Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15Co-85-2022.pdf
PDF · 110.05 KB
Case nature
Subarea
15Co/85/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci žalobcu: Q.. U. W. S. J. A. K. Á. Y. , K. P. X.X.XXXX, I. O. Q., W. Č.. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Michaelou Volekovou, advokátkou, Bratislava, Trnavská cesta č. 27, proti žalovanému: CR - Malacky s.r.o., Malacky, Javorová č. 6160/2, IČO: 53 792 084, zastúpený Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., Šaľa, Hlavná č. 6, IČO: 47 241 543, za ktorú konajú JUDr. Renáta Fardousová a JUDr. Fadi Fardou, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 1. apríla 2022, č. k. 5 C 28/2022-131, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Malacky zo dňa 1. apríla 2022, č. k. 5 C 28/2022-131 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením pripustil zmenu subjektu na strane žalovaného tak, že žalovaný CR-Malacky Invest s.r.o., IČO: 53 622 600 so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava, z konania vystupuje a na jeho miesto do konania vstupuje nový žalovaný CR-Malacky s.r.o., IČO: 53 792 084, so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava, vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami: bytom č. X - A na prízemí polyfunkčného domu D. Y. Q. v Q., na ulici X., vo vchode č. X. X - apartmán, súpisné č. XXXX, postaveného na parcele č. XXXX/XXX, spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve polyfunkčného domu D. Y. Q., prislúchajúcim k bytu vo veľkosti XXXX/XXXXXX-in k celku a spoluvlastníckym podielom na pozemkoch vo veľkosti XXXX/XXXXXX-in k celku, parcely registra „C“ parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavená plocha a nádvorie o výmere 2574 m2, parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 420 m2, parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 143 m2, parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 14 m2, parcela č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 302 m2, zapísanými na LV č. XXXXX, vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor, okres Malacky, obec Q., k. ú. Q., najmä tieto nehnuteľnosti predávať, darovať, scudzovať, zaťažovať ich záložným právom, zriaďovať na nehnuteľnostiach vecné bremená, ponúkať ich na dražbe alebo iným spôsobom s nimi disponovať. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 80, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. c) a d), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 330 ods. 1, § 336 ods. 1, 2, 3 a 4 C.s.p. Pokiaľ ide o vecné odôvodnenie uviedol, že žalobca v návrhu dôvodil tým, že dňa 27.8.2018 uzatvoril s developerom DEVELOP-Residence s.r.o., Ďumbierska 3F, Bratislava, IČO: 51 162 784, (ďalej len „developer“) zmluvu o rezervovaní bytu č. U vrátane príslušných spoluvlastníckych podielov. Kúpna cena bola dohodou strán určená na sumu 112.990,- €. Žalobca pri podpise rezervačnej zmluvy zaplatil rezervačný poplatok vo výške 3.000,- €. Dňa 19.9.2018 uzatvoril žalobca a developer Zmluvu o uzatvorení budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu (ďalej len „zmluva“), byt č. U v projekte „V. dom D. Y. Q.“, vrátane príslušných spoluvlastníckych podielov a garážového státia. Žalobca zaplatil druhú splátku kúpnej ceny vo výške 11.290,- €, čo vyplývalo z čl. 4 kúpnej
zmluvy. Tretia splátka kúpnej ceny vo výške 98.691,- € bola splatná na základe výzvy developera, ktorú bol developer oprávnený zaslať žalobcovi po nadobudnutí právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia a rozhodnutia o určení súpisného a orientačného čísla stavby. Dňa 17.5.2021 developer vyzval žalobcu emailom na zaplatenie tretej - poslednej časti kúpnej ceny. Komunikácia medzi stranami prebiehala elektronicky na emailové adresy uvedené v zmluve. Developer nepreukázal žalobcovi rozhodnutie o určení súpisného čísla a orientačného čísla a bol ním preto vyzvaný emailom dňa 19.5.2021 na preukázanie splnenia podmienky. Dňa 28.5.2021 developer zaslal žalobcovi emailom rozhodnutie o určení súpisného a orientačného čísla a vyzval ho, aby splatil poslednú časť kúpnej ceny vo výške 98.691,- €, pričom mu oznámil aj nové číslo účtu, na ktoré mu má plniť. Žalobca dňa 13.8.2021 zaplatil developerovi poslednú časť kúpnej ceny vo výške 98.691,- €, developer však emailom dňa 18.8.2021 oznámil žalobcovi svoje odstúpenie od zmluvy o uzatvorení budúcej Zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. U., uzatvorenej dňa 19.9.2018, z dôvodu, že žalobca sa dostal do omeškania viac ako 30 dní so zaplatením poslednej časti kúpnej ceny. Tento email bol žalobcovi doručený na jeho emailovú adresu dňa 6.9.2021. Developer teda odstúpil od zmluvy v čase, keď dôvod odstúpenia pominul. Developer si zároveň uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 10 % z kúpnej ceny, t. j. 11.299,- €, ako aj úrok z omeškania, ktorý nevyčíslil. Žalobca už nemal záujem o kúpu predmetného bytu, a preto dňa 22.9.2021 emailom požiadal developera o vrátenie zaplatenej kúpnej ceny zníženej o zmluvnú pokutu a úroky z omeškania, z opatrnosti list poslal aj poštou dňa 24.9.2021. Developer napriek písomnej výzve dobrovoľne neplnil, žalobca si preto uplatnil svoj nárok v upomínacom konaní. Dňa 24.11.2021 vydal Okresný súd Banská Bystrica platobný rozkaz sp. zn. 5 Up 1349/2021, ktorým rozhodol, že odporca (developer) je povinný do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť navrhovateľovi istinu 100.704,77 € a náhradu trov konania vo výške 4.548,84 €. Proti platobnému rozkazu podal developer odpor, ktorým namieta časť pohľadávky a to vo výške 24.986,62 €. Žalobca v návrhu ďalej opísal skutkové okolnosti ohľadom odporovateľnosti právneho úkonu, ktorým došlo k prevodu nehnuteľností z majetku developera na žalovaného a spriaznenosť osôb, pričom uviedol, že v čase podpisu zmluvy medzi developerom a žalobcom dňa 19.9.2018, mal developer sídlo v Bratislave - mestská časť Nové Mesto, Ďumbierska 3F a jedinými spoločníkmi v čase podpisu Zmluvy boli Ing. X. O. (od 7.11.2017 do 20.9.2021) a J. B. (od 7.11.2017 do 24.11.2021). Ku dňu 25.11. 2021 developer zmenil sídlo právnickej osoby na Ul. 29. augusta 1524/24, Banská Bystrica a spoločníkmi spoločnosti sa stali zahraničné spoločnosti so sídlami v Californii, spoločnosť nemá k dnešnému dňu konateľa a ako likvidátor je zapísaný Mgr. B. W., V. XXXX/XX, O., ktorý figuroval aj ako spoločník a konateľ vo firme Bankrot, s.r.o. Zároveň dňa 28.10.2021 oznámením v Obchodnom vestníku pod č. 208/2021 Okresný súd Bratislava I. začal konkurzné konanie voči developerovi na návrh spoločnosti BUGÁR, s.r.o., so sídlom Hlavná 1538/31, Dunajská Streda, IČO: 36 264 482. Na základe Kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č. B., právoplatný dňa 28.9.2021 (ďalej len „odporovateľný právny úkon“), k.ú. Q., LV č. XXXXX, boli všetky ostávajúce byty a nebytové priestory nachádzajúce sa v rezidenčnom projekte prevedené na spriaznenú osobu developera, žalovaného
- spoločnosť CR-Malacky Invest s.r.o., Ďumbierska 3F, Bratislava, IČO: 53 622 600. Spoločníkmi a konateľmi žalovaného od 10.8.2021 boli J. B. a Q. Q.. Preto je podľa žalobcu nepochybné, že uvedené spoločnosti, tzn. developer a žalovaný, sú spriaznenými osobami cez osobu konateľa, ako aj spoločníka J. B.. Z uvedeného s poukazom na ustanovenia § 42a ods. 1 prvá veta a § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka vyplýva, že J. B. bol v čase odporovateľného právneho úkonu (28.9.2021) spoločníkom a štatutárom developera a zároveň konateľom a spoločníkom žalovaného s majetkovou účasťou 50 %. Vzhľadom na tento skutkový stav žalobca je názoru, že preukázal existenciu pohľadávky medzi žalobcom a developerom a zároveň to, že developer sa zbavil svojho bonitného majetku s cieľom zmariť uspokojenie pohľadávky. Uvedenému konaniu developera nasvedčuje aj prevod obchodných podielov na zahraničné spoločnosti so sídlom v Californii, neexistencia konateľa spoločnosti, rozhodnutie o vstupe do likvidácie a menovanie likvidátora. Keďže ide o spriaznené osoby (§ 116 Občianskeho zákonníka), žalobca v danom prípade nemusí preukazovať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, nakoľko sa tento úmysel a vedomosť druhej strany predpokladá, ak druhá strana nepreukáže, že tento úmysel nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti. Lehota troch rokov je zachovaná, nakoľko odporovateľný právny úkon bol urobený 28.9.2021. Z informácii získaných na internetových portáloch vyplýva, že developer nevlastní v Slovenskej republike žiaden nehnuteľný majetok a zo zverejnenia v Obchodnom vestníku vyplýva, že voči developerovi bolo začaté konkurzné konanie, z čoho možno dôvodne predpokladať, že jeho majetok nebude postačovať na úhradu jeho záväzkov. Potom majetok žalovaného je jediným majetkom, z ktorého v prípade úspešnosti odporovateľnosti právneho úkonu bude môcť byť žalobca ako veriteľ uspokojený. Pokiaľ by súd nenariadil neodkladné opatrenie a žalovaný sa zbaví tohto majetku v prospech iných osôb (potencionálnych kupujúcich bytov a nebytových
priestorov, u ktorých bude s najväčšou pravdepodobnosťou absentovať vedomosť o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa), vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu voči developerovi v prípadnom konkurznom konaní bude veľmi nízka, nakoľko uspokojenie v tomto konaní predstavuje cca 3 % z uplatnenej pohľadávky. V prípade žalobcu ako fyzickej osoby, ktorá investovala svoje peniaze na kúpu predmetného bytu je to priam likvidačné aj s prihliadnutím na skutočnosť, že podmienkou upomínacieho konania je zaplatenie súdneho poplatku žalobcom, v danom prípade v sume 3.021,- €. Podľa žalobcu cieľom navrhovaného neodkladného opatrenia je zamedziť ďalšiemu predaju nehnuteľnosti žalovaným a zmareniu uspokojenia pohľadávky žalobcu. Nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k závažnému zásahu do práv žalovaného, nakoľko ako vlastník ostatných bytov a nebytových priestorov zapísaných na LV č. XXXXX, môže naďalej predávať ostatné nehnuteľnosti v rámci rezidenčného projektu a jeho developerská činnosť nebude obmedzená v plnom rozsahu. Sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 C.s.p., jeho nariadenie je v tomto prípade z povahy veci vylúčené, keďže žalobca nemá pohľadávku voči žalovanému, ale voči developerovi a majetok, na ktorom žiada zriadiť neodkladné opatrenie nie je majetkom developera ako dlžníka. Naliehavý právny záujem žalobca odôvodnil závažným zásahom do jeho práv a oprávnených záujmov, ktorý konaním developera prišiel o dlhoročné úspory, za ktoré plánoval kúpu nehnuteľnosti v rezidenčnom projekte. Uviedol že, súčasný stav neznesie odklad, nakoľko pôvodný developer vykonal všetky úkony (vstup do likvidácie, začatie konkurzného konania a predaj svojho bonitného majetku), aby zmaril uspokojenie pohľadávky žalobcu. Nariadenie neodkladného opatrenia je momentálne jediným možným zákonným spôsobom, ako zabezpečiť uspokojenie pohľadávky medzi developerom a žalobcom, keď právny úkon, ktorým boli predmetné nehnuteľnosti prevedené na žalovaného žalobca považuje v tejto časti za neúčinný. V nadväznosti na to žalobca uviedol, že v súlade s § 336 C.s.p. podá v lehote určenej súdom žalobu o neúčinnosť časti právneho úkonu, ktorým boli uvedené nehnuteľnosti prevedené na žalovaného. 1.2. Posúdením uvedeného a osvedčeného skutkového stavu veci dospel súd k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Súd jednak vychádzal z tvrdenia žalobcu, ktorý osvedčil existenciu a dôvodnosť svojho nároku predloženými listinami a jednak z verejne prístupných informácií z katastrálneho portálu, obchodného registra a obchodného vestníka. Zistený skutkový stav veci v čase rozhodovania súdu (§ 329 ods. 2 C.s.p.) odôvodňoval nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa má obmedziť dispozícia a vlastnícke právo žalovaného s dvoma špecifikovanými bytmi (zrejme omylom uviedol súd prvej inštancie dva byty, keďže návrh sa týka jedného bytu) bytového komplexu, ktorý je ku dňu rozhodovania súdu o návrhu nariadenie neodkladného opatrenia zapísaný v evidencii katastra ako jeho výlučný vlastník, na základe kúpnej zmluvy, pod č. B. z 28.9.2021, uzatvorenej s dlžníkom žalobcu, žalovaný a dlžník žalobcu (obe obchodné spoločnosti), majú z dôvodu personálneho a majetkového prepojenia status blízkej osoby (§ 116 Občianskeho zákonníka), pričom predmetná kúpna zmluva je právnym úkonom, ktorému chce žalobca odporovať, pretože ním došlo k prevodu exekvovateľného majetku developera na žalovaného, tzn. že mal z tohto právneho úkonu žalovaný prospech. Vzhľadom na uvedené existuje reálna obava, že v danom prípade pri prevode časti majetku developera na žalovaného, ide vo vzťahu k žalobcovi o neúčinný právny úkon, ktorému môže žalobca odporovať. Žalovaná spoločnosť pritom môže vykonávať všetky práva vlastníka, a preto žalobcovi hrozí ujma v dôsledku nevymáhateľnej pohľadávky, ktorej sa domáha voči developerovi, ktorý pre svoju platobnú neschopnosť od 25.11.2021 vstúpil do likvidácie, ktorý však predtým previedol dňa 28.09.2021 na žalovaného svoj nehnuteľný majetok. Žalovaného možno považovať vo vzťahu k developerovi ako dlžníkovi žalobcu, za subjekt s postavením „blízkej osoby“, pre jeho nesporné personálne prepojenie cez osobu J. B., bývalého spoločníka a konateľa developera (do 24.11.2021) a v súčasnosti spoločníka a konateľa žalovaného (od 10.8.2021). S ohľadom na opísané a osvedčené skutkové okolnosti žalobca mieni v rozsahu svojej pohľadávky odporovať právnemu úkonu, na základe ktorého došlo k predmetnému prevodu a docieliť v súdnom konaní žalobou podľa § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka neúčinnosť časti prevodu, za účelom uspokojenia svojej pohľadávky voči dlžníkovi (developerovi). Preto za daných okolností hrozí v prípade ďalších prevodov označeného bytu žalobcovi nenapraviteľná ujma, nakoľko jeho dlžník (developer) sa týmto spôsobom zbavil majetku, z ktorého mohol byť žalobca uspokojený a len prostredníctvom odporovacej žaloby môže žalobca získať možnosť uspokojiť svoju vymáhateľnú pohľadávku z majetku žalovaného, ktorého prevod by bol voči žalobcovi neúčinný. Obavu z ďalšieho prevodu nehnuteľností (bytov) mal súd za osvedčenú aj s ohľadom na predmet podnikateľskej činnosti žalovanej spoločnosti (realizácia stavieb a súvisiace činnosti) a charakter predmetných nehnuteľnosti (súčasť bytového komplexu ponúkaného na predaj v rámci realitného trhu a developerskej činnosti) a napokon aj s ohľadom na časový rámec a žalobcom opísané a listinami osvedčené okolnosti, za akých došlo k prevodu nehnuteľností pred zmenou osôb spoločníkov, konateľa a vstupu spoločnosti
do konkurzu. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že v zmysle § 336 ods. 1 a 2 C.s.p. navrhovateľovi neodkladného opatrenia uložil povinnosť podať v lehote dvoch mesiacov voči žalovanému príslušnú žalobu, tzn. vo veci neúčinnosti časti právneho úkonu, ktorým boli uvedené nehnuteľnosti prevedené na žalovaného podľa § 137 písm. d) C.s.p. a § 42b Občianskeho zákonníka; v opačnom prípade súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší (§ 336 ods. 3 C.s.p.). 1.3. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že o náhrade trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodoval, nakoľko o trovách konania bude rozhodnuté až v konečnom rozhodnutí vo veci samej, na základe výsledku konania (§ 255 C.s.p.), prípadne podľa procesného hľadiska (§ 256 C.s.p.).
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, v celom jeho rozsahu, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný dôvodiac § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f), g) a h) C.s.p. Vytýkal súdu prvej inštancie nedoručenie návrhu na zmenu subjektu na strane žalovaného, nemožnosť oboznámiť sa s jeho obsahom, čo odôvodňuje podanie odvolania žalovaného podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d) a h) C.s.p. Podľa odvolateľa až po právoplatnosti uznesenia o pripustení zmeny subjektu konania na strane žalovaného sa tento stal stranou sporu, kedy súd mohol rozhodovať o akýchkoľvek právach a povinnostiach (neodkladnom opatrení) vzťahujúcim sa k majetku odvolateľa. Podľa odvolateľa Okresný súd Malacky nebol miestne príslušný na rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia, príslušným súdom je všeobecný súd žalovaného Okresný súd Bratislava III. v súlade s § 15 ods. 1 C.s.p., na ktorom bol pôvodne návrh podaný pred jeho odstúpením, nakoľko rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia nie je sporom o vecnom práve k nehnuteľnosti. Odporovacia žaloba ako sporové konanie (navrhovateľ neodkladného opatrenia odôvodňuje potrebu jeho nariadenia neúčinnosťou právneho úkonu), nie je sporom o vecnom práve k nehnuteľnosti. Podľa odvolateľa žalobca ani netvrdil, neosvedčil a nepreukázal existenciu vymáhateľnej pohľadávky ako jeden z obligatórnych predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu, disponuje iba spornou pohľadávkou voči developerovi, o ktorej sa vedie sporové konanie na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 5 Up 1349/2021. Keďže žalobca exekučným titulom voči developerovi nedisponuje, nie je splnená podmienka jeho aktívnej legitimácie na podanie žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu developera a nie je ani naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby, bez existencie exekučného titulu nevie uspokojiť svoju pohľadávku z majetku, ktorý bol odporovateľným právnym úkonom prevedený (scudzený). Odvolateľ ďalej poukázal na to, že žalobca ani netvrdil, že v dôsledku ním tvrdeného odporovateľného právneho úkonu došlo k reálnemu úbytku v majetkovej sfére dlžníka (developera). Dôvodí, že je možné objektívne predpokladať, že za prevod bližšie nešpecifikovaných nehnuteľností developer obdržal protihodnotu. Žalobca vôbec netvrdí, že prevod nehnuteľností bol bezodplatný alebo prípadne bol za neprimerane nízku odplatu, teda developer musel získať primeranú odplatu. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal s vykonateľným uzneseným vydaným Okresným súdom Bratislava III. č.k. 16 C 91/2021-90, zo dňa 28.01.2022, o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami a to bytmi č. XX-B a č. XX-B, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve polyfunkčného domu D. Y. Q., prislúchajúcim k bytu vo veľkosti XXXX/XXXXXX-in k celku a spoluvlastníckym podielom na príslušných pozemkoch, ktorých trhová hodnota je spolu vo výške 345.000,- €. Trhová hodnota nehnuteľností dotknutých odvolaním napadnutým uznesením presahuje 200.000,- €, čím došlo k narušeniu princípu proporcionality pri nariadení neodkladného opatrenia. Odvolateľ namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva (bod 34.), že súd zároveň uložil povinnosť žalobcovi podať v lehote dvoch mesiacov voči žalovanému príslušnú žalobu, tzn. vo veci neúčinnosti právneho úkonu. Uvedená povinnosť však žalobcovi napadnutým uznesením uložená nebola, napriek tomu, že domnelý nárok žalobcu závisí od jeho úspechu v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu (o odporovacej žalobe). Súd prvej inštancie, v prípade ak by boli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, mal nariadené neodkladné opatrenie časovo obmedziť. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neposúdil (ne)existenciu vymáhateľnej pohľadávky žalobcu pre účely uplatňovania odporového práva a s tým spojenú jeho aktívnu vecnú legitimáciu k podaniu návrhu, či (ne)existenciu jeho naliehavého právneho záujmu na nariadení neodkladného opatrenia. Podľa žalovaného sú preto dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a) a b) C.s.p. Samotná neproporcionalita nariadeného neodkladného opatrenia vo vzťahu k výške domnelej pohľadávke žalobcu, ako aj absencia akéhokoľvek odôvodnenia napadnutého uznesenia vo vzťahu k proporcionalite neodkladného opatrenia je dôvodom na podanie odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b), h) C.s.p. Odvolateľ zároveň poukázal na to, že existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa a dôvodnosť obavy z ohrozenia exekúcie (naliehavý právny
záujem) sú podmienky vydania neodkladného opatrenia, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Pri absencii čo i len jednej z nich nemožno návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Odvolaciemu súdu navrhol uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Odvolateľ k odvolaniu priložil kópiu uznesenia Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 15.2.2022, sp. zn. 31K 14/2021, uverejneného v Obchodnom vestníku č. 37/2022, kópiu uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 237/2017, zo dňa 24.6.2020, uverejneného na stránke najprávo.sk, doklad o ohodnotení nehnuteľností - bytov č. XX-B., XX-B s príslušenstvom zo dňa 20.4.2022.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
4. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p.).
5. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 C.s.p. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.
6. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
7. Podľa § 234 ods. 2 C.s.p. na uznesenie sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku.
8. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p. (v spojení s § 234 ods. 2 C.s.p.) dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje stranám sporu posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní v prejednávanej veci.
9. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, keďže je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.
10. V prejednávanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že v zmysle § 336 ods. 1 a 2 C.s.p. navrhovateľovi neodkladného opatrenia uložil povinnosť podať v lehote dvoch mesiacov voči žalovanému príslušnú žalobu, tzn. vo veci neúčinnosti časti právneho úkonu, ktorým boli dotknuté nehnuteľnosti prevedené na žalovaného podľa § 137 písm. d) C.s.p. a § 42b Občianskeho zákonníka a zároveň ho poučil, že v opačnom prípade aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší (§ 336 ods. 3 C.s.p.). Vo výroku tohto uznesenia však uloženie vyššie uvedenej povinnosti podať príslušnú žalobu absentuje, odôvodnenie rozhodnutia tak nie je v súlade s jeho výrokmi, čo má za následok jeho nepreskúmateľnosť.
11. Keďže týmto nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie bolo znemožnené stranám sporu uskutočniť im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p.
uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).
12. Po vrátení veci súd prvej inštancie zváži svoj ďalší procesný postup a to s prihliadnutím na žalobcom doručený návrh na zrušenie neodkladného opatrenia na č. l. 237 a nasl. spisu.
13. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to. zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).