Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-672-2016.pdf
PDF · 74.45 KB
Case nature
Area
Subarea
16Er/672/2016
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávnených: 1. Y.. H. K., nar. XX. Y. XXXX, a 2. Y.. M. K., nar. XX. Y. XXXX, obaja bytom Š. XXXX/X, N., zastúpených zákonnou zástupkyňou: R.. E. K. Y., matka, bytom tamtiež, proti povinnému: Y. Q., nar. X. S. XXXX, bytom L. XX, A. V.-C., o vymoženie 141,70 €, o námietkach povinného proti exekúcii takto
rozhodol:
I. Námietkam povinného sa vyhovuje a exekúcia vykonávaná JUDr. Ivetou Ailerovou, súdnou exekútorkou v Leviviach, pod sp. zn. EX 57/2016 sa podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku zastavuje.
II. O trovách exekúcie sa rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. V prerokúvanej veci súdna exekútorka na základe návrhu oprávnených (zastúpených zákonnou zástupkyňou) a poverenia tunajšieho súdu vykonáva exekúciu na základe vykonateľného rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 15 P 303/2013-665 na vymoženie nedoplatku na výživnom. Týmto rozsudkom bol zmenený skorší rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 15 P 441/2012-196 a bola ním zvýšená vyživovacia povinnosť povinného voči každému z oprávnených na sumu 165 € mesačne s účinnosťou od 1. apríla 2014. Zaostalé výživné 285 € na každého oprávneného mal povinný splatiť naraz do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie povinný zaplatil zo zaostalého výživného len 214,15 €, čím mu vznikol nedoplatok 70,85 € voči každému oprávnenému.
2. Proti tejto exekúciu vzniesol povinný včas námietky, v ktorých žiadal jej zastavenie. Priznal, že oprávneným poukázal len 214,15 €, urobil tak však z dôvodu, že za predchádzajúce mesiace im zaplatil viac než na čo bol povinný. Celkovo mal od apríla 2014 do mája 2016 zaplatiť na zvýšenom výživnom 780 €, zaplatil už 351,70 €, zostalo teda 428,30 €, preto na každého z oprávnených doplatil polovicu tejto sumy, teda 214,15 €.
3. Oprávnení sa k námietkam nevyjadrili.
4. Súd z listín založených v spise (rozsudky Okresného súdu Levice č. k. 15 P 303/2013-665 a 15 P 441/2012-196 a výpis z účtu povinného, ktorých pravosť a správnosť oprávnení nespochybnili) zistil tento skutkový stav:
5. a) Rozsudkom č. k. 15 P 441/2012-196 z 28. augusta 2013 právoplatným 16. septembra 2013 Okresný súd Levice schválil dohodu matky oprávnených a povinného, podľa ktorej mal povinný s účinnosťou od 24. apríla 2012 platiť oprávneným zvýšené výživné po 150 € do 15. dňa kalendárneho mesiaca. Zaostalé výživné v sume 814,15 € mal splácať v splátkach po 30 € (zrejme spolu s bežným výživným, keď
zročnosť splátok nie je v rozsudku vyjadrená). Povinný preto už od septembra 2013 začal poukazovať matke oprávnených mesačne 360 €.
b) Ďalším rozsudkom č. k. 15 P 303/2013-665 z 31. októbra 2015 Okresný súd Levice svoj predošlý rozsudok zmenil a výživné na každého oprávneného s účinnosťou od 1. apríla 2014 zvýšil na 165 €, pričom malo byť zročné vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca. Nedoplatok vyčíslený za obdobie 1. apríla 2014 až 30. októbra 2015 na sumu 285 € bol povinný zaviazaný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Tento rozsudok bol na odvolanie oboch rodičov potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 9 CoP 6/2016-935 a nadobudol právoplatnosť 1. júna 2016.
c) Povinný pokračoval v uhrádzaní sumy 360 € na účet matky oprávnených až do mája 2016. Následne 1. júna 2016 vykonal dve úhrady po 214,15 € s výslovnou poznámkou „Duncan splatne vyzivne“ a „Thierry splatne vyzivne“.
6. V zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku môže povinný v námietkach proti exekúcii namietať, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo ak sú tu iné dôvody neprípustnosti exekúcie. V tomto zmysle sú námietky povinného opodstatnené.
7. Vyživovacia povinnosť povinného k oprávneným bola v rozhodnom období upravovaná postupne viacerými rozsudkami, ktoré sa týkali tak bežného výživného, ako aj zaostalého výživného. V dôsledku toho je potrebné riadne ustáliť, čo povinný v jednotlivých mesiacoch mal zaplatiť, a či boli jeho platby dostatočné. V tejto súvislosti je predovšetkým potrebné poukázať na ustanovenie § 162 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016, podľa ktorého boli rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného predbežne vykonateľné. To podľa § 162 ods. 1 O. s. p. znamenalo, že povinnosť plniť podľa nich vznikala už ich doručením, a to bez ohľadu na právoplatnosť. Podanie odvolania v takom prípade malo síce za následok odkladný účinok na právoplatnosť (§ 206 ods. 1 O. s. p.), nie však na jeho vykonateľnosť. V prípade, že rozsudok odsudzoval na opakujúce sa plnenia, bolo ho treba plniť podľa určeného dátumu zročnosti (§ 160 ods. 2 O. s. p.), čo pri predbežne vykonateľných rozsudkoch znamenalo, že ich bolo treba plniť v termíny splatnosti nastalé už po doručení rozsudku, nie až po jeho právoplatnosti.
8. V prerokúvanej veci podľa dohody schválenej prvým rozsudkom č. k. 15 P 441/2012-196 mal povinný platiť jednak výživné 150 € na každého oprávneného, jednak na každého splátky zaostalého vyžívného 30 € po právoplatnosti. Vzhľadom na dátum vydania (28. august 2013) mal povinný od 15. septembra 2013 platiť už zvýšené výživné 150 €, splátky mal však začať splácať až po právoplatnosti. Právoplatnosť nadobudol tento rozsudok 16. septembra 2013, povinný mal teda začať so splácaním až od 15. októbra 2013. Zo zisteného skutkového stavu však vyplýva, že povinný aj splátky začal splácať už v septembri 2013. Do splátok bola pritom rozvrhnutá suma 814,15 €, čo pri splátke 30 € znamená, že jej splácanie malo trvať celkovo (814,15 : 30 =) 27 mesiacov a v poslednom zostal doplatok 4,15 €. Pretože povinný začal so splácaním v septembri 2013, znamenalo to, že splátky 30 € mesačne mal platiť do novembra 2015 a v decembri 2015 mal doplatiť zvyšných 4,15 €.
9. Medzičasom však rozsudkom č. k. 15 P 303/2013-665 došlo k ďalšiemu zvýšeniu výživného na sumu 165 € mesačne na každého oprávnenia. Vzhľadom na dátum vydania cit. rozsudku to však podľa už cit. § 162 ods. 1 a 2 a 160 ods. 2 O. s. p. znamenalo, že povinný mal už 15. novembra 2015 zaplatiť na každého oprávneného nie 150 € bežného výživného, ale 165 €. Tento rozsudok bol totiž podľa cit. ustanovení predbežné vykonateľný, a to bez ohľadu na odvolania podané proti nemu oboma rodičmi. Zároveň ešte v novembri 2015 a decembri 2015 povinný naďalej musel doplácať splátky uložené mu rozsudkom č. k. 15 P 441/2012-196, pretože týchto splátok sa ani nový rozsudok č. k. 15 P 303/2013-665 nedotkol.
10. Z uvedeného teda vyplýva, že v novembri 2015 mal povinný každému oprávnenému zaplatiť 165 (už zvýšené bežné výživné) +30 (splátka z rozsudku 15 P 441/2012-196), teda 195 €. Zaplatil však len 180 €, čím mu vznikol nedoplatok 15 €. V decembri 2015 mal zaplatiť 165 + 4,15 (zvyšok zo sumy 814,15 z rozsudku 15 P 441/2012-196), teda 169,15 €. Zaplatil však 180 €, teda svoju povinnosť preplatil o 10,85 €, čím sa zároveň čiastočne znížil nedoplatok z novembra 2015 na 4,15 €. Už za január 2016 mal povinný zaplatiť len 165 € (už totiž dosplácal splátky z rozsudku 15 P 441/2012-196), no zaplatil 180 €, teda o 15 € viac. Tým bol vyrovnaný zvyšný nedoplatok 4,15 € a zároveň vznikol preplatok 10,85 €. To isté platí aj pre mesiace február až máj 2016, kedy mal povinný platiť vždy po 165 €, no platil
180 € a každý mesiac tak vznikal preplatok 15 €. Celkovo teda na konci mája 2016 existoval preplatok povinného (10,85 + 4 x 15) 70,85 €.
11. Rozsudok č. k. 15 P 303/2013-665 nadobudol právoplatnosť po potvrdení odvolacím súdom 1. júna 2016. Do troch dní mal potom povinný vyrovnať nedoplatok na zaostalom výživnom v sume 285 €. Podľa názoru súdu vzhľadom na existenciu preplatku povinného na vyživovacej povinnosti bol povinný oprávnený o tento preplatok znížiť sumu platenú po právoplatnosti rozsudku. Žiadne ustanovenie O. s. p., Občianskeho zákonníka ani Zákona o rodine totiž nebráni povinnému, aby nedoplatok zaostalého výživného vyrovnával čiastočne už pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku o ňom. V takomto prípade nejde o inak neprípustné započítanie pohľadávky proti pohľadávke na výživné (§ 76 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine), pretože tu nejde o vyrovnanie vyživovacej povinnosti nepeňažne - vzájomnou pohľadávkou z iného titulu. V tomto prípade boli totiž peniaze poukázané oprávneným (ich matke) na účely plnenia vyživovacej povinnosti, ale vo vyššej výške, než ktorú mal povinný podľa vtedy vykonateľných rozsudkov platiť. Práve vzhľadom na účel poskytnutého plnenia (výživné) a existenciu nedoplatku zaostalého výživného (hoci v tom čase ešte nebolo právoplatne ustálené) je zrejmé, že tieto preddavky treba započítať do následne právoplatne ustáleného nedoplatku zaostalého výživného. Po takomto započítaní je zrejmé, že povinnému zostávalo doplatiť len (285 - 70,85 =) 214,15 € na každého oprávneného. Túto sumu potom povinný doplatil na účet matky oprávnených už 1. júna 2016, teda v rámci trojdňovej paričnej lehoty. Týmto splnením jeho dlh na zaostalom výživnom zanikol (§ 559 Obč. zák.).
12. Vzhľadom na uvedené súd vo výroku I námietkam povinného vyhovel. Dôvody uplatnené v námietkach (zánik vymáhaného nároku v dôsledku splnenia) sú zároveň aj dôvodmi zastavenia exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, pričom v týchto prípadoch súd môže zastaviť exekúciu aj bez návrhu (porov. § 58 ods. 1 Ex. por.). Preto súd v záujme hospodárnosti konania (vydanie jedného rozhodnutia namiesto dvoch) súčasne s vyhovením námietkam využil aj citované ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) a f) a § 58 ods. 1 Ex. por. a rozhodol aj o zastavení exekúcie. Vzhľadom na to nebude podľa súdu potrebné opätovne rozhodovať o zastavení exekúcie podľa § 50 ods. 5 Ex. por., ktoré ustanovenie má uplatnenie v tých prípadoch, kedy dôvody námietok nie sú zároveň dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 Ex. por.
13. Pri zastavení exekúcie má súd podľa § 200 ods. 5 Ex. por. rozhodnúť aj o tom, kto a v akej výške znáša trovy exekúcie. Pretože však súdnej exekútorke, ani povinnému ešte nebolo umožnené trovy vyčísliť, súd per analogiam k § 218 ods. 1 druhej vete C. s. p. vyhradil výrok o trovách samostatnému uzneseniu po právoplatnosti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa toto uznesenie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).