Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_76Ek-833-2022.pdf
PDF · 71.2 KB
Case nature
Subarea
76Ek/833/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Inšpektorát práce Nitra, so sídlom Jelenecká 49, 950 38 Nitra, IČO: 00 398 551, proti povinnému: t. č. neexistujúci právny subjekt GS SERVIS, s. r. o., so sídlom Nám. sv. Ladislava 929/11, 951 15 Mojmírovce, IČO: 45 913 927, o vymoženie pohľadávky vo výške 3.000,-Eur, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 28.03.2022, domáhal od povinného vymoženia 3.000,-Eur, na základe exekučného titulu - Rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra sp. zn. IPNR/IPNR_KHIP/ROZ/2020/4277 zo dňa 26.08.2020, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 11.10.2020 (ďalej len „exekučný titul“)..
2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
3. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
4. Podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, alebo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania okrem späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie.
5. Podľa § 53 ods. 4 prvej vety Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
6. Podľa § 48 ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku k návrhu na vykonanie exekúcie sa musí pripojiť rovnopis exekučného titulu spolu s potvrdením o jeho vykonateľnosti, ak sa vyžaduje; platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní nie je potrebné pripojiť.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
9. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
10. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak ten, komu ju zákon priznáva.
11. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
12. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
13. Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
14. Podľa § 62 ods. 1 prvá veta zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) spoločnosť vzniká dňom, ku ktorému bola zapísaná do obchodného registra.
15. Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Základným predpokladom, aby súd mohol vo veci konať, je splnenie procesných podmienok, medzi ktoré patrí aj procesná subjektivita. Procesná subjektivita sa odvíja od spôsobilosti mať práva a povinnosti. Inak ju má len ten, komu ju zákon výslovne priznáva. Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú fyzické aj právnické osoby. Právnické osoby zapisované do obchodného registra sa stávajú subjektmi práva, nadobúdajú právnu subjektivitu, a teda aj procesnú subjektivitu dňom svojho vzniku, ktorým je deň zápisu do uvedeného registra, a túto subjektivitu strácajú dňom výmazu z obchodného registra. Neexistencia procesnej subjektivity v čase začatia konania je neodstrániteľnou vadou konania, ktorej následkom je obligatórne zastavenie konania.
17. Súd preskúmaním výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Nitra, Oddiel: Sro, vložka číslo: 27768/N mal za preukázané, že v návrhu na vykonanie exekúcie (ako aj v exekučnom titule) oprávneným označený povinný, a to obchodná spoločnosť GS SERVIS, s. r. o., so sídlom Nám. sv. Ladislava 929/11, 951 15 Mojmírovce, IČO: 45 913 927, bol dňa 29.03.2022 z Obchodného registra ex offo vymazaný. Z uvedeného je zrejmé, že povinný nemá právnu subjektivitu.
18. Súd v tomto bode odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. marca 2014, sp. zn. 5 Sžp 11/2013, podľa ktorého: „Absencia spôsobilosti byť účastníkom konania je tzv. neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. To znamená, že pokiaľ ňou označený účastník konania nedisponoval v momente začatia konania, nie je možné tento nedostatok dodatočne zhojiť. V prípade, ak súd zistí nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania v čase podania návrhu, nemá inú možnosť, len konanie zastaviť.“
19. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatuje, že ako povinný v návrhu na vykonanie exekúcie (ako aj v exekučnom titule) je uvedený subjekt, ktorý už v čase konania nemal právnu subjektivitu. S nedostatkom právnej subjektivity je v konaní spojený aj nedostatok procesnej subjektivity. Neexistencia procesnej subjektivity v čase začatia konania je takým nedostatkom procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Skutočnosť, že obchodná spoločnosť zanikla bez právneho nástupcu, bráni tomu, aby bola účastníkom exekučného konania, pretože nie sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Keďže jej nedostatok v čase exekučného konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania a poverenie na vykonanie exekúcie ešte nebolo vydané, súd postupuje podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku a takýto návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietne.
20. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd za preukázané, že povinný zanikol dňom ex offo výmazu z Obchodného registra dňa 29.03.2022 v čoho dôsledku stratil právnu subjektivitu a teda nemal v čase rozhodovania spôsobilosť byť účastníkom konania, preto súd návrh na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku zamietol. 21. Podľa § 35 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.
22. Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie neuplatnil trovy exekučného konania a zároveň je oprávnený oslobodený od platenia súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) v spojení s § 4 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Keďže do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania iba oprávnený a navyše oprávnenému žiadne trovy konania ani nevznikli (§ 35 ods. 1 Exekučného poriadku), v danom prípade nebolo medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu súd výrok o trovách exekučného konania považoval za nadbytočný (k tomu porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28.02.2017, sp. zn. 17Co/38/2017).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.