Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Cob-34-2016.pdf
PDF · 107.09 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/34/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Jozefa Škraba a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: R.U.R. s.r.o., Třebíčska 1834/8, Humenné, IČO: 36 448 044, zastúpený JUDr. Zuzanou Burdovou, advokátkou AK v Prešove, Volgogradská 13, proti žalovaným: 1/ S. V., nar. XX.X.XXXX, bývajúci I. E., J. XXXX/XX, 2/ N. V., nar. XX.X.XXXX, bývajúca E., J. XXXX/ XX, obaja zastúpení: JUDr. Eva Petránová Advokátska kancelária s.r.o., Puškinova 16, Prešov, IČO: 36 854 581, o neplatnosť odstúpenia od zmluvy o dielo, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 11Cb/56/2014-149 zo dňa 18.3.2016, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalovaní v 1/ a 2/ rade majú vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu a zaviazal ho zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade solidárne sumu 820,99 eur ako náhradu trov konania v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy o dielo zo strany žalovaných. V návrhu uviedol, že dňa 7.10.2013 uzatvoril ako zhotoviteľ so žalovanými v 1. a v 2. rade ako objednávateľmi písomne Zmluvu o dielo č. X/XXXX, ktorej predmetom malo byť zhotovenie stavby rodinného domu. Dohodnutá predpokladaná cena diela mala byť 65.000,- eur. Dňa 14.3.2014 mu bolo doručené odstúpenie od Zmluvy o dielo č. X/XXXX, podpísané advokátkou Z.. S. A., avšak splnomocnenie nebolo v prílohe doložené. Dôvodom odstúpenia malo byť zabránenie vzniku ďalších nepríjemností a prieťahov s ohľadom na postup prác zhotoviteľa a z obavy objednávateľa o riadne vykonanie diela s poukazom na § 547 ods. 5 Obchodného zákonníka. Žalobca reagoval na odstúpenie listom z 9.5.2014, ktorým vyjadril nesúhlas s odstúpením od zmluvy o dielo. Tvrdil, že odstúpenie od zmluvy o dielo je absolútne neplatné pre nedoloženie generálnej plnej moci a nemá oporu ani v zmluvných dojednaniach medzi ním a žalovanými a ani v Obchodnom zákonníku.
2. Žalovaní navrhli žalobu zamietnuť s poukazom na to, že zmluva o dielo má charakter spotrebiteľského právneho vzťahu, pretože na strane zhotoviteľa je právnická osoba a na druhej strane sú fyzické osoby, nepodnikatelia. Poukázali na ustanovenia Občianskeho zákonníka § 52 ods. 1 s tým, že za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Vzhľadom na túto skutočnosť dohoda o voľbe Obchodného zákonníka medzi týmito účastníkmi je absolútne neplatná a tiež absentuje, pretože účastníci neuzatvorili žiadnu písomnú dohodu podľa § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka, na základe ktorej by sa dohodli, že ich záväzkový vzťah sa bude riadiť týmto právnym predpisom. Žalovaní namietali aj to, že žalobca neosvedčil naliehavý
právny záujem na tejto určovacej žalobe. Má právo žalovať priamo na splnenie povinností a v takomto prípade je určovacia žaloba vylúčená. Samotné odstúpenie od zmluvy o dielo je platné. Poukázali na to, že dielo malo podľa nich podstatné vady, došlo k navýšeniu ceny diela a s poukazom na § 642 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, žalovaní ako objednávatelia majú právo od zmluvy o dielo odstúpiť z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez uvedenia dôvodu. Poukázali na článok XII. bod 2 záverečných ustanovení, v ktorom je odcitované zákonné ustanovenie Občianskeho zákonníka § 642 ods. 1, z ktorého vyplýva, že žalovaní mali právo odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu.
3. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovanými ako objednávateľmi Zmluvu o dielo dňa 7.10.2013. Podľa článku II. bod 1 zmluvy, zhotoviteľ sa zaväzuje zhotoviť pre objednávateľa stavbu - rodinný dom. Projekt bude odovzdaný po dokončení a časť výkaz - výmer (rozpočet) bude súčasťou tejto zmluvy ako príloha. Podľa článku II. bod 2, objednávateľ sa zaväzuje toto dielo prevziať a zaplatiť jeho cenu. Podľa článku V. cena diela, predpokladaná cena diela za zhotovenie diela, ktorú zaplatí objednávateľ zhotoviteľovi je 65.000,- eur. Cena bude dodatkom k tejto zmluve spresnená po dokončení projektu a výkazu výmery. Podľa článku XII. bod 2 záverečné ustanovenia, ak objednávateľ odstúpi od zmluvy v čase platnosti, uhradí zhotoviteľovi všetky skutočné náklady na základe predloženej faktúry a zmluvnú pokutu. Podľa článku XII. bod 4, na vzťahy neupravené touto zmluvou sa v plnom rozsahu vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že žalobca je právnickou osobou - podnikateľom a v predmete činnosti okrem iného má aj uskutočňovanie stavieb a ich zmien a stavebno-inštalačné práce. Žalovaní sú fyzické osoby nepodnikatelia. Z odstúpenia od Zmluvy o dielo č. X/XXXX zo dňa 7.3.2014 vyplýva, že žalovaní zastúpení Z.. S. A. - advokátkou, odstúpili od vyššie uvedenej zmluvy o dielo. Ako dôvod odstúpenia uviedli, že odstupujú za účelom zabrániť vzniku ďalších nepríjemností a prieťahov s ohľadom na postup prác zhotoviteľa, nakoľko majú obavy z riadneho vykonania diela. Poukázali na § 547 ods. 5 Obchodného zákonníka, podľa ktorého môže objednávateľ odstúpiť bez zbytočného odkladu od zmluvy, ak zhotoviteľ požaduje zvýšenie ceny podľa odseku 2 a 3 o sumu, ktorá presahuje o viac ako 10% cenu určenú na základe rozpočtu. Podľa článku V. zmluvy je predpokladaná cena diela za zhotovenie diela, ktorú zaplatí objednávateľ zhotoviteľovi 65.000,- eur. Cena bude dodatkom k tejto zmluve spresnená po dokončení projektu a výkazu - výmer. Žiaden dodatok k zmluve nebol zmluvnými stranami podpísaný, pričom zhotoviteľ dňa 13.1.2014 vystavil krycí list rozpočtu, kde sú uvedené celkové náklady novostavby rodinného domu v X. v sume 136.826,87 eur. Ďalej odstúpenie odôvodnili tým, že vykonaná časť diela má viaceré vady, jedna z nich je aj drviaci sa betón a podľa vyjadrenia znalca z odboru stavebníctva, odvetvia pozemné stavby na takýchto základoch nemožno ďalej pokračovať v stavbe.
4. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca F.. Z. A., ktorý si objednali žalovaní, vyplýva, že prepojenie vrchnej hrany základov a soklového nadzákladového muriva je nevyhovujúce. Nie je zabezpečený prenos účinkov zaťaženia z vrchnej časti stavby do základových konštrukcií . Kvalita základových pásov z hľadiska pevnosti a prenosu účinkov zaťaženia do základov je nevyhovujúca. Je potrebné vykonať ich opravu, ktorú znalec popísal.
5. Zo správy spoločnosti L. G. N., N..V..Q.., Y. X, H. okrem iného vyplýva, že betón miešaný svojpomocne má pevnosť 2,0 MPa - nevyhovuje. Betón uložený do tvárnic v množstve cca 10,5 m3 je tiež miešaný svojpomocne z drveného kameniva. Nameraná pevnosť je od 2,0 do 5,0 MPa - nevyhovuje. Štrkový zásyp medzi základovými pásmi chýba a nie je zhutnený, je to nutné z dôvodu prerušenia zemnej vlhkosti a únosnosti podlahovej konštrukcie. Záver: Pevnosť betónu uloženého do tvárnice nevyhovuje na požadované zaťaženie, je nutné tento betón odstrániť.
6. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX znalca F.. Y. I., K.., ktorý si objednal žalobca, okrem iného vyplýva, že absencia štrkopieskového vankúša nemôže významnejšie ovplyvniť nosnosť základovej konštrukcie, aplikácia štrkopieskových vankúšov pod základové pásy nie je potrebná. Tvrdenie v závere Znaleckého posudku č. XX/XXXX, že kvalita základových pásov z hľadiska pevnosti a prenosu účinkov zaťaženia do základov je nevyhovujúca, je nenáležité. Základové konštrukcie z dôvodu bezporuchovej prevádzky počas celej životnosti predmetného rodinného domu je nutné vyspraviť.
7. Z listu žalobcu z 9.5.2014 vyplýva, že tento neakceptuje odstúpenie od zmluvy o dielo zo strany žalovaných a navrhuje mimosúdne jednanie. Rovnako to vyplýva z oznámenia žalobcu z 24.7.2014.
8. Z protokolu č. 460 a č. 2874 spoločnosti R. N., N..V..Q.., K. XD, G. vyplýva, že boli vykonané skúšky vlastnosti kameniva a kocková pevnosť betónu v tlaku po 173 dňoch bola zaokrúhlená na výsledok 3,0 N.mm.
9. Z vyjadrenia stavebného dozoru F.. S. A., ktorý je aj stavebným cenárom zo dňa 23.6.2014 okrem iného vyplynulo, že tento poukázal na výsledky skúšky od L. G. s tým, že ide o nevhodné kamenivo
- betón. Znalec F.. I. pri vypracovaní súdnoznaleckého posudku nemal k dispozícii list od výrobcu a dodávateľa betónovej zmesi L. G. G.. Konštatuje, že časť betónu bola vyrábaná zhotoviteľom stavby z nevhodného kameniva. Urobil záver, že základové konštrukcie z dôvodu bezproblémovej prevádzky počas celej životnosti predmetného rodinného domu je nutné vyspraviť.
10. Z výsluchu konateľa žalobcu súd zistil, že tento ako fyzická osoba najprv odpredal svoj pozemok v obci X. žalovaným, kde sa dohodli na dvoch alternatívach ohľadom ceny. Buď bude vyššia cena pozemku alebo cena bude nižšia za pozemok a jeho firma bude robiť žalovaným výstavbu rodinného domu. On ako fyzická osoba mal vydané stavebné povolenie z roku 2009. Dňa 05.10.2007 zaslal mailom žalovaným návrh kúpnej zmluvy na pozemok a jednak návrh zmluvy o dielo. V tom čase žalovaní ešte nevedeli, aký dom chcú stavať. Hovorili o dome o rozlohe cca 80 až 100 m2, z čoho sa vychádzalo pri uzatváraní zmluvy o dielo a cene za dielo z tejto výmery okolo 65.000,- eur s DPH. Podľa zmluvy sa dohodli, že konkrétny projekt na rodinný dom dodajú žalovaní do konca roka 2013 a aj stavebné povolenie. Následne on ako fyzická osoba podpísal kúpnu zmluvu na pozemok a hneď na to podpísali aj zmluvu o dielo, kde jeho firma V..W..V.. N..V..Q.., v ktorej je konateľom, mala byť zhotoviteľom rodinného domu žalovaných. Následne ich skontaktoval s F.. M.. S. V., aby sa na neho obrátili ohľadne vypracovania projektu. Zhruba 20.10.2013 dostal od žalovaných výkres základov na uvedený rodinný dom. Pri výstavbe vychádzali z pôdorysu cca 100 m2. Zabezpečil aj geodeta na vymeranie základov a 23.10.2013 jeho firma začala kopať základy domu. Vtedy mal k dispozícii len výkres základov, projekt a ani stavebné povolenie zo strany žalovaných nedostal. Žalovaní od neho neskôr chceli faktúry a on od nich žiadal projekt. Následne podľa výkresov, ktoré mal od F.. M.. V. urobil ocenenie podľa vyhlášky, pričom vychádzala cena okolo 135.000,- eur, teda zhruba dvojnásobne oproti cene dohodnutej v zmluve o dielo, avšak bolo to z dôvodu, že celková podlahová plocha sa zvýšila z predpokladaných cca 100 m2 na cca 162 m2. Podľa výkresu od architekta vyplývalo, že žalovaní už chceli poschodový dom. Dňa 14.3.2014 mu bolo doručené odstúpenie od zmluvy o dielo zo strany žalovaných zastupovaných Z.. S. A. - advokátkou. Odstúpenie bolo ňou podpísané, avšak plnomocenstvo netvorilo prílohu odstúpenia od zmluvy. Dňa 7.7.2014 mu žalovaní doručili pri osobnom jednaní splnomocnenie na svoje zastúpenie Z.. S. A.. Na odstúpenie reagoval aj listami, ktoré zaslal žalovaným a pripojil ich do spisu. Stále sa snažil vec riešiť mimosúdne, avšak k dohode nedošlo. Potom mu žalovaní doručili znalecký posudok znalca A., ktorý vytýkal vady diela. Z toho dôvodu si dal vypracovať aj on znalecký posudok od F.. I..
11. Žalovaní zhodne vypovedali, že poznali otca konateľa žalobcu a chceli kupovať starší dom. On im povedal, že jeho syn predáva pozemok v X. a má firmu, ktorá by vedela dom postaviť. Dohodli sa teda tak, že konateľ žalobcu im predá pozemok a tiež jeho firma im začne stavať dom na jar 2014. Žalobca im uviedol, že hoci nemajú projekt a ďalšie veci, že všetko zabezpečí. Kúpnu zmluvu na pozemok a zmluvu o dielo vypracoval žalobca, ktorý im ju zaslal 5.10.2013 na mail a v pondelok 7.10.2013 už podpísali zmluvu o dielo ako aj kúpnu cenu za pozemok. Zmluvy podpisovali priamo v N. v E. a zaplatili zálohu 10.000,- eur žalobcovi. Taktiež mu vyplatili kúpnu cenu za pozemok. V čase uzatvárania zmluvy projekt vypracovaný nebol, mali len predstavu, že dom bude postavený cca v pôdoryse 10x10 m2 a maximálne za sumu 65.000,- eur. V čase uzavretia zmluvy neexistoval projekt na dom. Dohoda bola taká, že všetko mal vybaviť žalobca. Žalobca začal dom stavať bez toho, aby bol doložený projekt. Oni kontaktovali F.. M.. S. V., za ktorým ich poslal žalobca, ktorý im projekt vypracoval, avšak v tom čase už základy boli postavené. Žalobca zabezpečil aj geodeta a to bez toho, aby bol vypracovaný projekt na stavbu, pričom podľa žalovaných to urobil preto, lebo konateľovi žalobcu končila platnosť stavebného povolenia na výstavbu domu na danom pozemku a musel by pozemok spätne predať pôvodnému vlastníkovi - Q. X.. Pri uzatváraní zmluvy nehovorili o tom, či sa uzatvorí podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka. Zotrvali na tvrdení, že vykonané základy boli urobené nekvalitne a dôvodom odstúpenia od zmluvy bola táto skutočnosť, ako aj to, že dielo bolo predražené.
12. Na základe takto vykonaného dokazovania súd žalobu zamietol. Zmluvu o dielo uzavretú dňa 7.10.2013 medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovanými ako objednávateľmi, súd považoval za absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka a to z dôvodu, že predmet
zmluvy nebol vymedzený dostatočne určito. V čase uzatvorenia tejto zmluvy o dielo účastníci konania nevedeli, aký konkrétny rodinný dom má byť predmetom tejto zmluvy. Na základe tejto nebolo možné toto dielo vyhotoviť, čo potvrdil aj samotný žalobca a žalovaní. Žalobca začal s výstavbou diela bez projektu a inej dokumentácie. Medzi podstatné náležitosti zmluvy o dielo patrí aj špecifikácia diela a táto podstatná náležitosť chýba, ide o neplatný právny úkon. Zmluva o dielo, pri ktorej nemožno zistiť, čo je jej predmetom, je absolútne neplatná. Z výpovede účastníkov i zo samotnej zmluvy, kde je vymedzený predmet zmluvy ako rodinný dom je zrejmé, že sa jedná o neurčitý právny úkon v podstatnej náležitosti zmluvy o dielo a to v jej predmete. Uvedená zmluva o dielo nespĺňa ani náležitosti budúcej zmluvy o dielo. Výsledkom tejto absolútnej neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o dielo je, že od takejto zmluvy nie je možné ani odstúpiť. Bolo jednoznačne preukázané, že samotný projekt v čase uzatvorenia zmluvy nebol vypracovaný a ani v čase začatia realizácie diela. Za takéhoto stavu žalobca by nebol schopný dokončiť rodinný dom, ktorý bol špecifikovaný len vo všeobecnej rovine. Súd poukázal na to, že aj keby bola zmluva o dielo platne uzavretá, musel by žalobu zamietnuť, a to z dôvodu, že na takejto žalobe neexistuje naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.. Poukázal na to, že v danom prípade ide o spotrebiteľný právny vzťah a že Občiansky zákonník umožňuje žalovaným ako objednávateľom kedykoľvek aj bez udania dôvodu odstúpiť od zmluvy o dielo, a to konkrétne podľa § 642 ods. 1 OZ, podľa ktorého až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas zhotovené alebo nebude vykonané riadne a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote. V tomto prípade žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby a prednosť má žaloba na plnenie, teda na vzájomné finančné vysporiadanie medzi účastníkmi konania. V tomto prípade takáto určovacia žaloba prípustná nie je, pretože sa nezmení právne postavenie účastníkov.
13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalovaným ako úspešným účastníkom priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 820,99 eur za 4 úkony právnej služby.
14. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 221 O.s.p.. Podľa žalobcu v zmluve o dielo bol predmet zmluvy zreteľne definovaný ako dielo - rodinný dom na konkrétnej parcele za predpokladanú sumu 65.000,- eur s tým, že projekt mal byť odovzdaný zhotoviteľovi po jeho dokončení v lehote najneskôr do 31.12.2013. Podľa žalobcu aj žalovaní v čase uzatvorenia zmluvy mali konkrétnu predstavu o dome. Teda nesúhlasil s tým, aby predmetná zmluva trpela nedostatkom neurčitosti a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. XXCdo/XXX/XXXX. Podľa neho žiadna žaloba na plnenie za daných okolností neprichádzala do úvahy. Jeho naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe spočíva v tom, že je treba odstrániť spornosť žalobcovho práva, neistoty v jeho právnom vzťahu a vytvorenie pevného základu pre jeho usporiadanie. V danom prípade je rozhodujúci právny záujem žalobcu a nie záujem žalovanej strany. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR XXCdo/XXXX/XXXX a judikatúru Najvyššieho súdu SR uverejnenú v ZSP č. XX/XXXX, podľa ktorej, ak určovacia žaloba vytvára pevný základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je určovacia žaloba prípustná. Ďalej zdôraznil, že zmluva o dielo obsahuje dohodu o voľbe Obchodného zákonníka, a aj keď žalovaní sú v postavení spotrebiteľa, mali dostatočný časový priestor na oboznámenie sa so zmluvou, text ktorej je štandardný a neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky. Právnym následkom dohody o fakultatívnej pôsobnosti Obchodného zákonníka je pôsobnosť Obchodného zákonníka. Pri použití interpretačného pravidla (§ 266 ods. 5 Obchodného zákonníka) je preto pre sporové strany zásadné posúdenie toho, či k odstúpeniu od zmluvy žalovanými došlo platne alebo neplatne a či sa ich právny vzťah spravuje Obchodným zákonníkom alebo Občianskym zákonníkom, pričom ak k odstúpeniu došlo platne, tak je treba posúdiť dôvod odstúpenia, resp. či došlo k odstúpeniu bez udania dôvodu, nakoľko s tým právna úprava ako Občianskeho, tak i Obchodného zákonníka viaže rozdielne právne následky pre účastníkov konania.
15. Žalovaní vo vyjadrení na odvolanie žalobcu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Súhlasili so závermi, ktoré vyslovil súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku pokiaľ ide o absolútnu neplatnosť zmluvy, ďalej pokiaľ ide o nedostatok naliehavého právneho záujmu na podaní žaloby i pokiaľ ide o posúdenie ich právneho vzťahu ako spotrebiteľského vzťahu. Súhlasili aj s tým, že v danom prípade nedošlo k dohode o aplikácii Obchodného zákonníka na tento právny vzťah.
16. Odvolací súd so zreteľom na ust. § 470 ods. 2 CSP odvolanie žalobcu posúdil podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016, pričom podľa ust. § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolanie žalobcu bolo podané 9.5.2016, teda bolo ho treba posúdiť podľa právnej úpravy platnej a účinnej v čase podania odvolania. So zreteľom na princíp legitímneho očakávania a princíp právnej istoty preto súd postupoval podľa Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd zdôrazňuje, že v podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. I. ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t.j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje právne postavenie nadobudnuté v minulosti. Procesné pravidlá a očakávania, s akými účastníci do konania vstupujú, by zásadne nemali byť v jeho priebehu menené; pokiaľ sa tak stane, musí súd dbať na ochranu práv dotknutých osôb, či ako účastníkov konania a to v tých prípadoch, kedy takáto nepredvídateľná zmena nastavených pravidiel sa prejaví (viď Nález Ústavného súdu ČR zo 7.6.2016 sp. zn. IV. ÚS 3559/15).
17. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie žalobcu prejednal v zmysle § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého v danom prípade žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe. V zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určenie toho, či došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy je určením právnej skutočnosti, nie určením právneho vzťahu alebo práva, a preto nemôže byť na takejto žalobe naliehavý právny záujem. Naviac v danom prípade naliehavý právny záujem nie je aj z toho dôvodu, že v konkrétnom prípade, a to či už došlo k platnému alebo neplatnému odstúpeniu od zmluvy by bola namieste žaloba na plnenie. Ak takáto možnosť je, potom neprichádza do úvahy určovacia žaloba. Aj podľa právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku bolo možné žalovať len na určenie toho, či tu právny vzťah alebo právo je, ale nie na určenie právnej skutočnosti. Určenie toho, či došlo k platnému alebo neplatnému odstúpeniu od zmluvy o dielo, nie je určením právneho vzťahu alebo práva, ale je určením právnej skutočnosti a takáto určovacia žaloba podľa Občianskeho súdneho poriadku neprichádzala do úvahy. V tejto súvislosti treba povedať, že aj Civilný sporový poriadok v zmysle § 137 písm. d/ pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti, ale len ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Zo žiadneho osobitného právneho predpisu nevyplýva to, že by v konkrétnom prípade prichádzala do úvahy žaloba na určenie právnej skutočnosti - určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o dielo. Rozhodujúcim pre záver, že v danom prípade neprichádzala do úvahy táto určovacia žaloba pre nedostatok naliehavého právneho záujmu z vyššie uvedených dôvodov, nebolo preto potrebné sa zaoberať ďalšími odvolacími námietkami.
18. Odvolací súd z týchto dôvodov podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
19. Rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania má oporu v ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).