Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_12C-72-2014.pdf
PDF · 138.5 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/72/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beatou Bizoňovou, v právnej veci žalobcov: X. T. U., Q.. X.X.XXXX, U. J. XXX, X. W. U., Q.. XX.X.XXXX, U. J. XXX, X. S. U., Q.. XX.X.XXXX, U. F.. J. XX/C, Bratislava, proti žalovanej: K. U., N.. U., Q.. XX.X.XXXX, U. J. XXXX/X, Bratislava, o určenie neplatnosti vydedenia, takto
rozhodol:
Súd určuje, že dôvody vydedenia žalobcov ich otcom T. U., M. D. X.X.XXXX, uvedené v liste o vydedení zo dňa 28.3.2012, nie sú dané.
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcom v 1., 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne trovy konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.4.2014 sa žalobcovia v 1., 2. a 3. rade domáhali určenia, že dôvody vydedenia žalobcov ich otcom T. U., M. D. X.X.XXXX, uvedené v liste o vydedení zo dňa 28.3.2012, nie sú dané.
2. Žalobcovia podanú žalobu odôvodnili tým, že v dedičskom konaní po ich otcovi T. U. M. D. X.X.XXXX, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 1D/199/2013, Dnot 36/2013, namietali, že dôvody vydedenia uvedené v notárskej zápisnici Q. H.. P. Z., zo dňa 28.3.2012 sp. zn. N 138/2012, NZ 10997/2012, NCRIs 1127582012, nie sú dané. Ich otec ako dôvod vydedenia uviedol, že žalobcovia o neho trvalo neprejavovali opravdivý záujem, ktorý ako potomkovia mali prejavovať. Povolanou dediť zo zákona sa tak stala sestra poručiteľa K. U.. Dôvod vydedenia podľa nich nepostojí a neobstojí ani ďalší pod dôvod vydedenia, že matka a synovia T. G. W. v roku 2003 otca napadli a že syn S. mu nedvíha telefón a nekomunikuje s ním. Tieto dôvody vydedenia si otec vymyslel a nezakladajú sa na skutočnosti. Po opakovaných viacročných útokoch otca na nich pod vplyvom alkoholu, v júli 2003, otec napadol syna T. a matka s bratom W. ho bránili pred jeho hrubým a bezdôvodným útokom. Prvý krát sa stalo, že sa začali voči nemu brániť a matka potom, ako zbil aj ju, privolala políciu. Privolaná hliadka spísala ich výpovede a otca odviedli na 48 hodín do vyšetrovacej väzby. Počas vyšetrovacej väzby od ich otca odišli žiť do podnájmu T. N., matka podala žiadosť o rozvod a ich manželstvo bolo rozvedené. Ich otec si celý život, ktorý si s ním pamätajú, rád vypil. Už v Ž. Q. F. prišiel o zamestnanie údržbára v Mestskom kultúrnom stredisku kvôli alkoholu. Okrem alkoholu mal evidentne aj psychické problémy, ktoré ani po opakovaných prosbách rodiny nechcel liečiť. V roku 1994 sa rodina presťahovala D. U.. V júli 1995 na oslave švagrových narodenín ich otec na chate svojich rodičov, v podnapitom stave zbil švagra. Odvtedy mal ich otec celoživotné problémy so svojou sestrou K. a jej manželom. Keď sa ich otec nasťahoval k svojim rodičom, nestýkali sa s ním, nekomunikovali spolu a rodičov navštevovali iba vtedy, keď tam ich otec nebol. Ich otec sa pobil aj s vrátnikom J. T. E.,P. aj s neznámym čašníkom v reštaurácii. Po odsťahovaní sa do podnájmu v roku 2003 mal syn S. XX rokov a chodil na základnú školu na H. I.., ktorá bola len pár krokov od posledného spoločného bydliska rodičov na U. X, kde ich otec zostal bývať. Celé 2 roky, kedy S. ešte do tejto školy chodil, ho otec nekontaktoval, nezaujímal sa
o neho, odmietal platiť výživné až do podania exekúcie ich matkou. Ich otec dlhé roky odmietal s nimi kontaktovať, nedvíhal im telefón alebo hovor hocikedy zrušil. Neustále menil telefónne čísla, nejavil o nich žiaden záujem, prestal sa nimi stýkať, nepovažoval za potrebné sa s nimi stretávať, začal sa správať ako cudzí človek. Oni nemali reálnu možnosť o neho prejavovať ozajstný záujem, pretože otec nemal záujem udržiavať príbuzenské vzťahy. Z ich strany išlo o nezavinené neprejavovanie kvalifikovaného vzťahu, nezavinili skutočnosť, že sa ich otec s nimi nekontaktoval tak, ako to v riadnej rodine medzi rodičmi a deťmi existuje. V listine o vydedení nie je dôvod o vydedení presne špecifikovaný, je len všeobecný. Nemožno z neho vyvodiť konkrétny nezáujem žalobcov, ako detí o otca. Ako náhle ich otec začal mať o nich záujem, oni reagovali pozitívne a boli mu k dispozícii vždy, keď potreboval. Nemôžu spravodlivo znášať zákonné následky vydedenia, keď prvotnú situáciu nestretávania sa spôsobil otec tým, že ich ako potomkov zavrhol a oni sa svojim konaním k vzniku tohto stavu nepričinili a nezavinili ho. Otec ich po fyzickom útoku, keď od neho odišli, znenávidel a klamstvami o nich nainfikoval aj svojich rodičov. V roku 2008 si to ich otec rozmyslel a začal im opakovane telefonovať a sms-kovať. Odvtedy boli s otcom v neustálom kontakte. V uvedenom roku im otec povedal, že jeho rodičia predali všetok majetok, pozemky T. S., záhradu na Y., garáž a všetky peniaze z predaja dali jeho sestre K., aby si za ne kúpila byt T. R. a jemu nedali nič. Tvrdil, že pije aby unikol realite a nemyslel na to, že rodičia ho nemali radi, odstrkovali ho. Jeho psychický stav sa od roku 2008, kedy jeho rodičia dali všetky peniaze setre K., začal prudko zhoršovať, bol nájdený zbitý na ulici a hospitalizovaný, viackrát liečený na psychiatrii. Syn T., ako kamionista jazdil v tom období na 10-14 dní do zahraničia, 2-3 dni bol doma a znovu absolvoval 10-14 dňovú túru do zahraničia. Cez voľno sa musel postarať o svoj dom v J. a keď sa chcel stretnúť s otcom ten bol buď v práci alebo mal vypité, v dôsledku čoho bol zádrapčivý a agresívny. To isté sa dialo aj v prípade stretnutí s W. a S.. V roku 2010 bol otec na základe pozitívnej dychovej skúšky na alkohol okamžite prepustený z pracovného pomeru v Štátnom geologickom ústave Dionýza Štúra. Tým prišiel aj o ubytovanie na podnikovej ubytovni a nasťahoval sa k svojim rodičom. Po prepustení z práce mu ich matka zháňala prácu cez internet a tlačila pracovné ponuky, ktoré mu 2 x osobne odovzdala. Na základe jednej z týchto ponúk sa zamestnal ako sbs-kár - vrátnik v plynárňach. Po nasťahovaní k rodičom sa im hodiny sťažoval aké má s nimi problémy, ako dedko na neho bez príčiny fyzicky útočí, často mával technické problémy s autom. Na základe problémov s rodičmi, pocitom krivdy zo strany rodičov, naďalej často požíval alkohol, potom bol agresívny a vyhrážal sa rodičom, fyzicky ich viac krát napadol, pričom musela zasahovať polícia. Nakoniec ho švagor s dedkom vysťahovali na ulicu. Potom prespával v aute a telefonoval synovi T., aby mu pomohol. On mu s priateľkou vybavil ubytovňu a keď sa babka vrátila s nemocnice vzala ho späť k nim do bytu. Dedko ich otca za toto napadnutie vydedil. V roku 2012 ich otec informoval, že ich musí vydediť lebo na tom trvajú jeho rodičia, ako podmienke aby mohol u nich bývať.
3.Na preukázanie žalobného nároku žalobcovia navrhli vykonanie dokazovania výsluchom žalobcov, listinou o vydedení zo dňa 28.3.2012, výsluchom matky J. Š., výsluchom žalovanej, lekárskymi správami poručiteľa zo dňa 9.1.2009 a 29.6.2009, okamžitým skončením pracovného pomeru poručiteľa so ŠGÚDŠ z 24.8.2010, lekárskymi správami z 9.1.2009 a 29.6.2009, výsluchom svedkov U.. M. W., T. Ď., spisom Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 1D 199/2013. Podaním doručeným súdu dňa 3.5.2016 žalobcovia navrhli dokazovanie výsluchom ďalších svedkov D. Y. G. H. Š.. Podaním doručeným súdu dňa 27.5.5016 žalobcovia navrhli dokazovanie rozsudkom o rozvode ich rodičov zo dňa 26.8.2005, chirurgickou správou poručiteľa zo dňa 12.9.2011, správou psychiatra zo 4.3.2013, trvalými príkazmi na úhradu nájomného z 21.8.2013, rozhodnutím Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu č. vkladu: V-16774/10 zo 14.7.2010.
4.Podaním doručeným súdu dňa 23.12.2014 žalobcovia namietali neplatnosť vydedenia pre nedostatok spôsobilosti poručiteľa na právne úkony z dôvodu jeho psychiatrického ochorenia a psychiatrickej diagnózy.
5. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 25.6.2014 žiadala žalobu ako bezdôvodnú zamietnuť, pretože dôvody vydedenia žalobcov sú dané. Uviedla, že v roku 2003 došlo k fyzickej potýčke medzi poručiteľom, jej bratom, a jeho rodinou. Brat jej veľakrát opakoval, že s bitkou, ktorú dostal od synov sa nikdy nezmieri, že v ňom zanechala hlboké a zrejme neprekonateľné negatívne stopy. Kto bol pri tomto incidente nápadným a kto obeťou však ona zhodnotiť nemôže. Brat sa jej neustále sťažoval, že mu synovia nedívajú telefón. Po čase sa vyjadril, že aspoň najstarší syn T. je ochotný s ním telefonovať. Odmietla tvrdenie žalobcov, že k vydedeniu zo strany otca došlo na nátlak babky (matky poručiteľa), uviedla, že išlo o osobné rozhodnutie jej brata a ona sa o ňom dozvedela až v dedičskom konaní. Uviedla, že rodičia
sa jej brata báli vzhľadom na jeho nevyspytateľné správanie, viac krát na neho volali políciu a preto nevie ako starí ľudia mohli na neho vyvíjať nátlak aby vydedil svojich synov. Žalobu označila za účelovú, pretože vzťah žalobcov k otcovi bol roky na bode mrazu, o čom svedčí fakt, že žalobcovia nevedeli a nevedia o svojom otcovi nič, okrem toho čo im narozprával do telefónu, nepoznali jeho skutočné problémy, choroby, ani lieky, ani k akému lekárovi chodil, aké životné peripetie prekonával, bol 2-krát nezamestnaný a ona s manželom mu pomohli nájsť prácu. Bola presvedčená, že vydedenie synov bola reakcia na ich dlhodobo negatívny vzájomný vzťah a zlé spomienky na rozchod s rodinou a dlhodobý absolútny nezáujem o neho ako otca. Na pohreb dedka prišiel iba T. G. S. a s otcom na pohrebe nekomunikovali, len sa pozdravili a po pohrebe odišli bez rozlúčenia. Na pohrebe babky bol len jeden so žalobcov, T. U.. Ona sa o svojich rodičov starala až do smrti, nakupovala im, varila, upratovala, umývala okná, rozdeľovala lieky, vozila ich k lekárovi, nosila im zo svojej záhrady ovocie a zeleninu, vybavila im donášku obedov cez týždeň a tieto služby využíval aj otec žalobcov, ktorý s ich rodičmi býval, ale na ničom sa nepodieľal. Po smrti rodičov zostal poručiteľ bývať v byte rodičov, ale ani potom nebol ochotný platiť nájomné a energie. Jeho pohreb vybavovala ona, pretože žalobcovia nevedeli, že ich otec zomrel.
6. Žalovaná v písomnom vyjadrení k dodatku k žalobe o určenie neplatnosti vydedenia zo dňa 4.5.2016, označila spochybňovanie psychického stavu poručiteľa za účelové a necitlivé.
7. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaná navrhla výsluch strán, svedkov U. U., H. G., Š. J., faktúry za pohreb a kar poručiteľa. Podaním doručeným súdu dňa 7.6.2016 žalovaná navrhla dokazovanie potvrdením o zamestnaní poručiteľa z 20.5.2016, čestným prehlásením Z.. M. M. X.X.XXXX, lekárskymi správami jej matky.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, výsluchom žalovanej, prepúšťacou správou poručiteľa zo dňa 9.1.2009, lekárskou správou poručiteľa zo dňa 29.6.2009, okamžitým skončením pracovného pomeru poručiteľa zo dňa 24.8.2010, písomným vyjadrením žalovanej zo dňa 25.6.2014, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 1D/199/2013, písomným stanoviskom žalobcov k vyjadreniu žalovanej zo dňa 3.5.2016, písomným vyjadrením žalovanej k dodatku k žalobe zo dňa 4.5.2016, založením trvalého príkazu na úhradu zo dňa 21.8.2013, založením súhlasu k inkasu zo dňa 21.8.2013, rozhodnutím Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu č. vkladu: V-16774/10 zo 14.7.2010, rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 8C 303/2004 zo dňa 26.8.2005 právoplatným dňa 9.12.2005, prepúšťacou správou poručiteľa zo dňa 12.9.2011, lekárskou správou MUDr. Hlavatého zo dňa 4.3.2013, písomným stanoviskom žalovanej zo dňa 7.6.2016, prepúšťacou správou G. U. zo dňa 3.10.2012, ošetrovateľskou prepúšťacou Y. G. U. zo dňa 3.10.2012, komplexným posudkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. PPČ/SOC/2013/96272/KP/22/VFI zo dňa 25.3.2013, potvrdením o zamestnaní poručiteľa zo dňa 20.5.5016, výsluchom svedkov U. U., H. G., D. Y., H. Š., čestným prehlásením Z.. M. z 1.6.2016, písomnými vyjdeniami žalovanej zo dňa 5.9.2016, 24.1.2017 a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 1D/199/2013 súd zistil, že T. U. Q.. X.X.XXXX, M. D. X.X.XXXX a uznesením Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 1D/199/2013 zo dňa 2.10.2013 sa začalo dedičské konanie po ňom.
8. Z notárskej zápisnice notárky JUDr. Evy Imriškovej sp.zn. N 138/2012, Nz 10997/2012, NCRIs 11275/2012 zo dňa 28.3.2012 súd zistil, že T. U.P. Q.. X.X.XXXX, dňa 28.3.2012 po vyhlásení, že je plne spôsobilý na právne úkony, pred notárom spísal listinu o vydedení, ktorou vydedil svojich synov T. U. Q.. X.X.XXXX, U. J., W. U. Q.. XX.X.XXXX U. Y. G. S. U. Q.. XX.X.XXXX U. Bratislava, všetkých z dôvodu že o neho trvalo neprejavujú opravdivý záujem, ktorý by potomkovia mali prejavovať a to od roku 2003 nepretržite 9 rokov a dokonca ho v júli 2003 synovia T. G. W. A. Q. T. U. na I. U. X T. U., kedy bola privolaná polícia, ktorá ho previezla na ošetrenie do chirurgickej ambulancie Fakultnej ambulanciu praktického S. J.. W.. F., Y. Y. J. Č..X T. U., o čom boli vystavené i lekárske správy a následne bol práceneschopný. On sám mal snahu synov kontaktovať, napríklad S.G. U. telefonicky, ten však po zistení kto volá vypol mobil a jeho dvaja starší synovia sa mu od uvedeného času neozvali, hoci on sám sa kontaktu s nimi nebráni.
9. Okresný súd Bratislava I uznesením sp.zn. 1D/199/2013, Dnot. 38/2013 zo dňa 4.3.2014, právoplatným dňa 1.4.2014, dedičské konanie po T.O. U. Q.. X.X.XXXX, M. D. X.X.XXXX, prerušil a odkázal žalobcov na podanie žaloby proti K. U. N.. U., Q.. XX.X.XXXX, o určenie, že synovia poručiteľa sú dedičmi po poručiteľovi, každý v 1/3-ine.
10.Žalobca v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že otec bol agresívny, typ človeka celý život mu strpčoval. V roku 2003 spolu s bratmi a matkou od neho odišli, napriek tomu s ním ostali v kontakte a pomáhali mu s problémami. Pomáhali mu vzhľadom na okolnosti predchádzajúceho života až príliš. Otec bol konfliktný, agresívny požíval alkohol bol psychicky chorý, čo si vybíjal na rodinných príslušníkoch, ktorých fyzicky aj psychicky týral. V roku 2003, kedy od neho odišiel spolu s bratmi a matkou, mal 23 rokov, už vtedy jazdil ako vodič kamióna, v SR bol málo, príležitostne sa s otcom stretával asi jeden krát ročne a jeden až dva krát mesačne si telefonovali. Na jeho požiadanie mu poskytol pomoc keď potreboval vypratať služobný byt potom, ako dostal výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu požívania alkoholu. Išlo o byt na U. X T. U.. Vzťah s otcom nebol jednoduchý, otec mu v detstve, ani pri vyrastaní, ani následne nedovolil prejaviť svoj záujem, očakával len to, že mu bude pritakávať a počúvať ho. Otec potreboval len vypočuť, spomínal staré krivdy, kto mu kedy a ako ublížil, kto mu čo dlhuje, on ho presviedčal, že existujú aj iné témy o ktorých sa môžu rozprávať. Otec psychické ochorenie tajil z psychiatrického ochorenia obviňoval celú rodinu, mal vedomosť o tom, že otec užíval lieky na schizofréniu (Soliam), mal svojho psychiatra J.. F. pravdepodobne na Tomášikovej ul. K všeobecnému lekárovi chodil na J., X. J.. F., ktorého asi v r.2011 zmenil, meno nového všeobecného lekára nepoznal. K fyzickému útoku, ktorý poručiteľ uviedol v listine o vydedení uviedol, že to nebolo tak, že on s bratom W. otca fyzicky napadli, ale bolo to tak, že otec napadol ich a oni sa bránili. Okrem neho a žalobcu v 2.rade pri tom bola prítomná aj ich matka a bola privolaná polícia, ich otec bol 48 hodín zadržaný v cele predbežného zadržania. Toto boli okolnosti, ktoré naštartovali odchod všetkých žalobcov a ich matky zo spoločnej domácnosti s otcom. Po dobu zadržania otca si našli náhradné ubytovanie, odsťahovali sa a asi o dva roky sa matka s otcom rozviedla. K vydedeniu uviedol, že v lete pred smrťou mu otec telefonoval keď bol pracovne vo Švédsku, telefonovali asi hodinu a okrem iného mu povedal, že došlo k vydedeniu, že nemal inú možnosť, že to musel urobiť, pretože by nemal kde bývať. Bolo to po smrti babky, aby mohol ostať bývať v byte po svojich rodičoch, pretože nemal možnosť iného bývania, nemal peniaze, ani zamestnanie. Uviedol, že v predmetnom konaní chce hlavne očistiť svoje meno, pretože nie je pravdou, že by neprejavoval o otca opravdivý záujem, ktorý ako potomok prejavovať mal.
11.Žalobca v 2. rade vo svojej výpovedi uviedol, že dôvody, ktoré otec uviedol v listine o vydedení zo dňa 28.3.2012, nie sú pravdivé, nie je pravdou, že žalobcovia o otca neprejavovali záujem. Od roku 2003 kedy spolu s bratmi a matkou od neho odišli, boli v neustálom kontakte telefonickom jeden krát mesačne a fyzickom jeden krát ročne. V tom čase mal o 21 rokov pracoval v Bratislave a každý z nich si žil svojim životom, ale podľa potreby otcovi pomáhal, keď ho o to požiadal, čo bolo asi 2 krát. Po smrti otcových rodičov sa kontaktovali častejšie, otec ho telefonicky kontaktoval asi dva krát týždenne. Kontakt s otcom bol zložitý, žil vo svojom svete a bolo zložité s ním vyjsť, stále hovoril to isté, neustále sa na niečo sťažoval, jeho bolo potrebné len počúvať. K fyzickému útoku, ktorý otec spomenul v listine o vydedení z 28.3.2012 uviedol, že k nemu došlo tak, že otec zaútočil na žalobcu v 1.rade a on s mamou žalobcu v 1.rade bránili, bola privolaná polícia, žiaden záznam o tom nemá, bol vypočutý ako svedok, otec bol vzatý do väzby a po odsťahovaní od neho žili v harmónií. O vydedení sa dozvedel od žalobcu v 1.rade, ktorý mu to povedal telefonicky a uviedol, že otec to odôvodnil tým, že to urobiť musel, aby mohol dožiť v byte po rodičoch na H..O.. F. X T. U.. 12.Žalobca v 3. rade vo svojej výpovedi uviedol, že dôvody vydedenia jeho otcom uvedené v listine o vydedení zo dňa 28.3.2012 nie sú pravdivé, nie je pravdou, že od roku 2003 neprejavoval o otca záujem, pretože boli v pravidelnom v kontakte napriek tomu, čo si v detstve prežil. V roku 2003 mal 13 rokov a konflikt kedy otec napadol brata T. bol vyvrcholením útokov otca voči rodine. Otec celý život s niekým bojoval, s rodinou, s kolegami, so susedmi. Potom ako zo spoločnej domácnosti spolu s bratmi a matkou odišiel otca nevyhľadával, mal 13 rokov a otca sa bál, lebo bol agresívny a mohutnejší ako on. Otec mu často písal nelogické SMS-ky. Rodina mala tušenie o jeho psychickej chorobe. Dozvedeli sa o tom, že po rozvode mal psychológa a zo správy vyplýva jeho patologická žiarlivosť. Otec bol nahnevaný na celý svet, neustále mal pocit krivdy. Od roku 2008 bol s ním v pravidelnom kontakte, telefonickom každé dva týždne až jeden krát mesačne, kontaktovali sa pri príležitosti narodenín, menín, inak podľa potreby sa stretávali vtedy keď ho otec požiadal o pomoc, pomáhal mu pri sťahovaní z bytu na U., ktorý musel opustiť po ukončení pracovného pomeru z dôvodu požitia alkoholu, pri sťahovaní M. O. T. T., pri rôznych rodinných udalostiach, pomáhal mu hľadať prácu keď zostal nezamestnaný, v apríli 2013 ho požiadal o pomoc s autom. Pre otca jeho synovia predstavovali vždy istotu, vždy sa mohol na nich obrátiť a oni mu vždy pomohli. On pri fyzickom útoku v roku 2003, ktorý otec uviedol v listine pri vydedení zo dňa 28.3.2012, prítomný nebol. Rodina celý život tušila, že otec je psychicky chorý, pretože jeho správanie bežné nebolo, o schizofrénií sa dozvedeli po jeho smrti, keď našli prepúšťaciu správu kde sa spomínajú
lieky užívané pri schizofrénií. Ani telefonické rozhovory s ním neboli jednoduché, hovoril vždy o svojich krivdách, vymýšľal si nepravdy o ich matke, čo sa jemu ako synovi zle počúvalo, nechcel to počúvať. O vydedení sa dozvedel telefonicky v roku 2013 od žalobcu v 1.rade a oficiálne po smrti otca od notárky v dedičskom konaní.
13.Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že žalobcovia so svojím otcom nežili v spoločnej domácnosti od roku 2003 a lekárske správy, na ktoré sa odvolávajú sú z roku 2009 a dozvedeli sa o nich až po smrti otca, kedy im ch odovzdala, inak by o nich nevedeli. Uviedla, že k vydedeniu došlo v roku 2012, teda deväť rokov po opustení spoločnej domácností, že v rokoch 2010 až 2011 pracoval poručiteľ v plynárňach, predtým bol pol roka nezamestnaný a jej manžel mu našiel prácu súkromnej bezpečnostnej službe kde mal nastúpiť 1.9.2013, k čomu nedošlo pretože zomrel. Mal preukaz odbornej spôsobilosti na výkon práce v bezpečnostnej službe, kde sa šetrí aj duševný stav, otec žalobcov nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Nemala vedomosť o duševnej chorobe otca žalobcov, vedela že trpel depresiami, nevedel sa zmieriť s rozvodom a s odchodom detí, s ktorými sa nestýkal ani na Vianoce. Jeho deti nenavštevovali ani starých rodičov, sťažoval sa jej, že je smutný, že nevie, čo je s deťmi, či sú ženatí, či už je už starý otec. Uviedla, že od brata vie, že k telefonickým rozhovorom dochádzalo len vtedy, keď im zavolala on, čím bol starší tým viac ho to bolelo. Nevedela kde jej brat chodil k lekárovi. Uviedla, že ona sa starala o rodičov s ktorými otec žalobcov býval, ona po robote spolu s manželom zabezpečovala veľké nákupy pre rodičov, zabezpečila im aj donáškovú službu a popri tom sa najedol aj otec žalobcov, ktorý rodičom prispieval na stravu, nie však na nájomné. Rodičia ho zobrali k sebe do dva a pol izbového bytu na H..O.. F. X, lebo mu chceli pomôcť, bol im však na ťarchu. Ona pri spísaní listiny o vydedení dňa 28.3.2012 prítomná nebola, o vydedení žalobcov sa dozvedela od rodičov. Ona brata na toto vydedenie nenahovárala a bola toho názoru, že to nerobili ani rodičia, správanie žalobcov ho trápilo, žalobcovia otca nenavštevovali a nenavštevovali ani starých rodičov, s ktorými ich otec 3 roky pred smrťou býval. Pritom babka bola ochrnutá a starostlivosť o ňu zabezpečovala ona spolu s manželom, zabezpečovala aj starostlivosť o domácnosť, o ktorú sa otec žalobcov nestaral. V júli 2013 počas 5 týždňového pobytu babky žalobcov v nemocnici otec žalobcov býval so svojim otcom sám a ten ho v júli 2013 vyhodil z bytu, volal aj políciu z dôvodu, že mu zmizli peniaze. Otec žalobcov dva dni prespával v aute a potom navštívil svoju mamu v nemocnici a žiadal ju, aby sa mohol k ním do bytu vrátiť. Jej otec zomrel T. H. XXXX, J. X.X.XXXX G. U. - K. Ž. X.X.XXXX. Potvrdila, že otec žalobcov mal ťažkú povahu, bol tvrdohlavý, žil vo svojom svete, k jeho agresivite počas života s deťmi sa vyjadriť nevedela, uviedla, že agresívny mohol byť jedine keď si vypil, keď býval s rodičmi, bol tichý a kľudný, alkoholikom nebol, ale mala vedomosť o tom, že z dôvodu alkoholu bol z práce prepustený 2 krát.
14. Z prepúšťacej správy poručiteľa zo dňa 9.1.2009 súd zistil, že podľa anamnézy mal poručiteľ steatózu pečene, suspektívne alkoholickú. Sám poručiteľ v anamnéze uviedol, že 1 x týždenne sa opije aby unikol z reality, pracuje ako údržbár.
15. Z lekárskej správy poručiteľa, z Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava, I. interná klinika, zo dňa 29.6.2009, súd zistil, že poručiteľ mal anamnézu depresívneho syndrómu, naposledy bol hospitalizovaný na psychiatrickej klinike do 24.6.2009 pre dlhodobé psychické problémy, dňa 28.6.2009 bol privezený RLP ako dyspnoe a bolesti na hrudníku, kedy uviedol, že cca 2 hodiny po užití "nového lieku", ktorý užíva cca 2 týždne ordinovaného psychiatrom, začal mať pocit dyspnoe, bolesti na hrudníku zvieracieho charakteru, mal pocit opuchnutého krku, nemohol sa nadýchnuť.
16. Z prepúšťacej správy poručiteľa zo dňa 12.9.2011 z Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava, Nemocnica Ružinov, I. ortopedicko-traumatologická klinika, súd zistil, že poručiteľ prekonal akútnu psychotickú poruchu.
17.Z lekárskej správy MUDr. Hlavatého zo dňa 4.3.2013 súd zistil, že u poručiteľa bolo zapísané obj. psych. - F 23.1.
18. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru poručiteľa zo dňa 24.8.2010 súd zistil, že Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, kde pracoval ako informátor, s ním dňa 24.8.2010 ukončil pracovný pomer okamžite, pre závažné porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu, že dňa 13.8.2010 počas pracovného času bola u neho vykonaná dychová skúška na zistenie požitia alkoholických nápojov, ktorá bola pozitívna. Na možnosť skončenia pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny
bol už písomne upozornený vo februári 2010. Upozornenie dostal na základe pozitívnej dychovej skúšky na zistenie alkoholických nápojov vykonanej dňa 19.2.2010.
19. Zo založenia trvalého príkazu na úhradu zo dňa 21.8.2013 a založenia súhlasu k inkasu zo dňa 21.8.2013, súd zistil, že poručiteľ od 21.8.2013 mesačne uhrádzal zo svojho účtu sumu 167,- EUR titulom nájomného, sumu 10,- EUR na SIPO a sumu 5,90 EUR pre UPC.
20. Z rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 8C 303/2004 zo dňa 26.8.2005 právoplatného v časti výroku rozvodu dňa 9.12.2005, súd zistil, že manželstvo rodičov žalobcov, J. U. G. T. U. Q.. X.X.XXXX, I. D. XX.XX.XXXX R. U. J. Q. T. T. H. S., K. Ž. Q. F., bolo rozvedené, maloletý S. U. Q.. XX.X.XXXX bol na čas po rozvode zverený do výchovy a opatery matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 2.800,- Sk mesačne. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že navrhovateľka J. U. sa k predrozvodovej situácii vyjadrila písomne dňa 17.8.2005, kde uviedla, že agresívne správanie odporcu T. U. je dlhotrvajúce, má za to že je spôsobené jeho chorobnou žiarlivosťou a sklonom k alkoholizmu, že situácia v rodine je neúnosná a napätá, že často medzi ňou a odporcom i deťmi dochádza k fyzickým útokom a incidentom, dokonca sa niektoré riešia i trestnoprávnou cestou, čo neprispieva k zdravému vývoju maloletého a správanie odporcu ju prinútilo v júli 2003 opustiť spoločnú domácnosť. Matka pred súdom uviedla, že otec maloletého S.G. kontaktuje v minimálnej miere, okrem pár SMS o maloletého nejaví záujem a súhlasila aby sa stretávali a kontaktovali, chce aby maloletý mal otca. Ako príčinu rozpadu manželstva súd ustálil povahové a názorové rozdiely už od momentu uzavretia manželstva, vzájomné odcudzenie sa manželov, konflikty, hádky a fyzické útoky spôsobené najmä odporcovým sklonnom k agresivite, nemožnosť a nevôľu obnovenia vzájomného spolužitia zo strany navrhovateľky k odporcovi. Súd odporučil obom rodičom akceptovať a realizovať odporúčania súdneho znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia, vyplývajúce zo znaleckého posudku vykonaného v poručenskom konaní a to kontaktovanie sa maloletého Lukáša s otcom iba na základe dobrovoľného rozhodnutia maloletého.
21.Z potvrdenia o zamestnaní poručiteľa zo dňa 20.5.2016 súd zistil, že T. U. Q.. X.X.XXXX pracoval v čase od 22.3.2011 do 21.3.2013 v spoločnosti ASTA Security s.r.o. Trnavská cesta 82, Bratislava ako strážnik.
22.Čestným prehlásením zo dňa 1.6.2016 Z.. P. M. prehlásila, že je suseda rodiny U. T. M. K. T. F. a pozná ich dlhé roky. Z rozhovorov s nimi vie, že boli veľmi nešťastní z toho, že deti zo synovej strany vôbec nejavili záujem o neho ani o starých rodičov a nikdy ich v záhrade nevidela, že R. U. sa ťažko zmierovala s tým, že vnuci zo synovej strany im nikdy nezapriali k sviatkom, neprišli k nim v čase choroby a prakticky na 10 rokov ich vyškrtli zo svojho života.
23. Svedok U. U., manžel žalovanej, vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že T. U. poznal asi 40 rokov, ešte pred svadbou so žalovanou, mali kamarátsky vzťah. Potom ako sa oženil a mal tri deti, sa stretávali a mali dobré rodinné vzťahy až do roku 1995 kedy sa presťahovali do Bratislavy a na jeho oslave 40. narodenín došlo k sporu, ktorý sa týkal mreže z dedkovej záhrady, ktorú mal T. U. ukradnúť. Keďže hrozilo, že by sa spory medzi nimi mohli rozrásť, komunikáciu prerušili, stretávali sa len sporadicky a komunikáciu opäť obnovili v roku 2010 kedy sa T. U. nasťahoval k rodičom z dôvodu, že po organizačnej zmene musel opustiť služobný byt, dostal náhradné ubytovanie a aj o to prišiel potom, ako s ním zamestnávateľ skončil pracovný pomer z dôvodu alkoholu. Potom ako sa nasťahoval k rodičom sa stretávali často, pretože k rodičom, ktorí boli chorí a potrebovali pomoc, chodieval často. Mal od neho informácie ako žije, sťažoval sa, že má ťažké srdca na žalobcov, s ktorými sa nestýkal, ignorovali ho, nevedel sa s nimi spojiť. Priznal, že vyjadrenia na súd písal spolu so žalovanou. K fyzickému útoku v roku 2003, ktorý poručiteľ uviedol v listine pri vydedení zo dňa 28.3.2012 uviedol, že poručiteľ spomínal, že ho synovia napadli, ale od babky - svokry vie, že to bolo opačne, že on napadol synov. Či bol poručiteľ psychicky chorý nevedel, či požíval alkohol vo zvýšenej miere sa mu odpovedalo ťažko, pretože vraj s ním nebol v priamom kontakte, po návšteve u rodičov sa stretli v krčme, opitý však nebol, otec ho vyhadzoval z bytu, k čomu bola privolaná aj policajná hliadka a pri posteli bola fľaša vína, ale fľaše tam neboli v kvantách, ani sa netackal, pri rodinných oslavách ho opitého nevidel. Ku kontaktom žalobcov s otcom a k ich vzťahom uviedol, že od poručiteľa vie, že nebol schopný nadviazať kontakt so synmi, že keď im volal telefón mu nezdvihli, nič o nich nevedel, ale kto túto situáciu zavinil posúdiť nevedel.
24. Svedkyňa D. Y., teta žalobcov, sestra ich matky, vo svojej výpovedi uviedla, že žalobcovia si s otcom dosť vytrpeli, nezaslúžia si byť vydedení. Otec žalobcov bol dosť agresívny človek, čo sa prejavovalo už skoro po svadbe, ani švagriná k nim nemohla chodiť, býval často opitý a pod vplyvom alkoholu napádal jej sestru. Tá sa s ním rozviedla kvôli alkoholu a agresivite. Ona osobne pri jednej z návštev v Bratislave musel utiecť domov pred otcom žalobcov, ktorý bol opitý a agresívny. Pod vplyvom alkoholu ho videla strašne veľa krát, stále bol opitý. Agresívny bol na sestru, aj na deti, dokonca aj na ňu pri návšteve v Bratislave. Tu bola aj svedkom agresivity otca žalobcov z dôvodu, že jej sestra nemohla variť to, čo chcela, videla ako otec žalobcov fyzicky udrel jej sestru do chrbta. Žalobcu v 1.rade keď bol menší často krát ťahal za uši, na žalobcu v3.rade po rozvode neplatil výživné, jej sestra musela mať tri roboty, aby deti uživila. O tom, že otec žalobcov vydedil sa dozvedela od žalobcov, ktorým to povedal otec. Po rozvode s jej sestrou sa už s T. U. nestretla, ale viac krát jej telefonoval. Najprv ju žiadal, aby ho opäť dala s jej sestrou dokopy, potom jej telefonoval ako sa má dobre, čo robí, že má celý byt pre seba, že má frajerky, že byt prenajíma, raz jej poslal aj email s autom, aby jej ukázal ako dobre sa mu žije bez jej sestry, býval v chate, ktorá bola spoločná s jej sestrou, ale ju do chaty pustiť nechcel. Ona bola so žalobcami v kontakte stále, chodievali k nej na prázdniny, vždy jej spomínali, že ich otec kontaktoval, čo potreboval, že bol opitý a oni mu vždy keď potreboval poskytli pomoc, napr. vedela, že mu pomáhali so sťahovaním z bytu na U. I.. aj z chaty, že žalobca v 3.rade mu pomáhal pri odvoze auta a sestra mu pomáhala nájsť si prácu keď o prácu prišiel, počula tento rozhovor a počula aj rozhovory žalobcov s otcom. Uviedla, že T. U. bol duševne chorý, on jej to osobne povedal, povedal jej, že sa liečil na schizofréniu, aby mu pomohla sa vrátiť k sestre, ktorá sa však v roku 2011 opäť vydala.
25. Svedok H. Š., manžel matky žalobcov, vo svojej výpovedi uviedol, že je manželom matky žalobcov od 11.11.2011 a so žalobcami a ich matkou žil v spoločnej domácnosti od roku 2009. S otcom žalobcov sa stretol asi dva krát, raz pri vysťahovaní z bytu na U. I.., kde boli všetci traja žalobcovia, pretože ich otec požiadal o pomoc pri sťahovaní a žalobcovia požiadali o pomoc jeho. Predmetom sťahovania boli veci ich otca, on osobne bol prítomný pri nakladaní týchto vecí, kam sa veci sťahovali nevedel. K vzťahu žalobcov s otcom uviedol, že si telefonovali, on pri týchto telefonátoch nebol, vedel to od žalobcov, či sa žalobcovia s otcom aj osobne stýkali nevedel.
26. Svedkyňa H. G., kamarátka žalovanej, vo svojej výpovedi uviedla, že so žalovanou sa pozná o roku 1978, pracovali spolu a T. U. spoznala v roku 2013 na pohrebe jeho matky. O vydedení žalobcov vedela sprostredkovane od žalovanej a povedal jej to aj T. U. s ktorým sa po pohrebe jeho matky stretla ešte jeden krát, konkrétne jej o tom nerozprával, bol smutný kvôli svojim deťom asi preto, že bol sám po smrti matky a málokedy mu zdvihli telefón. O vzťahoch medzi žalobcami a ich otcom nič bližšie nevedela.
27. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo vedie neusporiadaný život.
Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.
Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopenou.
28. Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým svojho potomka vylučuje z dedenia na základe niektorého z dôvodov taxatívne vymedzených v § 469a Občianskeho zákonníka. Na platnosť právneho úkonu o vydedení sa vyžaduje písomná forma. Pokiaľ ide o formálne náležitosti listiny o vydedení, zákon pre ňu predpisuje rovnaké náležitosti ako pri závete. Preto listinu o vydedení možno spísať vlastnoručne alebo ju zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. Z formulácie dôvodov vydedenia pod písmenom b) vyplýva, že ide o subjektívne
dôvody poručiteľa, ktoré však treba posudzovať objektívne, pričom nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti za ktorých k vydedeniu došlo, najmä či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavovanie kvalifikovaného záujmu. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka totiž vyžaduje, aby neprejavovanie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu (rozsudok NS SR sp.zn. 5Cdo 239/2009 zo dňa 24.2.2010).
29. Súd na základe vykonaného dokazovania, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 1D/199/2013, mal za preukázané, že T. U.P. Q.. X.X.XXXX, D. X.X.XXXX M. a uznesením Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 1D/199/2013 zo dňa 2.10.2013 sa začalo po ňom dedičské konanie. V konaní bolo nesporné, že žalobcovia sú synovia poručiteľa, ktorý ich listinou o vydedení, spísanou vo forme notárskej zápisnice notárkou JUDr. Evy Imriškovej sp.zn. N 138/2012, Nz 10997/2012, NCRIs 11275/2012 zo dňa 28.3.2012 vydedil z dôvodu, že o neho trvalo neprejavujú opravdivý záujem, ktorý by potomkovia mali prejavovať a to od roku 2003 nepretržite 9 rokov a dokonca ho v júli 2003 synovia T. a W. fyzicky napadli v byte na ulici U. X T. U., kedy bola privolaná polícia, ktorá ho previezla na ošetrenie do chirurgickej ambulancie Fakultnej ambulanciu praktického lekára J.. W.. F. Y. Y. J. Č..X T. U., o čom boli vystavené i lekárske správy a následne bol práceneschopný. On sám mal snahu synov kontaktovať, napríklad S.G. U. telefonicky, ten však po zistení kto volá vypol mobil a jeho dvaja starší synovia sa mu od uvedeného času neozvali, hoci on sám sa kontaktu s nimi nebráni.
30. V predmetnom koní sa žalobcovia domáhali určenia, že dôvody ich vydedenia otcom T. U., M. D. X.X.XXXX, uvedené v liste o vydedení zo dňa 28.3.2012, nie sú dané.
31. Súd rozhodujúc o žalobe žalobcov skúmal v prvom rade naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe. V zmysle platnej judikatúry naliehavý právny záujem na určení je daný hlavne tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by bez tohto určenia sa jeho právne postavenie stalo neistým. Existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, a i eventuálna možnosť v konkrétnom návrhu tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva jeho existencia, je u všetkých určovacích návrhov, kladných i záporných, jednou z nevyhnutných podmienok toho, aby bolo súdu umožnené v rozsudku meritórne návrhu vyhovieť. Tento právny záujem musí totiž existovať v čase, kedy súd vyhlasuje vo veci rozsudok. Žalobca má právny záujem na žiadanom určení, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo alebo právny vzťah na ktorom sa zúčastňuje alebo ak by sa právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým. Ku vzniku žalobcovho právneho záujmu na určení stačí také chovanie žalovaného, ktoré nasvedčuje úmyslu žalovaného použiť právo žalobcu alebo spôsobiť žalobcovi ujmu na jeho právnom postavení. Určovacia žaloba je teda prostriedkom umožňujúcim poskytnutie ochrany právneho postavenia navrhovateľa skôr, než toto jeho postavenie bolo porušené, takže jeho cieľom je zásadne poskytnutie preventívnej ochrany.
32. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobcovia majú na predmetnej určovacej žalobe daný naliehavý právny záujem, pretože právnym úkonom poručiteľa, listinou o vydedení zo dňa 28.3.2012, boli ako jeho potomkovia, teda neopomenuteľní dediči, vylúčení z dedenia a dedičské konanie po poručiteľovi bolo uznesením tunajšieho súdu sp.zn. 1D/199/2013, Dnot. 38/2013 zo dňa 4.3.2014, právoplatným dňa 1.4.2014, prerušené a žalobcovia boli odkázaní na podanie predmetnej žaloby.
33. Následne súd v konaní skúmal, či dôvody vydedenia uvedené v notárskej zápisnici notárky JUDr. Evy Imriškovej sp.zn. N 138/2012, Nz 10997/2012, NCRIs 11275/2012 zo dňa 28.3.2012 stanovené T. U. Q.. X.X.XXXX G. M. D. X.X.XXXX sú dané, či žalobcovia tieto dôvody zavinili a či úkon poručiteľa nebol vykonaný v duševnej poruche, ktorá robí právny úkon neplatným v zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia vo svojich výpovediach pred súdom uviedli, že ich otec bol agresívny, konfliktný, často požíval alkohol, fyzicky aj psychicky ich týral, bol psychicky chorý a potom ako došlo k fyzickému útoku v roku 2003 od neho spolu s matkou odišli a rodičia sa rozviedli. Oni však s otcom zostali v kontakte, príležitostne sa stretávali asi jeden krát ročne, jeden až dva krát mesačne si telefonovali, pomáhali mu s problémami, kontakt s ním bol zložitý, žil vo svojom svete, bolo zložité s ním vyjsť, stále hovoril to isté, o svojich krivdách, neustále sa na niečo sťažoval a ich vzťah bol primeraný tomu čo s ním zažili. Vykonaným dokazovaním, rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 8C 303/2004 zo dňa 26.8.2005, právoplatným v časti výroku rozvodu dňa 9.12.2005, mal súd za preukázané, že manželstvo rodičov
žalobcov, bolo dňa 26.8.2005 rozvedené a žalobca v 3. rade, ktorý v čase rozvodu bol jediný maloletý, bol zverený na čas po rozvode do výchovy a opatery matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 2.800,- Sk mesačne, že otec žalobcov bol agresívny a mal sklon k alkoholizmu, že v rodine bola neúnosná a napätá situácia, že medzi rodičmi ale aj otcom a žalobcami dochádzalo k fyzickým útokom a incidentom, dokonca sa niektoré riešili i trestnoprávnou cestou a pre správanie otca matka s deťmi v júli 2003 opustila spoločnú domácnosť, že otec maloletého S. kontaktuje v minimálnej miere, okrem pár SMS o maloletého nejaví záujem, že súdny znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia, odporučil kontaktovanie sa maloletého S. s otcom iba na základe dobrovoľného rozhodnutia maloletého. Aj výsluchom svedkyne D. Y. bola v konaní potvrdená agresivita a častá opitosť poručiteľa. Svoj alkoholizmus podľa názoru súdu uznal aj sám poručiteľ, keď v anamnéze v prepúšťacej správe dňa 9.1.2009 uviedol, že sa 1 x týždenne sa opije aby unikol z reality a lekár konštatoval u neho steatózu pečene, suspektívne alkoholickú. Z dôvodu práce pod vplyvom alkoholu zamestnávateľ s poručiteľom 2 krát rozviazal pracovný pomer, čo v konaní sporné nebolo. Výsluchom svedkov H. Š.Z. a D. Y. mal súd za preukázané, že žalobcovia otcovi vždy poskytli pomoc keď to potreboval. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že vzťah poručiteľa a žalobcov nebol len formálny a predstieraný, žalobcovia tým, že boli ochotní poručiteľovi vždy pomôcť keď ich o pomoc požiadal, mali k poručiteľovi opravdivý vnútorný vzťah potomka k rodičovi. Trvalý a zavinený nezáujem žalobcov o poručiteľa preto preukázaný nebol. Vzťah žalobcov s poručiteľom bol však poznačený tým, čo spolu zažili a preto je potrebné kontakt, ktorý žalobcovia s poručiteľom mali posudzovať objektívne týmto okolnostiam, keď aj žalovaná potvrdila, že poručiteľ mal ťažkú povahu, bol tvrdohlavý, žil vo svojom svete. Fyzický útok žalobcov v 2. a 3. rade na poručiteľa v byte na ulici U. X T. U., uvedený ako dôvod vydedenia v listine o vydedení z 28.3.2012, bol vyvrátený svedeckou výpoveďou U. U., manžela žalovanej, ktorý uviedol, že od svokry vie, že fyzický útok vyvolal poručiteľ. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dôvody vydedenia otcom T. U., M. D. X.X.XXXX, uvedené v liste o vydedení zo dňa 28.3.2012, nie sú dané a preto žalobe vyhovel v celom rozsahu. Duševná porucha poručiteľa, ktorá robí právny úkon neplatným v zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka v konaní preukázaná nebola.
34. Súd nevykonal navrhnuté dokazovanie výsluchom svedkyne J. Š., matky žalobcov, pretože tá pred svojim výsluchom bola na základe splnomocnenia od žalobcu v 2. rade nahliadať do spisu a preto by jej výsluch v zmysle § 199 CSP bol tým ovplyvnený.
35. Súd nevykonal navrhnuté dokazovanie výsluchom svedkov M. W., T. Ď., X. X., Š. J., nakoľko na pojednávaní dňa 11.5.2016 strany uviedli, že adresy navrhnutých svedkov nepoznajú.
36. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo veci a plne úspešným žalobcom v1.,2. a 3. rade, priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.
37. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava I. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods.1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.