Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoPr/5/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobkyne: Mgr. art. P. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. Y. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpenej JUDr. Renátou Matejovou, advokátkou so sídlom ul. ČSA 25, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 956 612, proti žalovanému: Konzervatórium, so sídlom J. M. Hurbana 48, 010 01 Žilina, IČO: 158 577, zastúpenému obchodnou spoločnosťou URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, o určenie, že pracovný pomer uzavretý na dobu určitú sa zmenil na dobu neurčitú a naďalej trvá, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. -77 zo dňa 17. júna 2021, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. -77 zo dňa 17. júna 2021 potvrdzuje.

II. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Ružomberok (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným uzatvorený na dobu určitú na základe pracovnej zmluvy zo dňa 05.09.2017, evidovanej pod číslom: -001, ktorá bola následne zmenená a doplnená Dohodou o zmene pracovných podmienok č. -002 zo dňa 27.08.2018 a opätovne dojednaným pracovným pomerom na dobu určitú pracovnou zmluvou č. -028 zo dňa 04.09.2019, sa dňom 11.09.2019 zmenil na pracovný pomer na dobu neurčitú a naďalej trvá (výrok I.). Žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). 2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 02.11.2020 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným na dobu určitú na základe pracovnej zmluvy zo dňa 05.09.2017, evidovanej pod číslom: KONZA - 591/2017-001, ktorá bola následne zmenená a doplnená Dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 27.08.2018 a opätovne dojednaným pracovným pomerom na dobu určitú pracovnou zmluvou zo dňa 04.09.2019, sa dňom 11.09.2019 zmenil na pracovný pomer na dobu neurčitú a naďalej trvá. Skutkovým základom podanej žaloby boli tvrdenia žalobkyne o tom, že medzi ňou a žalovaným vznikol dňa 05.09.2017 pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú do 31.08.2018. Dňa 27.08.2018 uzavrel žalovaný so žalobkyňou dohodu o zmene pracovných podmienok pracovnej zmluvy, na základe ktorej sa pracovný pomer žalobkyne predĺžil s účinnosťou od 01.09.2018 na dobu určitú do 30.06.2019. Dňa 15.06.2020 uzavrel žalovaný so žalobkyňou dohodu o skončení pracovného pomeru, na základe ktorej došlo ku skončeniu pracovného pomeru žalobkyne ku dňu 30.06.2020. Dňa 04.09.2019 uzavrel žalovaný so žalobkyňou pracovnú zmluvu, na základe ktorej došlo k opätovnému dojednaniu pracovného pomeru na dobu určitú do 31.08.2020 s vymedzením druhu práce - učiteľ odborných predmetov. Žalovaný skončil pracovný pomer so žalobkyňou v zmysle ust. (ďalej len „“)

uplynutím doby určitej, t. j. dňom 31.08.2020. Žalobkyňa so skončením pracovného pomeru nesúhlasila a žalovanému listom zo dňa 09.09.2020 oznámila bližšie zdôvodnenie skutočností, na základe čoho mohol žalovaný posúdiť, či skutočne skončenie pracovného pomeru na dobu určitú prichádzalo v danom prípade do úvahy, resp. sa stotožní s právnou argumentáciou právnej zástupkyne žalobkyne v dôsledku čoho bolo možné uzavrieť dohodu o sporných nárokoch. Žalovaný v reakcii na písomnosť žalobkyne poukázal na ust. , v zmysle ktorého je možné uzatvárať pracovný pomer na dobu určitú aj nad dva roky a bol toho názoru, že pracovný pomer žalobkyne skončil dňom 31.08.2020. Podľa názoru žalobkyne žalovaný nesprávne posudzoval daný stav odvolávajúc sa na platné dojednanie pracovného pomeru na dobu určitú v platnej a účinnú kolektívnu zmluvu uzavretú pre rok 2019 - 2020 medzi žalovaným ako zamestnávateľom a príslušnou odborovou organizáciou, v ktorej v článku 18 bod 4. je uvedené, pokiaľ ide o dojednanie pracovného pomeru na dobu určitú, ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky je možné u pedagogických zamestnancov a korepetítora v zmysle ust. . Žalobkyňa ďalej uviedla, že okrem dojednania konkrétnych prác vymedzených ako vecný dôvod v súvislosti s aplikáciou ust. musí byť splnená ďalšia podmienka, keďže na opakované dojednanie pracovného pomeru na dobu určitú musí existovať objektívny dôvod a tzv. reťazenie pracovného pomeru na dobu určitú je neprípustné v prípade svojvoľného určenia dôvodu dojednania pracovného pomeru na dobu určitú. Ani v dohode o zmene pracovných podmienok zo dňa 27.08.2018 a ani v pracovnej zmluve zo dňa 04.09.2019 sa nenachádzala žiadna zmienka o tom, že pracovný pomer na dobu určitú žalovaný so žalobkyňou uzatvára s poukazom na dôvod vymedzený v platnej a účinnej kolektívnej zmluve a vzhľadom na to, že pracovný pomer na dobu určitú so žalobkyňou bol dohodnutý v rozpore so zákonom, nemohlo dôjsť ku skončeniu pracovného pomeru podľa ust. . Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v reakcii na podanú žalobu na pojednávaní konanom dňa 18.05.2021 uviedol, že prácu na pozícii, ktorú vykonávala žalobkyňa, nie je možné uzatvoriť na dobu neurčitú a pracovný pomer na dobu určitú bol v jej prípade uzatvorený aj v súlade s kolektívnou zmluvou. Úprava obsiahnutá v kolektívnej zmluve o tom, že uzavretie pracovného pomeru na dobu určitú u pedagogických zamestnancov a korepetítora je možné aj nad dva roky, bola preskúmaná aj Inšpektorátom práce Žiline, ktorý v protokole zo dňa 30.09.2020 uviedol, že neboli zistené žiadne porušenia vo vzťahu k ďalšiemu predlžovaniu alebo uzatvoreniu pracovného pomeru na dobu určitú nad dva roky. 3. V rámci vykonaného dokazovania sa súd prvej inštancie oboznámil okrem výsluchu sporových strán aj s pracovnou zmluvou č. -001 zo dňa 05.09.2017 uzatvorenou medzi žalobkyňou a žalobcom s dňom nástupu do práce 11.09.2017 s dohodnutým druhom práce učiteľ odborných predmetov, uzatvorenej na dobu určitú do 31.8.2018, dohodou o zmene pracovných podmienok pracovnej zmluvy zo dňa 27.08.2018 č. -002, ktorou sa zmenila pracovná zmluva č. -001 zo dňa 05.09.2017 s účinnosťou od 01.09.2018 na dobu určitú do 30.06.2019, pracovnou zmluvou zo dňa 04.09.2019 č. -028 uzatvorenou medzi žalobkyňou a žalobcom s dňom nástupu do práce 05.09.2019 s dohodnutým druhom práce učiteľ odborných predmetov, ktorá bola uzatvorená na dobu určitú do 31.08.2020, dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 15.06.2020 nepodpísanou žalobkyňou, nesúhlasom žalobkyne so skončením pracovného pomeru zo dňa 31.08.2020 adresovaným žalovanému, oznámením o tom, že žalobkyňa nesúhlasí so skončením pracovného pomeru zo dňa 09.09.2020, odpoveďou žalovaného na nesúhlas s ukončením pracovného pomeru zo dňa 21.09.2020, žiadosťou žalobkyne o prešetrenie zamestnávania pedagogických zamestnancov hlavných odborov na KONZA bez uvedenia dátumu, odpoveďou Odboru školstva a športu, Žilinského samosprávneho kraja zo dňa 21.09.2020, odpoveďou príslušného inšpektorátu práce zo dňa 30.09.2020 a kolektívnou zmluvou žalovaného na roky 2019-2020. 4. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol dňom 11.09.2017 pracovný pomer na základe uzavretej pracovnej zmluvy zo dňa 05.09.2017 pod č. -001. V čase uzatvorenia pracovného pomeru mala žalobkyňa v pracovnej zmluve vymedzený druh práce - učiteľ odborných predmetov. Pracovný pomer bol medzi účastníkmi tohto pracovnoprávneho vzťahu dohodnutý na dobu určitú do 31.08.2018. Dňa 27.08.2018 uzavrel žalovaný so žalobkyňou dohodu o zmene pracovných podmienok pracovnej zmluvy, na základe ktorej sa pracovný pomer žalobkyne predĺžil s účinnosťou od 01.09.2018 na dobu určitú do 30.06.2019. Dňa 15.06.2020 uzavrel žalovaný so žalobkyňou dohodu o skončení pracovného pomeru, na základe ktorej došlo ku skončeniu pracovného pomeru ku dňu 30.06.2020 (listina predložená súdu prvej inštancie bola bez podpisu žalobkyne). Dňa 04.09.2019 uzavrel žalovaný so žalobkyňou pracovnú zmluvu, na základe ktorej došlo k opätovnému dojednaniu pracovného pomeru na dobu určitú do

31.08.2020 s vymedzením druhu práce - učiteľ odborných predmetov. Žalovaný skončil pracovný pomer so žalobkyňou v zmysle ust. uplynutím doby určitej, t. j. dňom 31.08.2020. Vzhľadom na to, že žalobkyňa nesúhlasila so skončením pracovného pomeru uplynutím doby určitej, doručila žalovanému písomný prejav nesúhlasu so skončením pracovného pomeru, v ktorom uviedla, že podľa jej názoru je pracovný pomer v zmysle posudzovaný za pracovný pomer na dobu neurčitú a zároveň písomným prejavom zo dňa 09.09.2020 oznámila žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žalovanému bližšie zdôvodnenie ňou tvrdených skutočností. Žalovaný reagoval na písomné podnety žalobkyne tiež písomne, keď žalobkyni ozrejmil, že pracovný pomer žalobkyne vznikol na základe pracovnej zmluvy č. -028 zo dňa 04.09.2019, v ktorej je bezpochyby uvedené, že pracovný pomer sa uzatvára na dobu určitú do 31.08.2020. V zmysle čl. 18 bod 4 kolektívnej zmluvy uzavretej u žalovaného ako zamestnávateľa na roky 2019-2020 „ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky je možné u pedagogických zamestnancov a korepetítora v zmysle v znení neskorších predpisov v bod d)“. 5. Posúdením uvedených skutočností podľa ust. , , až 5, a súd prvej inštancie ustálil, že obsah čl. 18 bod 4 kolektívnej zmluvy žalovaného, z ktorej úpravy žalovaný vychádzal pri opakovanom uzatváraní pracovnej zmluvy so žalobkyňou dňa 04.09.2019 na čas určitý do 31.08.2020, nie je v súlade s ust. . Pokiaľ v ust. umožňuje dohodnúť pracovný pomer na dobu určitú najdlhšie na dva roky a najviac dva krát, tak v tomto prípade nestanovuje pre dojednanie takéhoto pracovného pomeru žiadne podmienky. Takto uzatvorený pracovný pomer teda nie je limitovaný druhom prác. V rámci dvoch rokov alebo po uplynutí dvoch rokov je možné reťaziť pracovné pomery na dobu určitú výlučne z dôvodov taxatívne vymenovaných v , medzi ktoré patrí aj dôvod podľa písm. d) „vykonávania prác, pre ktoré je takáto možnosť dohodnutá v kolektívnej zmluve“. Podľa názoru súdu prvej inštancie však v kolektívnej zmluve uzatvorenej medzi žalovaným a odborovou organizáciou na roky 2019-2020 v č. 18 bod 4 absentuje dočasnosť a absentuje tiež označenie druhu prác, ktoré je vzhľadom na potreby zamestnávateľa možné považovať za práce, pre ktoré možno uzatvárať pracovný pomer na dobu určitú aj nad dva roky. v ust. uvádza, že v kolektívnej zmluve majú byť dohodnuté práce, pre ktoré je možné ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na dobu určitú do dvoch rokov alebo and dva roky a nie kategórie zamestnancov tak, ako je to uvedené v kolektívnej zmluve účinnej na roky 2019-2020 u žalovaného. Súd prvej inštancie ďalej ustálil, že v dohode o zmene pracovnej zmluvy č. -002 zo dňa 27.08.2018 ako aj v pracovnej zmluve č. -028 zo dňa 04.09.2019 sa v súvislosti s predĺžením pracovného pomeru na dobu určitú, resp. uzatvorením nového pracovného pomeru na dobu určitú, neuvádza žiadny dôvod takto uzatvoreného pracovného pomeru, pričom z ust. vyplýva, že dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru podľa ods. 4 sa uvedie v pracovnej zmluve. Súhrnom uvedeného tak súd dospel k záveru, že žalovaný nesplnil formálne podmienky vyžadujúce zákonom pre predĺženie alebo opätovné uzatvorenie pracovného pomeru so žalobkyňou na dobu určitú. 6. Súd prvej inštancie dal do pozornosti Rámcovú dohodu o práci na dobu určitú, ktorá je súčasťou Smernice Rady 1999/70/ES zo dňa 28.06.1999, pričom uviedol, že postup žalovaného pri uzatváraní dodatkov pracovnej zmluvy nerešpektuje cieľ sledovaný danou rámcovou dohodou. Uvedená rámcová dohoda totiž vychádza z predpokladu, podľa ktorého pracovná zmluva na dobu neurčitú predstavuje všeobecnú formu pracovnoprávnych vzťahov uznávajúc v plnej miere, že pracovné zmluvy na dobu určitú sú charakteristickou vlastnosťou zamestnania v určitých odvetviach a pre určité zamestnania. Preto je výhoda stability zamestnania chápaná ako prvoradý prvok ochrany zamestnanca, pričom pracovná zmluva na dobu určitú môže zodpovedať potrebám tak zamestnávateľa ako aj zamestnanca iba za určitých okolností a uvedená Rámcová dohoda, konkrétne jej doložka 5, bod 1, má za cieľ zabrániť nezákonnému konaniu, ku ktorému dochádza pri opakovanom uzatváraní pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú. 7. Podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo podstatným tvrdenie žalovaného, že si nemôže dovoliť zamestnať, resp. zmeniť pracovný pomer na dobu neurčitú u zamestnancov, ktorí neprešli výberovým konaním, nakoľko táto skutočnosť je pre posúdenie naplnenia formálnych podmienok zmluvy nepodstatná, rovnako ako aj skutočnosť o vedomosti žalobkyne, že pracovný pomer uzatvára na dobu určitú. Žalovaným predložený protokol inšpektorátu práce Žilina č. p. IZA-99-54-2.3/P-E 24,25-20 zo dňa 30.09.2020 súd prvej inštancie nevyhodnotil ako rozhodnutie, ktorým by bol viazaný v zmysle a v rámci jeho obsahu sa jednalo „len“ o posudzovanie nedostatkov v súvislosti s oprávneniami inšpektorátu vyplývajúcimi zo a , pričom

inšpektorát nemá oprávnenie posudzovať platnosť, resp. neplatnosť pracovnoprávnych vzťahov medzi zamestnancom a zamestnávateľom. 8. Keďže v prípade uzatvorenia pracovného pomeru v rozpore s obmedzeniami, resp. podmienkami danými pre tento druh pracovného pomeru v ust. , v zmysle platí nevyvrátiteľná domnienka, že vznikne pracovný pomer na neurčitý čas, súd prvej inštancie považoval žalobu žalobkyne za dôvodnú, a preto žalobe vyhovel. Moment, od ktorého sa odvíja uzatvorenie pracovného pomeru na dobu neurčitú, určil súd prvej inštancie na deň 11.09.2019 posudzujúc pracovnú zmluvu č. -001 zo dňa 05.09.2017 s dňom nástupu do práce 11.09.2017, ktorým dňom vznikol prvý krát pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným, ako to vyplýva z uvedenej zmluvy. 9. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. (ďalej len „“) v spojení s ust. tak, že žalobkyni ako plne úspešnej sporovej strane priznal nárok na ich náhradu voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. 10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie nové rozhodnutie. 11. Žalovaný v odvolaní uviedol, že žalobkyňa sa v spore domáhala výlučne určenia trvania pracovného pomeru na základe skutočnosti, že pracovný pomer na dobu určitú bol medzi sporovými stranami dohodnutý v rozpore s ustanoveniami kolektívnej zmluvy. Až v priebehu konania žalobkyňa začala tvrdiť, že nebola oboznámená s tým, prečo je vlastne pracovný pomer opätovne dohodnutý na dobu určitú, ktoré tvrdenie považoval žalovaný za účelové a komunikácia žalobkyne pred súdnym konaním, ako aj počas jeho vedenia preukazuje jej vedomosť o opätovnom uzatvorení pracovnej zmluvy podľa ust. . Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že aj keď je z ust. zrejmá povinnosť uviesť dôvod pre predĺženie, resp. opätovné dohodnutie pracovného pomeru v pracovnej zmluve a v danom prípade splnenie tejto zákonom stanovenej povinnosti absentovalo, neobsahuje klauzulu o tom, že neuvedenie tohto dôvodu do pracovnej zmluvy by zakladalo jej neplatnosť alebo by zakladalo neplatnosť dojednania pracovného pomeru na dobu určitú podľa ust. . V prejednávanom prípade nedošlo podľa názoru žalovaného k naplneniu ani jednej z taxatívne vymedzených skutočností zakladajúcich pracovný pomer na dobu neurčitú podľa ust. a nesplnenie povinnosti podľa ust. neznamená, že pracovný pomer je dohodnutý na dobu určitú. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 01.07.2010 v súvislosti s popísanou, podľa názoru žalovaného, nejednoznačnou právnou úpravou, ktorú nemožno vykladať extenzívne v neprospech žalovaného. 12. Žalobkyňa v reakcii na odvolanie žalovaného uviedla, že sa nestotožňuje s vyjadreniami produkovanými v podanom odvolaní. V rámci podanej žaloby sa domáhala nielen určenia, že pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú v rozpore s ustanoveniami kolektívnej zmluvy tak, ako to uviedol žalovaný, ale namietala aj to, že pracovný pomer na dobu určitú nebol dojednaný v súlade s ust. , keďže v kolektívnej zmluve absentovalo vecné vymedzenie dôvodu možného predĺženia alebo opätovného dojednania pracovného pomeru vymedzením konkrétnych prác v predmetnej kolektívnej zmluve. Zotrvala na svojich predchádzajúcich tvrdeniach, že nemala vedomosť o tom, že jej pracovný pomer bol predlžovaný alebo opätovne dojednávaný vo väzbe na dojednanie v kolektívnej zmluve a o tejto skutočnosti sa dozvedela až vtedy, keď požiadala o vysvetlenie v tejto veci zriaďovateľa, ktorého sa pýtala na možný počet opakovaní v prípade dojednania pracovného pomeru na dobu určitú. Nestotožnila sa ani s tvrdeniami a zdôvodnením žalovaného o tom, že absencia vecného dôvodu predĺženého, resp. opakovane uzatváraného pracovného pomeru na dobu určitú nemá za následok neplatnosť dojednania pracovného pomeru v zmysle . Podľa názoru žalobkyne, keďže žalovaný nepostupoval v súlade s právnym predpisom pri dojednaní pracovného pomeru na dobu určitú, vychádzajúc z ust. , v ktorom je uvedené, že ak v pracovnej zmluve neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na dobu určitú, považuje sa takto dojednaný pracovný pomer za uzatvorený na neurčitý čas, znamená to, že neuvedenie vecného dôvodu pracovného pomeru na dobu určitú síce nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu, avšak dobu trvania pracovného pomeru je nutné považovať za pracovný pomer uzavretý na neurčitý čas. Bolo povinnosťou žalovaného uviesť vecný dôvod predĺženia pracovného pomeru v pracovnej zmluve žalobkyne a žalovaný mal pri dojednávaní zmien pracovných podmienok vo vzťahu k žalobkyni dôsledne dbať na to, aby pri predlžovaní alebo opätovnom dohodnutí pracovného pomeru na dobu určitú postupoval v zmysle zákonom stanovených podmienok. Výlučne pochybením žalovaného pri dohode o predĺžení alebo opätovnom dojednaní pracovného pomeru na dobu určitú nastali pre neho neželané právne dôsledky, nakoľko sa tento pracovný pomer posudzuje ako pracovný pomer uzavretý na neurčitý čas. Žalobkyňa poukázala aj na tvrdenia žalovaného ako zamestnávateľa vo vzťahu k odborovej organizácii, ktoré ho nijakým spôsobom nezbavujú zodpovednosti a dodala, že členovia výboru základnej organizácie

nemajú právnické vzdelanie, preto sa môže stať, že konkrétne dojednania v kolektívnej zmluve nemusia byť platnými dojednaniami, avšak práve za týmto účelom majú členovia odborového zväzu možnosť požiadať o právne posúdenie jednotlivých ustanovení právnikov zväzu, ktorí sa k sporným skutočnostiam vyjadrujú. Nestotožnila sa ani s prezentovaným názorom odvolateľa o nejednoznačnosti právnej úpravy vo vzťahu k ust. . S prihliadnutím na uvedené žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a pre prípad úspechu si uplatnila voči protistrane nárok na náhradu trov odvolacieho konania 13. Iné podania v rámci odvolacieho konania odvolaciemu súdu predložené neboli. 14. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané včas (§ ), oprávnenou osobou - žalovaným, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté ( ) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný [ a a ], preskúmal odvolaním žalovaného napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. , viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. a bez nariadenia pojednávania (postupom podľa ust. v spojení s ust. a a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. vo výrokoch I., ako aj v závislom výroku II. o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny potvrdil. 15. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie súd prvej inštancie založil. Pokiaľ tak ide o napadnutý rozsudok, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie o žalobe žalobkyne, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. . Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ). 16. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie. 17. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že je v zmysle ust. viazaný odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť v zmysle ust. dôvodom na podanie odvolania, prihliadať nemôže, aj keď by takéto pochybenia zistil. Vady týkajúce sa podmienok konania odvolací súd nezistil. 18. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky žalobcu formulované v jeho opravnom prostriedku, pričom sa tak v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie. 19. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že žalobkyňa sa svoju žalobu nepostavila na skutkovom tvrdení, že nebola oboznámená s tým, že prečo bol jej pracovný pomer dohodnutý opätovne na dobu určitú. Takéto skutkové tvrdenie žalobkyňa produkovala až v priebehu konania, avšak takéto jej tvrdenie neobstojí, keďže z obsahu samotnej žaloby vyplýva, že žalobkyňa vedela, pre ktorý dôvod podľa ust. bol jej pracovný pomer dohodnutý opätovne na dobu určitú. Konkrétne išlo o dôvod podľa ust. . Odvolací súd v kontexte s touto odvolacou námietkou poukazuje na to, že žalobkyňa už v samotnej žalobe uviedla, že tak v dohode o zmene pracovných podmienok zo dňa 27.08.2018, ako ani v pracovnej zmluve zo dňa 04.09.2019 sa nenachádza žiadna zmienka o tom, že pracovný pomer na dobu určitú s ňou žalovaný uzatvára poukazom na dôvod vymedzený v platnej a účinnej kolektívnej zmluve, v dôsledku čoho vyslovila pochybnosť, či úmyslom žalovaného uzavrieť s ňou opätovne pracovný pomer na dobu určitú bolo z dôvodu podľa ust. . Ona sama pri tom o dojednaní tejto možnosti v kolektívnej zmluve vedomosť pri podpise samotnej dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 27.08.2018, ako ani pracovnej zmluve zo dňa 04.09.2019 nemala. Odhliadnuc od doposiaľ uvedené súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie založil určujúco na tej skutočnosti, že tak v dohode o zmene pracovných podmienok zo dňa 27.08.2018, ako ani v pracovnej zmluve zo dňa 04.09.2019 nebol uvedený v zmysle ust. niektorý z dôvodov opätovného dohodnutia pracovného pomeru žalobkyne so žalovaným na dobu určitú podľa ust. , resp. že nebol uvedený akýkoľvek dôvod. Z tejto skutočnosti potom vyvodil v zmysle ust. veta prvá svoj právny záver, že so žalobkyňou tak bol dohodnutý pracovný pomer na dobu neurčitú, keďže v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného

pomeru na určitú. V nadväznosti na uvedené bola potom spomenutá odvolacia námietka žalovaného zjavne neopodstatnená a právne irelevantná, keďže nemala vzťah k určujúcemu dôvodu, na ktorom súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie založil. 20. Zásadnou odvolacou námietkou žalovaného bol nesprávny výklad ust. veta prvá , resp. jeho nesprávna aplikácia súdom prvej inštancie, ak súd prvej inštancie dospel k právnemu názoru, že neuvedenie dôvodu na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru podľa ust. v pracovnej zmluve má za následok zákonnú prekvalifikáciu dohodnutia pracovného pomeru na dobu neurčitú. Žalovaný mal za to, že všetky podmienky opätovného dohodnutia pracovného pomeru so žalobkyňou na dobu určitú boli splnené, a to: 1. v pracovnej zmluve bola výslovne určená doba jeho trvania, 2. bol naplnený dôvod podľa ust. a . pracovný pomer na dobu určitú bol dohodnutý písomne. Odvolací súd sa však v plnej miere stotožnil s právnym posúdením súdu prvej inštancie, že zákonnou podmienkou na opätovné uzatvorenie pracovného pomeru na dobu určitú podľa ust. je aj uvedenie tohto dôvodu v pracovnej zmluve. Na právny názor súdu prvej inštancie v plnej miere odvolací súd odkazuje a nemá k nemu čo dodať. S týmto názorom sa stotožňuje aj odborná literatúra, v zmysle ktorej ak by pracovná zmluva neobsahovala vecný dôvod predĺženia alebo opätovného dohodnutia pracovného pomeru na dobu určitú, v zmysle ust. by bolo treba posudzovať takýto pracovný pomer za pracovný pomer na neurčitý čas z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu (Barancová H. a kol. , Komentár. 2. vydanie. Bratislava: C.H.Beck, 2019, 499 s.). 21. S poukazom na uvedené potom odvolací súd, konštatujúc nedôvodnosť odvolania žalovaného a nenaplnenie ním uvedených odvolacích dôvodov, rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. vo výroku I., ako aj v závislom výroku II. o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny potvrdil. 22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. a ust. tak, že žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, nakoľko žalobkyňa mala v tomto štádiu konania plný úspech. Podľa ust. o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 23. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) [ ]. Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [ ]. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [ ]. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).