Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_58C-47-2016.pdf
PDF · 94.92 KB
Case nature
Area
Subarea
58C/47/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II pred samosudcom JUDr. Michalom Dzurdzíkom, PhD., v spore žalobcu: N.. G. Š., S.., B.. XX.XX.XXXX, X. V. Č..X, X., zastúpeného JUDr. Dašou Šulejovou, advokátkou, AK so sídlom Fedinova č. 16, Bratislava, proti žalovanej: N.. V. T., B.. XX.XX.XXXX, X. T. Č.. XXX/X, X., o ochrana osobnosti takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 15.03.2016 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej v lehote 15 dní od právoplatnosti zaslať Okresnému súdu Bratislava II, ku konaniu vedenom pod spis. zn. 21C/126/2002, Y.. Y. V., H. U. U. G. X, X. H. Y.. Ď. Š.D., H. U. U. K. Č.. XX, L.. C.. X. Č.. XXX, X., písomné ospravedlnenie nasledovného znenia: „Vážený pán N.. G. Š., S.., ospravedlňujem sa Vám za nepravdivé, pravdu skresľujúce a difamujúce výroky a tvrdenia: že „žalobca býva so svojou manželkou v byte na O. Č.. XXXXX/XX J. P. X.“, že žalobca „v roku 2015 kúpil dom v L.“, že žalobca sa „nepričinil o nadobudnutie bytu a údržbu“, že žalobca bol alkoholik, ktorý ubližoval fyzicky a duševne“. Povinnosť ospravedlnenia bola uložená rozsudkom Okresného súdu Bratislava II.
2. Odôvodnil ju tým, že je rozvedený a bol manželom žalovanej. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, spis. zn. 20C/129/96-154. Po rozvode manželstva podala žalovaná dňa 01.07.2002 návrh na vyporiadanie BSM po rozvode manželstva. Konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava II pod spis. zn. 21/126/2002. Žalovaná doručila Okresnému súdu Bratislava II v konaní o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva list z 05.02.2016, adresovaný JUDr. J. X., k spisovej značke 21C/162/2002. Žalovaná v liste uvádza skutočnosti o ktorých tvrdí, že sú pravdivé a ďalej ich šíri písomne a ústnym podaním ďalším osobám, čím zasahuje do práva žalobcu na ochranu jeho súkromia a zároveň aj do jeho práva na ochranu cti a ľudskej dôstojnosti. Zmienený list obsahuje nepravdivé, pravdu skresľujúce a difamujúce výroky a tvrdenia o osobe žalobcu, o jeho zdravotnom stave a majetkových pomeroch. Šírenie týchto výrokov a tvrdení sa dotklo cti a dôstojnosti žalobcu, znevážili a spochybnili ho nielen ako občana, ale tiež ako účastníka súdneho konania a narušili jeho vzťahy v rodine. Zastával teda názor, že došlo k neoprávneným zásahom do jeho práv, vzhľadom na ich charakter, tieto zásahy sú objektívne spôsobilé privodiť mu morálnu ujmu, znížiť jeho dôstojnosť, vážnosť a čestnosť a ohroziť jeho postavenie ako účastníka konania. Tvrdil, že výroky a tvrdenia žalovanej v liste zo dňa 05.02.2016 sú nepravdivé, pravdu skresľujúce a difamujúce, a majú za cieľ znevýhodniť a spochybniť osobu žalobcu a docieliť priaznivejšie súdne rozhodnutie v prospech žalovanej. Uviedol, že výroky a tvrdenia o alkoholizme žalobcu poškodzujú jeho osobnosť a spochybňujú jeho duševný
stav. Obrátil sa preto listom zo dňa 29.02.2016 na žalovanú so svojou výzvou na ospravedlnenie z dôvodu, že list obsahuje nepravdivé, zavádzajúce a difamujúce výroky a tvrdenia o jeho osobe, o jeho osobných a majetkových pomeroch, ktoré majú za cieľ získať majetkových prospech , spochybniť hodnovernosť a poškodiť dôstojnosť. Žiadal teda žalovanú, aby uviedla veci na pravú mieru, aby súdu na podporu všetkých svojich tvrdení predložila relevantné dôkazy a aby sa mu za tieto výroky a tvrdenia, bezodkladne písomne ospravedlnila, najneskôr do 5 dní odo dňa doručenia listu. Malo ísť o výroky: 1. „že odporca býva so svojou manželkou v byte na O. Č.. XXXXX/XX J. P. X., 2. „že odporca v roku 2015 kúpil dom v L.“, 3. „že odporca sa nepričinil o nadobudnutie bytu a údržbu“, 4. „že odporca bol alkoholik, ktorý ubližoval fyzicky a duševne.“
3. Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru uvedené výroky žalovanej z hľadiska významu sú objektívne spôsobilé zasiahnuť nielen jeho, ale aj ktorúkoľvek fyzickú osobu, vzhľadom na ich obsah. Zamlčanie niektorých skutočností, čoho dôsledkom je negatívne skreslenie celkového skutkového záveru o osobe žalobcu, nemožno považovať len za kritiku. Kritika, ktorej obsahom je negatívny záver o osobe žalobcu musí vychádzať z pravdivých, neskreslených skutočností, čo v prípade listu žalovanej neplatí. Hodnotiace tvrdenia žalovanej o osobe žalobcu vychádzajú z niektorých vyššie pravdivých skutočností, avšak tiež zo skutočností nepravdivých a pravdu skresľujúcich. Ak zverejnené neúplné opísanie skutočností má za následok skreslenie skutkového záveru do takej miery, že to čitateľovi neoprávňuje urobiť si vlastný úsudok, takto opísaný dej a možný záver z neho vyplývajúci je spôsobilý zasiahnuť do práv žalobcu chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka a sú tiež splnené predpoklady na poskytnutie ochrany podľa ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka. Výroky a tvrdenia uvedené v predmetnom liste žalovanej, ktoré boli ďalej rozširované a ktoré sú nepravdivé, zavádzajúce a difamujúce, závažným spôsobom zasiahli do práv žalobcu garantovaných čl. 19 ods. 1, ods. 3 Ústavy SR.
4. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobca je jej bývalý manžel. Žalobca žiada, aby sa mu ospravedlnila, pretože povedala, že bol alkoholik, ktorý jej ubližoval fyzicky a duševne. Keď spolu žili ako manželia v spoločnej domácnosti na T. D. Č.. X P. X. aj s dvoma synmi J. a T.; často sa stávalo, že žalobca bol pod vplyvom alkoholu, niekedy aj tri dni. Bol agresívny, arogantný a fyzicky ju napádal. Najskôr to bolo jeden deň, že bol pod vplyvom alkoholu, potom sa to predlžovalo na tri dni, kedy sa pocikával do postele. Keď prišiel opitý domov v noci, často budil deti a nútil ich, aby sa s ním rozprávali. Po asi dvoch rokoch nadmerného pitia alkoholu prišlo k zmene správania. Keď bol opitý, nevpúšťal ju a deti do bytu, takže museli ísť spať k rodičom, alebo k bratovi W. T.. Raz v noci, kedy boli deti v tábore, žiadalo ho, aby sa šiel liečiť, lebo má problém s alkoholom. Žalobca sa dostal do stavu nepríčetnosti a začal ju dusiť vankúšom. Nemohla sa nadýchnuť. Keď ju skoro zadusil, zápasila s ním, až sa jej nakoniec podarilo nadýchnuť a vedy ju dokopal a udieral. Večer utiekla k susedom U., kde ju ošetrili. Na druhý deň bola na polícii a u lekára. Odvtedy bola u lekára viackrát s týmto problémom, kde šlo o ublíženie na zdraví. Aj na rozvodovom konaní sused uviedol, že viackrát videl žalobcu opitého. Bývalý manžel nebol len nadmerný konzument alkoholu, ale tiež lieku efedrínu, k čomu sa jej sám priznal. Kombinoval alkohol s liekmi. V takomto stave veľakrát aj šoféroval a viezol deti k svojim rodičom. Snažila sa mu v tom zabrániť. Ďalší sused svedčil, že spolu s žalobcom chodievali pravidelne piť. Násilné a nepredvídateľné správanie ťažko znášali deti. Vyhnal ju spolu s deťmi z bytu a bývali 3,5 roka u rodičov. Deti odišli zo školy na Š. a chodili na Z. T. D. P. I.. V tom čase si do ich bytu na T. D., ktorý kúpili jej rodičia a kde býva od svojich piatich rokov, vodil milenku Y. P.. V tom čase ešte neboli rozvedený a žalobca si ju dal predvolať na súd ako svedka, kedy svedkyňa potvrdila túto skutočnosť a povedala, že jej žalobca klamal, že bol v tom čase rozvedený. Ďalšia svedkyňa J. U. na pojednávaní uviedla, že žalobca sa jej sám priznal pod vplyvom alkoholu, že nadmerne pije a ubližuje jej.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 20C/129/96-154 zo dňa 28.09.1999, listom žalovanej zo dňa 05.02.2016, výzvou na ospravedlnenie zo dňa 29.02.2016, formulárovými projektmi, potvrdením o spolupráci z 02.08.2016,čestnými prehláseniami, prepúšťacou správou, výpisom z katastrálneho portálu, ako aj s ďalšími listinami založenými v spise.
6. Právna zástupkyňa žalobcu pred súdom uviedla, že žalobca má v zmysle ustanovenia § 11 OZ ako fyzická osoba právo na ochranu svojej cti, najmä ľudskej dôstojnosti, ochranu svojho súkromia, mena a prejavov osobnej povahy. Rovnaké právo mu zaručuje čl. 19 ods. 14 Ústavy SR. V konaní pred súdom vo veci spis. zn. 21C/126/2002 boli porušené práva žalobcu na ochranu osobnosti a to
obsahom podania žalovanej, ktoré bolo adresované súdu. Išlo o podanie, ktoré žalovaná doručila Okresnému súdu Bratislava II, kedy v liste uvádza skutočnosti, ktoré nie sú pravdivé. Ďalej ich žalovaná šíri písomne, ako aj ústne ďalším osobám, čím zasahuje do práva žalobcu na ochranu jeho súkromia, jeho cti a ľudskej dôstojnosti. Žalobca sa listom zo dňa 29.02.2016 obrátil na žalovanú s výzvou na ospravedlnenie. Hoci predmetný list neprevzala, prevzala žalobu na ochranu osobnosti, ako aj listinné dôkazy. Žalovaná sa vyjadrila len k bodu č. 4 listu. Ostatné výroky a tvrdenia nepreukázala. Žalovaná doručila do spisu ako listinný dôkaz potvrdenie o spolupráci so Združením abstinentov Slovenska. Žalobca sa dozvedel, že žalovaná spolupracovala s touto organizáciou a viedla v tom čase aj svoje maloleté deti, a v tomto združení spolupracovala ako osoba manžela, ktorý trpel alkoholizmom. Z tohto listinného dôkazu vyplýva, že sa šírili informácie o žalobcovi nielen v rámci terapeutických skupín, ale žalovaná aj vydávala rôzne publikácie, na ktoré sa vlastne v tomto potvrdení odvolávala. Žalobca jasne preukázal listinnými dôkazmi, že tvrdenia obsiahnuté v liste žalovanej nie sú pravdivé. Sú difamujúce, pravdu skresľujúce.
7. Žalobca pred súdom uviedol, že v bode 1.bolo uvedené, že s manželkou býva v byte na O. D.. Nie je ale ženatý. Čo sa týka bývania, nebýva s manželkou, alebo býva s priateľkou a s ňou žije už 12 rokov. Nie na O. D., ale na ulici V. Č.. X, X.. V prípade bodu č. 2, že kúpil dom v L., to nie je pravdou, pretože v roku 2015 žiadny dom v L. nekúpil a ani tam žiadny dom nevlastní. Ohľadne bodu č. 3, že sa nemal pričiniť o nadobudnutie bytu a jeho údržbu - je to zavádzajúci výrok. Pričinil sa o neho rovnako, ako manželka. Do bytu investoval, staral sa o rodinu vzorne a prvých 10 rokov platil nájomné iba on zo svojho účtu. Žalovaná začala prispievať až v auguste 1995. K bodu č. 4 povedal, že nebol a nie je alkoholik. Takéto výroky ho urážajú, ponižujú a aby sa bránil, tak počas krízy vyhľadal renomované pracovisko klinickej psychiatrie, aby k sa k týmto tvrdeniam vyjadrili odborníci. V závere prepúšťacej správy sa uvádza, že šlo o obdobie nadmerného pitia, ale rozhodne to nebol alkoholizmus. V hierarchii je to určitý predstupeň. Keďže táto otázka je aj v konaní o vyporiadanie BSM opakovane otváraná, tak znova požiadal kliniku, aby pravdepodobne mylnú interpretáciu potvrdila, alebo vyvrátila. V stanovisku Univerzitnej nemocnici v Bratislave bol stav diagnostikovaný ako abúzus alkoholu, resp. škodlivé užívanie alkoholu F10.1, syndróm závislosti od alkoholu potvrdený nebol.
8. Žalovaná sa pred súdom uviedla, že za žalobcu sa vydala v roku 1983 a rozviedla sa v roku 1999. O manželstve žalobcu sa dozvedela sprostredkovane cez ich deti T. a J. s tým, že sa opätovne oženil a potom rozviedol. Žije teraz s tou pani, s ktorou sa aj rozviedol. V prípade domu v L.Ť., deti navštevovali otca pravidelne a požičiavali im auto, aby sa tam mohli dostať. Pracovala na geodetickom a kartografickom ústave 10 rokov. V manželstve prvých 7 rokov žili šťastne, ale potom začal žalobca nadmerne užívať alkohol a začali problémy. Vo zvyšku sa pridržiavala v celom rozsahu písomného vyjadrenia k žalobe a dodala, že v prípade členstva H. - H., ide o anonymné spoločenstvo, kde sa nezverejňujú osobné údaje. V jej knihách nie je uvádzané žiadne meno.
9. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy SR každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
10. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
11. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
12. Občiansky zákonník poskytuje svojimi ustanoveniami ochranu osobnosti v prípade porušenia občianskej cti, ktoré predstavuje zásah do osobnosti občana objektívne spôsobilý vyvolať ujmu. Ide o konanie proti osobnej a mravnej integrite občana, znižujúce jeho vážnosť, dôstojnosť a česť, o konanie, ktoré z hľadiska vzťahu občana k ďalším spoluobčanom ohrozuje jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Tieto ustanovenia občianskeho zákonníka chránia občana aj proti rozširovaniu nepravdivých tvrdení prostredníctvom tlače. Podmienkou úspešného uplatnenia ochrany osobnosti nie je len ochrana proti rozširovaniu nepravdivých tvrdení. Dotknúť sa osobnej cti, vážnosti a dôstojnosti môže i pravdivá, ako aj nepravdivá informácia podaná v kontexte spôsobilom vyvolať takúto ujmu. Zo strany žalovanej boli predmetné skutočnosti prezentované v konaní o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov prebiehajúcom na Okresnom súde Bratislava II, spis. zn.: 21C/162/2002, a to listom adresovanom zákonnému sudcovi, ktorý je viazaný mlčanlivosťou. Pritom je nepochybné, že obsah listu zo dňa 05.02.2016 nemožno považovať za zásah do práv chránených § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže tento prejav nemožno hodnotiť inak, ako subjektívne vyjadrenie a názor žalovanej, ktorý navyše opakovane deklarovala aj v konaní o ochranu osobnosti. Je možné konštatovať, že účastník sporového konania má právo zasielať konajúcemu súdu podnety, návrhy, prednesy a žiadosti, ktorý je zase oprávnený takéto veci riešiť a objasňovať, samozrejme, ak sa konajúca strana nedopustí excesu. Za exces treba považovať také výroky, ktoré zjavne a neprimerane vybočujú z bežného prejavu účastníka, osobitne vtedy, ak ide o výroky v takomto konaní neprípustné, teda je v rozpore s právnou úpravou týkajúcou sa daného konania. Neoprávnenosť takéhoto zásahu je vylúčená vtedy, ak by došlo k prezentovaniu hoci aj skresľujúcich tvrdení v rámci konania na súde, ktoré prebehlo v súlade s platnými predpismi. Takýmto zásahom nemôže byť ani vyjadrenie subjektívneho názoru o určitej osobe, vrátane uvedenia údajov o osobe účastníka konania, vyslovené v rámci uplatňovania procesných práv účastníka v konaní, a to ani v prípade, ak by sa prednesené výroky týkali inak chránenej sféry iného účastníka. Bez ohľadu na pravdivosť/nepravdivosť výrokov (1. „že odporca býva so svojou manželkou v byte na O. Č.. XXXXX/XX J. P. X., 2. „že odporca v roku 2015 kúpil dom v L.“, 3. „že odporca sa nepričinil o nadobudnutie bytu a údržbu“, 4. „že odporca bol alkoholik, ktorý ubližoval fyzicky a duševne.“) žalovanej v označenej písomnosti súd konštatuje, že tieto svojím obsahom v žiadnom prípade nepredstavovali exces - spôsobilý z objektívneho aspektu vyvolať zásah do osobnostných práv žalobcu. Nie je vylúčené, že žalobca sa subjektívne cítil byť tvrdeniami žalovanej dotknutý, spôsobilosť určitých tvrdení zasiahnuť do osobnostných práv však treba hodnotiť dôsledne z hľadiska ich objektívnej a nie subjektívnej spôsobilosti na takýto zásah.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené závery nemožno tieto výroky žalovanej na adresu žalobcu považovať za exces a za výroky objektívne spôsobilé privodiť navrhovateľovi ujmu na jeho právach na ochranu osobnosti. Preto súd dospel k záveru, že žalobcovi nevznikol voči žalovanej nárok na priznanie primeraného zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia podľa ust. § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd už nevykonal ďalšie návrhy na vykonanie dôkazov oboch strán (pripojenie označených spisov, vypočutie navrhnutých svedkov), pretože tieto neboli vôbec spôsobilé ovplyvniť a zmeniť právne posúdenie súdu v tomto spore (§ 220 ods. 2 CSP). 14. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti.
15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná mala v spore plný úspech, ale trovy jej nevznikli a ani si ich neuplatnila; preto ich náhradu súd žalovanej nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).