Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_64Ek-1721-2023.pdf
PDF · 105.79 KB
Case nature
Subarea
64Ek/1721/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BL Telecom debt, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 45 535 108, právne zast.: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 36 862 711, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. XXXX/XX, XXX XX D. X, o vymoženie pohľadávky vo výške 237,55 EUR s príslušenstvom, exekúcia vedená súdnym exekútorom: JUDr. Soňa Stodolová, so sídlom exekútorského úradu Kmeťkova 25, 949 01 Nitra, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. XXXXX XXX/XX, o v poradí druhom návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd v poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd p r i z n á v a oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia voči povinnému vo výške 29,42 EUR, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 28.06.2023 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 237,55 EUR s príslušenstvom, na základe exekučného titulu – Platobný rozkaz Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. XXX XXX/XXXX zo dňa 22.01.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.04.2013 (ďalej ako „Exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 18.07.2023 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Soňa Stodolová, so sídlom exekútorského úradu Kmeťkova 25, 94901 Nitra, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. XXXXX XXX/XX (ďalej ako „Súdny exekútor“).
3. Súdny exekútor vydal dňa 27.07.2023 Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 30.08.2023. Dňa 31.08.2023 a dňa 04.09.2023 povinný doručil súdnemu exekútorovi prostredníctvom e-mailovej komunikácie návrh na zastavenie exekúcie, pričom v podaných návrhoch na zastavenie exekúcie uvádzal rovnaké skutočnosti. Súdny exekútor povinného vyzval na doplnenie podania. Na podanie doručené na exekútorský úrad dňa 06.09.2023 súd neprihliadol, nakoľko mal za to, že išlo o podanie vykonané neoprávnenou osobou. Povinný podal na pošte Šurany 1 dňa 12.09.2023 poštovú zásielku, ktorej obsahom bol návrh na zastavenie exekúcie, a ktorá bola na exekútorský úrad doručená dňa 14.09.2023. Súdny exekútor predložil doručený návrh na zastavenie exekúcie, spolu s vyjadrením povinného a ďalšími prílohami k predmetnému návrhu na rozhodnutie súdu. Súd o podanom návrhu na zastavenie exekúcie rozhodol Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 10.07.2023. Dňa 22.02.2024 nadobudlo právoplatnosť uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 10.07.2023. Dňa 20.03.2024 súdny exekútor doručil súdu v poradí druhý Návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „Exekučný poriadok), ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 12.03.2024. V poradí druhý
návrh na zastavenie exekúcie bol podaný po 15 dňovej lehote od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie, a teda nemá odkladný účinok.
4. Povinný v poradí druhom návrhu na zastavenie exekúcie žiadal o zastavenie exekúcie vedenej v prospech oprávneného, nakoľko sú dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a zároveň je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a unijným právom, pretože povinnému boli odňaté ústavné práva v právnej veci nekorektného oprávneného. Povinný namietal zákonnosť postupu súdneho exekútora v exekúcii, keď mal za to, že súdny exekútor ako prvé zablokoval bankový účet povinného a až následne odoslal povinnému poštovou službou Upovedomenie o začatí exekúcie. Ďalej uvádzal, že pohľadávku oprávneného neuznáva čo do dôvodu a výšky, že exekúcia e vedená na základe nespôsobilého právneho titulu, taktiež z opatrnosti podal námietku premlčania. Povinný mal rovnako za to, že súdny exekútor uvádzal nepresnú finančné údaje a neoprávnene žiadal úhradu neúmernej čiastky. Povinný uviedol, že ak súd exekúciu nezastaví, tak má záujem o splatenie pohľadávky v mesačných splátkach v súlade s Exekučným poriadkom až do celkového splatenia, v súlade s platnou právnou úpravou a Ústavou Slovenskej republiky. Povinný v podanom návrhu uvádzal, že oprávnený je verejne známy podvodník, ktorý konal v čase podpisu zmluvného vzťahu s povinným v rozpore so zákonmi SR aj EÚ, ktorý cielene konal proti spotrebiteľom, a ktorý mal cielene oklamať i povinného. Podľa tvrdenia povinného je exekučný titul, na základe ktorého je vykonávaná exekúcia nespôsobilým exekučným titulom, a preto žiadal o zastavenie exekúcie. Povinný tiež tvrdil, že súd je zo zákona povinný ex offo skúmať dôvody exekúcie, skúmať samotný exekučný titul ako aj skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Povinný žiadal súd o preverenia konania súdneho exekútora. Ďalej poukazoval na rozhodnutie súdu, ktoré bolo zjavne nezákonné a predpokladalo svojvôľu, nakoľko odignoroval rozsiahlu judikatúru vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora EÚ, keď priznal žalobcovi nárok, ktorý mu zo zákona neprináležal. Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie poukazoval na judikatúru Najvyššieho súdu SR, rozhodnutia Ústavného súdu SR, Smernice Rady Európskej únie, vnútroštátnu právnu úpravu. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie sa vyjadril i k tomu, že z jeho pohľadu použil oprávnený nekalé obchodné praktiky, tiež že porušil a neakceptoval právnu ochranu patriacu spotrebiteľovi. Povinný podal námietky proti trovám exekúcie s príslušenstvom, nakoľko nie je v súlade s unijným právom upozornenie súdneho exekútora, že trovy exekúcie môžu byť aj vyššie, čo spôsobuje dôvodnú obavu nátlaku a hrubého nátlaku. V závere povinný žiadal súd, aby predmetnú exekúciu zastavil, a zaviazal na úhradu trov konania oprávneného.
5. Súdny exekútor vyzval oprávneného na vyjadrenie sa k poradí druhému návrhu na zastavenie exekúcie. Oprávnený vo svojom vyjadrení poukazoval na dôvody, pre ktoré podal povinný v poradí druhý návrh na zastavenie exekúcie. Oprávnený poukázal na svoje písomné vyjadrenie zo dňa 06.09.2023, ktorým sa vyjadroval k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, v ktorom povinný namietal premlčanie. Ďalej oprávnený uviedol, že súd o návrhu povinného rozhodol uznesením, keď návrh povinného zamietol. Oprávnený sa v celom rozsahu pridržiaval svojho písomného stanoviska zo dňa 06.09.2023. Oprávnený uviedol, že povinný nepoukázal na žiadne skutočnosti a ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo pre ktoré by exekúcia bola neprípustná, a ani neuhradil pohľadávku oprávneného, a preto oprávnený nevidel žiaden zákonný a relevantný dôvod, na základe ktorého by mal exekučný súd predmetné exekučné konanie zastaviť. Oprávnený poukázal na to, že pôvodný návrh na vykonanie exekúcie a rovnako i opätovný návrh na vykonanie exekúcie bol podaný v zákonnej lehote. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal oprávnený, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný. Oprávnený si uplatnil nárok na náhradu trov konania za vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 29,424 EUR v zmysle ust. § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z, z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
6. K poradí druhému návrhu na zastavenie exekúcie sa vyjadril i súdny exekútor, ktorý uvádzal, že mu bol doručený návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 11.03.2024. Súdny exekútor uviedol, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie okrem dôvodov na zastavenie exekúcie uvádzal, že ak súd exekúciu nezastaví, má záujem o splatenie pohľadávky oprávneného v splátkach. Ďalej uviedol, že vyzval na vyjadrenie oprávneného, ktorý vyjadril nesúhlas so zastavením exekúcie, pričom sa k tvrdeniu povinného o možnosti splatenia pohľadávky v splátkach nevyjadril. Súdny exekútor poukazoval na to, že ide o v poradí druhý návrh na zastavenie exekúcie, pričom o prvom rozhodol súd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX dňa 10.07.2023, a to tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku. K tvrdeniu povinného, že
v exekučnom konaní sú mu blokované finančné prostriedky na jeho účte v banke súdny exekútor uviedol že v doterajšom priebehu exekučného konania nebolo zistené, že má povinný účet v banke, a preto súdny exekútor k dnešnému dňu (t. j. 20.03.2024) nevydal žiadny príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, a ani exekučný príkaz. Súdny exekútor sa vyjadroval k tvrdeniu povinného, ktoré sa týkalo trov exekútora z Upovedomenia o začatí exekúcie, pričom uviedol, že tie boli vyčíslené i pre prípad upustenia od vykonania exekúcie ako i pre prípad plnenia po tejto lehote, a to v súlade s § 6, §7, §11 a § 22 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení zákonov v znení neskorších predpisov. Súdny exekútor v závere uviedol, že v zmysle § 61k ods. 5 prvá veta Exekučného poriadku odstúpil návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného na rozhodnutie súdu.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku: „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov..“
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“
9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku: „V neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.“
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku: „Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.“
11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.“
12. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bola priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Exekučný titul tvorí podklad exekučného konania, na základe ktorého exekúcia prebieha. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce vynútiť splnenie povinnosti v ňom obsiahnutého prostriedkami štátnomocenského donútenia aj proti vôli povinného ak povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, dobrovoľne nesplnení. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako i zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti rozhodnutia spôsobuje, že exekúcia je neprípustná a je potrebné jej
výkon zastaviť, v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, ak by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
13. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
14. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. 15. Po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom mal súd za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom v poradí druhom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
16. Povinný v poradí druhom návrhu na zastavenie exekúcie poukazoval na skutočnosť, že exekúcia je vykonávaná na základe nespôsobilého právneho titulu. K uvedenému súd uvádza, že exekúcia je vedená na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. XXX XXX/XXXX zo dňa 22.01.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.04.2013. Voči predmetnému rozhodnutiu mal povinný právo podať opravný prostriedok, pričom pokiaľ tak povinný neurobil, nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť a vykonateľnosť. Vzhľadom na uvedené má súd zato, že tvrdenie povinného o nespôsobilom exekučnom titule je nedôvodné. Ďalej povinný v poradí druhom návrhu na zastavenie exekúcie uvádzal, že z opatrnosti podáva námietku premlčania. Súd uvádza, že námietkou premlčania sa zaoberal v prvom návrhu na zastavenie exekúcie, kde sa s podanou námietkou premlčania vysporiadal. I napriek uvedenému súd uvádza, že pohľadávka oprávneného premlčaná nebola, pričom upriamuje pozornosť na odôvodnenie uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 10.07.2023 bod 22.: „Z uvedeného vyplýva, že oprávnený si uplatnil nárok priznaný mu exekučným titulom na Okresnom súde Nové Zámky. Uvedený súd dňa 14.02.2014 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Dagmar Kováčová. Odo dňa nasledujúceho po dni vykonateľnosti exekučného titulu, t. j. 12.04.2013 do dňa uplatnenia práva na súde z judikovanej pohľadávky, plynulo premlčanie výkonu exekučného titulu. Z toho dôvodu, že si oprávnený uplatnil právo na súde v premlčacej dobe a v konaní sa riadne pokračovalo, premlčacia doba od uplatnenia po dobu konania neplynula. Následne však toto plynutie bolo prerušené dňom ukončenia exekučného konania, ku ktorému došlo dňa 21.06.2023. Premlčacia doba výkonu exekučného titulu začala opäť plynúť od 21.06.2023, t. j. dňom ukončenia exekučného konania a plynula do dňa podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, t. j. 28.06.2023. Ustanovenie § 9 ods. 2 je výnimkou pre prípad, ak by po ukončení exekučného konania podľa zákona č. 233/2019 uplynula oprávnenému premlčacia doba pre vymoženie nároku. Platí, že pokiaľ oprávnený podá opätovný návrh v lehote jedného roka, riadne pokračuje v exekúcii. Toto „dodatočné“ (najviac) jednoročné predĺženie premlčacej doby sa počíta odo dňa ukončenia exekučného
konania. Oprávnený v „začatom konaní riadne pokračuje“ aj vtedy, ak podá opätovný návrh na vykonanie exekúcie do jedného roka po ukončení exekučného konania. Oprávnený má teda možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie v lehote jedného roka, a ak stihne v uvedenej lehote podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, neplynie mu premlčacia doba. Teda záverom možno skonštatovať, že je v dispozícii oprávneného, či si v lehote jedného roka podá návrh na vykonanie exekúcie, alebo si podá návrh na vykonanie exekúcie už po uplynutí uvedenej lehoty, a bude riskovať uplynutie premlčacej doby na vymoženie nároku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti k premlčaniu pohľadávky oprávneného nemohlo v danom prípade dôjsť.“ K tvrdeniu povinného o neprimeranej výške trov exekúcie a príslušenstvu súd uvádza, že výška trov exekúcie vychádza z platnej vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Tvrdenie povinného o nekalých obchodných praktikách, ktoré mal použiť oprávnený pri uzavieraní zmluvy s povinným považuje súd za skutočnosti, ktoré mohol uplatniť v návrhu na zastavenie exekúcie podanom v zákonnej lehote. V zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku ide o v poradí druhý návrh na zastavenie exekúcie, ktorý je podaný už po zákonnej lehote, a v zmysle ktorého povinný môže namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí zákonnej lehoty.
17. S ohľadom na tvrdenie povinného je na mieste poukázať aj na starú rímsku zásadu, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. 11. 2011, sp. zn. 1Sžr/38/2011).
18. Na záver súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). 19. Súd po posúdení v poradí druhého návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že v tomto exekučnom konaní nie je prítomný dôvod na zastavenie exekúcie, nakoľko exekúcia je vedená na podklade exekučného titulu, ktorý je právoplatný a vykonateľný, a ktorý nebol zrušený, a preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol v celom rozsahu v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku.
20. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku: „Trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.“
21. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku: „Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.“
22. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku: „Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.“ 23. Podľa § 199b Exekučného poriadku: „Oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
24. Podľa § 199e Exekučného poriadku: „Ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.17bc) Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.“
25. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
26. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
27. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“): „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“
28. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že náhrada trov konania, a to nielen v základnom konaní, ale aj v konaní vykonávacom, sa riadi princípom úspechu vo veci, resp. princípom zodpovednosti za zavinenie. Exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu a zároveň jeho druhým, fakultatívnym štádiom. Exekučný poriadok v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých možno uvažovať ako o trovách exekučného konania - trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu (§ 195 Exekučného poriadku). Táto špeciálna právna úprava trov v Exekučnom poriadku zároveň neupravuje dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, ako je to v podmienkach civilného sporového konania, ale exekučný súd rozhoduje súčasne nielen o nároku na náhradu trov exekučného konania, ale aj o ich výške (§ 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku). 29. Z dôvodu, že súd rozhodol o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie, možno prisúdiť oprávnenému plný úspech vo veci. 30. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi konania preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. V zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj aj § 199d Exekučného poriadku). Oprávnený bol v tomto konaní úspešný a voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s podaným stanoviskom k návrhu povinného na zastavenie exekúcie (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Na základe citovaných ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky má oprávnený, resp. jeho právny zástupca voči povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré účelne vynaložil v súvislosti s vypracovaním vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie po zaokrúhlení vo výške 29,42 EUR, pričom súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci vo výške 237,55 EUR (1 polovičný úkon vo výške 10,79 EUR + režijný paušál za rok 2024 vo výške 12,73 EUR + 20 % DPH) (výrok II.). Trovy konania, ktoré boli oprávnenému priznané týmto rozhodnutím, budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.
31. Nakoľko si povinný neuplatnil trovy konania v súvislosti s podaným v poradí druhým návrhom na zastavenie exekúcie, súd preto o trovách exekučného konania povinného ani nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.