Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Cob-100-2015.pdf
PDF · 101.04 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cob/100/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra Šama a JUDr. Mareka Kohúta, v obchodnej veci žalobcu: MARWIS, s.r.o., so sídlom Chmeľnica 88, IČO: 36 780 774, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Rybovičom, so sídlom Banská Bystrica, Nám. Št. Moyzesa 4, proti žalovanému: D. F., D. XXXX/XXX, J., O.Z.: XXXXXXXX, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Morochovičom, so sídlom Košice, Hviezdoslavova 7, o zaplatenie 5.000,- eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 23.9.2015 pod č. k. 12Cb/46/2014-92, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
odôvodnenie:
1) Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) vyššie uvedeným rozsudkom návrh žalobcu zamietol, s tým, že o trovách konania rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku.
2) Vychádzal z odôvodnenia návrhu, ktorým žalobca sa domáhal na žalovanom zaplatenia 5.000,- eur s 9,15 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 2.8.2014 do zaplatenia, dôvodiac, že na základe zmluvy o dielo sa žalovaný ako zhotoviteľ zaviazal od 14.11.2012 vykonávať pre žalobcu ako objednávateľa zváračské práce na jeho stavbách a žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanému za vykonané práce dohodnutú cenu. Ďalej poukázal na to, že zmluvné strany zmluvu o dielo dodržiavali a plnili si svoje povinnosti až do mesiaca jún 2014, kedy sa žalobca dozvedel, že žalovaný nenastúpil na vykonávanie dohodnutých prác, ale namiesto toho vykonáva zváračské práce pre konkurenčnú spoločnosť. Z tohto dôvodu si uplatnil proti žalovanému v zmysle čl. VII bod 1, 3 zmluvy o dielo zmluvnú pokutu vo výške 5.000,- eur s odôvodnením, že žalovaný porušil zmluvné povinnosti z predmetnej zmluvy. Taktiež si uplatnil na žalovanom aj úrok z omeškania, pretože tento sa dostal do omeškania so zaplatením faktúry, ktorou žalobca mu vyúčtoval zmluvnú pokutu.
3) V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s poukázaním na skutočnosť, že zmluva o dielo neobsahuje predmet diela, ktorý by bol vyjadrený určitým spôsobom, preto považuje predmetnú zmluvu za absolútne neplatný právny úkon, ktorý nemôže vyvolať žiadne právne následky. Zároveň v odpore poukázal na to, že zmluva je neurčitá a nezrozumiteľná nielen v jej predmete, ale aj v časti dĺžky trvania zmluvného vzťahu, keď je v nej uvedené, že žalovaný bude pracovať na stavbách „až do ukončenia stavby.“
4) Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou ust. § 37 ods. 1, § 544 ods. 1, 2, 3 Obč. zákonníka uzavrel, že nárok žalobcu nie je dôvodný. Tak, ako to vyplýva z obsahu Zmluvy o dielo zo dňa 12.11.2012, touto zmluvou sa žalovaný ako zhotoviteľ zaviazal pre žalobcu ako objednávateľa vykonávať
zváračské práce - 135 na stavbách objednávateľa. Takto vymedzený predmet diela nemožno považovať za dostatočne určitý a z tohto dôvodu nemožno považovať túto zmluvu za platný právny úkon, a to z hľadiska jej neurčitosti ohľadom jej predmetu. Taktiež neurčitý je aj termín ukončenia prác (do ukončenia stavby) a z tohto hľadiska teda zmluva je neplatným právnym úkonom. Keďže Zmluva o dielo zo dňa 12.11.2012 je neplatným právnym úkonom, nemôže sa žalobca úspešne domáhať zaplatenia zmluvnej pokuty podľa čl. VII, bod 3, pretože táto musí byť medzi účastníkmi konania dohodnutá iba pri platnom právnom úkone, a to v písomnej forme. Ďalej dôvodil, že medzi účastníkmi konania boli uzatvárané každý polrok zmluvy o dielo, pričom posledná písomná zmluva bola uzavretá dňa 20.12.2013. Z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že žalovaný mal vykonávať zváračské práce na konkrétnej stavbe pre žalobcu, a teda v tejto zmluve je už určitý predmet diela, ktorý je riadne špecifikovaný. Taktiež v tejto zmluve je uvedený aj termín zahájenia stavby a jej ukončenia na deň 31.5.2014. Podľa tejto zmluvy mal teda žalovaný pracovať pre žalobcu do 31.5.2014 a dňom nasledujúcim teda už medzi účastníkmi konania nebol uzatvorený nový právny vzťah. Tvrdenie žalobcu, že tieto ďalšie zmluvy boli uzatvárané iba za účelom vybavenia formulára A1 pre Sociálnu poisťovňu je čisto účelové, lebo z obsahu zmluvy o dielo táto skutočnosť nevyplýva. Keďže Zmluva o dielo zo dňa 20.12.2013 bola uzavretá na dobu určitú, t.j. do 31.5.2014, žalovaný už mohol v mesiaci jún 2014 vykonávať práce aj pre iného objednávateľa, a teda neporušil žiadnym spôsobom zmluvné povinnosti, za ktoré by si mohol žalobca vo vzťahu k nemu uplatňovať zmluvnú pokutu. Aj keby medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu platného zmluvného vzťahu po 31.5.2014 a žalovaný by porušil podmienky zmluvy tým, že by vykonával práce aj pre iného objednávateľa, podľa názoru okresného súdu, takto dohodnutá zmluvná pokuta nepoužíva právnu ochranu s poukázaním na ust. § 265 Obch. zákonníka, pretože týmto dojednaním by došlo k obmedzeniu podnikania žalovaného. Na základe týchto zistení žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol.
5) Súd prvej inštancie zamietol aj uplatnený nárok žalobcu na úrok z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 9,15 % ročne od 2.8.2015 do zaplatenia, a to z dôvodu zamietnutia žaloby vo veci samej.
6) O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p., s tým, že o nich bude rozhodnuté po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku.
7) Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal zrušiť rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, alternatívne zmeniť ho tak, aby žalobnému návrhu bolo v celom rozsahu vyhovené. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania. Okresný súd dôvodil, že zmluvná pokuta musí byť medzi účastníkmi konania dohodnutá iba pri platnom právnom úkone, a to v písomnej forme, pričom považoval vyššie označenú Zmluvu o dielo zo dňa 12.11.2012 za neplatnú, a to z dôvodu neurčitého vymedzenia predmetu diela a termínu ukončenia dohodnutých prác. S týmto právnym názorom žalobca nesúhlasí, a to aj z toho dôvodu, že rozsudok neobsahuje náležitosti odôvodnenia v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p..
8) Ďalej uviedol, že námietky žalovaného sa týkajú len miesta vykonávania diela, určenie ktorého však nie je podstatnou náležitosťou zmluvy, teda odvolateľ má za to, že dielo je v zmluve určené dostatočne zrozumiteľne a určito na to, aby došlo k platnému uzavretiu zmluvy. O tom, že obsah zmluvy nebol pre žalovaného neurčitý či nezrozumiteľný, svedčí skutočnosť, že žalovaný dohodnuté dielo podľa zmluvy reálne počas obdobia jeden a pol roka vykonával, vykonané práce žalobcovi priebežne fakturoval, na základe čoho mu boli vystavené faktúry, za ktoré platil dohodnutú cenu za vykonanie diela. Teda tvrdenia žalovaného a jeho právneho zástupcu prezentované v priebehu konania nenasvedčujú tomu, že by nevedel, čo bolo predmetom zmluvy, resp. predmetom diela. Miesto vykonávania prác uvádzal aj na ním vystavených faktúrach a na pojednávaní dňa 9.3.2015 žalovaný uviedol, že pre spoločnosť žalobcu vykonával práce v F. na stavbách, ktoré boli určené, a to na P. a C.. Na tomto pojednávaní zástupca žalovaného uviedol, že Zmluva o dielo 20.12.2013 sa týkala toho istého miesta výkonu práce ako predchádzajúca zmluva zo dňa 12.11.2012. Teda uvedené vyjadrenia žalovaného a jeho právneho zástupcu preukazujú, že predmet zmluvy, ako aj miesto vykonávania diela neboli medzi stranami sporné alebo pochybné. Žalobca v priebehu konania poukazoval aj na to, že v Zmluve o dielo zo dňa 12.11.2012 boli účastníkmi dohodnuté podmienky, ktoré im boli v čase jej uzatvárania známe, pričom následná prax, ktorú medzi sebou účastníci zaviedli, konkretizovala ďalšie podmienky vykonávania diela, vrátane miesta jeho vykonávania.
9) V konaní žalovaný predložil potvrdenie od spoločnosti W. o tom, že zváračské práce boli ukončené dňom 28.5.2014, z čoho má vyplývať, že práce a zmluva boli ukončené tohto dňa, a preto nie je dôvod od
neho požadovať zmluvnú pokutu za mesiac jún 2014. Tento dôkaz považuje žalobca za nedôveryhodný a účelový. Už na pojednávaní dňa 3.9.2015 poukazoval na to, že žalovaný nebol zmluvným partnerom spoločnosti W., preto nebol dôvod na to, aby mu táto spoločnosť zasielala akékoľvek potvrdenie. Zmluvným partnerom uvedenej spoločnosti bola, naopak, spoločnosť žalobcu, preto ak by k termínu 28.5.2014 mali byť práce na stavbe ukončené, muselo by to byť v rozhodnom čase oznámené žalobcovi, aby následne mohol túto skutočnosť oznámiť svojím zmluvným partnerom (subdodávateľom). Aj napriek tomu od spoločnosti W. neobdŕžal žiadnu informáciu, či potvrdenie o ukončení stavby, resp. prác na stavbe k uvedenému dátumu. Z tohto dôvodu skutočnosti uvádzané v potvrdení nie sú pravdivé, pretože práce na stavbe P. Z. pokračovali naďalej aj po termíne 28.5.2014. Na uvedenej stavbe pracoval naďalej aj žalovaný, ktorý ale od júna 2014 už nevykonával práce pre žalobcu, ale priamo pre firmu F. investora - W.. O tom svedčí aj faktúra za ubytovanie žalovaného v mesiaci jún 2014, na ktorú žalobca poukazoval na pojednávaní dňa 9.3.2015. Teda žalobca má za to, že v Zmluve o dielo zo dňa 12.11.2012 boli dohodnuté všetky jej podstatné náležitosti predpísané zákonom, t.j. určenie zmluvných strán, určenie diela uvedením druhu vykonaných prác, a vyjadrenie odplatnosti zmluvy dohodnutím ceny za vykonanie prác. Rozširujúci výklad vyžadujúci ďalšie nad rámec zákona vyžadované náležitosti právneho úkonu, ktorého dôsledkom by bolo zneplatňovanie zmlúv, nie je prípustný, ani žiadúci. Teda v dôsledku nesprávneho právneho záveru o neplatnosti Zmluvy o dielo zo dňa 12.11.2012 okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu skutkovému záveru o tom, že vzťah medzi účastníkmi konania bol upravený zmluvou o dielo uzavretou dňa 20.12.2013. Znovu zopakoval, že Zmluva o dielo zo dňa 20.12.2013 bola žalovanému vystavená len za účelom získania potvrdenia A1 o právnych predpisoch sociálneho zabezpečenia, ktoré sa na neho vzťahujú. Teda žalobca trvá na tom, že Zmluva o dielo zo dňa 20.12.2013 nemala nahrádzať, dopĺňať ani rušiť zmluvu zo dňa 12.11.2012, a bola vyhotovená len za účelom vybavenia formulára A1. Tento účel nevyplýva priamo zo znenia zmluvy zo dňa 20.12.2013, je zrejmý z vyššie uvedených dôkazov a tvrdení účastníkov.
10) Ďalej tvrdil, že opomenuté dôkazy, ktoré boli pred súdom prvej inštancie vykonané, ale ktorými sa súd nezaoberal a nevysvetlil, prečo tieto dôkazy neprevzal za základ svojich skutkových zistení, spôsobujú nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia a súčasne aj jeho protiústavnosť. Ide preto o vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu ČR (sp. zn. III. ÚS 139/05, sp. zn. III. ÚS 61/94), ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/08.
11) Ďalej nesúhlasí s názorom okresného súdu v tom, že zmluvná pokuta dohodnutá ako sankcia za vykonávanie prác pre iného objednávateľa, by predstavovala obmedzenie podnikania žalovaného. V tejto súvislosti poukázal na zásadu autonómie vôle a zmluvnej voľnosti uplatňujúcu sa v súkromno- právnych vzťahoch. Dojednaniu zmluvnej pokuty tak, ako je formulovaná v čl. VII. ods. 3 zmluvy o dielo, nebránilo žiadne ustanovenie zákona, ani takéto dojednanie nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Zároveň ani sama skutočnosť, že strany dojednali zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti iba jednou zmluvnou stranou, neznamená, že takáto dohoda odporuje zásadám poctivého obchodného styku (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 1.1.1999, sp. zn. 4 Obdo 4/99). Žalovaný začal vykonávať činnosť pre spoločnosť investora bez predchádzajúceho oznámenia a bez ukončenia zmluvného vzťahu so žalobcom, v dôsledku čoho žalobca ani nemohol vopred zabezpečiť namiesto žalovaného iného spolupracovníka na dodávku zváracích prác. Namiesto toho však svojvoľne, bez toho, aby o tom žalobcu čo i len informoval, začal vykonávať podnikateľskú činnosť pre investora počas trvania jeho zmluvného vzťahu so žalobcom. Sám žalovaný je si vedomý, že tým porušil povinnosť vyplývajúcu zo Zmluvy o dielo zo dňa 12.11.2012, v dôsledku čoho je povinný mu zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu. O tom svedčí aj list zo dňa 19.11.2014, adresovaný žalobcovi od spoločnosti W., v ktorom táto spoločnosť v mene žalovaného a ďalšieho bývalého spolupracovníka žalobcu navrhuje zmierne vyriešenie sporu, a to vyplatením sumy 2.500,- eur od každého spolupracovníka na účet spoločnosti žalobcu. Hoci žalovaný na pojednávaní dňa 9.3.2015 takéto jednanie o mimosúdnom vyriešení sporu poprel, je nepochybné, že spoločnosť W. by nemala dôvod osloviť žalobcu s uvedeným návrhom, pokiaľ by sa na ňu v tejto veci žalovaný neobrátil a pokiaľ by neposkytol informácie o svojom spore so žalobcom. Teda ani list zo dňa 19.11.2014, preukazujúci postoj žalovaného k povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, okresný súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil a v odôvodnení rozsudku ho vôbec nespomenul.
12) Žalovaný k odvolaniu žalobcu vo vyjadrení zo dňa 28.10.2014 žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. I naďalej trval na tom, že predmet zo Zmluvy o dielo zo dňa 12.11.2012 nie
je dostatočne konkretizovaný, čo znamená, že je neurčitý, pričom tento nedostatok spôsobuje absolútnu neplatnosť tejto zmluvy.
13) Odvolací súd aplikujúc ust. § 470 ods. 2 CSP prejednal podané odvolanie podľa príslušných ustanovení O.s.p.. Podľa tohto ustanovenia totiž právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. CSP nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcu bolo podané pred týmto dátumom. Preto odvolací súd má za to, že ide o právo, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a niet žiadnej zákonnej opory pre dokončenie tohto konania podľa novej právnej úpravy. V súlade s princípom legitímneho očakávania a právnej istoty preto odvolací súd posúdil odvolanie žalobcu v zmysle príslušných ustanovení O.s.p..
14) Odvolací súd teda podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania, a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné. Pokiaľ súd prvej inštancie návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
15) Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd dopĺňa:
16) Predmetom konania je nárok žalobcu proti žalovanému na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 5.000,- eur s príslušenstvom, a to z dôvodu, že žalovaný ešte počas trvania Zmluvy o dielo zo dňa 12.11.2012 začal vykonávať práce pre konkurenčnú spoločnosť vo vzťahu k spoločnosti žalobcu, a to pre spoločnosť W. v F.. Zmluvnú pokutu si uplatnil v zmysle čl. VII ods. 1 Zmluvy, a to čl. VII ods. 1, 3. Súd prvej inštancie uzavrel, že zmluva o dielo ako taká je absolútne neplatným právnym úkonom, a to z hľadiska jej neurčitosti v súvislosti s predmetom diela. Taktiež je neurčitý aj termín ukončenia prác, keď sa v nej uvádza (č. l. 4), že „do ukončenia stavby“. Teda keďže predmetná zmluva o dielo je neplatným právnym úkonom, nemôže sa žalobca úspešne domáhať ani zaplatenia zmluvnej pokuty podľa čl. VII, ods. 3 z nej vyplývajúceho. Zmluvná pokuta totiž musí byť medzi účastníkmi konania dohodnutá iba pri platnom právnom úkone, a to v písomnej forme. Keďže ďalšia Zmluva o dielo zo dňa 20.12.2013 bola uzavretá na dobu určitú, t.j. do 31.5.2014, žalovaný mohol už v mesiaci máj 2014 vykonávať práce aj pre iného objednávateľa, čím neporušil žiadnym spôsobom zmluvné povinnosti, za ktoré by si mohol žalobca uplatňovať zmluvnú pokutu v zmysle Zmluvy zo dňa 12.11.2012.
17) Z predloženého spisu vyplýva, z oznámenia o zmluvnej pokute zo dňa 19.7.2014 (č. l. 9), že tohto dňa žalobcu informovala spoločnosť W., že žalovaný od 1.6.2014 prestúpil pracovať v označenej firme v F. na stavbe P. Z.. Tým konaním mal žalovaný porušiť zmluvu o dielo v čl. IV ods. 1 a 3. Zmluvu o dielo zo dňa 12.11.2012 považoval za platnú. Zmluvnú pokutu žalobca žalovanému vyúčtoval faktúrou zo dňa 18.8.2014 pod č. W., v sume 5.000,- eur, splatnou 1.8.2014 (č. l. 11). Teda zmluvná pokuta bola žalobcovi vyúčtovaná v podstate za to, že v mesiaci jún 2014 žalovaný prestal vykonávať dohodnuté práce pre žalobcu, ale namiesto vykonával zváračské práce od tohto mesiaca pre konkurenčnú spoločnosť.
18) V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti tú skutočnosť, že ak by aj Zmluva o dielo zo dňa 12.11.2012 bola platná, počas celého konania žalobca nepreukázal, že v čase jej platnosti a účinnosti žalovaný vykonával práce práve pre konkurenčnú firmu (W.), a to s rovnakým predmetom podnikania (zváračské práce). Preto, aj keď, podľa názoru žalobcu, žalovaný porušil zmluvnú povinnosť v tom, že prešiel ku konkurenčnej firme v júni 2014 a na základe toho mu vyúčtoval zmluvnú pokutu v zmysle čl. VII ods. 3 Zmluvy o dielo zo dňa 12.11.2012, počas celého konania nepreukázal naplnenie dohody o zmluvnej pokute zo strany žalovaného tak, ako je to vyššie uvedené.
19) Naviac, pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na list spoločnosti W. adresovaný žalobcovi zo dňa 19.11.2014 (č. l. 108), takýto dôkaz z jeho strany počas prvostupňového konania súdu predložený nebol. Keďže žalobca ho predložil až ako prílohu svojho odvolania, odvolací súd sa týmto dôkazom už zaoberať nemohol (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
20) Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta absenciu zákonných náležitostí odôvodnenia rozsudku v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p., v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že táto odvolacia námietka nie je dôvodná.
Odôvodneniu napadnutého rozsudku okresným súdom, podľa názoru odvolacieho súdu, nemožno nič vytknúť.
21) To, že v oznámení o zmluvnej pokute zo dňa 19.7.2014 (č. l. 9), žalobca oznamuje žalovanému, že mu vo vzťahu k nemu bude uplatňovať zmluvnú pokutu, nepreukazuje, že žalovaný prešiel pracovať ku konkurenčnej firme s rovnakým predmetom podnikania, ako bol dohodnutý vo vyššie označenej zmluve o dielo. Opak počas celého konania žalobca nepreukázal. Z tohto dôvodu nebolo možné uznať ani jeden z odvolacích dôvodov žalobcu. Preto správne rozhodol súd prvej inštancie, ak návrh žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v celom rozsahu zamietol.
22) Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
23) Vzhľadom na výrok napadnutého rozsudku o trovách konania, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie.
24) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta, CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).