Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Co-74-2022.pdf
PDF · 90.72 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/74/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Matúša Staríčka, v spore žalobcu Business Legal s.r.o., so sídlom Tallerova 4, Bratislava, IČO: 47 352 566, zastúpená M&M Legal s. r. o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Drieňová 27, Bratislava, IČO: 47 683 325, proti žalovanému P. R., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom Q. XXX/X, I., zastúpený JUDr. Miloš Chrenko, advokát so sídlom Hlavná 23, Trnava, o zaplatenie 3 718,78 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 38C/45/2019-90 zo dňa 11.11.2021 v spojení s opravným uznesením č. k. 38C/45/2019-100 zo dňa 17.01.2022, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 38C/45/2019-90 zo dňa 11.11.2021 v spojení s opravným uznesením č. k. 38C/45/2019-100 zo dňa 17.01.2022 sa vo výroku II. p o t v r d z u j e .
II. Žalobca m á voči žalovanému p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Trnava, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3 718,78 Eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 04.08.2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania (II. výrok). Opravným uznesením okresný súd opravil I. výrok rozsudku v časti lehoty na plnenie tak, že správne malo byť uvedené „do 30 dní od právoplatnosti rozsudku“. Vo zvyšnej časti ponechal rozsudok nezmenený.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 3 718,78 Eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu zrušenia kúpnej zmluvy titulom odstúpenia, ktorou zmluvou bolo prevedené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalobcu zapísaných na LV č. XXXX a č. XXXXX v katastrálnom území I., za kúpnu cenu pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel žalovaného vo výške žalovanej sumy.
3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 3 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1, 2, § 46 ods. 1, 2, § 48 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 457, § 488, § 489, § 493, § 588, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ, § 232 ods. 2, 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru o dôvodnosti nároku žalobcu, ktorý od kúpnej zmluvy odstúpil listom zo dňa 26.07.2019, pričom nebolo sporné, že žalovaný je evidovaný ako vlastník predmetných nehnuteľností na základe zápisu v katastri nehnuteľností pod č. Z 4240/2019 - odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 26.07.2019 - V 9315/2018, odpoveď k odstúpeniu
- 8059/21, keďže žalovaný zaslal k odstúpeniu žalobcu odpoveď, ktorou akceptoval odstúpenie od kúpnej zmluvy, avšak kúpnu cenu žalobcovi nevrátil. Nepovažoval za potrebné zaoberať sa námietkami žalovaného ohľadne neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, keďže žalovaný bol následne zapísaný ako vlastník spoluvlastníckeho podielu k prevádzaným nehnuteľnostiam a nárok týkajúci sa uplatnenej
istiny považoval tiež za dôvodný. Z dôvodu odstúpenia od kúpnej zmluvy sa táto podľa § 457 OZ zrušila od počiatku a každý z účastníkov zmluvy je povinný si vrátiť všetko, čo podľa nej dostal, čo v prejednávanom prípade predstavovalo žalovanú sumu, ohľadne ktorej došlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu ako plneniu získaného z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Zároveň priznal žalobcovi aj úroky z omeškania odo dňa 04.08.2019, keďže k doručeniu odstúpenia žalobcu došlo dňa 03.08.2019, nakoľko podľa podacieho hárku bola zásielka žalovanému zaslaná dňa 29.07.2019 a teda dňom nasledujúcim po 03.08.2019 boli strany si povinné vydať navzájom poskytnuté plnenia z dôvodu zrušenia zmluvy, preto sa žalovaný dostal do omeškania dňom 04.08.2019. S prihliadnutím na výšku istiny s príslušenstvom, žiadosť žalovaného, ktorý je osobou v dôchodkovom veku a jeho majetkové pomery neumožňujú uhradiť žalovanú sumu v lehote troch dní, určil žalovanému dlhšiu lehotu na plnenie podľa § 232 ods. 3 CSP a to 30 dní.
4. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalobcu v spore, pričom nevzhliadol dôvody na aplikáciu § 257 CSP, keďže dôvody hodné osobitného zreteľa žalovaný nešpecifikoval, resp. iba tým, že uznal dôvodnosť odstúpenia a mal za to, že v čase podania žaloby táto nebola dôvodná, avšak do termínu pojednávania mohol žalovaný žalobcovi uhradiť žalovanú sumu, ktorú napokon aj nepoprel, čo však nevykonal a sumu žalobcovi neuhradil. Ani vyšší vek žalovaného nepovažoval okresný súd za dôvod osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi, pretože žalovaný neprodukoval dôvody hodné osobitného zreteľa a ani výnimočné okolnosti veci odôvodňovali použitie predmetného ustanovenia.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že mu uloží povinnosť zaplatiť žalovanú sumu s príslušenstvom v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň neprizná žalobcovi náhradu trov konania.
6. Podstatou odvolacích námietok žalovaného bola iná vada majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods. 1 písm. d) CSP], keďže zo zápisnice o pojednávaní ako aj zo zvukového záznamu pojednávania vyplýva, že písomné vyhotovenie rozsudku znie odlišne ako to konkrétne I. výrok, v čom je zjavný rozpor medzi vyhláseným rozsudkom a jeho písomným vyhotovením, pretože na pojednávaní bola uvedená paričná lehota 30 dní, avšak v písomnom vyhotovení rozhodnutia bola uvedená lehota na plnenie 3 dni od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na danú zmätočnosť, resp. inú vadu, žiadal zmeniť I. výrok napadnutého rozsudku v súlade s jeho vyhláseným znením. Za nesprávny považoval aj výrok o náhrade trov konania, keďže podľa neho v čase podania nebola žaloba dôvodná, žalobca pohľadávku nemal až do októbra 2021, pričom pôvodne žalobca od neho na základe kúpnej zmluvy nadobudol spoluvlastnícky podiel a dôvodne mu vyplatil kúpnu cenu, ale následne nedôvodne od zmluvy žalobca odstúpil, bez zákonného či zmluvného dôvodu, z ktorého dôvodu neexistovala reštitučná povinnosť a neexistoval nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Za predpokladu zotrvávania na procesnom postoji by podľa neho bola žaloba zamietnutá ako nedôvodná. Ani orgán správy katastra nepovažoval odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu za platné a obnovenie predchádzajúceho právneho stavu bolo možné iba dohodou o odstúpení od zmluvy, teda sa vyžadoval jeho výslovný súhlas s odstúpením, čo následne aj učinil, nakoľko sa zľutoval nad žalobcom vedomý si toho, že ak sa nestal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, iba menšinovým spoluvlastníkom, nemalo by to pre žalobcu význam, a preto súhlasil s odstúpením od zmluvy v októbri 2021. Podľa jeho názoru to bol dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý žalobca nemal nárok na náhradu trov konania, pretože ak by mala byť žaloba dôvodná iba pre jeho dobrovoľné konanie (hoci v dobe podania žaloby táto dôvodnou nebola), nie je spravodlivé mechanicky na danú situáciu aplikovať zásadu úspechu. Ak by nebol dobrovoľne súhlasil s odstúpením žalobcu na orgáne správy katastra, nebolo by možné žalobe vyhovieť. Za spravodlivé považoval žalobcovi nepriznať náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu nevyjadril.
8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379, § 380 a § 381 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v odvolaním napadnutom II. výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
9. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím, odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením je v odvolaním napadnutom II. výroku vecne správny.
11. Odvolací súd posúdil odvolanie žalovaného podľa obsahu a dospel k záveru, že de facto žalovaný napadol rozhodnutie prvoinštančného súdu vo výroku o trovách konania, nakoľko vadu týkajúcu sa I. výroku napravil prvoinštančný súd opravným uznesením a to v súvislosti s paričnou lehotou, ktorú nesprávne okresný súd uviedol v písomnom vyhotovení rozsudku v lehote troch dní, keď rozsudok na pojednávaní bol vyhlásený v znení paričnej lehoty v rozsahu 30 dní. Z uvedených dôvodov odvolací súd skúmal správnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu iba vo výroku o trovách konania.
12. Súd prvej inštancie o nároku žalobcu na náhradu trov konania rozhodol aplikáciou ust. § 255 ods. 1 CSP, teda podľa zásady úspechu v spore (zodpovednosť za výsledok), pričom zohľadňoval tiež možnosť aplikácie § 257 CSP, teda či neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa a dospel k záveru, že takéto dôvody nezistil, pretože žalovaný následne uznal dôvodnosť odstúpenia, spočiatku žalobu nepovažoval za dôvodnú a do termínu pojednávania mohol žalobcovi uhradiť žalovanú sumu, čo neučinil, pričom ani vyšší vek žalovaného nepovažoval za dôvod osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania inak úspešnému žalobcovi.
13. Podstatou odvolacích námietok žalovaného ohľadne výroku o trovách konania prvoinštančného konania bola skutočnosť, že žaloba podľa neho nebola podaná dôvodne a až následne pre zmenu jeho postoja pred orgánom katastra, keď súhlasil s odstúpením žalobcu od kúpnej zmluvy, došlo následne k prevodu vlastníckeho práva na osobu žalovaného, čo považoval za dobrovoľný prejav vôle, pre jeho dobrovoľné konanie sa stal nárok žalobcu dôvodný až v októbri 2021, čo podľa neho predstavovalo dôvod hodný osobitného zreteľa umožňujúci nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi, nakoľko iba dobrovoľné konanie žalovaného spôsobilo následne dôvodnosť žaloby.
14. V prejednávanej veci okresný súd pri rozhodovaní o nároku žalobcu na náhradu trov konania vychádzal zo zásady úspechu v spore.
15. Aplikácia ust. § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada súd k jednak k majetkovým, osobným a sociálnym pomerom strán sporu, ale rovnako je potrebné prihliadať aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde. Dôležitým je aj správanie strán sporu pred a po podaní žaloby. Dôvodom spočívajúcim v pomeroch strán je napríklad skutočnosť, že sa strana, ktorá nemala úspech vo veci, ocitne v takej závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii, ktorá predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa. Je však nutné prihliadnuť aj na pomery druhej strany sporu. Konštatovanie, že rozhodnutie o výnimočnom nepriznaní práva na náhradu trov konania nezasiahne nepriaznivo do majetkovej sféry úspešnej strany bez toho, aby sa súd majetkovou sférou tejto strany zaoberal je neprípustné a takýto postup možno z hľadiska súdu hodnotiť ako svojvoľný. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií by sa javilo priznanie trov konania ako neprimerane tvrdé, je namieste aplikácia ustanovenia o trovách konania podľa § 257 CSP.
16. Podľa odvolacieho súdu v prejednávanej veci s prihliadnutím na okolnosti, ktoré viedli žalobcu k uplatneniu nároku na súde, keď sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia a to na základe odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktorý nárok žalovaný spochybňoval, čoho dôkazom je odpor žalovaného, ako aj jeho vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu (č. l. 55 a 66 spisu) a až následne zmena postoja žalovaného na pojednávaní konanom dňa 11.11.2021 pred okresným súdom (č. l. 88 spisu), dospel odvolací súd k záveru, že prvoinštančný súd správne v prejednávanej veci aplikoval zásadu úspechu, keď správne poukázal na postoj žalovaného počas sporu, ktorý napriek akceptácii odstúpenia žalobcu od kúpnej zmluvy, nevrátil žalobcovi počas sporu žalovanú sumu do rozhodnutia prvoinštančného súdu, ale ani počas odvolacieho konania, keďže uvedená skutočnosť z
obsahu odvolania žalovaného nevyplýva, a preto aj odvolací súd považoval rozhodnutie okresného súdu vo výroku o trovách konania za vecne správne.
17. Žalovaný v odvolaní nielenže neuvádzal, ale ani nepreukazoval iné dôvody pre aplikáciu § 257 CSP, teda pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi z dôvodov hodných osobitného zreteľa a vzhľadom na viazanosť odvolacími dôvodmi, odvolací súd rozsudok prvoinštnačného súdu v spojení s opravným uznesením vo výroku II. podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
18. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu), vyplývajúcu z ust. § 255 ods. 1 CSP. V predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalobca, preto mu podľa vyššie uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trnave, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol :o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).