Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-142-2016.pdf
PDF · 85.07 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/142/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Slávky Zborovjanovej, v právnej veci žalobcu BARMIN s.r.o. so sídlom v Markušovciach, Pod Stožkami č. 10, zastúpeného JUDr. Vladimírom Kucharčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štefánikova č. 40, proti žalovanému REPROX a.s. so sídlom v Košiciach, Južná trieda č. 78, zastúpenému JUDr. Gabrielou Cacarovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Južná trieda č. 78, o neúčinnosť právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 21.10.2015 č.k. 19C 387/2001-328 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zmluva o nepeňažnom vklade uzavretá dňa 29.11.1999 medzi obchodnou spoločnosťou REPROX s.r.o. so sídlom v Košiciach a žalovaným je voči žalobcovi právne neúčinná a zároveň žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi na trovách konania sumu 377,15 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o návrhu žalobcu ohľadom určenia právnej neúčinnosti zmluvy o nepeňažnom vklade.
3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že obchodná spoločnosť REPROX s.r.o. v notárskej zápisnici zo dňa 20.9.1999 vyhlásila, že v prípade nezaplatenia sumy 109.527.199,29 Sk najneskôr do 9.11.1999 súhlasí s exekúčnym vymáhaním a to na celý jej majetok. Následne na to obchodná spoločnosť previedla všetky svoje nehnuteľnosti na žalovaného a to zmluvou o nepeňažnom vklade zo dňa 29.11.1999. Ďalej spoločníci a konatelia obchodnej spoločnosti REPROX s.r.o. MUDr. Peter Cacara a JUDr. Gabriela Cacarová previedli svoje obchodné podiely v spoločnosti REPROX s.r.o. na nového spoločníka. V čase zmluvy o nepeňažnom vklade boli a aj v súčasnosti sú členmi Predstavenstva žalovaného. Zmluva bola teda uzavretá medzi právnickými osobami, ktoré mali totožných štatutárnych zástupcov, ktorí sú naviac blízkymi osobami - manželmi. Súd ďalej vychádzal zo zistenia, že obchodná spoločnosť REPROX s.r.o. nemá žiaden majetok a v skutočnosti táto už neexistuje, nakoľko dňom 10.3.2010 bola ex offo vymazaná z obchodného registra.
4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom vykazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný. Súd mal za to, že bola splnená základná podmienka pre uplatnenie odporovacieho nároku tak, ako ju vymedzuje prvá veta § 42 ods. 1 Obč. zákonníka. Spoločnosť REPROX s.r.o. ako dlžník nespĺnil svoju povinnosť voči žalobcovi (resp. jeho právnym predchodcom) zaplatiť vymáhateľnú pohľadávku a napriek tomu uzavrel dňa 29.11.1999 so žalovaným zmluvu o nepeňažnom vklade. Z výsledkov dokazovania jednoznačne vyplynulo, že táto zmluva bola uzavretá v období, keď dlžník mal už dlh, preto v zmysle § 42a ods. 3 Obč. zákonníka túto zmluvu uzatváral s úmysloch chrániť majetok pred veriteľmi a takým veriteľom sa stal aj žalobca so svojou pohľadávkou.
Vzhľadom na to, že zmluva o nepeňažnom vklade bola uzavretá 29.11.1999 a nárok na súde bol uplatnený 14.6.2001 bola žaloba podaná v lehote 3 rokov v súlade s § 42a ods. 2 Obč. zákonníka. Súd mal za preukázané, že štatutárni zástupcovia dlžníka a žalovaného ako blízke osoby takýto úmysel dlžníka museli poznať. U blízkych osôb uvedených v § 116 a § 117 platí vyvrátiteľná domnienka o úmysle ukrátiť veriteľa dlžníka. Dôkazným bremenom zákon zaťažuje druhú stranu odporovateľného úkonu. Žalobcovi stačí tvrdiť, že napadaným úkonom došlo k jeho ukráteniu a ak žalovaný mieni dosiahnuť zamietnutie žaloby, musí dokazovať vynaloženie náležitej starostlivosti, ktorá však nepostačovala na poznatky o úmysle dlžníka ukrátiť jeho veriteľa. Súd zároveň poukázal na právoplatné rozhodnutie vo veci 24C 477/2002, v ktorom sú špecifikované jednotlivé postúpenia predmetnej pohľadávky zmluvy o postúpení, ich prílohy, notárske zápisnice, z ktorých súd vychádzal. Ide o skutkovo právne totožnú vec, spor sa týka rovnakého právneho úkonu, len inej časti majetku dlžníka. V skutočnosti medzi účastníkmi spory boli teda vyriešené právoplatne v uvedenom konaní.
5. Výrok o trovách odôvodnil súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Neúspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania.
6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že súd na základe ust. § 159 ods. 2,3 O.s.p. pri rozhodovaní tejto veci vychádzal z vykonaného dokazovania v konaní 24C 477/2002 a odôvodnil to tým, že súd a účastníci tohto konania sú viazaní výrokom právoplatného rozsudku v konaní 24C 477/2002, ktorý je záväzný a vec sa už nemôže znova prejednávať. Žalovaný je toho názoru, že v tomto konaní nie je prekážka rozhodnutej veci v zmysle § 83 O.s.p. z dôvodu, že litispendencia je daná a na ktoromkoľvek súde je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov konania, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolností, o ktorých sa odvodzuje právo. Súd aj napriek tomu, že vec prejednal, avšak dokazovanie nevykonal a vychádzal z výsledkov už vykonaného dokazovania z právoplatne skončenej veci 24C 477/2002.
7. Súd pri prejednávaní veci nebral do úvahy jeho tvrdenia o sporných skutočnostiach, ktoré namietal vo svojich písomných a ústnych vyjadreniach. Má za to, že napadnutým právnym úkonom nedošlo ku kráteniu uspokojenia žalobcom vymáhateľnej pohľadávky z dôvodu, že na nehnuteľnostiach boli dňa 5.9.1997 zriadené záložné práva v prospech pôvodného veriteľa Priemyselnej banky a.s.. Uvedené záložné práva na nehnuteľnostiach viazli aj v čase vykonania právneho úkonu, ktorého účinnosť je v tomto konaní napadnutá. Súd v konaní neposudzoval ani hodnotu vkladaných nehnuteľností z hľadiska ukracovania veriteľa, žalobca nie je aktívne legitimovaný, nakoľko nepreukázal, že disponuje pohľadávkou voči dlžníkovi REPROX s.r.o.. Doplnenie zmlúv o postúpení pohľadávok, resp. nahrádzanie príloh zmlúv vyjadreniami účastníkov tohto konania po viac ako 11 rokoch za nedostatočne preukázané vlastníctvo pohľadávky. V konaní namietal aj platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 17.8.2001 a ani touto námietkou sa súd nezaoberal. Je toho názoru, že právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v rozhodnutiach vo veci samej nemajú charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky. Je teda toho názoru, že v tomto konaní súd mohol vykonať dokazovanie a vyhodnotiť dôkazy nezávislé od vyhodnotenia dôkazov sudcom v inej obdobnej veci a nezávisle vo veci rozhodnúť, nakoľko sudcovia v zmysle článku č. 144 Ústavy SR sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa článku 7 ods. 2,5 a zákonom.
8. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
9. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho procesného postupu zaťažil rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce vážnou procesnou vadou, spočívajúcou v nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ak súd svoje zistenia založil na dôkazoch, ktoré v konaní nevykonal.
10. Podľa § 122 ods. 1 O.s.p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.
11. Podľa § 123 O.s.p. účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhu na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali.
12. Podľa § 129 ods. 1 O.s.p. dôkaz listinou sa vykonáva tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta, alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariadi pojednávanie alebo ak listina bola všetkým účastníkom doručená alebo ak listina alebo jej obsah nebola protistranou spochybnená.
13. Dôkazné konanie spočíva vo vykonávaní dôkazov a ich hodnotení, ktoré ústi do zistenia skutkového stavu. Hodnotenie dôkazov bez ich vykonania súdom zakladá porušenie ust. článku 6 ods. 1 Dohody o ochranu ľudských práv a základných slobôd v dôsledku porušenia zásady priamosti (§ 122 ods. 1 O.s.p.). Podľa nej dokazovanie vykonáva súd, ktorý rozhoduje vo veci a to na pojednávaní, na ktoré predvolá účastníkov konania. Zmyslom a účelom zásady priamosti je objektivita a nezávislosť súdneho rozhodovania, ako i zabezpečenie práva účastníkov konania vyjadriť sa k vykonaným dôkazom.
14. Právo účastníkov vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu sa v konaní realizuje tak, že predseda senátu spravidla bezprostredne po vykonaní každého dôkazu umožní účastníkovi, aby sa k nemu bezprostredne vyjadril a aby uviedol všetko, čo pri hodnotení vykonaného dôkazu považuje za významné. Vyjadrenie k vykonanému dôkazu je jedným z podkladov, na základe ktorých súd pri rozhodovaní vo veci samej hodnotí dôkazy. Procesnú možnosť účastníka vyjadriť sa k vykonanému dôkazu (napr. z hľadiska pravosti a správnosti listiny, osoby a odbornej spôsobilosti znalca a pod.) musí súd vytvoriť účastníkovi už v rámci dokazovania.
15. V prejednávanej veci sa žalobca podaním žalobného návrhu domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu záložnej zmluvy zo dňa 29.11.1999. Ako však vyplýva z obsahu jednotlivých zápisníc o pojednávaniach, súd vo veci nevykonal vo veci žiadne dokazovanie žalobcom predloženými listinami a to dokonca ani samotnou zmluvou o nepeňažnom vklade, ktorej neúčinnosti sa žalobca domáhal. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd iba uviedol, že obsah zmluvy poznajú všetci účastníci, preto nebol v konaní vykonaný dôkaz prečítaním jej obsahu a rovnako súd neoboznamoval obsah všetkých ďalších dôkazov, ktoré boli podkladom na rozhodnutie vo veci 24C 477/2002 Okresného súdu Košice II. Aj keď súd uvádza, že pri rozhodovaní vychádzal z pripojeného spisu 24C 477/2002 z jednotlivých zápisníc o pojedávaní, ako bolo uvedené, nie je zrejmé, aby súd v konaní vykonal dokazovanie listinami obsiahnutými v uvedenom spise. Nemožno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, ak súd pri rozhodovaní vo veci vychádza z vykonaného dokazovania vo veci 24C 477/2002 majúc za to, že týmto dokazovaním bol súd v zmysle ust. § 159 ods. 2 O.s.p. viazaný. Je tomu tak preto, že ust. § 159 ods. 2 upravuje záväznosť výroku právoplatného rozsudku vo vzťahu k účastníkom a všetkým orgánom, avšak neznamená to záväznosť dôvodmi takéhoto rozhodnutia. Rovnako nemožno súhlasiť ani s názorom súdu v tom, že skutočnosti medzi účastníkmi sporné boli vyriešené v právoplatne ukončenom konaní 24C 477/2002 a preto nemohli byť predmetom ďalšieho preskúmavania v súdnom konaní.
16. Je preto zrejmé, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, ak v konaní nevykonal účastníkmi navrhnuté dôkazy, jednotlivými listinami nevykonal dokazovanie, i napriek tomu však z nich pri rozhodovaní vychádzal, čím porušil právo účastníkov na spravodlivý proces.
17. Dôvodné sú preto námietky žalovaného v odvolaní, že súd vec prejednal, avšak dokazovanie nevykonal a pri prejednaní veci nezobral do úvahy jeho tvrdenia o sporných skutočnostiach, ktoré namietal vo svojich písomných a ústnych vyjadreniach a to najmä, že napadnutým právnym úkonom nedošlo k ukráteniu uspokojenia žalobcu a jeho vymáhateľnej pohľadávky a ďalej, že súd sa nevyporiadal s námietkou aktívnej legitimácie žalobcu.
18. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že odvolanie žalovaného je dôvodné vzhľadom na to, že súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom porušil práva účastníkov na spravodlivý proces, preto odvolací súd postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
19. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne prejednať nárok žalobcu a za tým účelom vykonať dokazovanie a to spôsobom pre jednotlivé dôkazné prostriedky uvedeným v ust. § 195 a nasl. C.s.p. a následne vo veci opätovne rozhodne.
20. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
21. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).