Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/1003/2015

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej v právnej veci žalobcu: E.. S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX/ XX, F., zastúpený JUDr. Ladislavom Chmelárom, advokátom so sídlom vo Vrábľoch, Levická 579, proti žalovanej: E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, zastúpená Mgr. Ing. Evou Solčanovou, advokátkou so sídlom v Nitre, Sládkovičova 1, o zaplatenie sumy 13.024,46 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 18. júna 2015 č. k. 7C/22/2009-483 a odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 11. augusta 2014 č. k. 7C/22/2009-353, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ohľadne zaplatenia sumy 11.971,03 eura s príslušenstvom, ako aj v časti o náhrade trov konania a právneho zastúpenia v povolených mesačných splátkach po 100 eur, z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 18.06.2015 č. k. 7C/22/2009-483 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 11.971,03 eura s 10% úrokom z omeškania ročne zo sumy 11.971,03 eura od 06.02.2009 do zaplatenia a na účet jeho právneho zástupcu zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 4.380,90 eura a náhradu iných trov konania v sume 878,50 eura v splátkach po 100 eur mesačne, vždy do 25-eho dňa v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok pri nezaplatení, čo i len jednej splátky riadne a včas. Vo zvyšku súd podanú žalobu zamietol a o náhrade trov konania štátu rozhodol tak, že trovy konania vo výške 853,60 eura znáša štát.

2. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 137 ods. 1, § 517 ods. 1, 2 Obč. zák., a § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z. z.

3. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie mal za preukázané, že každý z účastníkov tohto konania je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele 1-ica. Žalobca svoj spoluvlastnícky podiel nadobudol darovaním od svojej manželky O. W. E. a žalovaná svoj spoluvlastnícky podiel z časti darovacou zmluvou od E. K. v r. 2006 (v 1-ine), pričom ďalšiu 1-inu už vlastníla od r. 1998. V konaní vedenom na OS Nitra pod sp. zn. 7C/136/2006 na návrh E. K. a žalovanej bol zamietnutý ich spoločný návrh na určenie neplatnosti predmetných darovacích zmlúv. Konanie bolo právoplatne skončené dňom 04.01.2010, pričom návrh bol ako nedôvodný zamietnutý. Žalobca vyzval žalovanú spolu s jej manželom na odovzdanie kľúčov od predmetných nehnuteľností za účelom realizácie neurčeného užívania jeho spoluvlastníckeho podielu, pričom jeho žiadosti nebolo vyhovené. Samotný manžel žalovanej, p. E. K., ako svedok pred súdom uviedol, že kľúče od nehnuteľnosti odovzdali žalobcovi až v roku 2010, nakoľko tu mali uložené vlastné osobné

veci. Uvedenú výpoveď svojho manžela potvrdila aj žalovaná. Žalovaná spolu s manželom užívali predmetné nehnuteľností od r. 2004 v celosti, pričom v tom čase znemožňovali užívať spoluvlastnícke podiely k predmetným nehnuteľnostiam dcéram E. K., O.. S. K. a O.. W. E.. Vzhľadom k tomu, že žalovaná minimálne od 08.06.2006 predmetné nehnuteľnosti užívala v celosti, pričom vlastnila iba spoluvlastnícky podiel 1-ica, tieto nehnuteľnosti užívala nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, pričom s vlastníkom druhej polovice týchto nehnuteľností nemala uzatvorený žiadny zmluvy vzťah, ktorý by ju oprávňoval predmetné nehnuteľnosti užívať v celom rozsahu, či už odplatne alebo bezodplatne. Na základe uvedeného má žalobca voči žalovanej právo majetkovej povahy vyplývajúce z ust. § 137 ods. 1 Obč. zák., ktoré vykazuje znaky bezdôvodného obohatenia. Na nárok žalobcu nemá vôbec vplyv to, že žalovaná predmetné nehnuteľnosti umožnila užívať aj svojmu manželovi, pretože v tomto smere o žiaden súhlas žalobcu ako druhého spoluvlastníka nepožiadala. Dobu užívania predmetných nehnuteľností žalovanou ustálil súd obdobie od 08.06. do 20.11.2009, pretože žalobca žiadal iba toto obdobie, a nie až obdobie do odovzdania kľúčov žalobcovi, t. j. do 05.07.2010. Odmietanie faktického užívania predmetných nehnuteľností žalovanou voči žalobcovi vyplýva aj z obsahu súdnych rozhodnutí vznesených v rámci právoplatne skončeného konania vo veci sp. zn. 7C/136/2006. Hodnotu majetkového práva žalobcu mal súd za preukázanú zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý vypracoval na podnet súdu znalec O.. Q. R. dňa 29.05.2012. Znalec vyčíslil túto hodnotu spoluvlastníckeho podielu žalobcu sumou 13.050 eura, čo je suma cca o 25 eur vyššia, ako sa v konaní domáha voči žalovanej žalobca (13.024,56 eura). Vychádzajúc z vyššie uvedených výsledkov dokazovania súd podanú žalobu považoval za dôvodnú ohľadne zaplatenia sumy 11.971,03 eura spolu s 10% úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 06.02.2009 až do zaplatenia, a preto v tejto časti podanej žalobe vyhovel. Výšku úroku z omeškania určil súd v zmysle v tom čase platnej úrokovej sadzby ECB od 21.02.2009, t. j. ako súčet 2% + 8 percentuálnych bodov, pre prvý deň omeškania, ktorým bol 06.02.2009. Žalovanej v zmysle jej žiadosti, súd prvej inštancie zohľadniac jej majetkové pomery a ust. § 160 ods. 1 OSP, povolil mesačné splátky priznanej istiny vo výške 100 eur mesačne, vždy do 25-eho dňa v mesiaci, pod stratou výhody splátok pri nezaplatení, čo i len jednej splátky riadne a včas.

4. Vo zvyšku, t. j. v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 1.053,43 eura súd podanú žalobu pri vznesenej námietke premlčania zamietol, majúc za preukázané, že ide o majetkové právo, ktoré sa premlčuje v 3 - ročnej premlčacej dobe podľa § 101 Obč. zák. Suma 1.053,43 eura predstavuje súčet čiastkových súm 92,74 eura + 752,19 eura + 208,50 eura, o ktoré sumy za r. 2006. 2007 a 2008 žalobca rozšíril svoj návrh písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 07.04.2014, pričom túto zmenu návrhu aj súd pripustil. Takisto ako nedôvodný bol zamietnutý nárok žalobcu na úroky z omeškania rozpísané po jednotlivých mesiacoch od 01.07.2016, pretože bol toho názoru, že právo žalobcu na zaplatenie náhrady za užívanie nad rámec spoluvlastníckeho podielu žalovanou sa stalo splatným až podaním samotného žalobného návrhu, prípadne pripustením zmeny tohto návrhu.

5. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 a o náhrade trov konania štátu podľa § 148 ods. 1 OSP.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a to v časti jeho výroku o plnení v splátkach po 100 eur mesačne vždy do 25-teho dňa v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok. Navrhol KS v Nitre, aby rozsudok OS Nitra sp. zn. 7C/22/2009-483 zo dňa 18.06.2015 v napadnutej časti výroku podľa § 220 zmenil tak, že žalovaná mu bude povinná zaplatiť žalobcovi sumu 11.971,03 eura spolu s príslušenstvom, sumu 4.380,90 eura ako trovy právneho zastúpenia a sumu 878,50 eura ako iné trovy konania, v pravidelných mesačných splátkach po 350 eur, vždy do 25-eho dňa v mesiaci na účet žalobcu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok. Hypoteticky, ak by sa platenie úrokov z omeškania už vôbec do budúcnosti nenavyšovalo, tak sumu 25.105,07 eura by žalovaná, pri takto určenej výške splátok mesačne (100 eur) splácala žalobcovi takmer 21 rokov od právoplatnosti rozsudku, čo je pre žalobcu neprijateľné.

7. Proti uvedenému rozsudku s výnimkou zamietajúcej časti výroku a výroku o náhrade trov konania štátu, podala včas odvolanie žalovaná. Navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom prvom výroku zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobcu zaviaže povinnosťou nahradiť žalovanej trovy prvoinštančného a odvolacieho konania. Eventuálne navrhla rozsudok v napadnutej časti výroku zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. V konaní žalobca, pokiaľ ide o výšku priznaného hodnoverne neuniesol dôkazné bremeno. Vypracovaný znalecký posudok Ing. Q. R. totiž neodráža

reálnu peňažnú čiastku, ktorú by bolo potrebné v danom priestore a čase vynaložiť za porovnateľné užívanie rovnakého spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach. Za nesprávny žalovaná považuje spôsob, s akým sa súd vysporiadal s existenciou vecného bremena napísaného v časti „C“ ťarchy vlastníctva LV č. XXXX, ktorému zodpovedalo právo oprávneného E. K. doživotne v nehnuteľnostiach bývať a tieto aj užívať. Súd sa v tomto smere stotožnil s postupom znalca, ktorý na existenciu vecného bremena neprihliadal, pretože súd skonštatoval, že nebolo platne zriadené. Zmluva o zriadení vecného bremena bola vyhlásená za neplatnú až rozsudkom KS v Nitre č. k. 25Co/101/2008 zo dňa 10.12.2008, pričom v období za ktoré znalec stanovoval obvykle nájomné bolo ešte predmetné vecné bremeno v platnosti. Závery znaleckého posudku pre žalovanú nie je možné akceptovať ani z toho pohľadu, že súdny znalec nebral do úvahy to, že rodinný dom bol v čase, keď sa stanovovalo nájomné obývaný. Z uvedeného dôvodu znalecký posudok vôbec neodráža reálnu peňažnú čiastku, ktorú by potencionálny nájomca musel vynaložiť za porovnateľné užívanie 1-ice nehnuteľnosti. Takisto aj dve oslovené realitné kancelárie v Nitre, resp. ich realitnú maklérku súhlasne konštatovali prakticky vylúčenú možnosť prenájmu 1-ice rodinného domu v inkriminovanom období, ako aj v čase vystavenia obidvoch potvrdení, spočívajúcu v dispozičnom riešení tohto domu, narušenosti súkromia, nedostatku parkovacích miest, nedostatočná vybavenosť hornej kúpeľne, problémy so žumpou, spoločné merače energií, ako aj lokalitu, v ktorej sa nehnuteľnosti nachádzajú, o ktorú lokalitu majú záujem predovšetkým zahraniční klienti vyžadujúci absolútne súkromie v nehnuteľnostiach prerobených a kompletne zariadených. Vypracovaný znalecký posudok vykazuje vo svojich záveroch veľký rozpor s reálnou skutočnosťou. Súd vôbec nevyhodnotil svedeckú výpoveď vypočutého svedka Mgr. S. P.. Súdny znalec ocenil dva druhy nehnuteľností a to pozemky a stavby zapísané na príslušnom liste vlastníctva, pričom vôbec nerátal s tým, že časť pozemku je zastavaná rodinným domom a tým pádom pre účely nájmu nepoužiteľná. V uplatnenom období 1-ica nehnuteľností žalobcu nebola reálne prenajateľná, a preto by mal odvolací súd žalobu zamietnuť. Záver súdu o nemožnosti uzatvorenia dohody o spoločnom užívaní predmetných nehnuteľností pre postoj žalovanej je založený na svojvôli konajúceho súdu a nemá oporu v žiadnom vykonanom dôkaze. Žalovaná v súvislosti s namietaným premlčaním z jej strany trvá na tom, že v danom prípade ide o dvojročnú premlčaciu dobu, pri ktorej je premlčaných 3.148,89 eura, a nie že ide o trojročnú premlčaciu dobu, ako nesprávne ustálil súd prvej inštancie. Takisto aj súčet súm 96,99 eura + 455,64 eura + 557,04 eura predstavuje 1.109,67 eura, a nie 1.053,43 eura. Potom aj výsledná suma 11.971,03 eura je nesprávna. Žalobca v prípade priznanej náhrady trov konania určite nemohol mať v konaní plný úspech (§ 142 ods. 1 OSP), čoho dôkazom je čiastočné späťvzatie žaloby ohľadne zaplatenia sumy 1.623,67 eura, o ktorej bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 11.08.2014 č. k. 7C/22/2009-353. Proti druhému výroku tohto uznesenia podali žalovaní v 1. a 2. Rade odvolanie, o ktorom doposiaľ rozhodnuté nebolo, čo znamená, že tento výrok ešte nie je právoplatný. Na posúdenie úspechu v konaní má vplyv aj to, že bolo zamietnuté značné príslušenstvo (úroky) uplatneného nároku.

8. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že hodnotenie žalovanej ohľadom nesprávne vypočítanej istiny a nesprávne určeného dňa splatnosti náhrady ponecháva na rozhodnutí súdu. Pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky, tak žalovaná zrejme nedopatrením prehliadla zmenu žaloby vzťahujúcu sa aj na príslušenstvo, pripustenú súdom na pojednávaní dňa 12.09.2013. Ak žalovaná žiada prihliadať na dobré mravy, tak v tejto súvislosti je otázne, či jej správanie spolu s manželom v predchádzajúcom období bolo v súlade s ust. § 3 ods. 1 Obč. zák., keď žalobcovi bolo bezdôvodne bránené v užívaní predmetných nehnuteľností v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu.

9. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že nie je možné súhlasiť s tým tvrdením, že iba na žiadosť žalovanej súd rozhodol o povolení splátok vo výške 100 eur mesačne. V priebehu konania žalovaná totiž dokladovala svoje príjmy a príjmy svojho manžela, pričom na základe ust. § 160 ods. 1 OSP súd rozhodol o príslušnej výške povolených splátok pre žalovanú. Ďalej sa pridržiava svojho odvolania a návrhov na rozhodnutie odvolacieho súdu.

10. Uznesením zo dňa 11.08.2014 č. k. 7C/22/2009-353 súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 96 ods. 1 OSP pripustil čiastočné späťvzatie návrhu po sumu 1.623,67 eura žalobcom a konanie v tejto časti voči žalovanému v 1./ rade E. K. zastavil. V tom čase ešte žalovaným v 1./ a 2./ rade náhradu trov konania nepriznal, pretože ich právna nástupkyňa dňa 22.05.2014 prevzala výzvu na vyčíslenie trov konania v súvislosti s čiastočným späťvzatím návrhu a v písomnom podaní doručenom prvoinštančnému súdu dňa 26.05.2014 vyčíslila trovy celého konania, z ktorých nebolo možné zistiť, aké trovy si uplatňuje v súvislosti s čiastočným späťvzatím návrhu žalobcom. O čiastočnom zastavení konania rozhodol súd

podľa § 151 ods. 2 OSP a žalovaným v 1/ a 2/ rade ich náhradu nepriznal, nakoľko si žiadne nevyčíslili a zo spisu iné trovy konania nevyplývali.

11. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie v tom čase ešte žalovaní v 1/ a 2/ rade a to v časti jeho výroku, ktorým im nebola priznaná náhrada trov čiastočne zastaveného konania. Navrhli odvolaciemu súdu uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku zmeniť tým spôsobom, že im bude priznaná náhrada trov konania v zmysle písomného vyčíslenia zo dňa 26.05.2014, t. j. v sume 3.682,84 eura, prípadne v sume, výšku ktorej uzná za správnu súd. Zároveň žiadali priznať aj náhradu trov odvolacieho konania v sume 168,49 eura, resp. navrhli uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. Postupom súdu im bola odňatá možnosť konať pred súdom, pričom uvedené rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pričom pôsobí arbitrárne. Splnili všetky zákonom požadované podmienky na priznanie náhrady trov konania z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu v zákonom určenej lehote 3 dní. Ak súd prvej inštancie vyčíslenie trov konania jemu doručené dňa 26.05.2014 považoval za vyčíslenie trov celého konania, nič mu nebránilo v tom, priznať žalovaným v 1/ a 2/ rade náhradu trov právneho zastúpenia v tej výške, ktorú považoval za adekvátnu čiastočne zastavenému konaniu po sumu 1.623,67 eura, a nie tvrdiť, že žalovaní v 1/ a2/ rade si žiadne trovy napriek výzve súdu neuplatnili. V tejto súvislosti poukázali aj na obsah odborného komentára k ust. § 151 OSP, podľa ktorého ak si účastník konania zastúpený advokátom vyčísli trovy vo väčšom rozsahu, ako mu patria v skutočnosti, súd tomuto účastníkovi prizná náhradu trov konania iba v tom rozsahu, ktorý zodpovedá nároku podľa právneho predpisu.

12. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej iba „CSP“) preskúmal obidve napadnuté rozhodnutia prvoinštančného súdu procesným postupom podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), následne dospejúc k tomu právnemu záveru, že všetky tri podané odvolania (žalobcu pokiaľ ide o výšku povolených mesačných splátok, žalovanej vo vyhovujúcej časti a žalovaných v 1/ a 2/ rade voči výroku o náhrade trov konania zastavujúceho uznesenia) považoval za opodstatnené.

13. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

14. Pri rozhodovaní o výške finančnej náhrady patriacej žalobcovi voči žalovanej z titulu náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobcu žalovanou za obdobie od 15.02.2006 do 07.06.2006 a od 08.06.2006 do 20.11.2009 súd prvej inštancie vychádzal zo záveru znaleckého posudku znalca O. R. č. 12/2012, keď túto náhradu stanovil v celkovej výške 11.971,03 eura. Takýto postup by podľa názoru odvolacieho súdu nie je úplne správny, pretože nerešpektuje špecifiká prejednávanej veci. Pri určení výšky tejto náhrady v prospech žalobcu nebola zohľadnená existencia vecného bremena zapísaného preukázateľne v časti „C“ listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. W.. Predmetné vecné bremeno spočívajúce v právne doživotného užívania predmetných nehnuteľností manželom žalovanej E. K. totiž v čase vypracovávania znaleckého posudku č. XX/XXXX už neexistovalo, lebo bolo zrušené rozsudkom KS v Nitre zo dňa 10.12.2008 č. k. 25Co/101/2008. Existenciu tohto vecného bremena musí súd prvej inštancie v ďalšom konaní zohľadniť, pretože požadovaná výška náhrady sa vzťahuje aj na čas obdobia posudzovaného znalca, počas ktorého predmetné vecné bremeno existovalo a tým malo aj vplyv na celkovú výšku priznanej finančnej náhrady žalobcovi. V tejto súvislosti bolo potrebné zo strany nariadeného znaleckého dokazovania akceptovať aj to, že predmetný rodinný dom bol v inkriminovanom období aj obývaný, z čoho je zrejmé, že potencionálny nájomca by reálne musel vynaložiť inú sumu nájomného (nižšiu), ako v prípade, že predmetné nehnuteľnosti, ktoré sú v spoluvlastníctve užíval

iba sám v podiele 1-ica. Súd prvej inštancie sa v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia nezaoberal bližšie písomnými potvrdeniami dvoch realitných kancelárií pôsobiacich v Nitre (RK Reality a RK STIGNOREAL) zhodne poukazujúcimi na dispozičné riešenie daného rodinného domu nezaručujúce úplné súkromie, majúce nedostatok parkovacích miest. Takisto je nedostatočným spôsobom vybavená horná kúpeľňa a v dome, ktorý má zabudované spoločné merače spotreby energií sa taktiež vyskytujú problémy so žumpou. V ďalšom konaní pri dopracovaní, resp. podaní nového znaleckého posudku za účelom objasnenia týchto skutočností súd získa pre znalca stanovisko realitných kancelárií pôsobiacich v tejto oblasti, za účelom zistenia reálneho dopytu po nehnuteľnostiach tohto druhu na prenájom, ako aj prípadnú výšku tohto nájmu. Ak je aj cena za užívanie nehnuteľností odbornou otázkou, tak ako v odôvodnení konštatoval prvoinštančný súd, tak je potrebné v súvislosti s určením výšky tejto ceny prihliadať aj na konkrétne okolnosti danej prejednávanej veci a najmä funkčné riešenie nehnuteľnosti, za ktorú sa má určiť výška finančného zadosťučinenia za neumožnenie užívania spoluvlastníckeho podielu jedného zo spoluvlastníkov. Zamietajúcu časť výroku ohľadne sumy 1.053,43 eura odvolací súd nepreskúmaval, nakoľko proti tejto časti výroku podané odvolanie žalovanej nesmerovalo.

15. Súd prvej inštancie v súvislosti s povolením výšky mesačných splátok žalovanej v ďalšom konaní zváži dva aspekty: a/ prvým aspektom je právo úspešného účastníka v konaní na efektívnu súdnu ochranu spočívajúcu aj v primeranom časovom uspokojení jemu priznanej finančnej pohľadávky, b/ druhým aspektom sú celkové majetkové a sociálne pomery neúspešného účastníka v konaní, ktorý o takéto potvrdenie splátok požiada. Povolenú výšku splátok žalovanej po 100 eur mesačne z priznanej istiny 11.971,03 eura s príslušenstvom, považoval odvolací súd vzhľadom na dĺžku doby splácania, ktorá by bola takmer 15 rokov bez príslušenstva, za zjavne nízku a odporujúcu obidvom citovaným kritériám.

16. Pokiaľ ide o zrušenie výroku napadnutého prvoinštančného uznesenia zo dňa 11.08.2014 č. k. 7C/22/2009-353 ohľadne náhrady trov čiastočne zastaveného konania, tak je potrebné v plnom rozsahu prikloniť sa k argumentácii vtedy ešte žalovaných v 1/ a 2/ rade prezentovanej v ich odvolaní voči tomuto uzneseniu v tom smere, že ak mal súd prvej inštancie za to, že ide o celkovo vyčíslenú náhradu trov konania, tak z tejto náhrady mal potom vyčleniť alikvotnú časť náhrady trov konania, ktoré vynaložila právna zástupkyňa žalovaných v 1/ a 2/ rade ku dňu čiastočného späťvzatia návrhu žalobcom.

17. S poukazom na tieto dôvody, odvolací súd o všetkých troch podaných odvolaniach, ako o dôvodných rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

18. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .