Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/64/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: COFIDIS, a.s., so sídlom Suché mýto 1, Bratislava, IČO: 36816337, zastúpený: advokátska kancelária Antovzská, s.r.o., so sídlom Bárdošova 2/A, Bratislava, p r o t i žalovanej: E.L. H., A.. XX.XX.XXXX, W. F., E. P. XX, o zaplatenie 1.206,02 Eur a prísl. takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 655,50 Eur v mesačných splátkach po 30 Eur počnúc mesiacom marcom 2017 pod následkom straty výhody splátok pri omeškaní s plnením čo i len jednej splátky.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanej súd tento nárok n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou zo 9.9.2016 sa domáhal zaplatenia sumy 1.206,02 Eur pozostávajúcej z istiny 1.125,76 Eur a úroku za poskytnutie úveru 80,26 Eur. V žalobe uviedol, že so žalovanou uzavrel 10.2.2014 zmluvu o revolvingovom úvere, ktorou jej poskytol úverový limit 2.000 Eur. Žalovaná sa úver zaviazala splácať mesačne po 60,39 Eur, pričom celkovo mala zaplatiť 2.174,04 Eur. V žalobe uviedol, že žalovaná zaplatila len 956,5 Eur a prečerpala sumu 1.612 Eur.

2. Žalovaná so žalobou súhlasila len čiastočne s tým, že žalobcovi by mala vrátiť len požičanú istinu úveru, z ktorej by mali byť odpočítané jej úhrady a premlčané nároky, ktoré však nekonkretizovala. Uviedla, že v zmluve chýbali povinné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/, k/ zákona č. 129/2010 Z.z.

3. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovanej uviedol, že zmluva mala všetky povinné náležitosti. Z článku 7.1 VOP totiž vyplýva, že bola uzavretá na dobu neurčitú. Navyše išlo o revolvingový úver, ktorého podstatou je, že klient je oprávnený opätovne čerpať finančné prostriedky. Poukázal aj na článok 4.3 VOP a na samotnú zmluvu, v ktorej bol uvedený počet mesačných splátok (36) pre prvé čerpanie úveru na nákup tovaru, čo znamená, že úver by bol splatený, ak by žalovaná ho uhrádzala riadne a včas a nečerpala by ďalšie finančné prostriedky za 36 mesiacov.

4. Ohľadom náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. poukázal na to, že v zmluve je jasne uvedená výška splátky 60,39 Eur, počet splátok - 36 a splatnosť prvej splátky 15.3.2014, ostatných vyplýva z článku 4.3 VOP, podľa ktorého splátky úveru sú splatné k 15.dňu mesiaca, za ktorý sa platí splátka. V zmluve je uvedená úroková sadzba 21,90%, poplatky sú v sadzobníku poplatkov a poukázal aj na článok 4.1 VOP.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, zmluvou o úvere zo dňa 10.2.2014, výpisom z úverového účtu žalovanej, výpoveďou zmluvy, písomnými vyjadreniami žalobcu, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

6. Strany uzavreli 10.2.2014 formulárovú zmluvu o bezúčelovom úvere, ktorou dohodli poskytnutie úverového limitu žalovanej vo výške 2.000 Eur a v rámci neho bol poskytnutý úver 1.612 Eur na kúpu konkrétneho tovaru - vodného filtra. Tento úver sa žalovaná zaviazala splatiť 36 mesačnými splátkami po 60,39 Eur, prvá splátka bola splatná 15.3.2014. Celkovo mala žalovaná zaplatiť žalobcovi 2.174,04 Eur. V zmluve bola dohodnutá úroková sadzba 21,90%, v tej istej hodnote je uvedené aj RPMN. Priemerná hodnota RPMN je vo výške 20,54%.

7. Na prvej strane zmluvy je vyhlásenie klienta, že berie na vedomie, že neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky a sadzobník poplatkov a že potvrdzuje to, že ich prevzala, že sa s nimi riadne oboznámila.

8. Podľa bodu 4.3 VOP splátky úveru sú splatné k 15.dňu mesiaca, za ktorý sa splátka úveru platí. 9. Bod 5.2 VOP vysvetľuje pojem RPMN a vypočítava predpoklady jeho výpočtu: čerpanie úveru vo výške uvedenej v zmluve o úvere k 15.dňu v mesiaci, splátky úveru hradené vždy k 15.dňu v mesiaci, úroková sadzba vo výške uvedenej v zmluve, výška a počet splátok podľa úverovej zmluvy s tým, že žiadne poplatky ani poistné do výpočtu zahrnuté nie sú.

10. Podľa bodu 7.1 VOP zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Klient aj veriteľ je oprávnený zmluvu o úvere kedykoľvek písomne vypovedať doporučeným listom. Výpovedná lehota je v prípade výpovede danej veriteľom 2 mesiace odo dňa doručenia výpovede klientovi.

11. Žalovaná úver riadne nesplácala, preto listom zo dňa 2.3.2016 žalobca predmetnú zmluvu vypovedal. Doklad o doručení síce nemá k dispozícii, ale žalovaná vo svojej výpovedi potvrdila doručenie tohto listu.

12. Žalovaná celkovo uhradila z úveru 956,50 Eur, čo vyplýva z písomného vyjadrenia žalobcu, ale tiež výpovede žalovanej.

13. Z úvodnej časti úverovej zmluvy vyplýva tiež to, že žalobca zisťoval príjem žalovanej - 420 Eur netto mesačne, jej zamestnanie, začiatok zamestnania, výdavky na nájomné 80 Eur mesačne. Opäť žalovaná vo svojej výpovedi potvrdila aj to, že zisťovaný bol u nej príjem manžela, počet vyživovaných osôb a všetky pravidelné výdavky.

14. Žalovaná je štátnou občiankou Ruskej federácie. Na Slovensku býva už 19 rokov. V súčasnosti je v rozvodom konaní s manželom, ktorý bol podľa jej výpovede odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v dôsledku jej týrania. Od 9.9.2016 je nezamestnaná, pričom výpoveď dala zo zdravotných dôvodov. V súčasnosti poberá dávku v nezamestnanosti a spolu s rodinnými prídavkami jej príjem predstavuje niečo cez 200 eur mesačne. Má pritom vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom a len za nájomné uhrádza mesačne 330 Eur. Spláca tiež ďalší úver Tatra banke a.s. vo výške 96 Eur mesačne, ktorý čerpala asi v roku 2014 vo výške 2800 Eur. Žije s priateľom, ktorý je živnostník a ktorý jej finančne pomáha.

15. Vzhľadom na to, že žalovaná nie je štátnou občiankou Slovenskej republiky ako nesprávne uviedol v žalobe žalobca, ale štátnou občiankou Ruskej federácie, súd musel najprv sa vysporiadať s otázkou právomoci súdu a aplikáciou rozhodného práva. Vychádzal pritom zo zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.

16. Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona ak účastníci nezvolia rozhodujúce právo, ich záväzkové vzťahy sa spravujú právnym poriadkom, použitie ktorého zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu.

17. Podľa § 10 ods. 3 citovaného zákona iné zmluvy sa spravujú pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, spravidla právnym poriadkom štátu, v ktorom obidve strany majú sídlo (bydlisko); ak nemajú sídlo (bydlisko) v tom istom štáte a ak sa zmluva uzaviera medzi prítomnými, právnym poriadkom miesta, kde bola zmluva uzavretá; ak sa zmluva uzavrela medzi neprítomnými, právnym poriadkom sídla (bydliska) príjemcu návrhu na uzavretie zmluvy.

18. Podľa § 10 ods. 4 citovaného zákona záväzkové vzťahy súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou sa spravujú slovenským právnym poriadkom, ibaže právo, ktoré by bolo inak rozhodné, poskytuje spotrebiteľovi lepšiu ochranu jeho práv.

19. Podľa § 37 citovaného zákona ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.

20. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia a skutočnosť, že žalovaná má postavenie spotrebiteľa je daná právomoc slovenského súdu na prejedanie sporu a použije sa slovenský právny poriadok.

21. Právny vzťah medzi stranami je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom od 10.6.2013 do 30.4.2014).

22. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

23. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

24. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

26. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

27. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2.citovaného zákona. Medzi nimi pod písm. f/ je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

28. Pod písm. k/ je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatok s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

29. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 a/ až k/, r/ a y/. 30. Súd zastáva názor, že v zmluve je obsiahnutá náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona. Uvedená je výška mesačnej splátky (60,39), počet splátok (36) a termín splatnosti prvej splátky (15.3.2014) a z VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy (a ktoré boli doručené žalovanej, ako to potvrdila vo svojej výpovedi) je uvedený termín každej splátky (15.deň v mesiaci). Súd má za to, že nie je potrebné v zmluve uviesť rozpis splátok, teda aká časť splátky sa započíta na istinu, úrok a poplatky.

31. Predovšetkým žiadnym spôsobom výkladu citovaného zákonného ustanovenia (či už gramatickým, logickým, systematickým) nemožno dospieť k záveru o nutnosti rozčlenenia splátky, ktorá bola dohodnutá v zmluve, ako celková splátka zahŕňajúca istinu, úrok, prípadne poplatky, že by mala byť v zmluve v rámci danej náležitosti zmluvy rozčlenená na jednotlivé jej zložky. Ak by zákonodarca mal túto snahu, nepochybne by sporné ustanovenie naformuloval tak, aby bolo z neho zjavné, že v zmluve musí byť osobitne uvedená splátka istiny, osobitne splátka úrokov a osobitne splátka poplatkov. Z formulácie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva to, že dohodnutá mesačná splátka zahŕňa všetky spomínané komponenty (v danom prípade len istinu a úrok, keďže poplatky dohodnuté neboli).

32. Rozhodujúca pre vyhodnotenie spornej otázky je však smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktorá v článku 22 upravuje úplnú harmonizáciu a záväzný charakter, predovšetkým pokiaľ ide o náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Znamená, že členské štáty EÚ nie sú oprávnené vo svojej vnútroštátnej právnej úprave zahrnúť iné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere než sú uvedené v článku 10 ods. 2 smernice. Úplná harmonizácia v tejto oblasti je potrebná na to, aby sa všetkým spotrebiteľom v EÚ poskytla rovnocenná úroveň ochrany ich záujmov.

33. Podľa článku 22 ods. 1 citovanej smernice, keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice.

34. V článku 10 ods. 2 citovanej smernice sa uvádza, čo má obsahovať zmluva o úvere. Pod písm. c/ je uvedená dĺžka trvania zmluvy o úvere, pod písm. h/ výška, počet a frekvencia splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. písm. i/ v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere. Amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady; táto tabuľka obsahuje rozpis každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i dodatočné náklady.

35. Ako teda vyplýva z článku 10 ods. 2 písm. h/ smernice zmluva o úvere má obsahovať výšku počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa. Vôbec sa v nej neuvádza splátka istiny, úrokov a poplatkov, ale je použitý len termín „splátka“. Preto ani právny poriadok Slovenskej republiky nemôže túto zmluvnú náležitosť modifikovať tak, aby veriteľ bol povinný do zmluvy uvádzať členenie splátky na istinu, úrok a poplatky. Bolo by to v rozpore so spomínanou smernicou s poukazom na článok 22 ods. 1. Aj keď je potrebné uviesť, že citovaná smernica nemá tzv. horizontálny priamy účinok a teda nemôže priamo zakladať práva a povinnosti jednotlivcom, je potrebné z nej vychádzať práve za účelom výkladu diskutabilného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. tak, aby výklad bol v súlade s touto smernicou. Preto je potrebné dospieť eurokomforným výkladom k záveru, že citovaná právna norma neupravuje nutnosť rozpisu splátky na istinu, úrok a poplatky.

36. Napokon odpoveď na túto otázku poskytol Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku C-42/15 z 9.11.2016, ktorým rozhodol o návrhu Okresného súdu Dunajská streda na prejudiciálne konanie, ktoré súviselo s konaním vedenom na spomínanom súde vo veci spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre Bíroovej, keď na otázku spomínaného súdu, či článok 10 ods.2 písm. i/ v spojení s písm. h/ smernice 2008/48/ES sa má vykladať tak, že zmluva o úvere nemusí v čase uzavretia obsahovať presné určenie aká časť jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky, Súdny dvor uviedol, že daný článok sa má vykladať tak, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia podľa európskeho súdu bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. V odôvodnení rozhodnutia Súdny dvor uviedol, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky podľa článku 10 ods. 2 písm. i/ a článku 10 ods. 3 smernice.

37. Súd len pripomína, že aj podľa slovenského právneho poriadku a to konkrétne § 9 ods. 3 a 5 zákona č. 129/2010 Z.z. má spotrebiteľ právo vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady.

38. Pokiaľ ide o ďalšiu povinnú náležitosť zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. súd dospel k záveru, že v zmluve absentuje termín konečnej splatnosti úveru. Gramatickým, ale aj logickým výkladom tohto označenia možno ustáliť, že pod pojmom „termín“ konečnej splatnosti úveru je potrebné rozumieť dátumové určenie splatnosti poslednej splátky minimálne uvedením mesiaca a roka, keďže z VOP je zrejmé, že každá splátka bola splatná 15.dňa v mesiaci. Rozhodne nepostačuje uviesť len počet mesiacov (36), pretože počet splátok sa vyžaduje pri inej, vyššie uvedenej náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k/. Je teda zrejmé, že zákonodarca nestotožňuje termín konečnej splatnosti úveru s počtom splátok. Nemožno pritom od spotrebiteľa požadovať, aby matematicky vypočítal termín konečnej splatnosti z iných údajov v zmluve.

39. V dôsledku vyššie uvedeného záveru je preto potrebné úver poskytnutý žalovanej považovať za bezúročný a bezpoplatkový podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona. Žalovaná by teda mala žalobcovi vrátiť len sumu poskytnutého úveru, ktorý čerpala, teda 1.612 Eur a keďže doposiaľ mu zaplatila 956,50 Eur (čo je nesporné) jej dlh činí len 655,50 Eur. Súd preto vyhovel žalobe len v tejto časti a vo zvyšku ju ako nedôvodnú zamietol. 40. Vzhľadom na vyjadrenie žalovanej ohľadom premlčania súd uvádza, že námietka nie je dôvodná. K ukončeniu zmluvy nedošlo odstúpením, ale výpoveďou, čo je jasne uvedené v príslušnom liste a výpoveď ako spôsob ukončenia zmluvy bol dohodnutý aj vo VOP. Nedošlo teda k zrušeniu zmluvy ex tunc a preto pre pohľadávku žalobcu platí všeobecná trojročná premlčacia lehota upravená v § 101 Občianskeho zákonníka počítaná od ukončenia zmluvy v roku 2016 a v prípade neplatnosti výpovede od splatnosti jednotlivých splátok s poukazom na § 103 Občianskeho zákonníka. Keďže prvá splátka bola splatná 15.3.2014 ani pri nej by trojročná premlčacia lehota ešte neuplynula.

41. Žalovaná požiadala o povolenie mesačných splátok vo výške 20 Eur, maximálne 30 Eur mesačne vzhľadom na svoju zlú sociálnu situáciu. Po zohľadnení tej skutočnosti, že má minimálny príjem a má vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom vo vzťahu ku ktorým si ich otec neplní svoju vyživovaciu povinnosť, súd v záujme toho, aby nedošlo k ohrozeniu živobytia žalovanej a jej maloletých detí povolil mesačné splátky tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Vychádzal pritom z ustanovenia § 232 ods. 4 CSP.

42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP. Keďže každá zo strán mala približne polovičný úspech v spore, vychádzajúc zo zásady pomeru úspechu v spore, nárok na náhradu trov konania stranám nevznikol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.