Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-5-2017.pdf
PDF · 90.86 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/5/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr. Rastislava Vranku a JUDr. Petra Tótha na neverejnom zasadnutí dňa 1. februára 2017 prejednal sťažnosť odsúdeného H. U. podanú proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. septembra 2016, sp.zn.6Pp/125/2016, a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného H. U. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 13. septembra 2016, sp.zn.6Pp/125/2016 zamietol podľa § 415 ods. 1 Tr. por. s použitím § 66 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“) ako nedôvodný návrh odsúdeného H. U. o jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení podal odsúdený H. U. sťažnosť, ktorú následne písomne zdôvodnil prostredníctvom svojej ustanovenej obhajkyne a i sám.
Odsúdený H. U. v písomných dôvodoch svojej sťažnosti napísaných prostredníctvom obhajkyne (založených na č.l.60 až 62 spisu) uviedol, že má za to, že spĺňa formálne, ale aj materiálne podmienky na podmienečné prepustenie. Poukázal na to, že či sú splnené materiálne podmienky, záleží od uváženia súdu s ohľadom na konkrétny prípad. Napriek tomu, že hodnotenie zo dňa 25.5.2016 k návrhu na podmienečné prepustenie je negatívne, čo nepovažuje odsúdený za objektívne z dôvodov, ktoré uviedol na verejnom zasadnutí, na druhej strane jednoznačne hodnotenie potvrdzuje snahu odsúdeného o udržanie kontaktov so svojou družkou a deťmi. Je z neho evidentné, že v kontakte so svojimi blízkymi odsúdený dodržiava zásady slušnosti a slušného vystupovania. Z toho dôvodu má za to, že je potrebné vyhovieť návrhu na podmienečné prepustenie, pretože práve túto možnosť bude brať odsúdený za šancu zaradiť sa do spoločnosti. Práve nepretržitý kontakt s družkou a rodinou je tým, čo potrebuje odsúdený a čo v ňom vyvoláva snahu o riadny život. Odlúčenosť od rodiny a vzdialenosť od nej v ňom spôsobuje negatívne pocity. Odsúdený ďalej uviedol, že má malé deti, ktoré otca potrebujú a to je pre neho motivácia. To potvrdzuje aj skutočnosť, že v súčasnosti sa odsúdený riadne zapája do pracovného pomeru. Aj vzhľadom na už vykonaný trest, zostávajúca výška trestu už nemôže mať vplyv na odsúdeného, resp. už nenapĺňa účel výkonu trestu odňatia slobody v zmysle Trestného poriadku. Poukázal na to, že trest má pôsobiť výchovne. Pri ukladaní trestu je hlavným cieľom vyvážiť prvky trestnej represie a prevencie a súčasne rozšíriť možnosti ukladania alternatívnych trestov. Vzhľadom na uložený a už v prevažnej časti vykonaný trest odňatia slobody z hľadiska výchovného, by malo väčší vplyv na odsúdeného podmienečné prepustenie s uložením primeraných povinností, napr. podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Vzhľadom na vzťah odsúdeného k rodine, k existencii maloletých detí je podľa jeho názoru resocializačná prognóza u neho dobrá. Taktiež by mal dostať šancu byť podmienečne prepustený, aby dostal šancu preukázať svoju pripravenosť zaradiť sa do riadneho života
a postarať sa o svoje deti a rodinu. Zároveň poukázal na skutočnosť, že okresný súd nedodržal lehotu na rozhodnutie o žiadosti o podmienečne prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody podľa § 415 ods. 3 Tr. por. v platnom znení a tým poškodil odsúdeného, ktorému sa v prípade, že bude jeho žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietnutá, podstatne predĺži lehota na opätovné podanie žiadosti o podmienečné prepustenie, a tým môže dôjsť k predĺženiu doby, ktorú strávi vo výkone trestu odňatia slobody oproti dobe, ktorú by strávil, ak by okresný súd o jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu rozhodol v lehote, ktorú mu ukladá zákon. Odsúdený H. U. z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby nadriadený súd zrušil napadnuté rozhodnutie okresného súdu a podmienečne prepustil odsúdeného H. U. z výkonu trestu odňatia slobody.
Odsúdený H. U. zahlásenú sťažnosť proti napadnutému uzneseniu zdôvodnil i sám. V dôvodoch svojej sťažnosti uviedol, že dňa 21.11.2016 mu bolo doručené uznesenie o zamietnutí, pričom podľa jeho názoru je zdôvodnené nedostatočne, a to tým, že okresný súd sa vôbec neoboznamoval s rozsudkami, ktoré v súčasnej dobe vykonáva a žiada o podmienečné prepustenie. Ďalej poukázal na to, že tvrdenie okresného súdu (na str. 2 uznesenia), že lehota na podanie návrhu na podmienečné prepustenie odsúdenému plynie od 28.10.2015 je ľahko overiteľné vyvrátená. Bolo mu písomne okresným súdom oznámené, že nárok na podmienečné prepustenie má až dňa 13.5.2016, teda po jednom roku od posledného právoplatného rozhodnutia. Ďalej poukázal na klamlivé vyhodnotenie ústavu, čo potvrdzuje aj mediálne známa kauza, kde príslušníci ZVJS fyzicky napadli odsúdeného X. E. a spôsobili mu ťažké zranenia. Tohto odsúdeného navrhoval pred okresným súdom vypočuť, aby sa vyjadril ku skutočnosti, čo mu hovorili príslušníci ZVJS a aké odkazy mu po tomto odsúdenom posielali. Okresný súd tohto svedka odmietol vypočuť a XX dní po verejnom zasadnutí ho fyzicky napadli. Odsúdený poukázal na to, že keď si dovolia príslušníci ZVJS vo VTOS Ilava takéto protizákonné veci, tak nejaké nepravdivé disciplinárne oznámenie im nerobí žiadny problém. Odsúdený poukázal na to, že je popísaný ako recidivista, ktorý je neprevychovateľný, nebezpečný a podobne zle hodnotený. Odsúdený tvrdí, že ak by nemal v súkromí a v civilnom živote nezhody s konkrétnym príslušníkom ZVJS ohľadom priateľky, žiadne trestania by vo VTOS u neho neboli. Taktiež uviedol, že žiadal od okresného súdu CD nosiče, ktoré sa vyhotovovali na verejných zasadnutiach dňa 8.9. a 13.9.2016, aby mohol riadne zdôvodniť svoju sťažnosť. Ďalej uviedol, že jeho tvrdenia sa zakladajú na pravde, o čom svedčí aj fyzický útok na odsúdeného X. E., ktorý bol ochotný svedčiť proti príslušníkom ZVJS. Taktiež poukázal na nedodržanie zákonom stanovenej lehoty podľa § 415 ods. 3 Tr. por. a spôsobené prieťahy okresného súdu ako napríklad doručovanie uznesenia o zamietnutí, kde doručenie trvalo súdu ďalšie dva mesiace a dva týždne. Odsúdený H. U. z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby nadriadený súd zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a prepustil ho na podmienečné prepustenie z ústavu na výkon trestu odňatia slobody a uložil mu najväčšiu možnú podmienku na zvyšnú časť uloženého trestu vrátane ochranného dohľadu ako kompenzáciu za spôsobené prieťahy okresným súdom.
K písomným dôvodom sťažnosti odsúdeného H. U. sa prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín do konania neverejného zasadnutia krajského súdu o nej, písomne nevyjadril.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu spolu so spisom bola predložená dňa 12. januára 2017, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. na neverejnom zasadnutí dňa 1. februára 2017 správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného H. U. nie je dôvodná.
Krajský súd zistil, že okresný súd správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného v súlade s ustanovením § 415 ods. 1 Tr. por. rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa pred súdom k svojmu návrhu na podmienečné prepustenie, ako aj k jeho hodnoteniu zo strany ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Odsúdený H. U. na verejnom zasadnutí zotrval na podanej žiadosti o podmienečné prepustenie a požiadal, aby bola jeho žiadosť prejednaná.
Pokiaľ odsúdený H. U. namietol, že okresný súd mu nezaslal záznamy z verejných zasadnutí z 8.9.2016 a 13.9.2016 (zvukový záznam z verejného zasadnutia) zaznamenané na CD nosičoch, je potrebné uviesť, že ide síce o pochybenie okresného súdu, avšak nie takého charakteru, že uvedené pochybenie by zakladalo takú chybu konania, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu, ktorá by mala významný vplyv na rozhodnutie v merite veci. V tejto súvislosti krajský súd dodáva, že predsa na oboch verejných zasadnutiach okresného súdu, a to dňa 8.9.2016 a dňa 13.9.2016 bol odsúdený H. U. osobne prítomný spolu s ustanovenou obhajkyňou a mal zachované všetky obhajobné práva.
Na základe preskúmania správnosti samotného napadnutého uznesenia krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne a zákonne, keď návrh odsúdeného H. U. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Krajský súd považuje za správne závery okresného súdu, podľa ktorých u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu podľa ustanovenia § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Uvedené ustanovenie podmieňuje podmienečné prepustenie kumulatívnym splnením zákonných podmienok, a to vykonanie časti trestu v predpísanej dĺžke, preukázanie polepšenia odsúdeného plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a preukázanie dôvodnej možnosti očakávania, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa prihliada aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. V podrobnom odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd správne uviedol, že odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody), neboli však splnené materiálne podmienky odsúdeného na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, teda druhá zákonná (materiálna) podmienka, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje schopnosť viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu a tretia zákonná (materiálna) podmienka, preukázanie polepšenia svojím správaním vo výkone trestu do takej miery, že v kontexte celkového hodnotenia osoby odsúdeného sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Z hodnotenia ústavu vyplýva, že správanie a vystupovanie odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody sa postupne zhoršovalo, čo možno komplexne zhodnotiť ako správanie neprispôsobivé. Odsúdený sa opakovane dopúšťal porušovania všeobecne záväzných právnych predpisov a interných noriem. Z dôvodu nežiaducich prejavov a negatívneho vplývania na ostatných odsúdených bol opakovane umiestnený do OBR. Jeho formálna kooperatívnosť sa ľahko a rýchlo mení na neprispôsobivú. V interpersonálnej oblasti boli zaznamenané konfliktné situácie. U odsúdeného sa prejavujú negatíva v správaní sa, najmä manipulatívneho a špekulatívneho charakteru, vyplývajúce z povahy a osobnosti odsúdeného. Prejavy agresie, neslušného vystupovania sa u odsúdeného vyskytujú opakovane, najmä v záťažových situáciách. Dôvody, pre ktoré bol umiestnený do OBR, aktuálne pretrvávajú, správanie nie je dostatočne stabilizované. V zaobchádzaní s odsúdeným je potrebná neustála kontrola a usmerňovanie. V osobných veciach si udržiava poriadok čiastočne, hygienické návyky má osvojené. Odsúdený je nekritický k spáchaniu trestného činu. Odsúdený bol počas výkonu trestu do okamihu doplnenia hodnotenia odsúdeného (doplnenie vykonané na verejnom zasadnutí okresného súdu dňa 8.9.2016) 9-krát disciplinárne potrestaný. Z prípisu Krajskej prokuratúry Trenčín zo dňa 1.8.2016 ďalej vyplýva, že preskúmaním podmienok výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného H. U. prokurátorom Krajskej prokuratúry v Trenčíne bolo jednoznačne zistené, že preskúmavaním disciplinárnych rozhodnutí uložených odsúdenému nebola zistená žiadna nezákonnosť. Zástupca ÚVTOS a ÚVV Ilava na verejnom zasadnutí okresného súdu dňa 8.9.2016 doplnil písomné hodnotenie odsúdeného a dodal, že od vypracovania hodnotenia došlo k zmenám, nakoľko odsúdenému H. U. bolo od posledného hodnotenia uložených ďalších šesť disciplinárnych trestov. Odsúdenému H. U. bolo počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody uložených celkovo 15 disciplinárnych trestov.
Krajský súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa u odsúdeného správne vyvodil, že riziko sociálneho zlyhania u odsúdeného je vysoké a resocializačná prognóza odsúdeného je nepriaznivá, a to najmä z dôvodu nízkeho vzdelania odsúdeného, jeho opakovanej trestnej činnosti, skúseností s užívaním návykových látok a z dôvodu opakovaného porušovania zákona aj počas aktuálneho výkonu trestu odňatia slobody. Okresný súd správne pri svojom rozhodovaní prihliadal nielen na hodnotenie riaditeľa ústavu, ale aj na závažnosť a charakter spáchanej trestnej činnosti ako aj na sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti. Pokiaľ odsúdený namieta vo svojej sťažnosti pravdivosť a hodnovernosť hodnotenia ústavu, tak krajský súd považuje za potrebné dodať, že zákonodarca zveril realizáciu výkonu trestu v celom rozsahu ústavom na výkon trestu odňatia slobody, pričom v zmysle § 6 ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody tento zabezpečuje Zbor väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zbor“) bez možnosti súdu zasahovať do kompetencií zboru. V tejto súvislosti je potrebné tiež dodať, že činnosť zboru pri výkone trestu odňatia slobody nie je svojvoľná, lebo sa riadi ustanoveniami zákona o výkone trestu odňatia slobody, a nie je ani bez kontroly, nakoľko podľa § 96 zákona o výkone trestu odňatia slobody dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave na výkon trestu odňatia slobody vykonáva prokurátor. Z uvedeného nepriamo vyplýva, že súd pri posudzovaní hodnotenia správania sa odsúdeného, správnosť ktorého hodnotenia potvrdzuje aj riaditeľ konkrétneho ústavu svojím podpisom na hodnotení, musí vychádzať z vyvrátiteľného predpokladu o správnosti
a objektívnosti podaného hodnotenia. V danom prípade bola i vykonaná kontrola preskúmavania podmienok výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného H. U. prokurátorom, pričom prokurátorom Krajskej prokuratúry Trenčín (prípis Krajskej prokuratúry Trenčín zo dňa 1.8.2016 založený na č.l.42 až 44 spisu) bolo jednoznačne zistené, že v namietaných disciplinárnych rozhodnutiach nebola zistená žiadna nezákonnosť. Vychádzajúc z uvedených úvah a previerky prokurátora Krajskej prokuratúry v Trenčíne ani podľa názoru krajského súdu z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by dôvodne spochybňovali pravdivosť a objektívnosť hodnotenia odsúdeného H. U. v uvedenom prípade. Preto krajský súd považuje za správny postup okresného súdu, keď pri svojom rozhodovaní vychádzal z obsahu hodnotenia ústavu na odsúdeného.
Pokiaľ odsúdený namietol, že okresný súd zamietol jeho návrh na vypočutie svedka X. E., krajský súd k tejto námietke uvádza, že okresný súd postupoval správne, keď uznesením na verejnom zasadnutí okresného súdu dňa 13.9.2016 tento návrh odsúdeného zamietol. Aj podľa názoru krajského súdu z pohľadu rozhodovania súdu o žiadosti odsúdeného H. U. o jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je výsluch navrhnutého svedka X. E. nepodstatný, a to aj z hľadiska hodnotenia zákonných kritérií na splnenie podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Navyše ani prokurátor Krajskej prokuratúry v Trenčíne pri vykonávaní prieskumu v tomto smere na nič podstatné nepoukázal.
Súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že nebola splnená u odsúdeného dôsledne ani tretia (materiálna) zákonná citovaná podmienka, ktorou je dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode s prihliadnutím predovšetkým na trestnú minulosť odsúdeného (ide v jeho osobe o vysoké riziko recidívy), nakoľko odsúdený H. U. bol doposiaľ desaťkrát súdne trestaný, a to najmä pre majetkovú trestnú činnosť, z ktorej prevažuje trestný čin krádeže (ide o špeciálneho recidivistu). Odsúdený sa dopustil 6-krát trestného činu krádeže, a taktiež v jednom prípade sa dopustil trestného činu lúpeže, pričom mu za trestnú činnosť boli ukladané i nepodmienečné tresty odňatia slobody. Vzhľadom na spáchanú trestnú činnosť náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody a podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Zároveň okresný súd správne poukázal na skutočnosť, že odsúdený sa opakovane dopustil trestnej činnosti, a teda páchanie trestnej činnosti nie je len jednorazovým vybočením zo spôsobu jeho života, ale sa jedná o osobu, ktorá opakovane spáchala trestnú činnosť. V zmysle Trestného zákona trest má mať aj výchovný účel. Ak teda je odsúdený opakovane vo výkone trestu, z tejto nepochybnej skutočnosti je možné logicky vyvodiť, že predchádzajúci výkon trestu odňatia slobody odsúdeného zrejme neviedol k náprave v tom smere, aby sa po jeho vykonaní opakovane nedopúšťal trestnej činnosti. Preto podľa názoru krajského súdu, okresný súd pri posudzovaní žiadosti odsúdeného H. U. o podmienečné prepustenie dospel k správnemu záveru, podľa ktorého nie je možné dôvodne očakávať, že súčasný výkon trestu splnil svoj výchovný účel a že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje krajský súd sťažnosť odsúdeného za neopodstatnenú a nedôvodnú. V súvislosti s námietkou porušenia ustanovenia § 415 ods. 3 Tr. por. tým, že nebola dodržaná lehota uvedená v tomto ustanovení krajský súd konštatuje, že nedodržanie uvedenej lehoty nezakladá dôvod na vyhovenie návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, a taktiež nezakladá dôvod krajského súdu na zrušenie napadnutého rozhodnutia postupom podľa § 194 Tr. por. Podľa § 415 ods. 3 Tr. por. o návrhu podľa odsekov 1 a 2 rozhodne súd najneskôr do 60 dní od jeho doručenia. Návrh odsúdeného bol doručený na súd prvého stupňa dňa 18.5.2016, pričom okresný súd rozhodol o návrhu dňa 13.9.2016, teda po uplynutí zákonnom stanovenej lehoty (s prispením aj konania odsúdeného). V danom prípade ide však o poriadkovú lehotu, čo znamená, že zákon s nedodržaním uvedenej lehoty nespája žiadne zákonné následky, teda ani povinnosť súdu vyhovieť žiadosti odsúdeného aj v prípade, že nie sú splnené zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Zároveň okresný súd správne poukázal na to, že pokiaľ odsúdený argumentoval rozhodnutím ESĽP E. vs. W., aj podľa názoru krajského súdu uvedenú vec nemožno aplikovať na tento prípad, keďže v danej veci ESĽP rozhodol, že došlo k porušeniu článku 5 ods. 1 Dohovoru z toho dôvodu, že sťažovateľ vykonal trest dlhší ako ten, ktorý by inak vykonávať mal pri správnej aplikácii prezidentského dekrétu o skrátení trestu. V prejednávanej veci však o daný prípad nejde, pričom zmeškaním lehoty na
rozhodnutie o žiadosti odsúdeného o podmienečnom prepustení podľa § 415 ods. 3 Tr. por. nemožno nahrádzať splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, ktoré odsúdený H. U. nespĺňa, čo je aj rozdiel od prejednávaného prípadu pred ESĽP, kde sťažovateľ podmienky na skrátenie trestu v zmysle prezidentského dekrétu spĺňal.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Keďže s poukazom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného H. U. proti napadnutému uzneseniu nie je dôvodná, bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.