Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/15/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Anton Jaček, v právnej veci žalobcu: Ing. I. J., nar. XX.X.XXXX, bytom J., K. Q. XX, zastúpeného advokátom: JUDr. Ing. Bernard Pekár, PhD., sídlom Banská Bystrica, Kukučínova 24, proti žalovaným: 1. VASEVA,SE, so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 42, IČO: 44 712 634, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária HPP s.r.o., so sídlom Bratislava, Záhradnícka 30, IČO: 36 867 489, 2. O. T., nar. X.X.XXXX, bytom D., G. XXX/XX, zastúpenej spoločnosťou: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, o zaplatenie 10.000,- Eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 2C/82/2014 - 90, zo dňa 1.10.2015, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu (ktorou sa domáhal od žalovaných zaplatenia náhrady škody spoločne a nerozdielne) zamietol a zaviazal žalobcu k povinnosti zaplatiť žalovanému 1. trovy právneho zastúpenia v sume 2.004,14 Eur a žalovanej 2. trovy právneho zastúpenia v sume 1.280,98 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Vec súd prvej inštancie právne posúdil aplikáciou ust. § 287, § 288 Trestného poriadku, ako i § 135 a § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pričom dôvodil tým, že z vykonaného dokazovania vyvodil ten záver, že žalobe nie je možné vyhovieť. V predmetnom konaní sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 10.000 Eur titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla investovaním finančných prostriedkov do odporúčanému produktu - obchodu, ktorý sa následne ukázal byť nereálny. Jedná sa tak podľa žalobcu o náhradu škody, ktorú mu spôsobili žalovaní tým, že sa podieľali na uzatvorení obchodu, na základe ktorého vyplatil sumu 10.000 Eur v zmysle zmluvy o vystavení vlastnej zmenky spoločnosťou DINAZ Katrinas Dambis 14-103, Riga, LV-1045, Latvija. Žalobca si i v trestnom konaní, ktoré prebiehalo na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 7T/37/2014 uplatnil svoj nárok na náhradu škody v sume 10.000 Eur, ktoré vložil na základe zmluvy o vystavení vlastnej zmenky. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 7T/37/2014-1332 zo dňa 13.6.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.6.2014 mal súd preukázané, že jeden z obžalovaných, K. S.E., bol uznaný za vinného, že s poškodenými boli uzavreté zmluvy o vystavení vlastnej zmenky, na základe ktorej poškodený žalobca poukázal na uvedený účet v banke sumu 10.000 Eur a následne boli vystavené i zmenky, s poškodeným žalobcom dňa 25.4.2012 zmenka na sumu 11.000 Eur s dátumom splatnosti 27.4.2013, ktorá nebola nikdy splatená, čím obžalovaný K. S. E. spáchal obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) ods. 3 Trestného zákona. Súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku zaviazal obžalovaného K. S. E. nahradiť, okrem iných poškodených, žalobcovi škodu v sume 10.000 Eur.

3. Následne prvoinštančný súd uzavrel, že v zmysle § 135 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnutý podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní. Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 7T/37/2014-1332 zo dňa 13.6.2014, mal súd preukázané, že bolo rozhodnuté o tom, že bol spáchaný obzvlášť závažný trestný čin podvodu, taktiež mal súd preukázané kto tento trestný čin spáchal. Týmto právoplatným rozhodnutím je súd podľa cit. § 135 ods. 1 viazaný. Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 7T/37/2014-1332 zo dňa 13.6.2014 bolo taktiež rozhodnuté o povinnosti obžalovaného K. S.E. nahradiť škodu žalobcovi v sume 10.000,- Eur. Súd tak má za to, že o rovnakom nároku žalobcu na náhradu škody v sume 10.000,- Eur, ktorá predstavuje vložené investície na základe Zmluvy o vystavení vlastnej zmenky zo dňa 25.4.2012 bolo už právoplatne rozhodnuté v trestnom konaní, rozsudkom Okresného súdu Bratislava V pod sp. zn. 7T/37/2014-1332 dňa 13.6.2004 a preto o nároku žalobcu už nie je možné rozhodovať v občianskom súdnom konaní. Súd má za to, že v danom prípade nejde o prekážku veci právoplatne rozhodnutej, pretože musí ísť o totožnosť osôb, čo v danom prípade nebolo splnené a zároveň aj o totožnosť predmetu konania, preto nepostupoval v zmysle ustanovenia § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Na základe uvedeného rozhodol súd tak, že žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešným žalovaným priznal právo na ich náhradu.

4. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobnému návrhu vyhovie v plnom rozsahu, eventuálne napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a prejednanie veci. Ako odvolacie dôvody uviedol tie, ktoré vyplývajú z § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) Občianskeho súdneho poriadku. Argumentoval tým, že sa nestotožňuje s argumentáciou prvostupňového súdu, ktorý síce je podľa § 135 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku viazaný rozhodnutím, okrem iného, príslušného trestného súdu, táto viazanosť sa ale vzťahuje na osobu obvineného v trestnom konaní a na skutok vykonaný obvineným, resp. obžalovaným z trestného činu, ktorý prejednáva na to príslušný súd. V predmetnom konaní nenamietal trestnú zodpovednosť žalovaných, ani sa nedomáhal náhrady škody voči odsúdenému K. S.E., ale svoj nárok voči žalovaným vyvodzoval jednak z porušenia všeobecných ustanovení o škode v zmysle § 420 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a taktiež z porušenia ustanovení zák. č. 186/2009 o finančnom sprostredkovaní. Poukázal pritom aj na § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že v prípade, ak škodu spôsobí viacero škodcov, zodpovedajú títo za ňu spoločne a nerozdielne. V trestnom konaní bola vyvodená trestná zodpovednosť za spáchanie úmyselného trestného činu podvodu voči K. S.E., ktorý je bývalým zamestnancom žalovaného 1 a ktorý spolu s ďalšími spolupáchateľmi úmyselne a podvodným spôsobom vylákali od neho ako aj od ďalších osôb značné finančné sumy. Skutočnosť, že orgány činné v trestnom konaní nevyvodili trestnú zodpovednosť voči štatutárom žalovaného 1 a voči žalovanej 2 nič nemení na skutočnosti, že ich konaním a zanedbaním povinnosti ako samostatného finančného agenta žalovaný 1. a podriadeného finančného agenta žalovaná 2. bola mu spôsobená škoda, ktorej bolo možné predísť, ak by si žalovaní splnili všetky svoje povinnosti vyplývajúce im zo Zákona o finančnom sprostredkovaní. Z vykonaného dokazovania výsluchom žalovanej 2. je zrejmé, že žalovaný 1. postupoval vo vzťahu k nemu v rozpore s ust. § 28 Zákona o finančnom sprostredkovaní. Čo sa týka žalovanej 2., porušenie § 420 Občianskeho zákonníka a tiež ustanovení Zákona o finančnom sprostredkovaní vidí u nej v tom, že napriek tomu, že si žalovaná bola vedomá skutočnosti, že sprostredkovanie predaja zmenky neprebieha podľa zaužívaných postupov spoločnosti žalovaného 1., o týchto skutočnostiach ho neinformovala ako klienta a ani ho neupozornila na možné riziká. V zmysle § 438 Občianskeho zákonníka ak škodu spôsobí viacero škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne, preto poškodený môže požadovať náhradu škody od každého jedného zo škodcov a v prípade, ak dôjde k náhrade škody tým, na koho sa poškodený obrátil, zanikne povinnosť ostatných škodcov plniť poškodenému. Konaním žalovaných a odsúdeného K. S.E. mu bola spôsobená škoda, ktorú títo spôsobili spoločne a nerozdielne. Skutočnosť, že jeden zo škodcov bol za svoje konanie odstíhaný a následne v trestnom konaní právoplatne odsúdený a rozsudkom bol zaviazaný uhradiť mu škodu, nemôže byť prekážkou, pre ktorú by si nemohol uplatniť svoj nárok i voči žalovaným v tomto konaní z dôvodu porušenia zodpovednosti vyplývajúcej z Občianskeho zákonníka ako aj zo Zákona o finančnom sprostredkovaní. V tejto súvislosti odkazuje aj na rozhodnutie vo veci Najvyššieho súdu ČSR z 24.10.1979 sp. zn.: Cpj 35/78. V prejednávanej veci má potom za to, že zamietnutím žalobného návrhu mu bolo odopreté právo domáhať sa náhrady škody voči osobám, ktoré sú spoločne a nerozdielne zodpovedné za vznik tejto škody, keďže existencia rozsudku

vydaného v trestnom konaní voči jednému zo škodcov nespôsobuje zánik tejto zodpovednosti u škodcov ďalších, ktorí neboli v trestnom konaní odstíhaní a usvedčení, rovnako tak nespôsobuje zánik možnosti poškodeného domáhať sa jej náhrady v civilnom konaní tých škodcov, ktorí v prípade, ak uhradia žalobcovi škodu, túto si môžu vymáhať pomerne od ostatných zodpovedných subjektov.

5. Žalovaný 1. sa k doručenému odvolaniu žalobcu písomne vyjadril prostredníctvom právnej zástupkyne, v ktorom vyjadrení poukázal na to, že podľa jeho názoru nie sú argumenty žalobcu dôvodné a nijako nespochybňujú vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie správne posúdil dôvody, pre ktoré nemohol žalobe vyhovieť a dostatočne výstižne ich v odôvodnení napadnutého rozsudku popísal. Zdôrazňuje, že Okresný súd Bratislava 5 v uvádzanom trestnom rozsudku právoplatne rozhodol o celom nároku žalobcu na náhradu škody a to tak, že za túto škodu v celom rozsahu sám zodpovedá odsúdený K. S.E., voči ktorému si žalobca v adhéznom konaní nárok na náhradu škody uplatnil. Neexistoval pritom žiadny zvyšok nároku na náhradu škody, s ktorým by žalobca bol odkázaný na občianske súdne konanie, čím bolo jednoznačne vyjadrené, že súd rozhodol v celom rozsahu o nároku žalobcu na náhradu škody. Ak by aj mala v zmysle § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka existovať solidárna zodpovednosť K. S.E. a žalovaných v tomto konaní za škodu, ktorá žalobcovi vznikla, vyjadrovala by len vnútorný vzťah medzi nimi, kedy podľa § 439 Občianskeho zákonníka boli povinní navzájom sa vyporiadať podľa svojho účastníctva na vzniknutej škode. V tomto prípade by teda K. S.E. mohol regresne požadovať od iných osôb, ktoré považoval za solidárne zodpovedné za vznik škody, ktorú má podľa trestného rozsudku žalobcovi nahradiť, aby sa s ním vyporiadali a kompenzovali mu poskytnutú náhradu škody v rozsahu ich podielu na škode vzniknutej. Poškodený si v prípade solidárnej zodpovednosti za škodu môže celý nárok na náhradu škody uplatniť žalobou voči ktorémukoľvek zo solidárne zodpovedných škodcov, avšak pokiaľ už raz dosiahne právoplatné rozhodnutie o povinnosti nahradiť škodu voči niektorému zo solidárne zodpovedných škodcov, nemôže sa žalobou úspešne domáhať rovnakého nároku aj voči niektorému zo zvyšných škodcov. Žalobcom citovaná časť správy a rozhodovaní súdov o náhrade škody vo veciach, ktorým predchádzalo adhézne konanie Najvyššieho súdu ČSR č.: Cpj 35/78 nemá podľa jeho názoru pre toto konanie žiadny význam. Bez ohľadu na nedôvodnosť žaloby a absenciu dôkazov, ktoré by preukazovali akúkoľvek jeho spojitosť s investíciou žalobcu do zmenky emitovanej spoločnosti Smart Thinkin´Office, s.r.o., je teda zrejmé, že súd nemohol vyhovieť podanej žalobe už len z procesných dôvodov a preto je napadnutý rozsudok, ktorým bola žaloba zamietnutá vecne správny, ktorý navrhuje preto odvolaciemu súdu vo vzťahu k nemu potvrdiť a žalobcovi uložiť povinnosť nahradiť mu trovy odvolacieho konania vo vyčíslenej výške 334,72 Eur.

6. Žalovaná 2. prostredníctvom právneho zástupcu k doručenému odvolaniu žalobcu tiež zaujala písomne stanovisko, v ktorom poukázala na to, že žalobca v odvolaní uvádza, že je spoluzodpovedná za spôsobenú škodu spoločne a nerozdielne s odsúdeným K. S.E., pričom svoje tvrdenie opiera o to, že spoločná zodpovednosť vznikne aj v prípade, ak niektorý zo škodcov spôsobí škodu úmyselne a u druhého ide o spôsobenie škody z nedbanlivosti. K uvedenému náčrtu vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu žalobcovi ňou uvádza, že konanie, ktorým mu bola spôsobená žalovaná škoda vo výške 10.000,- Eur naplnilo znaky obzvlášť závažného trestného činu podvodu, pričom na základe výsledkov vyšetrovania uvedený trestný čin voči žalobcovi spáchal S. K.E., odsúdený právoplatným rozsudkom, ktorý bol zároveň zaviazaný k náhrade škody v celej výške 10.000,- Eur. Na základe výsledkov vyšetrovania skutkovej podstaty uvedeného trestného činu je zrejmé, že ona nebola spolupáchateľom trestného činu, ale sama bola páchateľom uvedená do omylu. Uvedený záver potvrdzuje skutočnosť, že je podriadeným finančným agentom a súčinnosť nevykonávala vo vlastnom mene a na svoj vlastný účet. Stotožňuje sa s právnym názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého o tom, kto spáchal trestný čin už bolo rozhodnuté a taktiež bolo rozhodnuté o tom, kto je povinný škodu nahradiť. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu navrhuje odvolaciemu súdu, aby odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal jej trovy odvolacieho konania v celkovej výške 334,94 Eur.

7. Žalovaný 1. k doručenému vyjadreniu žalovanej 2. k odvolaniu žalobcu podal písomné stanovisko, v ktorom skonštatoval, že pokiaľ žalovaná vo svojom vyjadrení tvrdí, že na základe vyšetrovania skutkovej podstaty uvedeného trestného činu je zrejmé, že nebola spolupáchateľom trestného činu, ale sama bola páchateľom uvedená do omylu a uvedený záver potvrdzuje skutočnosť, že je podriadeným finančným agentom a svoju činnosť nevykonávala vo vlastnom mene a na vlastný účet, považuje za zmätočné, ako bola zmätočná i jej nesúrodá výpoveď na pojednávaní, ktoré na prvoinštančnom súde sa uskutočnilo dňa 1.10.2015. V uvedenej trestnej veci žalovaná nevystupovala v pozícii poškodenej ako by sa mohlo

javiť ňou použitého slovného spojenia, podľa ktorého bola páchateľom trestného činu uvedená do omylu. Nerozumie ani tomu, akú súvislosť malo postavenie žalovanej 2. ako podriadeného finančného agenta s činnosťou, ktorú v súvislosti so vzniknutou škodou, ktorej náhrada je predmetom tohto konania, vykonala voči žalobcovi. Ako už uviedol vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 29.12.2015, na sprostredkovanie uzatvorenia zmluvy o vystavení vlastnej zmenky medzi žalobcom a spoločnosťou Smart Thinkin´Office, s.r.o., ktorá bola zabezpečená vlastnou zmenkou tejto spoločnosti, sa nevzťahuje zák. č. 186/2000 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve v znení neskorších predpisov a preto žalovaná nemohla v tomto prípade vystupovať ako podriadený finančný agent, ktorý by konal na základe zmluvy so samostatným finančným agentom, ktorým on bol v tomto čase. Obrana žalovanej, že ako podriadený finančný agent nekonala vo svojom mene a na vlastný účet, je preto neopodstatnená a celkom zjavne aj účelová, keďže žalovaná 2 si bola veľmi dobre vedomá, že sprostredkovateľskú činnosť v tomto prípade nevykonávala pre neho (ako by to bolo v prípade riadneho finančného sprostredkovania, ktorým by ju poveril), ale pre spoločnosť Smart Thinkin´Office, s.r.o., ktorá jej za takúto činnosť aj mala vyplatiť dohodnutú odmenu.

8. Žalobca doručil odvolaciemu súdu stanovisko k vyjadreniam žalovanej 2. k jeho odvolaniu a žalovaného 1. k vyjadreniu žalovanej 2. k jeho odvolaniu, v ktorom uviedol, že argumenty žalovaného 1. považuje za nesprávne a účelové. Zdôrazňuje, že jedným z pojmových znakov pasívnej solidarity je totožnosť plnenia a preto skutočnosť, že súd v trestnom konaní rozhodol o celom nároku neznamená, že za spôsobenú škodu nie sú zodpovedné iné subjekty spoločne a nerozdielne. Poukazuje na to, že v trestnom konaní si nemohol nárok na náhradu škody uplatňovať od iných subjektov ako od odsúdeného K. S.E.. Preto tvrdenie, že sa rozhodol v adhéznom konaní požadovať náhradu škody len od K. S.E. a od nikoho iného je absurdné, pretože poškodený v trestnom konaní si môže nárok na náhradu škody uplatniť len voči obvinenému a nie voči iným subjektom a už tobôž nie voči právnickej osobe, ktorou je žalovaný 1. Opätovne poukazuje na judikát zverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 22/1979. Tvrdenie žalovaného 1., že ak by tu aj mala existovať solidárna zodpovednosť K. S.E. a žalovaných v tomto konaní za škodu, ktorá vznikla, vyjadrovala by len vnútorný vzťah medzi nimi, keď by podľa § 439 Občianskeho zákonníka boli povinní navzájom sa vysporiadavať podľa svojej účasti na vzniknutej škode, toto tvrdenie je v rozpore s dikciou zákona a chápaním solidárnej zodpovednosti. Podstata solidárnej zodpovednosti v zmysle § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka spočíva v tom, že poškodený si môže uplatniť náhradu celej škody od ktoréhokoľvek škodcu bez ohľadu na mieru jeho účasti na delikte. Preto mu nie je zrejmé, prečo by sa nemohol domáhať rovnakého nároku aj voči niektorému zo zvyšných škodcov, nakoľko v tomto prípade neexistuje prekážka res iudicata. Napokon v zmysle § 193 tretia veta je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu a o tom, kto ich spáchal ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. Civilný súd nie je viazaný všetkými výrokmi trestného rozsudku, ale len výrokom o vine. Pokiaľ žalovaný 1 ďalej tvrdí, že ak by bol on v tomto konaní úspešný, získal by ďalší samostatný exekučný titul na náhradu rovnakej škody a mohol by teda duplicitne vymáhať jednu a tú istú škodu s týmto nesúhlasí, pretože ak úspešne vymohol náhradu škody od jedného zo škodcov, jeho nárok by zanikol a nemohol by škodu vymáhať duplicitne a v prípade, ak by sa viedli súčasne dve exekučné konania, jedno z konaní by sa zastavilo v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Ďalej sa žalobca v predmetnom vyjadrení zaoberá jednotlivými predpokladmi jeho nároku na náhradu škody vo vzťahu k jednotlivým konaniam žalovaných 1. a 2. Na záver odvolaciemu súdu navrhuje zmeniť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovaných 1 a 2 zaviaže k povinnosti zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 10.000,- Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

9. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, rešpektujúc pritom ust. § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákony aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ale tiež i to, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne § 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201

OSP, akt.§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt. § 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. f) OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. h) , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné s použitím § 389 ods. 1 písm. c) rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Predmetom konania v predmetnej právnej veci je nárok žalobcu na náhradu škody uplatnení voči žalovaným ako solidárnym dlžníkom, ktorý nárok žalobca vyvodzoval z porušenia všeobecných ustanovení o škode v zmysle § 420 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a taktiež z porušenia ustanovení zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní, vychádzajúc pritom aj z § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že v prípade ak škodu spôsobí viacero škodcov, zodpovedajú títo za ňu spoločne a nerozdielne. Predmetom odvolacieho konania, s poukazom na rozsah odvolacieho prieskumu vymedzeným odvolacími dôvodmi žalobcu, s poukazom na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku je vyriešiť otázku, či skorším právoplatným priznaním žalobcovi toho istého nároku (t.j. nároku na náhradu tej istej škody) i voči ďalšiemu škodcovi v trestnom konaní, pri súčasnom vyvodení jeho trestnoprávnej zodpovednosti, žalobca stráca možnosť domáhať sa nároku na náhradu škody aj od ostatných škodcov v civilnom sporovom konaní s odkazom prvoinštančného súdu na v čase jeho rozhodovania platný a účinný § 135 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

12. Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody (ods. 2).

13. Z citovaného zákonného ustanovenia platí, že spoluzodpovednosť vzniká ako výsledok spoluzavinenia, či súbežnej (na sebe nezávislej) činnosti, prípadne nečinnosti, alebo zanedbania, vedúce k vzniku jedného jediného škodlivého následku. Platná občianskoprávna úprava spoločnej zodpovednosti pritom vychádza zo spoločnej zodpovednosti viacerých škodcov, ktorá má podobu solidárnej zodpovednosti v zmysle § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Delená zodpovednosť síce môže byť určená rozhodnutím súdu, ale iba v odôvodnených prípadoch, a to v závislosti od účasti škodcov na spôsobení škody. Pri škode spôsobenej viacerými subjektmi dáva zákon prednosť pravidlu spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti voči poškodenému (vyššie cit. § 438), s tým, že vo vzájomnom pomere sa škodcovia vysporiadajú podľa ich účasti na spôsobení škody (§ 439 Občianskeho zákonníka).

14. Z procesného hľadiska ide o spoločenstvo zúčastnených strán, tak ako je upravené v ustanovení § 76, § 77 ods. 1 CSP, pôvodne § 91 OSP. Ak je žalobcov alebo žalovaných v jednej veci niekoľko, koná v konaní každý z nich sám za seba (§ 76 CSP, pôvodne § 91 ods. 1 OSP) - tzv. samostatné spoločenstvo. Ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých, ktorí vystupujú na jednej strane a procesný úkon jedného z nich platí aj pre ostatných (§ 77 ods. 1 CSP, pôvodne § 91 ods. 2, prvá veta OSP); takéto spoločenstvo je nerozlučné. Pre posúdenie, či ide o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo, je rozhodujúca povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva. O nerozlučné spoločenstvo ide tam, kde hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému spoločníkovi. Súdna prax aj právnická literatúra vychádzajú z toho, že osoby zaviazané k solidárnemu plnenia sú spoločníkmi samostatnými (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 20 Cdo 2599/98, uverejnený v časopise Soudní judikatura č. 8, roč. 2000 pod č. 90, ďalej i Občanský zákoník II., komentár. 1. vydanie. Praha: CH Beck, 2009, s. 1531). Pri samostatnom spoločenstve koná každý zúčastnený sám za seba, voči každému zo zúčastnených môže byť samostatne (i odlišne) rozhodnuté, lehota na podanie odvolania plynie doručením rozsudku každému spoločníkovi samostatne (nerozlučný spoločník oproti tomu môže podať odvolanie včas, ak tak urobí v čase, kedy aspoň jednému z nich odvolacia lehota plynula), jej márnym uplynutím nadobúda vo vzťahu k tomuto spoločníkovi rozsudok právoplatnosť a len čo uplynie lehota na plnenie, stáva sa aj vykonateľným. Ďalej platí, že pri solidárnom záväzku je možné požadovať

celé plnenie od ktoréhokoľvek zo solidárne zaviazaných dlžníkov (§ 511 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka).

15. Nie je preto vylúčené, aby o povinnosti osôb zodpovedných za škodu spoločne a nerozdielne, bolo rozhodnuté v rôznych súdnych rozhodnutiach. Nejde potom o prekážku veci rozhodnutej (čo napokon uzavrel i prvoinštančný súd v prejednávanej veci), pretože z pohľadu ustanovenia § 230 CSP, pôvodne § 159 ods. 3 OSP tu nie je daná totožnosť osôb t.j. žalovaných škodcov v súbežne prebiehajúcich súdnych konaniach (v danej veci civilného sporového konania a adhézneho konania, keď výrok trestného súdu o náhrade škody má charakter civilného rozhodnutia, ktoré medzičasom bolo právoplatne skončené zaviazaním jedného zo škodcov k náhrade škody) a nemôže tým ísť o totožnú vec. Ďalej ustálená judikatúra súdov (napr. podľa Správy bývalého Najvyššieho súdu ČSR z 5.12.1979, sp.zn. Pls 2/79, publikovanej pod č. 22/1979 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, s. 490 491, na ktorú poukázal i odvolateľ), ktorá sa vzťahuje k predchádzajúcemu rozhodnutiu v adhéznom konaní vyvodzuje, že o právoplatnosť nejde tam, kde v predchádzajúcom konaní bola stanovená povinnosť na náhradu škody jedného zo zodpovedných subjektov, u ktorých prichádza do úvahy alebo dokonca vyplýva zo zákona (napr. § 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka) solidárna zodpovednosť za škodu, a poškodený žaluje ďalšieho z nich. V takom prípade, ak možno vyvodiť solidárnu zodpovednosť škodcov, je možné žalobe o náhradu škody vyhovieť, a to výrokom rozsudku, že žalovaný je povinný škodu nahradiť spoločne a nerozdielne s ďalším škodcom, u ktorého bola určená povinnosť na náhradu predchádzajúcim rozsudkom. Právoplatným rozhodnutím, ktoré ukladá jednému z dlžníkov povinnosť plniť, záväzok nezaniká. Preto dokiaľ záväzok trvá (nezanikol), môže veriteľ viesť súdne, poprípade i exekučné konanie proti ďalším solidárne zaviazaným dlžníkom.

16. Ak potom v prejednávanej veci súd prvej inštancie uzavrel, že ak právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 7T/37/2014-1332 zo dňa 13.6.2014 už bolo rozhodnuté o povinnosti obžalovaného K. S.E. nahradiť škodu Ing. I. J. vo výške 10.000,- Eur má za to, že o rovnakom nároku žalobcu na náhradu škody v sume 10.000,- Eur, ktorá predstavuje vložené investície na základe Zmluvy o vystavení vlastnej zmenky zo dňa 25.4.2012 bolo už právoplatne rozhodnuté v trestnom konaní, preto o nároku žalobcu už nie je možné rozhodovať v občianskom súdnom konaní, preto žalobu žalobcu zamietol, v zmysle doposiaľ uvádzaného odvolacím súdom nerozhodol správne. Zjednodušene povedané, žalobca ako veriteľ nemusel podať žalobu na plnenie zároveň proti všetkým solidárne zodpovedným škodcom, ale i len proti jednému, alebo niekoľkým z nich (ako je to v danom prípade) a pohľadávku voči ostatným môže uplatniť i samostatnou žalobou a to ako súbežne, tak i neskôr, alebo vôbec (tým sa má na mysli i v adhéznom konaní). Rozsudok platí vždy medzi veriteľom a tým spoludlžníkom, ktorý bol žalovaný. V danom prípade už bol jeden zo spoludlžníkov právoplatne zaviazaný na náhradu škody žalobcovi v adhéznom konaní, čo však žalobcovi nebráni požadovať náhradu tej istej škody, pokiaľ už nebola skôr zaviazaným spoludlžníkom (škodcom) uhradená, čo je v konaní potrebné zistiť, aj voči ostatným spoludlžníkom (žalovaným 1. a 2.) v predmetnom konaní, avšak v prípade úspechu žalobcu aj voči nim musí byť vo výroku rozhodnutia proti týmto ďalším spoludlžníkom určená ich povinnosť plniť spoločne a nerozdielne s predtým už odsúdeným dlžníkom (K. S.E.). Tu totiž z hľadiska viazanosti súdu žalobným návrhom nepôjde o porušenie § 216 (pôvodne § 153 ods. 2 OSP), pretože k prípadu, kedy z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vysporiadania medzi účastníkmi, ktorý zakladá výnimku zo zásady ne ultra petitum patrí i konanie o náhradu škody s pluralitou škodcov bez ohľadu na to, že zodpovednosť za škodu jednotlivých škodcov je založená na iných zásadách, alebo že skutkové podstaty ich zodpovednosti sú uvedené v rôznych právnych predpisoch, ako i podľa odvolacieho súdu, že k zaviazaniu solidárnych spoludlžníkov (škodcov) dôjde v rôznych súdnych rozhodnutiach.

17. S poukazom na uvedené potom možno uzavrieť, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil predmetnú vec, keď žalobu žalobcu zamietol bez vecného zaoberania sa uplatneným nárokom na náhradu škody voči žalovaným s odôvodnením, že o rovnakom nároku žalobcu na náhradu škody v sume 10.000,- Eur už bolo právoplatne rozhodnuté v trestnom konaní (voči inému škodcovi), čím potom nevykonal žiadne dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie daného nároku a rozhodnutie o veci. Je pritom jednoznačne neúčelné, aby dokazovanie v danej veci vykonával odvolací súd a tým úplne nahrádzal činnosť súdu prvej inštancie.

18. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval vzhľadom na spôsob svojho rozhodnutie a jeho dôvody už za nerozhodné, keď zaoberanie sa nimi bez vykonania riadneho

dokazovania vo veci by bolo prinajmenšom predčasné. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán sporu (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

19. Odvolací súd potom, po splnení všetkých zákonných podmienok § 389 ods. 1 písm. c) preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa § 391 ods. 1 vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 ods. 2 viazaný, opätovne vec prejednať, v potrebnom rozsahu vykonať dokazovanie, výsledky celého konania potom náležite zhodnotiť a až potom o veci rozhodnúť.

21. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa toto konanie bude končiť (§ 262 v spojení s § 396 ods. 1 ).

22. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .