Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tos/4/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov JUDr. Zuzany Homzovej a JUDr. Zoltána Szalaya, v trestnej veci obžalovaného C. N., pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods.1, ods.2 Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 1. februára 2017, o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov zo dňa 10.11.2016, sp. zn. 4T/65/2013 takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por. z a m i e t a sťažnosť obžalovaného C. N..

odôvodnenie:

Okresný súd Trebišov rozsudkom zo dňa 10.11.2016, sp. zn. 4T/65/2013, v spojení s opravným uznesením zo dňa 21.11.2016 podľa § 79 ods. 2,3 Tr. por. zamietol žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu.

Podľa § 80 ods.1 písm. c) Tr. por. nenahradil väzbu obžalovaného dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Proti tomuto uzneseniu, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku zahlásil sťažnosť obžalovaný. V písomných dôvodoch rozviedol podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade dlhšie trvajúcej väzby. Poukázal na to, že jeho prevažná časť odsúdení je z rokov 1994-2005, teda sú staré. Uviedol, že je vo väzbe viac ako 6 mesiacov a to pre skutok, ktorého závažnosť je úplne minimálna, pričom dôvody väzby boli rozšírené aj na skutok, kde 8 rokov nikto žiadne dôvody väzby nevidel. Má za to, že v súčasnosti neexistujú konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obavu, že bude pokračovať v trestnej činnosti. Záverom poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 2 Tost 12/2014, nález Ústavného súdu SR I ÚS 165/2002 a článok 5 ods.3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Navrhol preto zrušiť napadnuté rozhodnutie a prepustiť ho z väzby na slobodu.

Krajský súd podľa § 192 ods.1 Tr.por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť obžalovaného nie je dôvodná.

Obžalovaný C. N. dňa 26.10.2016 podal žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu, ktorú odôvodnil tým, že prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia sa nedopustil, a ak je súd opačného názoru, tak je toto konanie potrebné hodnotiť ako konanie v stave krajnej núdze. Žiadal preto prehodnotiť jeho žiadosť.

Správne postupoval okresný súd, keď po doručení žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu vytýčil termín výsluchu, na ktorom obžalovaného vypočul a rozhodol o tejto žiadosti. Obžalovaný pri svojom výsluchu uviedol, že nemal v úmysle dopustiť sa prečinu marenia výkonu

úradného rozhodnutia, vozidlo riadil po svojom zranení a nevie o tom, že by riadil vozidlo na verejnej komunikácii.

Aj odvolací súd je tiež toho názoru, že u obžalovaného C. N. sú dané dôvody väzby v zmysle § 71 ods.1 písm. c) Tr. por., a tieto sa od posledného rozhodnutia o žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu nezmenili a to vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný bol doposiaľ 16-krát súdne trestaný, z toho 9-krát pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia. Vykonané nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré boli obžalovanému uložené sa minuli účinku, keďže obžalovaný sa naďalej dopúšťa trestnej činnosti. Svedčí o tom tá skutočnosť, že boli naňho podané tri samostatné obžaloby a to pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia, prečin sprenevery a zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami.

Odvolací súd v ďalšom poukazuje na dôvody napadnutého uznesenia okresného súdu, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje.

Nepochybil okresný súd, keď podľa § 80 ods.1 písm. c) Tr. por. nenahradil dôvody väzby obžalovaného dohľadom probačného a mediačného úradníka, pretože vzhľadom na osobu obžalovaného a povahu prejednávaného prípadu, tento inštitút nie je možné prijať.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.