Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-0T/36/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, sudcom pre prípravné konanie JUDr. Ivom Paradom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 1. februára 2017 v trestnej veci obžalovaného Q. Y., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona takto

rozhodol:

obžalovaný:

Q. Y., nar. XX.X.XXXX v B., bytom P. dom B.

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

hoci rozsudkom Okresného súdu Svidník č. k. XT/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom K. súdu v W. č. k. XXTo/X/XXXX-XXX zo dňa 18.9.2013 mu bol okrem iných aj za prečin marenia úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona uložený okrem iného aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov v trvaní 6 rokov, dňa 10.6.2016 okolo 02.35 hod. viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Škoda Favorit evidenčného čísla SP XXX AR po ceste I. triedy číslo 21 v smere od mesta Svidník do mesta Stropkov, pričom v obci Stročín, okres Svidník bol hliadkou Obvodného oddelenia PZ vo Svidníku zastavený a kontrolovaný,

t e d a

maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti,

č í m s p á c h a l

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

rozhodol:

Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím k § 353 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon uloženého trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody so s t r e d n ý m s t u p ň o m s t r á ž e n i a.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona súd obžalovanému u k l a d á aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá v trvaní 4 (štyroch) rokov.

odôvodnenie:

Dňa 11.6.2016 podal Okresný prokurátor vo Svidníku na tunajší súd obžalobu na obžalovaného Q. Y. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:

Hoci rozsudkom Okresného súdu Svidník č. k. XT/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom K. súdu v W. č. k. XXTo/X/XXXX-XXX zo dňa 18.9.2013 mu bol okrem iných aj za prečin marenia úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona uložený okrem iného aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov v trvaní 6 rokov, dňa 10.6.2016 okolo 02.35 hod. viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky M. H. evidenčného čísla SP XXX AR po ceste I. triedy číslo 21 v smere od mesta Svidník do mesta Stropkov, pričom v obci Stročín, okres Svidník bol hliadkou Obvodného oddelenia PZ vo Svidníku zastavený a kontrolovaný.

Rozsudkom Okresného súdu Svidník č. k. XT/XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX bol obžalovaný uznaný vinným zo skutku, ktorý mu bol kladený za vinu, pričom mu bol uložený podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l), 37 písm. m), 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, pre výkon trestu bol obžalovaný podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň mu bol podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 4 rokov.

V dôsledku odvolania podaného obžalovaným Krajský súd v Prešove svojím uznesením č. k. XTo/XX/ XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX podľa § 321 ods. 1 písm. a), c), 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a okresnému súdu vec vrátil, aby ju znovu prejednal a rozhodol. Z uvedeného vyplýva, že pôvodný rozsudok Okresného súdu Svidník vo výroku o vine je právoplatný.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní v rámci záverečného slova svoje konanie úprimne oľutoval.

Pri určovaní druhu a výmery trestu uloženého obžalovanému sa súd riadil základnými zásadami uvedenými v ustanovení § 34 Trestného zákona a bral teda do úvahy konkrétne 3 0T/36/2016

okolnosti spojené so spôsobom spáchania trestného činu a jeho následkom, zavinením, poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, osobou páchateľa, jeho pomermi a možnosťou jeho nápravy.

Z rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. XT/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom K. súdu v W. č. k. XXTo/X/XXXX-XXX zo dňa 18.9.2013 súd zistil, že obžalovanému bol okrem iných aj za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona uložený okrem iného aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 6 rokov.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 26 - krát súdne trestaný, z toho opakovane aj pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia, pričom stíhanej trestnej činnosti sa mal dopustiť napriek tomu, že uznesením Y. súdu W. sp. zn. XPp/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, pričom mu bola uložená skúšobná doba podmienečného prepustenia, pritom vo výkone trestu bol pre obdobnú trestnú činnosť, teda pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a iné.

Zo správy Nemocnice arm. Gen. L. Svobodu Svidník a.s. zo dňa 25.11.2016 vyplýva, že P. Y. bola privezená posádkou RZP dňa 10.6.2016 do chirurgickej ambulancie o 00.54 hod., na vlastnú žiadosť bola odoslaná po ošetrení domov sanitným vozidlom o 01.50 hod., vyložená na adrese o 02.10 hod. Je zrejmé, že v tomto prípade nie je možné aplikovať inštitút § 24 Trestného zákona, teda že by obžalovaný konal v krajnej núdzi. V konaní nebolo preukázané, že by obžalovaný svojim konaním majúcim znaky žalovaného trestného činu akýmkoľvek spôsobom odvracal priamo hroziace nebezpečenstvo. Nakoniec obžalovaný pri svojom vyhlásení o vine dobrovoľne uviedol, že konanie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kládol za vinu (§ 333 ods. 3 písm. c) Trestného poriadku), že rozumie právnej kvalifikácii skutku

ako trestného činu (§ 333 ods. 3 písm. f) Trestného poriadku) a že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok. Otázka viny za spáchanie trestného činu je tak ustálená a ako je vyššie konštatované, rozsudok je čo do viny právoplatný.

Z uvedeného potom plynie, že v prípade obžalovaného ide o tzv. špeciálneho recidivistu, vo vzťahu ku ktorému boli v minulosti opakovane použité výchovné donucovacie prostriedky, opakovane bol vo výkone trestu odňatia slobody.

Súd v prejednávanej veci zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, keďže obžalovaný sa k skutku priznal a svoje konanie úprimne oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť a to podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, keď súd zistil, že obžalovaný v minulosti už bol za trestný čin odsúdený. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je tak 1:1.

Súd zisťoval aj okolnosti rozhodné pre posúdenie možnosti nápravy páchateľa, bral do úvahy jeho doterajšie správanie, príčiny ktoré viedli k spáchaniu trestného činu, prostredie, v ktorom žije a či sa v minulosti už dopustil protiprávneho konania. Opierajúc o zistené skutočnosti je zrejmé, že obžalovaný bol dňa 29.10.2015 podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, pričom mu bola uložená skúšobná doba podmienečného prepustenia, pritom vo výkone trestu bol pre totožnú trestnú činnosť, teda pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a iné. 4 0T/36/2016

Vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré súd zisťoval a prihliadal na nich pri určovaní druhu trestu a jeho výmery tak, ako to predpokladá ustanovenie § 34 ods. 4 Trestného zákona, má za to, že v danom prípade pre dosiahnutie účelu trestu je nevyhnutné uloženie obžalovanému nepodmienečného trestu odňatia slobody. Obžalovanému v zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona nebolo možné uložiť trest odňatia slobody s podmienečným odkladom vzhľadom na to, že sa dopustil úmyselného trestného činu, hoci bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, pričom mu bola uložená skúšobná doba podmienečného prepustenia, pritom vo výkone trestu bol pre totožnú trestnú činnosť.

Súd tak pri zohľadnení rovnosti priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, okolností spojených so spôsobom spáchania trestného činu, následku, úmyselného zavinenia, osoby obžalovaného, jeho pomerov a možnosťami nápravy dospel k záveru, že uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov je trestom primeraným.

Z výsluchu obžalovaného súd zistil, že v čase spáchania skutku jeho družka nemala mobilný telefón, pretože oba mobilné telefóny mal pri sebe obžalovaný. Táto skutočnosť je zrejmá aj zo zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby zo dňa 10.6.2016 (č. l. 12 spisu), kde je uvedené, že pri prehliadke u obžalovaného boli nájdené okrem iných vecí aj 1 ks mobilný telefón zn. HT čiernej farby, nezisteného výrobného čísla s poškodeným displayom so SIM kartou Tesco mobile, 1 ks mobilný telefón zn. NOKIA čiernej farby, nezisteného výr. čísla so SIM kartou Tesco mobile. Obžalovaný teda mohol mať obavu o zdravie svojej družky, keďže sa jej v tom čase nemal ako dovolať a zistiť kde sa nachádza, aj keď táto obava nemôže mať charakter silného citového rozrušenia ako poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. a) Trestného zákona a ani podľa § 36 písm. i) Trestného zákona. Pretože nebolo preukázané, že by svojim konaním mal odvracať hroziace nebezpečenstvo pri nesplnení podmienok, ktoré by inak vylučovali trestnosť činu (t. j. že by malo ísť o exces pri krajnej núdzi), ako sa snažil obžalovaný naznačiť. Aj keď súd nespochybňuje jeho možné obavy o zdravie svojej družky, obžalovaný mal množstvo iných možností konať inak, ako aj napriek zákazu sadnúť za volant motorového vozidla. Mohol použiť taxík, mohol požiadať inú osobu s vodičským oprávnením a nakoniec sa mohol aj sám pokúsiť telefonicky kontaktovať Nemocnicu, či jeho družka bude nútená ísť domov sama, či bude privezená, alebo či ostane v Nemocnici na noc a nie priamo sadnúť za volant a jazdiť aj napriek zákazu. Ak by tak urobil, vzhľadom na vzdialenosť medzi Stropkovom a Svidníkom by vedel, že už v čase, keď sadal do auta, bola jeho družka minimálne na ceste domov v sanitnom vozidle.

Obžalovaný naposledy spáchal prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia dňa 24.4.2011, teda ku dňu 10.6.2016, kedy bolo začaté trestné stíhanie pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia ubehlo viac ako 5 rokov, počas ktorých viedol obžalovaný riadny život. Obžalovaný pracoval pred spáchaním skutku v automobilke v V. A. v H. republike 6 rokov. Hľadal si však takú prácu, aby mohli

robiť spolu s družkou, s ktorou žijú už vyše roka. Mali sľúbenú prácu, dokonca boli na školení v Prešove a dňa 22.6.2016 mali nastúpiť do práce, avšak to sa nestalo, pretože bol vzatý do väzby.

Aj keď tieto skutočnosti súd neposúdil ako poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 Trestného zákona, prihliadal na ne ako na okolnosti svedčiace v prospech obžalovaného pri rozhodovaní o výmere trestu v rámci zákonnej trestnej sadzby pri ustálenom pomere

5 0T/36/2016

poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Preto súd uložil miernejší trest oproti pôvodne uloženému trestu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa názoru súdu uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 4 (štyroch) rokov je trestom primeraným.

Vzhľadom na to, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, tak postupom podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd zaradil obžalovaného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť:

a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania vzdať.

Odvolanie má odkladný účinok.

Vo Svidníku dňa 1. februára 2017