Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_2S-85-2018.pdf
PDF · 203.14 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/85/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: 1/ Občianske združenie Polkoráby, IČO: 31 797 547, Svätojánska 1753/9, Svätý Jur, 2/ F.. I. S., P. H. XX, G., obaja žalobcovia právne zastúpení: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., IČO: 36 862 711, Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, Bratislava, za účasti: X) F.. K. I., Q. XX, H., 2) S. I., Q. XX, H., obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária Marko, s.r.o., IČO: 36 860 646, Gróbska 19, Bernolákovo, 3) F.. Z. G., E. XX/XX, H., 4) O. G., G. 5, G., 5) F. I. A., K. XX/XX, N. Z., 6) Z. A., K. XX/XX, N. Z., 7) S.. E. E., J. 1. mája XXXX/X, G., 8) O. W., ulica N. W. XXXX/X, I., 9) Z. V. W., ulica N. W. XXXX/X, I., XX) F.. I. Y., N. 7, G., XX) F. Y., N. 7, G., XX) N. S. K., J.. 1. S. 2, G., XX) Mesto Svätý Jur, Prostredná ulica 29, Svätý Jur, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: OU-BA-OVBP2-2018/37938-ZAV zo dňa 05.04.2018, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
Žalovanému a ďalším účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Konanie pred správnymi orgánmi
1. Mesto Svätý Jur, ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím č. Výst./1913/216/37/2017-Po zo dňa 15.12.2017 podľa § 39 a § 39a o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v spojení s § 4 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona vydalo územné rozhodnutie, ktorým bola umiestnená stavba „Obytná zóna ERPU - Svätý Jur“ na pozemkoch paec. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX v katastrálnom území Svätý Jur, v lokalite Polkoráby, v členení na stavebné objekty: SO 001 Príprava územia, SO 101 - SO 111 Samostatný stojaci rodinný dom (11RD), SO 201 NN rozvody ZSD, SO 202 Prípojka NN, SO 203 Verejné osvetlenie, SO 301 Rozvod slaboprúdu, SO 401 Rozvod vody, SO 501 Kanalizácia splašková - vetva A, SO 502 Kanalizácia splašková - vetva B a prečerpávacia stanica, SO 503 Kanalizácia dažďová, SO 601 Rozvody STL plynu, SO 701 Komunikácie a spevnené plochy vrátane oporných múrov, SO 702 Dopravné napojenie obytnej zóny na ulici Polkoráby, SO 801 Sadové úpravy pre navrhovateľov: F.. K. I., bytom Q. XX, XXX XX H., S.. S. I., bytom Q. XX, XXX XX H., F.. Z. G., bytom E. XX/XX, XXX XX H., O. G., bytom G. 4, XXX XX G., F.. I. A., bytom K. XX/XX, XXX XX N. Z., Z. A., bytom K. XX/XX, XXX XX N. Z., S.. E. E., bytom N. XX, XXX XX N. Z., O. W., bytom N. XX, XXX XX N. Z., Z. W., bytom N. XX, XXX XX N. Z., F.. I. Y., bytom N. 7, XXX XX G., F. Y., bytom N. 7, XXX XX G., S. N. K., J.. l. S. 2, XXX XX G. zastúpených AK
Inžiniering, spol. s.r.o., Pri mlyne 12, 831 07 Bratislava podľa projektovej dokumentácie, ktorú vypracovali autorizovaní architekti Ing. árch. Damian Vizár, reg. č. 00806AA, Nezábudkova 4, 821 01 Bratislava, 07/2017 (doplnená a upravená 24.07.2017).
2. Proti rozhodnutiu stavebného úradu žalobcovia podali odvolanie.
3. Žalobca 1 v odvolaní namietal napojenie stavby na kanalizáciu a vplyv stavby na okolité stavby a pozemky.
4. Žalobca 2 v odvolaní namietal, že neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby, nezákonnosť rozhodnutia z hľadiska podmienok napojenia na kanalizáciu, nesprávny postup a rozhodnutie vo vzťahu k námietkam týkajúcich sa nevhodných geologických podmienok, nesprávny postup a rozhodnutie vo vzťahu k námietkam týkajúcich sa nevhodných hydrogeologických podmienok. Ďalej namietal, že kapacita kanalizačnej siete Polkoráby bola dimenzovaná na výstavbu obmedzeného počtu rodinných domov na Svätojánskej ul. a Slnečnej ul. vo Svätom Jure a na kapacitu jestvujúcej kanalizácie treba prihliadať aj z dôvodu plánovanej novej výstavby na ul. Svätojánska, Slnečná a ul. Zuby. Povolením napojenia ďalších stavieb, pre ktoré kanalizácia nebola určená sa môže vyčerpať kapacita kanalizácie, v dôsledku čoho bude znemožnené vlastníkom kanalizácie napojiť sa na svoju vlastnú kanalizáciu, ktorú si vybudovali, pričom väčšina vlastníkov kanalizácie má záujem o rozšírenie svojich stavieb a teda komplexnom využití kapacity ich vlastnej kanalizácie. Súčasná nevyužitá kapacita kanalizácie má byť preto zachovaná pre budúcu výstavbu, resp. pre rozšírenie výstavby na pozemkoch vlastníkov kanalizácie.
5. Prvostupňový správny orgán postúpil v zmysle § 57 ods.2 správneho poriadku spisový materiál napadnutého rozhodnutia na jeho preskúmanie a rozhodnutie o odvolaní žalovanému, ktorý rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím č.: OU-BA-OVBP2-2018/37938-ZAV zo dňa 05.04.2018, ktorým odvolania účastníkov konania (žalobcov) zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
6. V odôvodnení rozhodnutia k zistenému skutkovému stavu žalovaný uviedol, že navrhovatelia Ing. K. I., bytom Q. XX, XXX XX H., S.. S. I., bytom Q. XX, XXX XX H., F.. Z. G., bytom E. XX/XX, XXX XX H., O. G., bytom G. 4, XXX XX G., F.. I. A., bytom K. XX/XX, XXX XX N. Z., Z. A., bytom K. XX/XX, XXX XX N. Z., S.. E. E., bytom N. XX, XXX XX N. Z., O. W., bytom N. XX, XXX XX N. Z., Z. W., bytom N. XX, XXX XX N. Z., F.. I. Y., bytom N. 7, XXX XX G., F. Y., bytom N. 7, XXX XX G., S. N. K., J.. l. S. 2, XXX XX G. zastúpených AK Inžiniering, spol. s.r.o., Pri mlyne 12, 831 07 Bratislava podali dňa 30.11.2016 návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby na stavbu „Obytná zóna ERPU - Svätý Jur“ na pozemkoch pare. č. XXXX/X., XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX v katastrálnom území Svätý Jur, ulica Zuby a Polkoráby. Nakoľko stavebný úrad posúdil, že podaný návrh neposkytoval dostatočný podklad pre vydanie rozhodnutia v danej veci, stavebný úrad listom č. Výst. / V/147/37/2017- PO zo dňa 10.01.2017 vyzval navrhovateľov aby v určenej lehote doplnili podaný návrh a súčasne rozhodnutím č. ÚKaSP-2015/222/HAK-34 zo dňa 04.03.2015 konanie prerušil do doby určenej vo výzve. Listom zo dňa 02.05.017 navrhovateľ požiadal o predĺženie lehoty na doplnenie podania, ktorej stavebný úrad listom zo dňa 04.05.2017 vyhovel a lehotu predĺžil. Navrhovateľ dňa 07.06.2017 čiastočne doplnil podaný návrh, pričom po jeho posúdení stavebný úrad listom zo dňa 16.06.2017 oznámil, že doplnenie berie len ako čiastkové a navrhovateľ je povinný doplniť podanie v lehote určenej v rozhodnutí o prerušení konania. Návrh na vydanie územného rozhodnutia navrhovateľ doplnil dňa 12.07.2107 a 27.07. 2017. Stavebný úrad následne listom č. Výst. 12510/37/2017-Po zo dňa 01.08.2017 oznámil začatie konania verejnou vyhláškou a nariadil ústne pojednávanie.
7. Dňa 07.09.2017 (doručené do podateľne stavebného úradu) boli vznesené námietky žalobcom 2, Dňa 08.09.2017 (doručené do podateľne stavebného úradu) vzniesli v konaní námietky Z. G. a Q. G., S. XX/ X/X, XXXX T., V. a žalobca 1.
8. Z ústneho pojednávanie bol spísaná zápisnica a predložené písomné pripomienky Ing, I. H. splnomocneného zástupcu ďalších účastníkov konania vlastníkmi pozemkov a stavieb na ul. Zuby.
9. Nakoľko zo strany navrhovateľov boli v zmysle výzvy vyplývajúce zo zápisnice z ústneho pojednávania doložené nové podklady, stavebný úrad oznámil túto skutočnosť účastníkom konania a dal im lehotu,
v ktorej sa mohli s novými podkladmi oboznámiť. Následne stavebný úrad dňa 15.12.2017 vydal napadnuté rozhodnutie č. Výst. /1913/2016/37/2017-Po.
10. Žalovaný vo svojom rozhodnutí k odvolacím námietkam uviedol:
„Tunajší úrad konštatuje, že podané odvolanie je obsahovo totožné s podanými námietkami v konaní, ktorými sa stavebný úrad podrobne zaoberal a vysporiadal sa s nimi v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
Podľa ustanovenia 39a ods. 1 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.
Otázky majetkoprávneho usporiadania nie sú podľa stavebného zákona a jeho vykonávacích vyhlášok predmetom konania o umiestnení stavby. Na základe právoplatného rozhodnutia o umiestnení stavby je stavba polohovo, výškovo a priestorovo umiestnená, nie je možné ju však ešte uskutočňovať. Z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby totiž vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje, vytvára sa ním len možnosť (právny základ) pre prijatie ďalšieho rozhodnutia - stavebného povolenia, k vydaniu ktorého môže, ale v konečnom dôsledku ani nemusí v budúcnosti dôjsť. Vyplýva to aj z časovej platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby, ktorá je zo zákona dva roky odo dňa, keď rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. K realizácii stavby teda dochádza až na základe stavebného povolenia ako osobitného rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní. To znamená, že k porušeniu práva rozhodnutím o umiestnení stavby nemôže reálne dôjsť. Realizovať stavbu je možné až na základe právoplatného stavebného povolenia.
Podľa ustanovenia 39a ods. 2 stavebného zákona v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.
Podľa ustanovenia § 140a ods. l stavebného zákona dotknutým orgánom podľa tohto zákona je: a) orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväznosť, alebo s ním súvisí; b) obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území.
Podľa ustanovenia § 140a ods. 3 stavebného zákona dotknuté orgány v konaniach podľa tohto zákona chránia záujmy uvedené v § 126 ods. 1 v rámci svojej pôsobnosti najmä tým, že majú právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská podľa § 140b, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa tohto zákona.
Podľa ustanovenia § 140b ods. 1 stavebného zákona záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.
Z dikcie citovaných ustanovení vyplýva, že podmienky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov sú neoddeliteľnou súčasťou výrokovej časti rozhodnutia. Táto požiadavka sa okrem citovaných ustanovení opiera aj o ustanovenie § 46 správneho poriadku, podľa ktorého musí rozhodnutie vychádzať zo spoľahlivého zistenia stavu veci, a je aj naplnením požiadavky na zachovanie právnej istoty dotknutých osôb.
Stavebný úrad pri vydávaní územného rozhodnutia posúdil predložený návrh s Územným plánom mesta Svätý Jur v znení zmien a doplnkov.
Relevantným podkladom vo veci vydania územného rozhodnutia na vyššie uvedenú stavbu, o ktoré sa stavebný úrad opieral pri svojom rozhodovaní, sú stanoviská, záväzné stanoviská a odborné vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy, ktoré zaujali k povoleniu predmetnej stavby a stavebným objektom súhlasné stanoviská, resp. súhlasné za dodržania nimi stanovených podmienok a sú zárukou najmä ochrany zdravia ľudu a zdravých životných podmienok, resp. vylúčenia alebo obmedzenia negatívnych účinkov súvisiacej stavebnej činnosti na životné prostredie. Podmienky, ktoré vyplynuli z týchto záväzných stanovísk, boli stavebným úradom zahrnuté do výroku rozhodnutia, do podmienok určených pre uskutočnenie predmetnej stavby ako záväzné. Stavebník je povinný ich akceptovať a dodržiavať počas celého stavebného procesu.
BVS a.s. ako prevádzkovateľ verejnej kanalizácie svojím vyjadrením zo dňa 07.07.2016 z hľadiska bilančného nespochybnilo možnosť napojenia sa nových producentov v danej lokalite na existujúcu kanalizáciu. Stavebný úrad sa s námietkou podanou v konaní ohľadom pripojenia sa na kanalizáciu vysporiadal tým, že stavebníkovi určil v bode 11. písm. f) podmienku, že pre vydanie stavebného povolenia stavebník doloží súhlasu vlastníka kanalizácie k pripojeniu.
Tunajší úrad, v súvislosti s porušovaním zmluvných vzťahov medzi OZ Polkoráby, ako vlastníkom predmetnej kanalizácie a BVS a.s., Bratislava, ako vykonávateľom odborného výkonu prevádzky na kanalizačnej sieti upozorňuje, že rozhodnutie o odvolaní v danej veci je rozhodnutím výlučne vo vzťahu k stavebno - právnym predpisom, čím nie je dotknuté právo účastníkov konania domáhať sa svojich občianskych práv prostredníctvom občiansko - právnych predpisov na príslušnom súde.
Ďalším podkladom pre posúdenie predloženej projektovej dokumentácie boli odborné posudky vypracované spoločnosťou V&V GOE, s.r.o., Gruzínska 25, 81 05 Bratislava, ktorá je zapísaná v Registri geologických oprávnení spracovaného podľa § 8 ods.2 zákona č. 569/2007 Z.z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov (aktualizované k 01.03.2018) - Hydrogeologický posudok vypracovaný odborne spôsobilou osobou RNDr. F. I. ml., reg č. 16/2005 a Záverečná správa inžinierskogeologického prieskumu vypracovaná odborne spôsobilou osobou RNDr. F. I., reg. č. 126/1993, ktorí sú zapísaní v registri odborných spôsobilostí na vykonávanie geologických prác. Stavebný úrad sa pri vyhodnocovaní námietok opieral o tieto odborné posudky.
V rámci odvolania pán Machalík zastúpený AK Nagy&Zachveja doplnil „Predložený geotechnický posudok“ vypracovaný spoločnosť SPAI s.r.o, ktorá podľa dostupných informácií nie je zapísaná v Registri geologických oprávnení, ako ani autorizovaný stavebný inžinier v odbore statika Ing. U. H. reg. č. XXXX*Z*X-X, ktorý na základe dostupných informácií nie je zapísaný v registri odborných spôsobilostí na vykonávanie geologických prác.
Stavebný úrad sa s námietkami OZ Polkoráby ohľadom týkajúcich sa nevhodných geologických a hydrogeologických podmienok vysporiadal tak, že stavebníkovi určil v bode 11. podmienku, že stavebník predloží projektovú dokumentáciu vyhotovenú na základe hydrologického posudku tak, aby boli dodržané všetky technické a technologické opatrenia pre prevádzku plánovaného systému.
Stavebný úrad v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona je povinný v ďalšom konaní skúmať dodržanie podmienok daných v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení určiť záväzné podmienky pre uskutočnenie a užívanie stavby.
Odvolací orgán konštatuje, že v prebiehajúcom územnom konaní sa stavebný úrad sústredil na posúdenie návrhu najmä z hľadísk uvedených v § 37 stavebného zákona, predloženú projektovú dokumentáciu preskúmal z hľadísk záujmov, ktoré chránia orgány štátnej správy podľa osobitných predpisov. Odvolací orgán preskúmal podklady vydaného rozhodnutia a zistil, že predmetná stavba spĺňa kritéria všeobecných požiadaviek na výstavbu, podmienky z hľadiska hygienického, požiarneho, bezpečnostného, dopravného a ochrany prírody, o čom svedčia kladné stanoviská, odborné vyjadrenia a súhlasy dotknutých orgánov a správcov inžinierskych sietí. Vzhľadom k charakteru stavby a tiež
vzhľadom na pomery v území, umiestnením predmetnej stavby nedôjde ani k zásahu do práv a oprávnených záujmov vlastníkov susedných nehnuteľností nad mieru primeranú pomerom.
Nakoľko navrhovaná stavba: „Obytná zóna ERPU - Svätý Jur“ spolu s jednotlivými objektmi uvedenými vo výroku napadnutého rozhodnutia je v súlade s územným plánom, vyhovuje príslušným ustanoveniam stavebného zákona, spĺňa požiadavky osobitných predpisov a stavebník návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby doložil všetkými požadovanými dokladmi, nebolo dôvodov územné rozhodnutie o umiestnení hore uvedenej stavby, pri dodržaní príslušných ustanovení stavebného zákona a zákona o správnom konaní, pre navrhovateľov: F.. K. N., bytom Q. XX, XXX XX H., S.. S. I., bytom Q. XX, XXX XX H., F.. Z. G., bytom E. XX/XX, XXX XX H., O. G., bytom G. 4, XXX XX G., Ing. I. A., bytom K. XX/XX, XXX XX N. Z., Z. A., bytom K. XX/XX, XXX XX N. Z., S.. E. E., bytom N. XX, XXX XX N. Z., O. W., bytom N. XX, XXX XX N. Z., Z. W., bytom N. XX, XXX XX N. Z., F.. I. Y., bytom N. 7, XXX XX G., F. Y., bytom N. 7, XXX XX G., S. N. K., J.. X S. 2, XXX XX G. zastúpených AK Inžiniering, spoť s.r.o., Pri mlyne 12, 831 07 Bratislava nevydať.
Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj postupu stavebného úradu v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, opätovne konštatuje, že dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán dostatočne zistil skutkový stav veci a postupoval v zmysle príslušných procesnoprávnych ustanovení. Návrh na vydanie územného rozhodnutia poskytoval dostatočný podklad pre konanie a rozhodnutie vo veci, prvostupňový správny orgán zabezpečil stanoviská dotknutých orgánov a preto nie je dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.“
11. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach adresovaných súdu. Žalovaný a prvostupňový správny v administratívnom konaní vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam tohto rozhodnutia a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení v časti V. tohto rozsudku.
II. Žaloba
12. Žalobou podanou elektronicky dňa 28.05.2018 sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2018/37938-ZAV zo dňa 05.04.2018 (opísané v úvode odôvodnenia rozsudku), ktoré považovali za nezákonné, žiadal ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
13. Žalobcovia namietali nedostatočné zistenie skutkového stavu zo strany žalovaného a jeho pasivita pri zohľadnení argumentov a tvrdení, ktoré žalobcovia prezentovali vo svojich odvolaniach voči prvostupňovému rozhodnutiu.
14. Žalovaný sa nesprávne vysporiadal s otázkou technického riešenia budúcej stavby z hľadiska napojenia a funkčnosti kanalizácie v danej lokalite a s tým spojeného súhlasu vlastníka tejto kanalizácie. Žalobcovia vo svojich námietkach počas prvoinštančného konania ako aj vo svojom odvolaní dôrazne poukazovali na skutočnosť, že predmetná kanalizačná sústava, ktorá má byť plánovanou výstavbou stavby dotknutá, resp. na túto kanalizačnú sústavu sa majú budúci vlastníci objektov v rámci stavby napojiť, je vo vlastníctve žalobcu 1, ktoré združuje vlastníkov priľahlých nehnuteľností na Svätojánskej a Slnečnej ulici. Táto kanalizácia teda nie je vo vlastníctve iného subjektu, pričom správcom tejto kanalizácie je Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s..
15. V prvostupňovom rozhodnutí stavebný úrad konštatoval za dostatočné vyjadrenie BVS o priechodnosti a možnosti budúceho pripojenia nových objektov vlastníkov na existujúcu kanalizáciu vo vlastníctve žalobcu 1. Na toto vágne konštatovanie žalobcovia dôrazne poukázali aj v podanom odvolaní. Napriek tomu sa žalovaný s touto otázkou vysporiadal jednoduchým až účelovým spôsobom, že vyjadrenie spoločnosti BVS o budúcom napojení sa nových vlastníkov na existujúcu kanalizáciu vo vlastníctve žalobcu 1, ktoré považuje BVS za možné, považoval za smerodajnú skutočnosť, a tvrdenia žalobcov o nutnosti získania povolenia, resp. kladného stanoviska vlastníka kanalizačného systému
pre účely vydania rozhodnutia v územnom konaní považoval za bezpredmetné, keďže podľa názoru žalovaného bude takéto kladné stanovisko potrebné až pri samotnom budúcom stavebnom konaní. S týmto názorom žalobcovia nesúhlasili, keďže odporuje zneniu a účelu ustanovení stavebného zákona ako aj samotnému účelu územného konania.
16. Žalovaný, ani po apelácii zo strany žalobcov formou odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu, neprehodnotil nezákonný postup odporujúci ustanoveniam stavebného zákona, ktoré podľa nášho názoru jasne hovoria o potrebe zistenia technickej uskutočniteľnosti zamýšľanej stavby, medzi ktorú patrí bezpochyby napojenie stavby na verejnú kanalizáciu - o čom explicitne hovorí ust. § 47 písm. d) stavebného zákona.
17. Žalobcovia poukazujúc na § 140a ods. 1, písm. c) stavebného zákona považovali za neakceptovateľné, aby žalovaný a pred ním mesto Svätý Jur konštatovali „iba" potrebu navrhovateľov zabezpečiť si až v stavebnom konaní súhlas vlastníka kanalizácie s napojením sa na kanalizáciu v jeho vlastníctve. Účelom územného konania je preskúmanie možností budúcej realizácie stavby, zistenie podmienok, posúdenie z hľadiska ochrany životného prostredia, súladu s územným plánom, dôsledkov na okolité nehnuteľnosti a kvalitu života a zdravia ľudí a pod. Je preto neakceptovateľné, aby došlo zo strany žalovaného ku konaniu, ktorým odobrí budúcu realizáciu stavby, ktorá v nespĺňa základné technické kritériá pre jej realizovateľnosť a budúce užívanie. V štádiu územného konania nie je potrebné, aby navrhovateľ budúcej výstavby disponoval priamo existujúcim zmluvným vzťahom s vlastníkom kanalizácie, avšak žalobcovia považovali za nutné, aby navrhovateľ budúcej výstavby disponoval aspoň kladným stanoviskom vlastníka kanalizácie, že v prípade budúceho iniciovania výstavby a podania návrhu na vydania stavebného povolenia, bude vlastník dotyčnej kanalizácie s týmto postupom súhlasiť, resp. nebude mať k nemu pripomienky a bude súhlasiť s napojením sa takéhoto navrhovateľa na kanalizačnú sieť v jeho vlastníctve.
18. Ďalej žalobcovia namietali, že pri otázke relevantnosti stanoviska BVS, ktoré sa týkalo možnosti budúceho napojenia vlastníkov nových nehnuteľností z hľadiska kapacity tejto kanalizácie, bolo potrebné hľadieť na fakt, že kapacita kanalizácie bola určená / dimenzovaná na výstavbu určitého počtu rodinných domov na ulici Svätojánska a Slnečná v danej lokalite, pričom nie všetky z týchto nehnuteľností boli na túto kanalizáciu pripojené, pričom napojením ďalších objektov (rodinných domov) na túto kanalizáciu existuje na strane žalobcov dôvodná obava, že týmto postupom dôjde k ohrozeniu plynulej funkčnosti a prevádzky tohto kanalizačného systému. Žalobcovia poukázali na fakt, že podľa súčasných údajov je kapacita kanalizácie dostatočná pre existujúce napojené nehnuteľnosti, avšak podľa aktuálne dostupných údajov žalobcov existuje medzi vlastníkmi ostatných rodinných domov v súčasnosti pripojených na túto kanalizáciu záujem rozšíriť tieto stavby a zvýšiť počet poschodí na pôvodne postavených rodinných domoch a tým zväčšiť odvod množstva splaškovej kanalizácie. Po takomto zväčšení odvodu množstva splaškovej kanalizácie, ako aj po napojení všetkých plánovaných novovybudovaných nehnuteľností v danej lokalite, na ktoré nebola existujúca kanalizácia takpovediac „pripravená", dôjde k preťaženiu a celkovému znefunkčneniu plynulej prevádzky tejto kanalizácie. Vzhľadom na uvedené zastávame názor, že napojenie nových vlastníkov plánovaných rodinných domov v lokalite nebude možné, resp. ich prípadným napojením bude znemožnené právo súčasného vlastníka kanalizácie - Žalobcu 1, túto kanalizáciu vo funkčnom stave užívať.
19. Vyššie opísaný postup žalovaného preto navodzuje dojem, že žalovaný účelovo nekontaktoval žalobcu 1 (resp. nevyzval navrhovateľov na doloženie súhlasného stanoviska žalobcu 1) napriek jeho podaným námietkam a následnému odvolaniu z dôvodu jeho vedomosti o vysokej pravdepodobnosti o zápornej povahe tohto stanoviska žalobcu 1.
20. Rozhodnutie v územnom konaní nemôže obsahovať neurčitú podmienku do budúcnosti, od ktorej závisí zásadným spôsobom možnosť samotnej realizácie výstavby - súlad takejto výstavby so skutkovým reálnym stavom a technickým riešením v nadväznosti na trvalú funkčnosť a udržateľnosť takejto stavby o čom priamo hovorí stavebný zákon. Žalovaný sa s týmito otázkami zásadného charakteru nevysporiadal, resp. vysporiadal len čiastkovo s uvedením neprimerane vágneho odôvodnenia, čím nielen ustanovenia stavebného zákona, ktoré sa venujú otázke územného konania a podmienok pre vydanie rozhodnutia v takomto konaní (napr. otázky technického riešenia stavieb a pod.), ale taktiež k porušeniu ustanovení správneho poriadku (menovite napr. § 47 ods. 3) keďže neuviedol akým spôsobom sa vysporiadal s tvrdeniami a argumentáciou žalobcov, ktorá bola jasne a zrozumiteľne prezentovaná v odvolaní a
reflektovala už uplatnené námietky v územnom konaní. Namiesto tohto postupu však žalovaný „iba" odcitoval príslušné ustanovenia stavebného zákona a uviedol strohé konštatovania o správnosti postupu mesta Svätý Jur pri vydaní prvostupňového rozhodnutia, na ktorého právne a faktické chyby žalobcovia vo svojom odvolaní poukazovali.
21. Za druhú podstatnú skutočnosť, na ktorú žalobcovia v podanom odvolaní dôrazne poukazovali a ktorá bola následne žalovaným v napadnutom rozhodnutí nedostatočne zohľadnená, považovali žalobcovia existenciu nevhodných geologických a hydrologických podmienok v danej lokalite. Žalobcovia počas prvoinštančného konania, ktoré viedlo mesto Svätý Jur namietali existenciu zhoršených geologických podmienok / pomerov v danej lokalite, ktoré zapríčiňujú vznik mnohých rizík pre možnú realizáciu výstavby v danej lokalite. žalobcovia vo svojich námietkach a aj následne v odvolaniach proti prvostupňovému rozhodnutiu poukazovali na fakt, že geologické podložie lokality je pre realizáciu navrhovanej stavby nevhodné, a to najmä z dôvodu, že táto lokalita je charakteristická zvýšeným terénom na svahu s výrazným sklonom, dôsledkom čoho je hroziaci zosun svahu a poškodenie všetkých nižšie položených nehnuteľností, resp. poškodenie života a zdravia osôb užívajúcich / vlastniacich tieto nehnuteľnosti.
22. Mesto Svätý Jur počas prvoinštančného konania túto námietku žalobcov akceptovalo, avšak v prvostupňovom rozhodnutí túto námietku „vyriešilo" zahrnutím inžinierskotechnologického prieskumu (predloženého navrhovateľmi) zo dňa 29. 9. 2017, ktorú vypracovala spoločnosť V & V GEO, s.r.o., so sídlom Gruzínska 25, 825 01 Bratislava (ďalej len „inžinierskotechnologický prieskum“), ktorý konštatoval, že daná lokalita / územie sa javí ako stabilné bez zjavných výrazných znakov naznačujúcich deformáciu svahu alebo iných geodynamických javov, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť pokojné užívanie nehnuteľností vo vlastníctve členov OZ Polkoráby (Žalobcu 1), resp. vyvolať ohrozenie ich zdravia či života. Na faktické nedostatky tohto inžinierskotechnologického prieskumu však poukazovali vo svojom odvolaní žalobcovia, pričom žalovaný sa s touto argumentáciou vysporiadal tak, že uznal tvrdenie mesta Svätý Jur uvedené v prvostupňovom rozhodnutí o uložení povinnosti navrhovateľom vypracovať pred podaním žiadosti o vydanie stavebného povolenia projektovú dokumentáciu, ktorá bude zohľadňovať (z pohľadu žalobcov nedostatočné) zistenia predmetného inžinierskotechnologického prieskumu.
23. Preto žalobcovia (ako v podanom odvolaní) upozornili na skutočnosť, že už priamo z územného plánu mesta Svätý Jur, leží územie mesta Svätý Jur seizmicky v oblasti s označením 7o, kde je predpoklad výskytu zemetrasenia v období raz za 70 rokov o sile 6o podľa stupnice M-C-S. Naproti tomu aktívna seizmická oblasť o sile 7o stupnice M-C-S sa nachádza od danej lokality vo vzdialenosti cca 1.5 - 2 km, konkrétne od železničnej trate smerom na juhovýchod, t.j. vyššia zástavba by nemala prejsť za železničnú trať. Zároveň je potrebné mať na zreteli veľkú energiu reliéfu svahov nachádzajúcich sa vertikálne nad nehnuteľnosťami vo vlastníctve členov OZ Polkoráby (Žalobcu 1) a nevykonávať zásahy odľahčujúce hmotu z päty svahu. Taktiež pri projektovaní jednotlivých objektov, obzvlášť väčšieho rozsahu, je potrebné individuálne geologické posúdenie podložia inžiniersko-geologickým a hydrologickým prieskumom. Z uvedeného a zo zaradenia predmetnej lokality do seizmicky aktívnej oblasti a zložitosti navrhovanej stavby potom jednoznačne vyplýva, že aj malé otrasy môžu spôsobiť akýkoľvek posun pôdy, čo negatívne ovplyvní život a zdravie predovšetkým vlastníkov nižšie položených nehnuteľností.
24. Žalovaný odignoroval žalobcami v odvolaní prezentované skutočnosti vyplývajúce z platného územného plánu mesta Svätý Jur, v zmysle jeho dodatku č. 02/2014 a v zmysle Metodického usmernenia Ministerstva dopravy a výstavby SR., odboru územného plánovania, k otázke zabezpečenia plnenia uznesenia vlády SR č. 148/2014 zo dňa 26. 3. 2014 k Stratégii adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy, pričom pre územie mesta Svätý Jur sú relevantné tie opatrenia, medzi ktoré patrí aj opatrenie slúžiace na zabezpečenie a podporu ochrany proti vodnej erózií a zosunom pôdy (viď. strana 59 dodatku 02/2014 k územnému plánu mesta Svätý Jur).
25. Žalovaný sa taktiež nijakým spôsobom nezaoberal argumentom žalobcov prezentovanom v odvolaniach, ktorými žalobcovia poukazovali na nedostatočné vyhodnotenie zloženia pôdy a možného dopadu výstavby na toto zloženie v spomínanom inžinierskotechnologickom prieskume. Žalobcovia navrhovali v odvolaniach, aby došlo k vykonaniu doplnkového geologického prieskumu, ktorým by došlo k objasneniu geologickej stavby dotknutej lokality s prihliadnutím na správanie sa pôdy v
prípade realizácie samotnej stavby, ako následný vplyv stavby na pôdu v tejto lokalite a jej možné zosuvy. Žalobca 1 následne k svojmu odvolaniu následne dodatočne doložil predbežný geotechnický posudok, vypracovaný Ing. Ctiborom Kostúrom, autorizovaným stavebným inžinierom - spoločnosť SPAI spoločnosť pre projektovanie a inžiniering, s.r.o., ktorý sa explicitne venoval otázkam vplyvov kvality a zloženia pôdy v danej lokalite na statiku a dynamiku nosných konštrukcií existujúcich a budúcich stavieb a s tým spojených rizík pre potenciálnu ďalšiu výstavbu. Žalovaný sa podľa textu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia týmto predbežným geotechnickým posudkom vôbec nezaoberal, resp. nevzal závery v ňom vyslovené do úvahy, napriek z nášho pohľadu odborne nespochybniteľnej kvalite / úrovni tohto posudku. Predložený posudok vypracovaný Ing. Kostúrom bol vypracovaný osobou, ktorá je odborne spôsobilá na posudzovanie otázok spojených so stavebným inžinierstvom a statikou budov, pričom si dovoľujeme zdôrazniť, že p. Ing. Kostúr je držiteľom osvedčenia - autorizovaný stavebný inžinier, reg. č. 3218*13, v kategórii „Inžinier pre statiku stavieb". Toto autorizačné osvedčenie bolo vydané slovenskou komorou stavebných inžinierov v súlade s ust. § 5 ods. 4 zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, pričom predmetom tohto osvedčenia je najmä činnosť p. Kostúra spočívajúca v: a) Vyhotovovaní projektovej dokumentácie nosných konštrukcií stavieb b) Overovanie projektov z hľadiska mechanickej odolnosti a stability stavieb c) Vykonávanie prieskumov, stavebných meraní a stavebnej diagnostiky d) Technické poradenstvo týkajúce sa statiky a dynamiky nosných konštrukcií stavieb
26. Ing. Kostúr v predloženom posudku jednoznačne vyjadril odborne relevantný názor o existujúcom riziku, ktoré spočíva v nepreskúmaní budúceho vplyvu plánovanej stavby v danej lokalite (počas realizácie výstavby) - po vykonaní priečnych výkopov na svahu v danej lokalite dôjde k uvoľneniu bridlicových vrstiev do polohy sklzu čo v konečnom dôsledku spôsobí značné zvýšenie mechanickej lability svahu a rizika zosuvu po výdatných dažďových zrážkach, resp. aj pri slabších zemetraseniach, pričom je z nášho pohľadu podstatné zdôrazniť, že Ing. Kostúr vo svojom posudku hodnotil vplyv zisteného zloženia pôdy v danej lokalite na statiku a dynamiku nosných konštrukcií stavieb a existenciu prípadných závažných rizík na stabilitu budúcich stavieb ako aj stavieb, ktoré už v súčasnej dobe stoja v danej lokalite, kde p. Ing. Kostúr vytkol skutočnosť, že pri predošlom odbornom skúmaní tejto otázky nedošlo k zohľadneniu vplyvu zloženia a charakteru pôdy na stabilitu nosných konštrukcií stavieb v danej lokalite a s tým súvisiaceho ohrozenia okolitých nehnuteľností, ako aj života a zdravia obyvateľov / vlastníkov. Toto oprávnenie p. Kostúrovi vyplýva z predloženého autorizačného osvedčenia. Ing. Kostúr nemal v úmysle vykonávať analýzu zloženia pôdy, ale jeho úlohou bolo posúdiť vplyv pôdy v danej lokalite (vzhľadom na jej zistené zloženie) na stabilitu nosných konštrukcií stavieb, a preto je z nášho pohľadu nemysliteľné akceptovať postupŽžalovaného, ktorý tento posudok takpovediac zmietol zo stole bez akéhokoľvek preskúmania a zohľadnenia skutočností v ňom uvedených, s uvedením dôvodu, že p. Ing. Kostúr nie je osobou oprávnenou na výkonom geologickej činnosti, resp. že nedisponuje geologickým oprávnením - táto činnosť nebola predmetom skúmania p. Ing. Kostúra v predloženom posudku.
27. Žalobcovia tiež poukázali na nezohľadnenie a nedostatočné odôvodnenie nezohľadnenia argumentácie žalobcu 1 k otázke hydrogeologických pomerov v danej lokalite, na ktorú taktiež poukazoval vo svojom podanom odvolaní (a pred počas prvoinštančného konania aj v námietkach). Žalobca 1 namietal v námietkach ako aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu o umiestnení predmetnej stavby otázku nevhodnosti hydrologických podmienok navrhovaného územia, nakoľko podzemná voda vsiaknutá do bridlice prúdi cez pórové kanály horniny, miestami preteká v podzemí a na iných miestach vyviera a podzemnými prirodzenými poruchami podložia odteká cez nižšie položené pozemky, čoho dôsledkom môže byť zatopenie nižšie položených nehnuteľností na uliciach Svätojánska a Svetelná, prípadne až (v súvislosti s geotechnologickými podmienkami a zložením pôdy opisovanými vyššie) k vertikálnemu zosuvu svahu na nižšie položené nehnuteľnosti. Žalovaný sa stotožnil s postupom mesta Svätý Jur a opätovne sa vysporiadal s argumentáciou žalobcu 1 tak, že súhlasil s vydaním územného rozhodnutia o umiestnení stavby s tým, že stavebníkovi v budúcnosti vypracuje nový projekt na výstavbu objektu dažďovej kanalizácie s dodržaním podmienok a postupov podľa navrhovateľmi predloženého hydrogeologického posudku z 3.11.2015 vypracovaného RNDr. Ivanom Vláskom. Žalovaný bol povinný preskúmať postup mesta Svätý Jur a posúdiť a následne vyhodnotiť predmetnú vec samostatne a nie iba potvrdiť správnosť postupu prvoinštančného orgánu, ktorý odcitoval závery predmetného posudku, navyše bez uvedenia akéhokoľvek relevantného právneho a skutkového posúdenia veci a zhodnotenia tvrdení žalobcov ako takých. Zo strany žalovaného malo
dôjsť k zrušeniu Prvostupňového rozhodnutia a k nariadeniu mestu Svätý Jur zabezpečiť detailný hydrogeologický prieskum lokality s vyhodnotením záverov takéhoto detailného geologického prieskumu s ohľadom na vplyv Stavby na okolité územie a zástavbu.
28. Správnosť a objektívnosť vyššie uvedeného hydrogeologického posudku žalobca 1 spochybnil v podanom odvolaní, pričom upozornil, že nakoľko z jeho záverov uvádza riešenie predmetnej otázky „vsakovacími systémami s väčšou kapacitou“, čo ako bolo z pohľadu žalobcu 1 už prezentované, nemôže byť relevantné v prípade, ak nemá hornina nachádzajúca sa v danom území nijakú alebo len podstatne obmedzenú vsakovaciu schopnosť - tento fakt konštatuje aj v samotnom hydrogeologickom posudku na str. 14, kde hovorí že „možnosť realizácie tohto spôsobu odvádzania vôd považujú spracovatelia posudku na danom území za obmedzené, a to vzhľadom na nízke filtračné charakteristiky horninového prostredia“. Žalobca 1 dôrazne upozornil na riziko nevhodnosti takto navrhnutého riešenia odvádzania prívalových vôd zo zrážok, čoho dôsledkom môže byť zvýšenie deštrukcie svahu a následná pôdna erózia a v najhoršom prípade zosuv, čoho dôsledkom by mohlo byť poškodenie okolitých nehnuteľností ako aj vážne riziko ohrozenia zdravia a životov ľudí. Žalobca 1 poukazoval na fakt, že táto otázka riešenia odvádzania prívalových vôd bola napokon riešená aj v prípade zmeny územného plánu mesta Svätý Jur pri lokalite Bratislavské záhumenice, kedy zo záverov hodnotenia tejto lokality vyplynulo zvýšené riziko ohrozenia územia prívalovými zrážkami a riešenie odvedenia prívalových bolo navrhnuté komplexne s prihliadnutím na reálny charakter zástavby, ich odvedením s dimenzovaním retenčných nádrží (str. 28 doplnku územného plánu mesta Svätý Jur č. 1, február 2007).
29. Žalobcovia poukázali na procesne chybný postup žalovaného pri doručovaní napadnutého rozhodnutia účastníkom konania. Podľa ust. § 140 stavebného zákona sa na konania upravené stavebným zákonom, medzi ktoré nepochybne patrí aj územné konania - o umiestnení stavby, ak nie je vyslovene ustanovené inak vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní - t.j. správny poriadok. V kontexte na to podľa § 26 ods. 1 správneho poriadku doručenie verejnou vyhláškou použije správny orgán v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú mu známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon.
30. Procesné pochybenie v konaní spočívalo v skutočnosti, že žalovaný napadnuté rozhodnutie nedoručil žalobcovi 1 a žalobcovi 2 priamo, a to napriek tomu, že samotné odvolacie konanie, ktorého výsledkom bolo vydanie napadnutého rozhodnutia iniciovali práve žalobcovia. Tento postup je v jasnom rozpore s vyššie citovaným ustanovením správneho poriadku upravujúce doručenie verejnou vyhláškou, ktoré hovorí o tom, že doručovanie verejnou vyhláškou prichádza do úvahy vtedy, ak účastníci konania alebo ich pobyt nie sú správnemu orgánu známi (alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon). V tomto prípade však bolo (a je) zrejmé, že účastníci konania a ich pobyt (žalovaný) boli žalovanému známi.
31. V tejto spojitosti žalobcovia poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 8. 11. 2011 sp. zn. 3Sžp/17/2011: Podľa §140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 26 ods. 1 správneho poriadku doručenie verejnou vyhláškou použije správny orgán v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú mu známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon. Podľa § 80 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi účastníkom konania, obci, ak nie je stavebným úradom príslušným na kolaudačné konanie a dotknutým orgánom začatie kolaudačného konania najmenej 10 dní pred ústnym pojednávaním spojeným s miestnym zisťovaním. Pri doručovaní verejnou vyhláškou správny orgán pochybil, keď doručoval známym účastníkom konania verejnou vyhláškou, namiesto doručovania osobitne každému účastníkovi konania.
III. Vyjadrenie žalovaného
32. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 22.07.2020, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.
33. Na základe právoplatného rozhodnutia o umiestnení stavby je stavba polohovo, výškovo a priestorovo umiestnená, nie je možné ju však ešte uskutočňovať. Z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby totiž vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje, vytvára sa ním len možnosť (právny základ) pre prijatie ďalšieho rozhodnutia - stavebného povolenia, k vydaniu ktorého môže, ale v konečnom dôsledku ani nemusí v budúcnosti dôjsť. Vyplýva to aj z časovej platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby, ktorá je zo zákona dva roky odo dňa, keď rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. K realizácii stavby teda dochádza až na základe stavebného povolenia ako osobitného rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní. To znamená, že k porušeniu práva rozhodnutím o umiestnení stavby nemôže reálne dôjsť. Realizovať stavbu je možné až na základe právoplatného stavebného povolenia. K realizácii stavby teda dochádza až na základe stavebného povolenia ako osobitného rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní. To znamená, že k porušeniu práva rozhodnutím o umiestnení stavby nemôže reálne dôjsť. Realizovať stavbu je možné až na základe právoplatného stavebného povolenia.
34. Z dikcie § 140b ods. 1 stavebného zákona vyplýva, že podmienky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov sú neoddeliteľnou súčasťou výrokovej časti rozhodnutia. Táto požiadavka sa okrem citovaných ustanovení opiera aj o ustanovenie § 46 správneho poriadku, podľa ktorého musí rozhodnutie vychádzať zo spoľahlivého zistenia stavu veci, a je aj naplnením požiadavky na zachovanie právnej istoty dotknutých osôb.
35. Žalovaný uviedol, že relevantným podkladom vo veci vydania územného rozhodnutia na predmetnú stavbu, o ktoré sa stavebný úrad opieral pri svojom rozhodovaní, boli stanoviská, záväzné stanoviská a odborné vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy, ktoré zaujali k povoleniu predmetnej stavby a stavebným objektom súhlasné stanoviská, resp. súhlasné za dodržania nimi stanovených podmienok a sú zárukou najmä ochrany zdravia ľudu a zdravých životných podmienok, resp. vylúčenia alebo obmedzenia negatívnych účinkov súvisiacej stavebnej činnosti na životné prostredie. Podmienky, ktoré vyplynuli z týchto záväzných stanovísk, boli stavebným úradom zahrnuté do výroku rozhodnutia, do osobitných podmienok dotknutých orgánov, ktorých splnenie je stavebník povinný preukázať v stavebnom konaní. Kladné záväzné stanoviská, stanoviská, odborné vyjadrenia a súhlasy dotknutých orgánov, svedčia o tom, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami, najmä so zámermi územného plánu, neohrozuje životné prostredie ani neprimerane neobmedzuje práva ostatných účastníkov konania. Posúdenie týchto obligatórnych kritérií je sčasti vecou správnej úvahy stavebného úradu a sčasti vecou objektívnych záverov, ktoré vyplývajú z výstupov odborne spôsobilých osôb či kompetentných orgánov štátnej správy, pričom podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona, je obsah záväzného stanoviska pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný.
36. BVS a.s. ako prevádzkovateľ verejnej kanalizácie svojím vyjadrením zo dňa 07.07.2016 z hľadiska bilančného nespochybnilo možnosť napojenia sa nových producentov v danej lokalite na existujúcu kanalizáciu. Stavebný úrad sa s námietkou podanou v konaní ohľadom pripojenia sa na kanalizáciu vysporiadal tým, že stavebníkovi určil v bode 11. pís. f) podmienku, že pre vydanie stavebného povolenia stavebník doloží súhlasu vlastníka kanalizácie k pripojeniu.
37. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že správny orgán mal k dispozícii rozhodnutie Okresného úradu Pezinok, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-PK-OSZP- 2018/000699/R-38/Km zo dňa 03.01.2018. právoplatné dňa 26.01.2018, z ktorého vyplýva, že kanalizačná prípojka DN 300
- dĺžka 77m (skolaudovaná vr. 2016, rozhodnutie č. Výst./14283/593/20165-Po zo dňa 05.12.2016), ktorej vlastníkom je Mesto Svätý Jur sa podľa ust. § 2 písm b) zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a kanalizáciách považuje za verejnú kanalizáciu. V zmysle uznesenie Mesta Svätý Jur zo dňa 20.03.2018 bolo schválené odovzdanie tejto verejnej kanalizácie DN 300 o dĺžke 77 m vrátane troch kontrolných revíznych šachiet nachádzajúcich sa na Ulici Polkoráby vo Svätom Jure do správy Bratislavskej vodárenskej spoločnosti a.s., ktorá je správcom a prevádzkovateľom verejnej kanalizácie a vodovodu v Meste Svätý Jur. Bod napojenia Obytnej zóny ERPU je práve na túto časť kanalizácie vo vlastníctve mesta Svätý Jur a v správe BVS a.s., pričom na základe predložených podkladov mal správny orgán za dostatočne preukázané, že ide o verejnú kanalizáciu a je možné na ňu pripojiť povoľovanú obytnú zónu.
38. K namietanému spôsobu doručovania rozhodnutia žalovaný uviedol, že síce stavebný úrad v rozhodnutí neuviedol § 36 ods. 4 stavebného zákona a nedostatočne odôvodnil spôsob doručovania
verejnou vyhláškou, ale v tomto prípade spôsob doručovanie verejnou vyhláškou nemal žiadny vplyv na rozhodnutie v merite veci, boli dodržané všetky lehoty a nijakým spôsobom neboli porušené práva účastníkov konania. Spôsob doručovania verejnou vyhláškou bol opodstatnený vzhľadom na veľký počet účastníkov konania a na veľkosť dotknutého územia.
39. Z dôvodu, že v územnom (aj stavebnom) konaní platí koncentračná zásada, nie je možné prihliadať na túto námietku uplatnenú v žalobe, týkajúcu sa nesprávneho spôsobu doručovania. Pri uplatnení tejto námietky je možné sa domnievať, že žalobcovia sa v konaní nedostatočným spôsobom oboznámili so všetkými podkladmi pre vydanie územného rozhodnutia na predmetnú stavbu.
40. Tvrdenia žalobcov, že sa navrhovaná kanalizácia napojí na kanalizáciu vo vlastníctve OZ Polkoráby (žalobcu 1) neboli podložené relevantnými dôkazmi a nevyplýva to ani z dokumentácie pre územné rozhodnutie.
41. Územným rozhodnutím sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia, čím ako vyplýva zo súdnej praxe nemôže dôjsť k reálnemu zásahu do práv a právom chránených záujmov účastníkov konania.
42. Podľa ustanovenia § 46 stavebného zákona projektant vykonáva projektovú činnosť a zodpovedá za správnosť a úplnosť vypracovania dokumentácie podľa § 45 ods. 2. Projektant vypracovaného projektu zodpovedá aj za jeho realizovateľnosť. Projektant je povinný prizvať na vypracovanie častí územnoplánovacích podkladov, návrhu územnoplánovacej dokumentácie alebo projektu stavby ďalších oprávnených projektantov, ak nie je oprávnený niektorú časť vypracovať sám.
43. Projektant zodpovedá za plnenie požiadaviek verejných záujmov voči stavebnému úradu, obci, dotknutým orgánom štátnej správy a požiadaviek na odborný výkon činnosti voči verejnoprávnym profesiovým komorám.
44. Predložená dokumentácia overená stavebný úradom v územnom konaní je vypracovaná odborne spôsobilou osobou, ku ktorej sa vyjadrili dotknuté orgány, ktorých stanoviská boli zahrnuté do rozhodnutia vydaného príslušným stavebným úradom.
45. Na základe vydaných kladných stanovísk dotknutých orgánov je možné konštatovať súlad povolenej stavby s verejnými záujmami. Bolo možné konštatovať, že predmetnou stavbou nebudú ohrozené verejné záujmy a záujmy chránené podľa osobitných predpisov, pričom opätovne uvádzame, že podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona, je obsah záväzného stanoviska pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný.
IV. Relevantné právne predpisy
46. Podľa § 26 ods. 1 správneho poriadku doručenie verejnou vyhláškou použije správny orgán v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú mu známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon.
47. Podľa § 36 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestným zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná.
48. Podľa § 36 ods. 2 stavebného zákona od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť v prípade, že je pre územie spracovaná územnoplánovacia dokumentácia, na základe ktorej možno posúdiť návrh na územné rozhodnutie. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí lehotu, do ktorej môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne; táto lehota nesmie byť kratšia ako 7 pracovných dní.
49. Podľa § 36 ods. 3 stavebného zákona dotknuté orgány oznámia svoje stanoviská v rovnakej lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje pripomienky a námietky účastníci územného konania. Ak niektorý z orgánov štátnej správy potrebuje na riadne posúdenie návrhu dlhší čas, stavebný úrad na jeho žiadosť určenú lehotu pred jej uplynutím, primerane predĺži. Ak dotknutý orgán, ktorý bol vyrozumený o začatí územného konania, neoznámi v určenej alebo predĺženej lehote svoje stanovisko k navrhovanej stavbe, má sa za to, že so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasí.
50. Podľa § 36 ods. 4 stavebného zákona začatie územného konania o umiestnení líniovej stavby alebo v odôvodnených prípadoch aj zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj územného konania o využití územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho územia, oznámi stavebný úrad účastníkom územného konania verejnou vyhláškou. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania verejnou vyhláškou aj v prípade, že mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi.
51. Podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/20160101.html> a ostatné existujúce podklady podľa § 7a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/20160101.html>; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.
52. Podľa § 37 ods. 2 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.
53. Podľa § 37 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.
54. Podľa § 39 ods. 1 stavebného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území, a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.
55. Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.
56. Podľa § 42 ods. 1 stavebného zákona územné rozhodnutie sa účastníkom oznamuje doručením písomného vyhotovenia.
57. Podľa § 42 ods. 2 stavebného zákona verejnou vyhláškou sa oznámi územné rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby a v odôvodnených prípadoch aj o umiestnení zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj rozhodnutie o využití územia a o ochrannom pásme,
ak sa týka rozsiahleho územia. Doručenie sa uskutoční vyvesením územného rozhodnutia na 15 dní spôsobom v mieste obvyklým. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia.
58. Podľa § 140a ods. l stavebného zákona dotknutým orgánom podľa tohto zákona je a) orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/20160101.html>, ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí, b) obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území, okrem stavby diaľnice alebo rýchlostnej cesty, c) vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje osobitný predpis.
59. Podľa § 140a ods. 3 stavebného zákona dotknuté orgány v konaniach podľa tohto zákona chránia záujmy uvedené v § 126 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1976/50/20160101.html> v rámci svojej pôsobnosti najmä tým, že majú právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská podľa § 140b <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1976/50/20160101.html>, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa tohto zákona.
60. Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.
V. Posúdenie veci správnym súdom
61. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutia v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia vydané správnymi orgánmi ako aj ich procesný postup bol v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
62. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
63. Podľa § 6 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
64. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobu sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
65. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
66. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo
všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré mal zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
67. Predmetom posúdenie zákonnosti bolo rozhodnutie žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2018/37938-ZAV zo dňa 05.04.2018, ktorým žalovaný zamietol žalobcov potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu (mesto Svätý Jur) č. Výst./1913/216/37/2017-Po zo dňa 15.12.2017, ktorým bola umiestnená stavba „Obytná zóna ERPU - Svätý Jur“. Obe rozhodnutia sú bližšie opísané v ods. 1 až 10 odôvodnenia rozsudku.
68. Ako vyplýva v časti IV. odôvodnenia rozsudku, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú predovšetkým územné plány obcí a zón. Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh najmä z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi (územným plánom) a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecným technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a podobne. Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky. Stanoviská zabezpečené od orgánov uvedených v § 140a ods. 1 stavebného zákona sú pre správny orgán záväzné.
69. Nosným argumentom žalobcov bolo nedostatočné zistenie skutkového stavu, ktoré sa týkalo riešenia napojenia budúcej stavby na kanalizáciu, súhlasu vlastníka tejto kanalizácie a ohrozenia funkčnosti kanalizácie v danej lokalite v dôsledku vzniku navrhovanej stavby.
70. Žalobcovia tvrdili, že v mieste napojenia umiestňovanej stavby je kanalizácia vo vlastníctve žalobcu 1 a že nejde o verejnú ale súkromnú kanalizáciu.
71. Naproti tomu žalovaný vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že „otázky majetkoprávneho usporiadania nie sú podľa stavebného zákona a jeho vykonávacích vyhlášok predmetom konania o umiestnení stavby“. Vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaný vo vzťahu k otázke vlastníctva k predmetnej kanalizácii uviedol, že správny orgán mal k dispozícii rozhodnutie Okresného úradu Pezinok, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-PK-OSZP- 2018/000699/R-38/Km zo dňa 03.01.2018. právoplatné dňa 26.01.2018, z ktorého vyplýva, že kanalizačná prípojka DN 300 - dĺžka 77m (skolaudovaná v r. 2016, rozhodnutie č. Výst./14283/593/20165-Po zo dňa 05.12.2016), ktorej vlastníkom je Mesto Svätý Jur sa podľa ust. § 2 písm b) zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a kanalizáciách považuje žalovaný za verejnú kanalizáciu. V zmysle uznesenie Mesta Svätý Jur zo dňa 20.03.2018 bolo schválené odovzdanie tejto verejnej kanalizácie DN 300 o dĺžke 77 m vrátane troch kontrolných revíznych šachiet nachádzajúcich sa na Ulici Polkoráby vo Svätom Jure do správy Bratislavskej vodárenskej spoločnosti a.s., ktorá je správcom a prevádzkovateľom verejnej kanalizácie a vodovodu v Meste Svätý Jur. Bod napojenia Obytnej zóny ERPU je práve na túto časť kanalizácie vo vlastníctve mesta Svätý Jur a v správe BVS a.s., pričom na základe predložených podkladov mal správny orgán za dostatočne preukázané, že ide o verejnú kanalizáciu a je možné na ňu pripojiť povoľovanú obytnú zónu. Zároveň žalovaný považoval tvrdenia žalobcov, že sa navrhovaná kanalizácia napojí na kanalizáciu vo vlastníctve žalobcu 1 za nepodložené relevantnými dôkazmi a nevyplýva to ani z dokumentácie pre územné rozhodnutie.
72. Správny súd vyzval právneho zástupcu žalobcov na pojednávaní dňa 29.06.2022, aby vysvetlil, čím preukázal žalobca 1 vlastnícke právo k predmetnej kanalizácii a čím preukazoval, že nejde o kanalizáciu verejnú ale súkromnú, alebo aspoň nech predloží dôz, ktorý vlastníctvo žalobcu osvedčuje. Žalobca súdu predložil „zmluvu o zabezpečení odborného výkonu prevádzky na kanalizačnej sieti“ uzavretú medzi žalobcom 1 ako objednávateľom a Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. ako vykonávateľom. O zmluve tvrdil, že ide o dôkaz preukazujúci vlastníctvo k predmetnej kanalizácii.
73. Z predloženej zmluvy zistil správny súd nasledovné skutočnosti:
- V zmluve sa neuvádza, že žalobca 1 je vlastníkom kanalizácie,
- V zmluve sa neuvádza, že ide o kanalizáciu, ktorej užívanie bolo povolené rozhodnutím Okresného úradu Pezinok, odbor starostlivosti o životné prostredie č. Výst./14283/593/20165-Po zo dňa 05.12.2016 (pozri ods. 71 odôvodnenia rozsudku), ale je uvedené, že predmetom zmluvy je ide o stavbu, ktorej užívanie bolo povolené rozhodnutím toho istého správneho orgánu č. Ž.vod.559/560/G-6/2004-Km zo dňa 29.03.2004
- V zmluve sa uvádza, že ide o verejnú kanalizáciu
- Podľa zmluvy kanalizácia DN 300 sa skladá zo stoky „A“, dĺžka 130 m, 5 ks šachty, zo stoky „A-1“, dĺžka 129 m, 4 ks šachty a zo stoky „A-2“, dĺžka 137,5 m, 4 ks šachty. Neuvádza sa, že ide o verejnú kanalizáciu DN 300, dĺžka 77 m 3 ks kontrolných revíznych šachiet (pozri ods. 71 odôvodnenia rozsudku)
74. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak žalobca je vlastníkom kanalizácie, ktorú vybudoval pre potreby rodinných domov svojich členov, nepredložil dôkaz, že ide o kanalizáciu, na ktorú sa má napojiť umiestnená stavba „Obytná zóna ERPU - Svätý Jur“ a že je jej vlastníkom. 75. Dedukovať vlastníctvo žalobcu 1 ku kanalizácii v bode napojenia umiestnenej stavby a v tomto ohľade nedostatok v zistení skutočného stavu správnym orgánom s poukazom na bod 11. písm. f) (podmienok) rozhodnutia stavebného úradu o umiestnení stavby (opísané v ods. 10 a 36 odôvodnenia rozsudku) nebolo zo strany žalobcov adekvátne. Požiadavka stavebného úradu, že pre vydanie stavebného povolenia stavebník doloží súhlasu vlastníka kanalizácie k pripojeniu, bola vzhľadom na námietku vznesenú v konaní žalobcom 1 legitímna, pretože správny orgán nie je oprávnený posúdiť právnu otázku vlastníctva sporovanú účastníkmi konania. Uvedené by presiahlo záber konania o umiestnení stavby, ktorý nerieši otázky vlastníctva, ale len zabezpečuje vyjadrenia od vlastníka. Pritom ale mal správny orgán k dispozícii listinné dôkazy svedčiace v prospech vlastníctva predmetnej kanalizácie mestom Svätý Jur a z administratívneho spisu nevyplynul spor, ktorý by nabádal správny orgán prerušiť konanie a odkázať účastníkov na súd.
76. Nad rámec potrebného odôvodnenia by sa rád správny súd vyjadril k otázke požadovaného zrušenia žalobou napadnutých rozhodnutí a možného priaznivejšieho výsledku konania pre žalobcov.
77. Nevedno prečo žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia necitoval celé ustanovenie § 140a ods. 1 stavebného zákona, uviedol len jeho písm. a) a b), ale neuviedol písm. c), podľa ktorého dotknutým orgánom podľa tohto zákona je vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje osobitný predpis.
78. Podľa zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení účinnom v čase rozhodovania správneho orgánu mohol byť vlastníkom verejnej kanalizácie aj žalobca 1.
79. Zákon č. 442/2002 Z.z. ďalej definoval v čase rozhodnom posúdenie veci verejnú kanalizáciu ako prevádzkovo samostatný súbor objektov a zariadení slúžiacich verejnej potrebe na hromadné odvádzanie odpadových vôd umožňujúcich neškodný príjem, odvádzanie a spravidla aj čistenie odpadových vôd.
80. Za verejnú kanalizáciu ani jej súčasť sa podľa zákon č. 442/2002 Z.z. nepovažujú kanalizácie, ktoré neslúžia na hromadné odvádzanie odpadových vôd, samostatné kanalizácie na odvádzanie vôd z jednotlivých objektov a zariadení, dažďové vpusty a ich prípojky na verejnú kanalizáciu, kanalizácie slúžiace výlučne na odvádzanie vôd z povrchového odtoku z komunikácií a verejných plôch, ak nie sú súčasťou stokovej siete delenej sústavy, záchytné priekopy, domové čistiarne odpadových vôd a žumpy, kanalizačné prečerpávacie stanice umiestnené na nehnuteľnostiach pripojených na verejnú kanalizáciu vybudované pre skupiny objektov, ktoré na odvádzanie odpadových vôd vyžadujú výstavbu vlastnej stokovej siete, prípadne vybudované pre jednotlivé nehnuteľnosti, kanalizačné prípojky (§ 3 ods. 4 zákona).
81. Správny súd konštatoval, že žalobcovia nepredložili správnemu orgánu ani súdu žiaden dôkaz, ktorý by odôvodňoval považovať kanalizáciu v časti napojenia umiestňovanej stavby za kanalizáciu, ktorá sa
podľa zákona č. 442/2002 Z.z. nepovažovala za verejnú. A ani ich argumentácia uvedená v správnej žalobe túto kanalizáciu nedefinuje spôsobom uvedeným v § 3 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z.z..
82. Novelou prijatou zákonom č. 66/2021 Z.z. sa právna úprava opísaná v ods. 78 odôvodnenia rozsudku zmenila tak, že z dôvodu verejného záujmu vlastníkom verejnej kanalizácie môže byť len obec alebo právnická osoba s majetkovou účasťou obce alebo samosprávny kraj.
83. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z.z. v aktuálnom znení vlastníkom verejných vodovodov a verejných kanalizácií môže byť z dôvodu verejného záujmu len subjekt verejného práva. Ak výstavbu verejných vodovodov a verených kanalizácií zabezpečujú právnické osoby, ktoré nie sú subjektmi verejného práva, podmienkou pre vydanie územného rozhodnutia je zmluva o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva k dotknutej stavbe medzi jej vlastníkom a subjektom verejného práva a podmienkou pre vydanie kolaudačného rozhodnutia je zmluva o prevode vlastníctva verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie medzi vlastníkom stavby a subjektom verejného práva. Na verejnom vodovode alebo verejnej kanalizácii nemôže vzniknúť vecné bremeno, záložné právo ani práva s podobným obsahom a účinkami v prospech iného ako subjektu verejného práva.
84. Z toho vyplýva záver, že aj v prípade zrušenia rozhodnutí napadnutých touto žalobou by nové konanie pred správnymi orgánmi pre žalobcov perspektívne neprinieslo priaznivejší výsledok a v ďalšom administratívnom konaní by otázka týkajúca sa vlastníctva kanalizácie v konečnom dôsledku nebola vyriešená v prospech žalobcu 1, pričom je predpoklad, že vlastníkom v súlade so zákonom č. 442/2002 Z.z. by mohol byť len subjekt uvedený v § 3 ods. 2 v aktuálnom znení, teda nie žalobca.
85. Za nedôvodnú považoval správny súd námietku žalobcov spochybňujúcu relevantnosť stanoviska Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. ohľadom kapacity kanalizácie, do ktorej sa umiestňovaná stavba má napojiť.
86. Žalobcovia tvrdili, že kapacita kanalizácie bola určená / dimenzovaná na výstavbu určitého počtu rodinných domov na ulici Svätojánska a Slnečná, pričom nie všetky z týchto nehnuteľností boli na túto kanalizáciu pripojené a napojením ďalších objektov (rodinných domov) na túto kanalizáciu existuje na strane žalobcov dôvodná obava, že týmto postupom dôjde k ohrozeniu plynulej funkčnosti a prevádzky tohto kanalizačného systému. Žalobcovia ďalej tvrdili, že podľa súčasných údajov je kapacita kanalizácie dostatočná pre existujúce napojené nehnuteľností, avšak podľa aktuálne dostupných údajov žalobcov existuje medzi vlastníkmi ostatných rodinných domov v súčasnosti pripojených na túto kanalizáciu záujem rozšíriť tieto stavby a zvýšiť počet poschodí na pôvodne postavených rodinných domoch a tým zväčšiť odvod množstva splaškovej kanalizácie a po takomto zväčšení odvodu množstva splaškovej kanalizácie, ako aj po napojení všetkých plánovaných novovybudovaných nehnuteľností v danej lokalite dôjde k preťaženiu a celkovému znefunkčneniu plynulej prevádzky tejto kanalizácie.
87. Správny súd takto formulovanú námietku musel klasifikovať ako príliš všeobecnú až nekonkrétnu pre podstatu právnych záverov správnych orgánov. Správny súd sa námietkou bude zaoberať len do miery nevyhnutnej pre odôvodnenie rozsudku vyžadovaných § 139 ods. 2 SSP, pretože takáto (vyššie opísaná) argumentácia formulovaná len všeobecne ponechaná bez obsahového rozvinutia ďalšími relevantnými tvrdeniami neosvedčovala potrebu sa námietkou zaoberať nad nevyhnutnú mieru.
88. Súd zdôrazňuje, že len izolované tvrdenia neobohatené o racionálny logický, presvedčivý a potvrdzujúci argument alebo ako koláž vsadené čiastkové tvrdenia bez ďalšieho vysvetlenia tvrdení, ktoré sa neopierajú o dôkazy, nedáva správnemu súdu podklad pre posúdenie zákonnosti napadnutých rozhodnutí. Správny súd môže rozhodnutie správneho orgánu posúdiť len z hľadiska námietok racionálnych a obsahovo naplnených - nie hypoteticky fabulujúc obavu žalobcov z možných následkov výstavby, ktorá sa ani na základe preskúmavaných rozhodnutí nemá realizovať, pretože tú možno realizovať až na základe stavebného povolenia a práve predmetom takéhoto konania sú technické otázky, ktoré sú predmetom pochybností žalobcov opísaných v ods. 86 odôvodnenia rozsudku.
89. V administratívnom konaní Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s. ako prevádzkovateľ verejnej kanalizácie vo svojom vyjadrení zo dňa 07.07.2016 uviedla, že z hľadiska bilančného nemá výhrady k možnosti napojenia sa nových producentov v danej lokalite na existujúcu kanalizáciu. Súd poukazuje
na dôležitú skutočnosť, že uvedené stanovisko bolo pre správne orgány záväzné. Tvrdenia žalobcov neboli spôsobilé toto stanovisko nijako spochybniť.
90. Správny súd neprisvedčil ani námietke žalobcov týkajúcu sa nevhodných geologických a hydrologických podmienok v danej lokalite. V súvislosti s touto námietkou súd poukazuje na to, že dôkazné bremeno je povinná uniesť tá osoba, ktorá v administratívnom konaní prišla s určitým tvrdením. Ak táto osoba nepreukáže svoje tvrdenia dôveryhodným spôsobom, správny orgán nie je povinný hľadať dôkazy, ktoré potvrdzujú takéto tvrdenia.
91. Žalobcovia na podporu svojej námietky predložili správnemu orgánu predbežný geotechnický posudok, vypracovaný Ing. Ctiborom Kostúrom, autorizovaným stavebným inžinierom, v ktorom je uvedený názor o existujúcom riziku spočívajúcom v nepreskúmaní budúceho vplyvu plánovanej stavby v danej lokalite a že po vykonaní priečnych výkopov na svahu v danej lokalite dôjde k uvoľneniu bridlicových vrstiev do polohy sklzu, čo v konečnom dôsledku spôsobí značné zvýšenie mechanickej lability svahu a rizika zosuvu po výdatných dažďových zrážkach, resp. aj pri slabších zemetraseniach.
92. Ďalší účastník Ing. Peter Špirko na pojednávaní dňa 29.06.2022 pred súdom oponoval, že Ing. Ctibor Kostúr nebol oprávnený sa vyjadrovať k otázke geologických a hydrologických podmienok v danej lokalite, pričom jeho stanovisko bolo nad rámec jeho oprávnenia ako stavebného inžiniera.
93. Z administratívneho spisu vyplýva, že podkladom pre posúdenie predloženej projektovej dokumentácie boli odborné posudky vypracované spoločnosťou V&V GOE, s.r.o. zapísanej v Registri geologických oprávnení - hydrogeologický posudok vypracovaný odborne spôsobilou osobou RNDr. Ivanom Vláskom ml., reg č. 16/2005 a záverečná správa inžinierskogeologického prieskumu vypracovaná odborne spôsobilou osobou RNDr. Ivanom Vláskom , reg. č. 126/1993, ktorí sú zapísaní v registri odborných spôsobilostí na vykonávanie geologických prác.
94. Správny súd považoval za logické, že sa stavebný úrad pri vyhodnocovaní námietok opieral o uvedené odborné posudky, pretože ich vypracovali osoby odborne spôsobilé riešiť práve otázku geodynamickeých procesov, mechanikou horni´n a zemi´n, geomechanikou, hydrogeolo´giou lozˇi´sk, vsˇeobecnou hydrogeolo´giou, regiona´lnou hydrogeolo´giou a hydroche´miou - osôb oprávnených v zmysle zákona č. 569/2007 Z.z. o geologických prácach (geologický zákon).
95. Pokiaľ žalobca opísal oprávnenie Ing. Ctibor Kostúr ako inžiniera pre statiku stavieb v zmysle osvedčenia spočívajúceho podľa § 5 ods. 4 zákona č. 138/1992 Zb. oprávneného na vyhotovovanie projektovej dokumentácie nosných konštrukcií stavieb, overovanie projektov z hľadiska mechanickej odolnosti a stability stavieb, vykonávanie prieskumov, stavebných meraní a stavebnej diagnostiky a technické poradenstvo týkajúce sa statiky a dynamiky nosných konštrukcií stavieb, uvedené oprávnenia v sebe nezahŕňajú odbornú spôsobilosť vypracovať hydrogeologický posudok a vyjadrovaniu vykonať geologický prieskum - činnosti potrebné na posúdenie otázky možného vplyvu umiestňovanej stavby na „stabilitu“ podlažia a ohrozenie majetku, zdravia a života obyvateľov dotknutej lokality.
96. Rovnako ako pri námietke žalobcov, ku ktorým sa súd vyjadril v ods. 85 až 89 odôvodnenia rozsudku, aj pri námietkach žalobcov opísaných v ods. 24, 27 a 28 odôvodnenia rozsudku platí, že ich žalobcovia formulovali všeobecne a obsahovo nekonkrétne pre podstatu právnych záverov správnych orgánov. Nie je povinnosťou správneho orgánu a ani správneho súdu domýšľať miesto účastníka dôvody nekonkrétnych tvrdení alebo tvrdení o nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a bolo by nad rámec potrebný pre preskúmateľné rozhodnutie súdu, keby jeho odôvodnenie fabulovalo možnú argumentaciu súvisiacu s tvrdeniami formulovanými bez právne relevantného zdôvodnenia.
97. Pokiaľ ide o námietku žalobcov opísanú v ods. 29 až 31 odôvodnenia rozsudku, kedy žalobcovia namietali porušenie svojich procesných práv, keďže napriek tomu, že boli žalovanému známi z dôvodu podaných odvolaní, správny orgán doručoval napadnuté rozhodnutie verejnou vyhláškou, správny súd poznamenáva, že žalobná legitimácia je daná pre všetky prípady, kde bola dotknutá právna sféra žalobcov, t.j. kde ide o jednostranný úkon správneho orgánu vzťahujúci sa ku konkrétnej veci s konkrétnym adresátom a záväzne a autoritatívne sa dotýka ich práv a povinností. Ukrátenie žalobcov na ich právach, t.j. porušenie alebo ohrozenie sugestívnych práv žalobcov, sa môže udiať buď priamo samotným rozhodnutím, alebo tým, že správny orgán v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu
napadnutého rozhodnutia porušil procesné ich práva. V každom prípade žalobcovia musia tvrdiť, že boli ukrátení na svojich vlastných subjektívnych právach a v čom toto ukrátenie spočívalo.
98. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovia boli oboznámení s prvostupňovým rozhodnutím č.. Výst./1913/216/37/2017-Po zo dňa 15.12.2017, proti ktorému podali odvolanie. Z podanej správnej žaloby vyplýva, že žalobcovia boli oboznámení aj s rozhodnutím žalovaného č.: OU-BA- OVBP2-2018/37938-ZAV zo dňa 05.04.2018. Namietanou skutočnosťou - doručovaním rozhodnutia podľa § 42 ods. 2 stavebného zákona verejnou vyhláškou, nebolo zasiahnuté do právnej sféry žalobcov, nijako tým neboli obmedzené možnosti obrany ich práv, teda neboli poškodené ich práva či právom chránené záujmy. Preto namietaná skutočnosť nemohla mať ani vplyv na posúdenie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a jeho prípadné zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.
99. Na základe hore uvedeného možno konštatovať, že dôkazy, ktoré zabezpečili správne orgány počas administratívneho konania dostatočne odôvodňovali v rozhodnutí napadnutom všeobecnou správnou žalobou vyvodený právny záver. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že žalovaný postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi normami. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
100. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať.
101. Ďalším účastníkom správny súd nepriznal náhradu trov konania, pretože od nich nežiadal splnenie povinnosti, v dôsledku ktorej by im vznikli v konaní pred správnym súdom trovy (§ 169 SSP).
102. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).