru. Nie je predložený dôkaz, že táto suma revolvingu 960 € skutočne bola poskytnutá, keď do zmluvy bolo dopísané, že žalobkyňa je povinná zaplatiť celkovú sumu 2 160,48 €. V ďalšej kolónke úverovej zmluvy na čl. 9 spisu je uvedené, že poskytnutá čiastka revolvingu nebola 960 €, ale 506,17 €. Sumu, ktorú musí splatiť ako revolving, je uvedená suma 1 234,56 €. Pri prvom úvere 960 € je uvedená RPMN 70,02 € a pri revolvingu 63,32. Pri úvere 960 € je uvedená ročná úroková sadzba 70,02 a u revolvingového úveru ročná úroková sadzba 76,21. Na čl. 14 spisu je uzavretá rozhodcovská zmluva, ktorá je uvedená ako samostatný právny úkon, nie je súčasťou úverovej zmluvy, avšak je na predtlači a je uzavretá v rovnaký deň, ako bola uzavretá úverová zmluva. Akékoľvek spory zmluvných strán mali byť riešené rozhodcovským súdom. Výber bol ponechaný na žalobcu. Na čl. 15 spisu je žaloba, ktorú veriteľ podal na rozhodcovský súd. Na čl. 19 spisu je rozhodcovský rozsudok, ktorý tvorí predmet konania, sp. zn. XXX/XX/XX. Rozhodcovský súd rozhodol, že žalobkyňa je povinná zaplatiť sumu 1 816,90 €, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne, úrok z omeškania vo výške 1,15 % ročne a trovy právneho zastúpenia, trovy rozhodcovského konania. Nedospel k záveru, že by boli porušené ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovským rozsudkom priznal rozhodcovský súd zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne, čo je 14,6 % ročne, istinu 1 816,90 €, úrok z omeškania 1,15 % ročne z dlžných súm odo dňa nasledujúceho po splatnosti do zaplatenia s tým, že úrok, zmluvná pokuta spolu neprevýšia 960 € a odo dňa, kedy úrok presiahne sumu 960 €, len 5,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1 816,90 € do zaplatenia. Zároveň poplatok za rozhodcovské konanie 32,40 € a trovy právneho zastúpenia 320,91 €. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovskú zmluvu považoval rozhodcovský súd za jasnú, zrozumiteľnú, individuálne dojednanú v súlade s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa v návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy bola poučená o dôsledku rozhodcovského konania. Rozhodcovská zmluva bola uzavretá na samostatnej listine, nebola súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Jej uzavretie nebolo podmienené uzavretím hlavného záväzku. Mala právo od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, preto rozhodcovský súd rozhodcovskú zmluvu nevyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože táto nenúti spotrebiteľa riešiť spor výlučne na rozhodcovskom súde. Samotné dojednanie rozhodcovskej doložky nevylučuje spotrebiteľa zo súdnej ochrany. Ďalej z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd dospel k záveru, že bola uzavretá platná zmluva o revolvingovom úvere č. 8200050014 zo dňa 13.11.2012, spĺňa všetky zákonné náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z. Bol poskytnutý spotrebiteľský úver 960 €, spolu s úrokmi bola povinná spotrebiteľka ho zaplatiť v 42 mesačných splátkach po 51,44 € v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý tvoril prílohu zmluvy. Rozhodcovský súd podľa § 53 ods. 1 nezistil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odplata nesmie prevyšovať obvykle požadovanú odplatu na finančnom trhu. Z tohto pohľadu zmluvu o revolvingovom úvere rozhodcovský súd vyhodnotil ako platnú, ktorá obsahuje všetky obsahové náležitosti podľa zákona. Odplata definovaná ako RPMN predstavuje 70,13 %, teda podstatne neprevýšila obvyklú odplatu požadovanú na finančnom trhu v tom čase, ktorá predstavovala 45,60 %, pretože prekročenie o 2-násobok priemernej hodnoty nie je podstatným prekročením. Pokiaľ ide o sankciu, zmluvnú pokutu, rozhodcovský súd sa nezaoberal, podľa ktorého ustanovenia zmluvy zmluvná pokuta bola dojednaná, či tieto zmluvné podmienky boli alebo neboli splnené, ak áno, akým konaním spotrebiteľky, na základe akých dôkazov. Rozhodcovský súd sa zameral len na výšku zmluvnej pokuty. Mal za to, že nesmie prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov. V tomto prípade sa tak nestalo, a preto aj dojednanie zmluvnej pokuty je platné. Z poučenia vyplýva, že ak účastník rozhodcovského konania nevyužije právo podať žalobnú odpoveď, môže sa žalobou podanou na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku. Ďalej žalobkyňa na pojednávaní

dňa 2.2.2017 predložila oznámenie o zosplatnení zo dňa 27.10.2013 zo strany PROFI CREDIT, výzva na zaplatenie zo dňa 24.4.2013, oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, výzva na úhradu od Intrum Justitia zo dňa 24.1.2013, záväzok od PROFI CREDIT, z ktorých súd mal ustálené, že pre spotrebiteľku skutočne existuje právna neistota, neustále je obťažovaná výzvami a môže spôsobovať žalobkyni problém aj v tom, kto je vlastne aktívne legitimovaný k vymáhaniu spornej pohľadávky, keď zmluvu uzavrela s Poštovou bankou a k platbám ju neustále písomne, telefonicky urgujú iné subjekty

- PROFI CREDIT a súbežne Intrum Justitia, čo môže, podľa názoru súdu, vyvolať u žalobkyne pocit neistoty a tlaku na žalobkyňu. Súd uveril žalobkyni, že to je tá okolnosť, ktorá ju donútila podať žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

5. Tvrdenia, ktoré uviedol žalovaný: Žalovaný sa na pojednávanie dňa 2.2.2017 nedostavil, neprítomnosť ospravedlnil 9.1.2017 čl. 105 z dôvodu hospodárnosti. Súhlasil s tým, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný tvrdil. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 16.9.2014 čl. 30 vyplýva, že žaloba nezodpovedá skutkovému a právnemu stavu, ktorý vyplýva z rozhodcovského konania. Právomoc nebola založená rozhodcovskou doložkou, ale rozhodcovskou zmluvou. Rozhodcovská zmluva nie je súčasťou štandardnej zmluvy a žalobkyňa mala možnosť ovplyvniť jej uzavretie. Je samostatným právnym úkonom. Jej uzavretím nebolo podmienené uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Spĺňa charakter individuálneho dojednania, nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalobkyňa mala právo odstúpiť od zmluvy o dohodnutí rozhodcovského konania. Naviac mala právo výberu medzi štátnym súdom a rozhodcovským súdom. V prípade odstúpenia nemusela vrátiť pôžičku. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka súdnej kontrole nepodliehajú zmluvné dojednania, ktoré sú dohodnuté individuálne. Z toho dôvodu rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá bola neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Právo výberu medzi štátnym súdom a rozhodcovským súdom bolo zachované. Taktiež nie je dôvodná argumentácia o neprijateľnosti miesta rozhodcovského konania. Rozhodcovské konanie je písomným konaním. Spotrebiteľ nie je znevýhodnený tým, že miesto konania je mimo miesto jeho bydliska. Žalobkyňa ako účastníčka rozhodcovského konania nedoručila žiaden úkon, ktorým by sa vyjadrila k veci. Žalobkyni boli pravidlá rozhodcovského konania známe. O všetkých procesných právach bola osobitne poučená, ich obsah je daný aj zákonom. Nevyužila možnosť oboznámiť sa so zákonom. Žiadal žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Po zrušení veci odvolacím súdom k vyslovenému právnemu názoru odvolacieho súdu žalovaný neuviedol nič, nepredložil žiadne dôkazy.

6. Ktoré dôkazy predložil žalovaný a aký skutkový stav z predložených dôkazov mal súd preukázaný: Konanie trvalo od podania žaloby 4.7.2014 do rozhodnutia 2.2.2017. Za dobu 3 rokov žalovaný spolu s vyjadrením zo dňa 16.9.2014 na čl. 30 spisu doručil len kópie rozhodnutí iných súdov, ktorými prvostupňový súd v tejto veci nebol viazaný v nadväznosti na ustanovenie § 135 ods. 1 OSP, teraz § 193 (uznesenie KS Žilina 8Coe/4/2014-42 zo dňa 31.1.2014, uznesenie KS v Banskej Bystrici 10Coe/328/2013-38 zo dňa 10.12.2013, uznesenie OS Rimavská Sobota 1Er/1210/2013 zo dňa 19.2.2013). Iné dôkazy spolu s vyjadrením nepredložil na preukázanie svojich tvrdení. Vo vyjadrení na čl. 42 spisu len zopakoval pôvodné tvrdenie uvedené vo vyjadrení na čl. 30 spisu. K vyjadreniu na čl. 42 spisu nepredložil žiadne dôkazy. Okrem odvolania na čl. 64 spisu, kde sú len zopakované predchádzajúce tvrdenia, iné podania a dôkazy žalovaný nepredložil. Súd konštatuje, že všetky podania majú formulárový charakter.

7. Dôkazy, ktoré vykonal súd a skutkový stav z týchto dôkazov zistený: V nadväznosti na záväzný právny názor odvolacieho súdu v uznesení č. k. 7Co/64/2016-78 zo dňa 11.5.2016 s poukazom na § 243d Exekučného poriadku č. 335/2014 Z. z., podľa ktorého exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného pred 1.1.2015 možno začať len do 3 mesiacov od účinnosti zákona. Po tomto dátume prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Žalovaný prestáva byť nositeľom práva a žalobkyňa prestáva byť nositeľom povinností. Odvolací súd uložil prvostupňovému súdu skúmať existenciu právneho záujmu na žiadanom zrušení. Zdôraznil odvolací súd, že nežiada skúmať naliehavý právny záujem na určení podľa § 80 písm. c) OSP, ale akýkoľvek právny záujem navrhovateľky na zrušení rozhodcovského rozsudku. Aké dôsledky na prípadné právne postavenie žalobkyne môže mať rozhodnutie o zrušení rozhodcovského rozsudku. Rozsudok prestáva byť záväzným, ale to neznamená, že rozsudok zaniká, resp. že je zo zákona zrušený. Naďalej existuje, povinnosti z neho vyplývajúce prestávajú zaväzovať. Súd splnil záväzný pokyn odvolacieho súdu, lustroval exekučné spory na čl. 85 spisu žalovaného voči žalobkyni. Vo veci žalobkyne je len jedna exekučná vec - 4Er/508/2014 žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava. Z pripojeného spisu 4Er/508/2014 vyplýva, že

ide o iný rozhodcovský rozsudok, ako je rozhodcovský rozsudok v konaní 4C/151/2014. V tomto exekučnom konaní ide o rozhodcovský rozsudok sp. zn. RKPC-671/14-EK a týka sa inej zmluvy, zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500016870 zo dňa 23.10.2012, kým v spore 4C/151/2014 z pripojeného spisu rozhodcovského súdu vyplýva, že ide o rozhodcovský rozsudok sp. zn. XXX/XX/XX zo dňa 2.5.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.6.2014 a týka sa revolvingovej zmluvy o úvere zo dňa 13.11.2012 č. 8200050014. Tieto skutočnosti súd zaprotokoloval do zápisnice zo dňa 30.8.2016 a konštatoval, že ani žalobkyňa, ani žalovaný nepreukázali, že by v lehote 3 mesiacov vo veci 4C/151/2014 bol podaný návrh na exekučné konanie na základe rozhodcovského rozsudku vo veci 4C/151/2014. Okresný súd Čadca vyslovil predbežný právny názor v prítomnosti žalobkyne, že žalobkyňa sa musí vyjadriť, aký je jej právny záujem na zrušení rozsudku, ktorý ju nezaväzuje a poskytol spotrebiteľke do zápisnice radu, že môže využiť bezplatnú poradňu Centra právnej pomoci, Národná 34, Žilina a vyjadriť sa prostredníctvom zástupcu a za tým účelom sudkyňa odročila pojednávanie. Zápisnica o pojednávaní bola doručená aj žalobkyni, aj žalovanému. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, aký je jej právny dôvod na zrušení rozsudku, ktorý ju právne nezaväzuje. Uviedla, že fakticky žije v právnej neistote pre neustále písomné a telefonické výzvy zo strany žalovaného a iných subjektov, pričom jej nie je ani zrejmé, či pohľadávku naďalej vymáha žalovaný, alebo ju postúpil na iný subjekt - Intrum Justitia. To je dôvod, pre ktorý trvala, už právne zastúpená, na zrušení rozhodcovského rozsudku. Tým mal súd preukázané, že na strane žalobkyne existuje právny záujem na podaní žaloby na zrušení rozhodcovského rozsudku. Aj keď ju rozhodcovský rozsudok právne nezaväzuje, ale vo faktickej rovine jej spôsobuje právnu neistotu, pričom žalobkyňa má nárok na právnu istotu podľa zákona, podľa ústavy. Zároveň súd vyžiadal spis, ktorý sa týka rozhodcovského konania sp. zn. XXX/XX/XX. Z tohto spisu zistil, že bol vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn. XXX/XX/XX dňa 2.5.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.6.2014 a vykonateľnosť dňa 17.6.2014. Ide o totožný rozhodcovský rozsudok, ako je na čl. 19 súdneho spisu, ktorý doručila žalobkyňa. V spise rozhodcovského súdu sú pripojené doručenky o doručení rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok prevzala žalobkyňa 13.6.2014 a žalovaný 7.5.2014. Tým mal súd preukázané, že keď žalobkyňa podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku 4.7.2014, podala ju v zákonnej 30-dňovej lehote od doručenia rozhodcovského rozsudku. Súčasťou rozhodcovského spisu je žaloba, ktorá bola Š. Š. doručená podľa doručenky až spolu s rozhodcovským rozsudkom. Obsahom žaloby sú všeobecné formulárové tvrdenia bez konkretizácie na tento prípad. Zo žaloby nie je zrejmé, ako žalovaný dospel k vymáhanej sume 1 816,90 € a nevyplýva to ani z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ktoré platby žalobkyne boli započítané, v akej výške a či boli započítané na istinu, úrok, úrok z omeškania, zmluvnú pokutu a podobne. Prílohu žaloby tvorí len pokus o zmier bez doručenky, rozhodcovská zmluva z 12.11.2012, teda z rovnakého dňa, ako bola uzavretá úverová zmluva, ktorá taktiež tvorí prílohu. Ďalej ide o všeobecné podmienky k úverovej zmluve, oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 13.11.2012 a karta klienta, kde sú uvedené platby Š. Š. na tento úver. Celkový súčet platieb na tento úver podľa karty klienta Š. Š. ku dňu podania žaloby, teda ku dňu 6.3.2014, predstavoval sumu 653,58 €, bez ohľadu na tú skutočnosť, na aké účely táto platba bola žalovaným započítaná. Žalovaný ku dňu rozhodnutia 2.2.2017 nešpecifikoval, koľko zaplatila žalobkyňa od 6.3.2014 do 2.2.2017, teda za ďalšie 3 roky a či pohľadávka nezanikla zaplatením. Neoznámil ani, či žalobkyňa na pohľadávku fakticky nezaplatila viac, ako bola výška poskytnutého úveru 960 €. Ani žalobkyňa neuviedla, či žiada sumu, ktorou preplatila reálne poskytnutý úver 960 €, vydať z titulu bezdôvodného obohatenia a v akej výške tento úver preplatila. Z toho dôvodu súd nemohol rozhodovať o vydaní bezdôvodného obohatenia, keďže takýto procesný návrh nevzniesla v dostatočne konkrétnej, určitej, preukázateľnej rovine. Žalobkyňa tak môže postupovať v samostatnom konaní.

8. Skutkové a právne posúdenie veci: V nadväznosti na záväzný právny názor odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení č. k. 7Co/64/2016-78 zo dňa 11.5.2016 súd dospel k skutkovému a právnemu záveru, že v nadväznosti na § 243d Exekučného poriadku v znení zákona č. 335/2014 Z. z. žalovaný návrh na exekučné konanie mohol podať len do 3 mesiacov od účinnosti tohto zákona. Úradnou činnosťou - lustráciou súd nezistil, že by takýto návrh podal na Okresný súd Čadca, čo však nevylučuje, že takýto návrh podal na iný súd, ako tvrdila žalobkyňa, resp. že takýto návrh ešte mieni podať. Bez ohľadu na to, ako o takom návrhu rozhodne exekučný súd. Žalovaný netvrdil a nepreukázal, či návrh podal, alebo nepodal, teda po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu nereagoval ani tvrdeniami, ani dôkazmi na záväzný právny názor odvolacieho súdu. Súd teda ku dňu rozhodovania nemal preukázané, že návrh na exekúciu v tejto veci bol podaný v zákonnej 3-mesačnej lehote, preto rovnako v súlade s odvolacím súdom vychádzal zo záveru, že rozhodcovský rozsudok strany konania nezaväzuje, žalobkyňa už nie je nositeľom povinností a žalovaný nie je nositeľom práva. Skúmal právny záujem

žalobkyne (nie naliehavý právny záujem na určení právneho úkonu, pretože predmetom sporu nebolo určenie neplatnosti právneho úkonu, ale zrušenie rozhodcovského rozsudku). Dospel k záveru, že skutočnosť, že po právnej stránke rozhodcovský rozsudok neoprávňuje žalovaného k uplatňovaniu práva a exekučnému vymáhaniu a žalobkyňu tento rozhodcovský rozsudok nezaväzuje, neznamená, že nemá právny a zákonný záujem na zrušení tohto rozhodcovského rozsudku. Žalobkyňa má závažné zdravotné problémy, má ústavné právo na ochranu svojho zdravia a ústavné právo na právnu istotu (článok 40 Ústavy SR, článok 46, 48 Ústavy SR, článok 2 ods. 1 všeobecných princípov CSP, článok 5 všeobecných princípov CSP, zvýšená ochrana žalobkyne ako spotrebiteľky podľa článku 6 ods. 1 všeobecných zásada a podľa článku 6 ods. 2 všeobecných zásad vzhľadom k jej zdravotnému stavu, eliminácia neprimeraného zaťažovania žalobkyne podľa článku 17 všeobecných zásad . V konaní jednoznačne je preukázané, že žalovaný sa necíti byť viazaný zákonným ustanovením podľa § 243d Exekučného poriadku v znení zákona č. 335/2014 Z. z., teda napriek tomu, že nepodal návrh na exekučné konanie v lehote 3 mesiacov, nekoná tak, ako vyplýva zo zákona, teda nekoná v tom duchu, že nie je nositeľom práva na vymáhanie pohľadávky, ktorá mu vyplýva z rozhodcovského rozsudku. Práve naopak, žalobkyňa sa cíti byť atakovaná neustálymi písomnými výzvami žalovaného a telefonickými urgenciami žalovaného na zaplatenie dlhu, ktorý by už žalovaného nemal oprávňovať k takému postupu a žalobkyňu nemal zaväzovať. Žije v právnej neistote, čo zhoršuje jej zdravotný stav. Naviac, táto neistota vyplýva aj z toho, že výzvy a urgencie neobdržala žalobkyňa len od žalovaného, ale aj od iných subjektov, ktoré použil žalovaný na vymáhanie svojej pohľadávky, napr. Intrum Justitia, čo vyvoláva u žalobkyne ešte väčšiu neistotu. Súd dospel k záveru, že existuje právny záujem na tom, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok vzhľadom k nekalým praktikám žalovaného a právnej neistote žalobkyne, v ktorej v dôsledku týchto nekalých praktík žalobkyňa musí žiť. Súd vyhovel žalobe žalobkyne a zrušil rozhodcovský rozsudok. Žalobkyni nevznikli trovy konania titulom súdneho poplatku, pretože neplatila súdny poplatok za žalobu (ako spotrebiteľka je oslobodená od povinnosti zaplatiť súdny poplatok podľa § 4 ods. 2 písm. za) poplatkového zákona). V nadväznosti na § 2 ods. 2 poplatkového zákona súd zaviazal k zaplateniu súdneho poplatku za žalobu žalovaného ako neúspešného účastníka konania vo výške 99,50 € (za neurčitý predmet sporu podľa položky 1 písm. a) poplatkového zákona). Stotožnil sa so žalobou žalobkyne a dôvodmi, pre ktoré rozhodcovský rozsudok žiadala zrušiť. Rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci rozhodnúť na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je neurčitá podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná „akékoľvek spory“. Aj keď rozhodcovská zmluva bola uzavretá ako samostatný právny úkon a je zrejmé, že bola uzavretá v rovnaký deň, ako bol poskytnutý úver a ako sa vyjadrila žalobkyňa, dávali jej podpisovať jeden papier za druhým bez toho, že by si uvedomila, čo podpisuje. Podpísala aj rozhodcovskú zmluvu, ktorá je na predtlači, nebola individuálne dohodnutá. Revolvingový úver a teda aj rozhodcovská doložka k revolvingovej zmluve sú právne úkony týkajúce sa spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve je podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka. Žalobkyňa nemala možnosť individuálne dojednať podmienky a oboznámiť sa s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu. Preto podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní je rozhodcovský rozsudok zrušený. Došlo aj k narušeniu rovnováhy zmluvných strán, a to tým, že veriteľ má právo podať žalobu na rozhodcovský súd. V tomto okamihu nemá právo sa rozhodnúť spotrebiteľ a požiadať o konanie štátny súd. Taktiež je znevýhodnený aj miestom konania, ktoré je v mieste sídla veriteľa a nie v mieste bydliska spotrebiteľa, ako by to bolo v prípade, keď by vo veci konal štátny súd. Tým je daná nerovnováha práv a povinností v nadväznosti na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a neprijateľnosť takejto podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Je zrejmé, že aj procesný postup rozhodcovského súdu znevýhodnil spotrebiteľa ako slabšiu stranu a nie je objektívne jeho rozhodnutie. Objektivita nie je daná práve tým, že súd si vybral veriteľ, teda žalovaný, ale aj tým, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že rozhodcovský súd nechránil práva spotrebiteľa podľa kogentných ustanovení na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nemá právo veriteľ požadovať od spotrebiteľa úrok alebo poplatky, ktoré neboli uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Napriek tomu veriteľ - žalovaný dohodol v článku 14 bod 14.1 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % z dlžnej sumy denne. Napriek tomu rozhodcovský súd takto dojednanú zmluvnú pokutu priznal v plnej výške. Nechránil práva spotrebiteľa. Jeho rozhodnutie nie je objektívne a zákonné. Dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľnou podmienkou a tým pádom neplatnou zmluvnou podmienkou. Zmluvná pokuta 0,04 % denne je neprimerane vysoká (14,6 % ročne), naviac, nebola dohodnutá v zmluve, ale v úverových podmienkach, čo je v rozpore s kogentným ustanovením zákona, § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. V úverových podmienkach môžu byť dojednané len technické alebo iné vysvetľujúce okolnosti. Je zrejmé, že úverové podmienky ani žalobkyňou nie sú podpísané. Preto je aj v rozpore s

§ 3 a § 39 dojednanie práv a povinností v revolvingovej zmluve v rozpore s dobrými mravmi. Tým je tiež daná absolútna neplatnosť právneho úkonu. Na základe skutočnosti, že rozhodcovský súd nemal právomoc konať, na základe skutočnosti, že uzavretá zmluva obsahovala neprijateľné a tým pádom aj neplatné zmluvné podmienky, rozhodcovský súd bez právomoci a na základe neplatných úkonov nároky priznal. Súd preto rozhodcovský rozsudok zrušil.

9. Žalobkyňa podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov súd zrušil rozhodcovský rozsudok podľa § 45 ods. 1 písm. e). Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti § 3 a je neplatná táto rozhodcovská zmluva. Podľa § 45 ods. 1 písm. g) uvedeného zákona nebol správne zistený skutkový stav tým, že Stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy a toto mohlo mať vplyv na výsledok sporu a podľa § 45 ods. 1 písm. i) Stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie malo vplyv na výsledok sporu. Podľa § 45 ods. 1 písm. l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a písm. k) - výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky. Výrok rozhodcovského rozsudku na čl. 19 spisu je nevykonateľný. Výrok musí byť určitý, jednoznačný, zvlášť pre spotrebiteľa, aby nespôsoboval problémy pri výkone tohto rozsudku. Ako neurčité a pre spotrebiteľa nepreskúmateľné, rovnako aj pre exekučný súd, je tá časť výroku rozhodcovského rozsudku, v ktorej je uvedené, že priznaný úrok a zmluvná pokuta je len do výšky 960 € a potom po dosiahnutí tejto sumy 5,25 % ročný úrok z omeškania. Takýto výrok vyžaduje ďalšie dokazovanie, skúmanie v prípade vymáhania pohľadávky od žalobkyne aj v prípade exekučného konania, čo nie je prípustné. Nie je prípustné, aby žalobkyňa, resp. exekučný súd zisťovali, kedy suma dosiahne 960 € a zisťovali dátum, odkedy má platiť a zaväzovať žalobkyňu iný dlh. Táto skutočnosť spôsobuje už priamo vo výroku nevykonateľnosť, nepreskúmateľnosť a značnú nerovnováhu práv v neprospech žalobkyne. V tomto konaní ide o úver 960 € na základe úverovej zmluvy čl. 9 spisu zo dňa 12.11.2012. Vzťahuje sa na ňu zákon č. 129/2010. Úverová zmluva podľa § 9 ods. 2 písm. k) uvedeného zákona neobsahuje výšku, počet, termíny splátok členených podľa istiny, úrokov, poplatkov, ani ich poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom. Na základe toho súd dospel k záveru, že v zmysle § 11 ods. 1 uvedeného zákona úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, čo rozhodcovský súd v čase účinnosti uvedeného zákona dňa 2.5.2014 vôbec nevzal do úvahy, vôbec neskúmal v súlade s uvedeným zákonom skutkový stav a nesprávne dospel k skutkovým zisteniam a právnym záverom, keď konštatoval, že pri uzavretí zmluvy nedošlo k nerovnováhe medzi spotrebiteľom a poskytovateľom úveru. Taktiež neskúmal, či spotrebiteľský úver vo výške 960 € bol reálne odovzdaný žalobkyni na základe účtovného dokladu, či došlo k platnému zosplatneniu a kedy, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky a kedy, keď predmetom rozhodcovského konania nie sú jednotlivé splátky splatné ku dňu rozhodovania rozhodcovského súdu, ale celý nárok, pričom nie je zrejmé, ako žalovaný a rozhodcovský súd k výške pohľadávky dospel, keď ku dňu podania žaloby žalovaného na rozhodcovský súd žalobkyňa už zaplatila 653,58 €. Ani žalobkyňa, ani žalovaný ku dňu rozhodovania súdu 2.2.2017 nepreukázali, koľko zaplatila žalobkyňa od podania žaloby na rozhodcovský súd dňa 6.3.2014 (dovtedy 653,58 €) do rozhodnutia súdu 2.2.2017. Preto súd nemohol rozhodnúť o vydaní bezdôvodného obohatenia, ak zaplatila viac, ako bol poskytnutý úver 960 €. Je právom žalobkyne a jej právneho zástupcu, keďže tieto okolnosti súdu netvrdili, nepreukázali, podať samostatnú žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia. Taktiež žalovaný nepreukázal, že mal licenciu na poskytovanie nebankových úverov podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., teda či vstúpil do všetkých práv a povinnosti pôvodnej zmluvnej strany Poštovej banky, alebo jej patril len nárok na výšku postúpenej pohľadávky a zákonný úrok z omeškania bez ďalšieho práva žiadať zmluvné nároky, úrok, zmluvné pokuty, poplatky a pod.

10. Trovy konania: Súd priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % = v rozsahu úspechu žalobkyne v konaní (§ 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1, 2 CSP, § 263 ods. 1 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (Podľa položky 21 sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, ak nebude odvolanie doručené v potrebnom počte, súd bez ďalšej výzvy vyhotoví kópie odvolania na náklady odvolateľa vo výške 0,50 €/1 strana.)

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.