Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Cob-32-2015.pdf
PDF · 115.45 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/32/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: Who is who Verlag fűr Personenenzyklopädien AG, Alpenstrasse 16, Postfach 4703, CH-6304 Zug, Švajčiarsko, zapísaná v obchodnom registri kantónu Zug vo Švajčiarsku pod číslom CH-170.3.004.856-5, právne zastúpený: Advokátska kancelária Škamla, s.r.o. Makovického 15, 010 01 Žilina, IČO: 36 799 688, proti žalovanému: RELAX -TEAM s.r.o. Rybníkova 16, 917 00 Trnava, IČO: 31 414 893, právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o., Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, o zaplatenie 338,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 19.11.2014 č.k. 7Cb/88/2013-56, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Trnava (ďalej len súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 19.11.2014 č.k. 7Cb/88/2013-56 zamietol žalobu v celom rozsahu a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 20,- eur titulom zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia v sume 207,05 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie s použitím ustanovenia § 409, §365, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, článku 33, 58 Dohovoru OSN o kúpnej zmluve v medzinárodnom obchode (ďalej len „Dohovor“) odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným bola ústne uzatvorená kúpna zmluva podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej žalobca ako predávajúci sa zaviazal zverejniť portrétovú fotografiu žalovaného v encyklopédii Who is who v Slovenskej republike 8 Vydanie a túto encyklopédiu dodať žalovanému a žalovaný sa zaviazal za takto poskytnuté služby a tovar zaplatiť žalobcovi a to na základe objednávky č. 000601 zo dňa 05.11.2010, ale nakoľko žalobca nedodal žalovanému objednaný tovar a ani mu nezverejnil portrétovú fotografiu žalovaného v encyklopédii, nemôže mať právo na zaplatenie žalovanej sumy titulom dodania tovaru a poskytnutia služby. Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal zaplatenia sumy 330,- eur, ktorá pozostáva z dodania encyklopédie v sume 239,- eur a z uverejnenia portrétovej fotografie žalovaného v encyklopédii v sume 99,- eur, napriek tomu, že žalovanému encyklopédiu nedodal a portrétovú fotografiu žalovaného nezverejnil, čo ospravedlnil tým, že žalovaný mu nezaslal včas portrétovú fotografiu na zverejnenie. Samotná skutočnosť, že žalovaný mal zaplatiť cenu za dodanie tovaru vopred, nezakladá nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy, pokiaľ si sám žalobca nesplnil svoju povinnosť spočívajúcu v dodaní tovaru a zverejnení portrétovej fotografie. Žalobca nepreukázal, že žalovanému dodal faktúru č. SK 2010-9857, ktorú mal žalovaný uhradiť, keď samotná platba mala byť v zmysle VOP uhradená až po doručení faktúry. Súd prvej inštancie prihliadol na bod 7 VOP, podľa ktorého, ak aj žalovaný ako objednávateľ nezaplatí kúpnu cenu, žalobca je oprávnený pri dodaní tovaru účtovať vyššiu cenu ako cenu po vydaní. Žalobca teda mohol žalovanému objednaný tovar dodať a splniť si tak svoje povinnosti vyplývajúce mu
zo zmluvného vzťahu a následne pri dodaní tovaru si účtovať cenu vyššiu. Napriek tomu však žalobca žalovanému tovar vôbec nedodal. Súd prvej inštancie sa priklonil k právnej argumentácii žalovaného, že kúpna zmluva sa riadi Dohovorom, ktorý je súčasťou právneho poriadku SR a keďže priamo z objednávky nevyplýva povinnosť zaplatiť kúpnu cenu žalovaným v určitej lehote, je potrebné aplikovať článok 58 Dohovoru, podľa ktorého povinnosť kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu vzniká až keď mu je umožnené nakladať s tovarom alebo dokladmi, na základe ktorých môže nakladať s tovarom. Podľa článku 33 Dohovoru je predávajúci povinný dodať tovar v deň určený podľa zmluvy a keďže v objednávke takýto deň nebol určený, bol žalobca povinný ho dodať v primeranej lehote. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nakoľko žalobca si nesplnil povinnosti vyplývajúce mu z predmetného zmluvného vzťahu, pretože z jeho strany nedošlo k dodaniu tovaru ani služby, nevznikol mu nárok na zaplatenie žalovanej sumy, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalovanému ako úspešnému účastníkovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v sume 20,- eur a trovy právneho zastúpenia v sume 207,05 eur za 5 úkonov právnej služby a režijný paušál bez vyčíslenia hodnoty úkonu právnej služby a vyčíslenia DPH, ktorú tiež priznal žalovanému.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 338,- eur s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne od 08.12.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania, keď svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Spor medzi žalobcom a žalovaným je spor s cudzím prvkom. Pre vyriešenie otázky, ktorý právny poriadok ktorého štátu je potrebné na vec aplikovať je potrebné vychádzať z § 9 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zbierky o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len ZMPS). Žalobca a žalovaný sa vo všeobecných obchodných podmienkach dohodli na tom, že na ich právny vzťah je potrebné aplikovať predpisy slovenského právneho poriadku. Ust. § 414 ods. 2 Obchodného zákonníka jasne stanovuje možnosť strán dohodnúť si dodanie tovaru až po zaplatení kúpnej ceny. Ak by bol záver súdu prvej inštancie o tom, že na vec je potrebné aplikovať článok 58 Dohovoru, tak mal postupovať podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a obrátiť sa na Ústavný súd Slovenskej republiky, keďže § 414 ods. 2 Obchodného zákonníka výslovne umožňuje dohodu strán o tom, že tovar bude dodaný až po zaplatení ceny vopred. Ak by závery súdu prvej inštancie boli správne, ust. § 414 ods. 2 Obchodného zákonníka by bolo v rozpore s medzinárodnou zmluvou, konkrétne článkom 33 Dohovoru OSN, avšak takýto právny názor nie je správny. Žalobca má za to, že samotnú zmluvu, ktorú uzatvorili žalobca so žalovaným, nemožno podradiť pod zmluvu o kúpe tovaru, ktorú má na mysli Dohovor, nakoľko z jej obsahu vyplýva, že ide o tzv. inominát. Súd prvej inštancie teda nesprávne právne posúdil vec, keď aplikoval § 58 Dohovoru a nie § 414 ods. 2 Obchodného zákonníka. V dôsledku nesprávnej aplikácie článku 58 Dohovoru, súd prvej inštancie nesprávne aplikoval aj článok 33 Dohovoru, nakoľko žalobcovi nevznikla do dnešného dňa povinnosť objednané encyklopédie žalovanému dodať. Predmetné encyklopédie neboli žalovanému dodané z dôvodu, že žalovaný z rôznych alternatív platby za objednaný tovar si vybral alternatívu „zvláštna cena pre interview a pri platbe vopred“. Voľba tejto alternatívy samo o sebe ako aj v spojení so všeobecnými obchodnými podmienkami znamená, že za objednaný tovar je potrebné najskôr zaplatiť a až po zaplatení bude tovar žalovanému dodaný. Spolu s výberom tejto platobnej alternatívy využil žalovaný výhodu výrazne nižšej ceny. Zo záväznej objednávky zo dňa 05.11.2010 vyplýva, že to bol sám žalovaný kto podmienil dodanie tovaru zaplatením platby vopred, a preto súd prvej inštancie dospel k absurdnému záveru, keď uviedol, že sama skutočnosť, že žalovaný mal zaplatiť za dodanie tovaru vopred, ešte nezakladá nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy, pokiaľ tovar nedodal a nezverejnil portrétovú fotografiu, keď význam platby vopred spočíva práve v tom, že najskôr je potrebné za objednaný tovar zaplatiť a až následne je tovar dodaný.
4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že prihliadol k bodu č. 7 všeobecných obchodných podmienok a dospel k záveru, že žalobca mohol zaslať žalovanému objednaný tovar a pri dodaní vyúčtovať vyššiu cenu, avšak súd prvej inštancie nerozlíšil medzi právom a povinnosťou, keďže žalobca mohol zaslať objednané encyklopédie žalovanému ale nemusel. Žalovaný poukázal na bod č. 9 všeobecných obchodných podmienok, kde je uvedená podmienka, ktorej naplnením dôjde k zmene obsahu záväzku v tom zmysle, že v prípade, že žalovaný nedodá žalobcovi portrétnu fotografiu, budú na mieste uverejnené len iniciály. Žalovaný vystupuje v záväzkovom vzťahu ako podnikateľ profesionál, ktorý vstupuje do záväzkových vzťahov takmer každý deň a od ktorého sa vyžaduje vyššie miera profesionality pri kontraktácii. Žalovaný vyslovil súhlas so všeobecnými obchodnými podmienkami a teda bol uzrozumený
s tým, aká situácia nastane v prípade, ak poruší svoju povinnosť, ku ktorej sa zaviazal v záväznej objednávke zaslať žalobcovi portrétnu fotografiu. Z bodu č. 9 všeobecných obchodných podmienok nevyplýva, že by nedodanie portrétnej fotografie zbavovalo žalovaného povinnosť zaplatiť za objednanú službu. K neuverejneniu portrétovej fotografie došlo len z dôvodu, že žalovaný porušil povinnosť, ku ktorej sa v záväznej objednávke zaviazal a to zaslať žalobcovi portrétnu fotografiu na uverejnenie. Vzhľadom na to, že žalovaný aj pri objednaní služby uverejnenie portrétnej fotografie zvolil platobnú alternatívu, platba vopred, je irelevantné, či bola v encyklopédii uverejnená portrétna fotografia, ktorú mu mal zaslať, nakoľko záväzok zaplatiť žalobcovi za túto službu sa stal splatným ešte pred tým, než žalobca vôbec pristúpil k jej realizácii. Pokiaľ ide o tvrdenie, že žalobca nepreukázal doručenie faktúry, žalobca uviedol, že aj súčasťou súdneho spisu sú vyjadrenia žalobcu, v ktorých uviedol, že faktúra bola žalovanému doručená niekoľkokrát. Prvýkrát po jej vystavení, opakovane ako príloha výzvy právneho zástupcu žalobcu na zaplatenie pohľadávky, tretíkrát sa dostala do sféry vplyvu žalovaného, keď mal objektívne možnosť sa zoznámiť s jej obsahom ako prílohou žalobného návrhu. Faktúra bola splatná 07.12.2010, ak by aj bola predmetná faktúra doručená po dátume 07.12.2010 je potrebné takéto doručenie faktúry považovať za splatnosť na výzvu podľa § 342 Obchodného zákonníka, kde doručenie tejto faktúry je výzvou na zaplatenie. Žalobcovi nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie na tieto tvrdenia žalobcu neprihliadol.
5. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je nezákonné, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nelogicky na vec aplikoval ustanovenia medzinárodnej zmluvy, aj keď sa žalobca a žalovaný dohodli, že ich záväzkový vzťah sa riadi právom Slovenskej republiky, ktorý výslovne pripúšťa možnosť dohodnúť sa na dodaní tovaru až po zaplatení kúpnej ceny. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu ohľadom aplikácie medzinárodnej zmluvy, významu platobnej alternatívy platba vopred, významu bodu č. 7 všeobecných podmienok a skutočnosťami súvisiacimi s doručením faktúry.
6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že má za to, že napadnutý rozsudok je vecne správny, a preto ho žiadal potvrdiť a žalovanému priznať náhradu trov odvolacieho konania. Právo Slovenskej republiky obsahuje aj medzinárodne zmluvy, t.j. Viedenský dohovor je súčasťou právneho poriadku SR. Obchodný zákonník neobsahuje úpravu kúpnej zmluvy s cudzím prvkom, práve naopak Viedenský dohovor obsahuje právnu úpravu, ktorá dopadá na záväzkový vzťah účastníkov zmluvy. Podľa článku 1 Dohovoru, tento Dohovor upravuje zmluvy o kúpe tovaru medzi stranami, ktoré majú miesta podnikania v rôznych štátoch. Ak tieto štáty sú zmluvnými štátmi, alebo ak podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného sa má použiť právny poriadok niektorého zmluvného štátu. Účastníci kúpnej zmluvy môžu použitie Dohovoru pre ich zmluvu vylúčiť, avšak v prípade takéhoto vylúčenia sa odporúča, aby v kúpnej zmluve dohodu výslovne vyjadrili v tom zmysle, že vylučujú aplikáciu Dohovoru, alebo niektorého konkrétneho ustanovenia. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že zmluvné strany kúpnej zmluvy si aplikáciu Dohovoru vylúčili, a preto žalovaný má za to, že súd prvej inštancie správne potvrdil uzavretie kúpnej zmluvy v súlade s ustanoveniami Dohovoru. Podľa § 756 Obchodného zákonníka ustanovenia tohto zákona sa použijú len pokiaľ medzinárodná zmluva, ktorá je pre Slovenskú republiku záväzná a bola uverejnená v zbierke zákonov, neobsahuje odlišnú úpravu. Účastníci konania si nedohodli aplikáciu obchodného zákonníka na ich záväzkový vzťah, ale dohodli si aplikáciu práva SR, t.j. právnych predpisov uverejnených v zbierke zákonov, z ktorých vyplýva, že na právny vzťah sa aplikujú práve ustanovenia Dohovoru. Podľa článku III ods. 2 sa Dohovor nepoužije na zmiešané zmluvy, v ktorých prevažujúca časť záväzkov strany, ktorá dodáva tovar spočíva vo vykonaní prác alebo poskytovaní služieb. Služby poskytnuté predávajúcim nepredstavujú prevažujúcu časť záväzkov v rámci zmiešanej zmluvy. Zo samotného obsahu záväzku je zrejmé, že na tento vzťah sa majú aplikovať ustanovenia Dohovoru bez ohľadu na skutočnosť, či si žalobca myslí, že sa jedná o tzv. inominát. Skutočnosť, že ide o kúpnu zmluvu vyplýva aj z článku 12 všeobecných obchodných podmienok. Povinnosť zaslať objednaný tovar je základnou povinnosťou žalobcu z dojednaného záväzkového vzťahu, jeho oprávneným bolo len vyúčtovanie vyššej (inej) ceny ako bola pôvodne dohodnutá. Pokiaľ sa týka záväznosti obchodných podmienok, žalovaný dáva do pozornosti súdu, že je otázne, či sú vôbec tieto obchodné podmienky pre žalovaného záväzné, keďže v objednávke je síce uvedené, že sa zoznámil so všeobecnými obchodnými podmienkami na zadnej strane tejto objednávky a vzal ich na vedomie, ale nikde v písomnej objednávke nie je uvedené, že tieto obchodené podmienky sa budú aplikovať na ich záväzkový vzťah, a že sú pre žalovaného záväzné.
7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalovaného ohľadom aplikácie medzinárodných zmlúv. Právnym vzťahom medzi žalobcom a žalovaným nie je kúpna
zmluva s cudzím prvkom, ale inominátna zmluva, ktorá má prvky kúpnej zmluvy a zmluvy o dielo, ktorá sa spravuje ustanoveniami obchodného zákonníka a v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave spis. zn. 8Cob/77/2013 zo dňa 28.05.2015, ktorý v takmer identickej veci konštatuje, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu v zmysle ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, pretože účastníci dostatočne určili predmet svojich práv a záväzkov. Odvolací súd mal za to, že uplatnením si nároku na zaplatenie ceny plnenia nevykonáva žalobca právo v rozpore s poctivým obchodným stykom, naopak, navrhovateľ si uplatňuje svoj nárok v súlade s dohodou účastníkov konania. Žalovaný podpisom záväznej objednávky dal najavo, že súhlasí so všeobecnými obchodnými podmienkami a berie ich na vedomie. Žalobca nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného, že z dojednaného záväzkového vzťahu bolo zaslanie tovaru základnou povinnosťou žalobcu, keď žalovaný si sám vybral platobnú alternatívu platba vopred, keď povinnosti žalobcu predchádzalo splnenie povinnosti žalovaným. Žalobca poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach spis. zn. 6Co/96/2014 zo dňa 24.02.2015, kde odvolací súd konštatuje k výhradám odporcu, že doposiaľ mu encyklopédie neboli doručené, resp. že navrhovateľ nedoručil encyklopédie odporcovi, že podľa zmluvy má kupujúci splniť určité povinnosti ešte pred dodaním tovaru, v danom prípade zaplatiť zvýhodnenú kúpnu cenu a tak začína plynúť lehota, v ktorej sa má tovar dodať, t.j. až odo dňa splnenia tejto povinnosti. To isté konštatuje Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí pod spis. zn. 8Cob/77/2013 zo dňa 28.05.2015. Žalovaný celý čas len argumentuje tým, že mu nebol dodaný tovar a nebola mu poskytnutá služba, ktorú si objednal, avšak tento stav si zapríčinil sám žalovaný tým, že nedodal portrétovú fotografiu a nezaplatil kúpnu cenu v súlade s alternatívou, ktorú si sám zvolil, keď mal možnosť výberu z rôznych alternatív a mohol si zvoliť alternatívu cena po vydaní. Uvádzané tvrdenia v súvislosti s použitím medzinárodných zmlúv a dohovorov, žalobca považuje len za špekulácie žalovaného vyhnúť sa splneniu záväzku. Žalobcovi nie je zrejmé, z čoho usúdil, že od ustanovenia Viedenského dohovoru sa zmluvnú strany nemôžu odchýliť.
8. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods.1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f, h C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozhodnutie súdu prvej inštancie s použitím § 389 ods. 1 písm. b),c) C.s.p., vrátane závislého výroku o trovách konania zrušiť, vrátiť mu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Nepomenovaná, teda inominátna zmluva je taká zmluva, ktorá nie je upravená ako osobitný zmluvný typ v zákone. Nepomenovaná zmluva má rovnakú záväznosť ako zmluva pomenovaná a záväzky z nej vyplývajúce sú..vynutiteľné..súdom. Inominátna zmluva sa považuje za platnú, ak neodporuje obsahu ani účelu zákona. Ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka umožňuje zmluvným stranám uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
11. Odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá v zmysle ust. § 269 ods.2 Obchodného zákonníka nepomenovaná zmluva, ktorej súčasťou boli aj všeobecné obchodné podmienky, ktorých použitie je možné v súlade s ust. § 273 Obchodného zákonníka <., s ktorými sa žalovaný oboznámil, v zmysle ktorých sa zmluvný vzťah žalobcu a žalovaného riadi Slovenským právnym poriadkom. Spôsob vystavenia faktúry pri platbe vopred, ktorý spôsob platby umožňuje ust. § 414 ods. 2 Obchodného zákonníka, bol upravený v písomnej objednávke, ktorý spôsob platby si vybral práve žalovaný, čo potvrdil svojim podpisom na objednávke. Takúto zmluvu účastníci uzavreli a podmienky si dohodli v rámci zmluvnej voľnosti.
12. Odvolací súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že samotná skutočnosť, že žalovaný sa zaviazal na spôsob platby vopred, nezakladá nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy, pokiaľ si sám žalobca nesplnil svoju povinnosť spočívajúcu v dodaní tovaru a zverejnení portrétovej fotografie, a preto bolo potrebné aplikovať článok 58 Dohovoru, podľa ktorého povinnosť kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu vzniká až keď mu je umožnené nakladať s tovarom alebo dokladmi, a nakoľko nedošlo k dodaniu tovaru ani služby, žalobca si nesplnil povinnosti vyplývajúce mu z predmetného zmluvného vzťahu dodať tovar v primeranej lehote a teda nevznikla ani žalovanému povinnosť zaplatiť cenu tovaru a služieb.
13. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že prihliadnutie súdu prvej inštancie k bodu č. 7 všeobecných obchodných podmienok, v zmysle ktorého žalobca mohol zaslať žalovanému objednaný tovar a pri dodaní vyúčtovať vyššiu cenu, je v danej veci neopodstatnené, nakoľko išlo o právo žalobcu a nie jeho povinnosť, čo nemohlo mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
14. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku vôbec nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu ohľadom doručenia spornej faktúry žalovanému po jej vystavení, spolu s výzvou na zaplatenie žalovanej pohľadávky, spolu so žalobným návrhom, ani s tvrdeniami žalobcu ohľadom aplikácie ust. § § 342 Obchodného zákonníka, a ani neodôvodnil prečo na tieto tvrdenia žalobcu pri rozhodovaní neprihliadol.
15. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnou argumentáciou žalovaného namietanou vo vyjadrení k odvolaniu, že strany sporu si nedohodli aplikáciu Obchodného zákonníka na ich záväzkový vzťah, a že je potrebné na daný zmluvný vzťah aplikovať Dohovor, nakoľko z vykonaného dokazovaní vyplýva, že zmluvné strany si v rámci zmluvnej voľnosti dohodli aplikáciu práva SR a nakoľko ide o obchodný záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, je potrebné naň aplikovať práve Obchodný zákonník, ktorý výslovne upravuje v ust. § 414 ods. 2 Obchodného zákonníka, že zmluvné strany si môžu dohodnúť dodanie tovaru po zaplatení kúpnej ceny, ako tomu bolo aj v danom prípade.
16. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že dohoda o dodaní tovaru a služieb po zaplatení ceny tovaru a služieb neodporuje ani článku 58 ods.1 Dohovoru, v zmysle ktorého, ak kupujúci nie je povinný zaplatiť kúpnu cenu v inej určitej dobe, je povinný ju zaplatiť, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto Dohovorom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi, na základe ktorých môže kupujúci nakladať s tovarom, z obsahu článku ktorého jednoznačne vyplýva, že zmluvné strany si môžu dohodou určiť dobu zaplatenia kúpnej ceny a len ak nie je dohodnutá doba zaplatenia kúpnej ceny, je upravená povinnosť zaplatiť kúpnu cenu až keď predávajúci umožní kupujúcemu nakladať s tovarom, prípadne dokladmi oprávňujúcimi nakladanie s tovarom. Predávajúci teda mohol urobiť závislým odovzdanie tovaru od zaplatenia kúpnej ceny, ako tomu bolo aj v danom prípade.
17. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vzhľadom na vyššie uvedené nepreskúmateľné a nevyplýva z neho vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami pri hodnotení dôkazov a jeho právnymi závermi. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd.
18. Podľa nálezu Ústavného súdu I. US 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v článku 46 odsek 1 Ústavy, nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
19. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia ako aj znenie ust. § 220 ods. 2 C.s.p. účinného od 1.7.2016.
20. Porovnaním odôvodnenia preskúmaného rozhodnutia súdu prvej inštancie s uvedenými kritériami, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil, keďže nedostatočným odôvodnením rozhodnutia podľa uvedených kritérií došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v dôsledku čoho bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom.
21. Ak by odvolací súd svoje rozhodnutie nepredvídateľne založil na iných právnych záveroch než súd prvej inštancie, porušil by právo strán sporu na spravodlivý proces a odňal by im právo namietať správnosť právneho názoru súdu na inštančne vyššom súde. Účastníci konania by tak nemali možnosť vyjadriť sa k novým právnym záverom odvolacieho súdu a prípadne predložiť nové dôkazy.
22. Neprichádzalo do úvahy, aby odvolací súd v celom rozsahu nahradzoval úlohu súdu prvej inštancie a tiež z dôvodu, že prišlo k porušeniu práva strán na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal dokazovanie pre účel rozhodnutia vo veci samej, preto odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť, ako napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
23. Pri výklade relevantných právnych predpisov súd prvej inštancie bude dbať na správny a spravodlivý výklad zákona, keďže pred prísne formalistickou interpretáciou právnych noriem má prednosť výklad ústavnokonformný. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky na právne normy je potrebné klásť požiadavky obsahové. Súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného príslušnou normou (nález Ústavného súdu SR č. 2221/07 zo dňa 19.3.2008). V materiálnom právnom štáte nejde len o dodržiavanie práva bez ďalšieho, ale predovšetkým o dodržiavanie takých pravidiel správania, ktoré sú v súlade s hodnotami, na ktorých je právny poriadok vybudovaný. Právo je spoločenský normatívny systém, ktorého účelom je rozumné usporiadanie vzťahov medzi členmi spoločnosti. Už z tejto základnej funkcie práva vyplýva, že riešenia, ktoré sa požiadavke rozumného usporiadania vzťahov priečia, sú neprijateľné. Súdu jednoznačne vždy prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická aplikácia zákona nemôže priniesť absurdné dôsledky a v prípade, že tomu tak je, aby ju takouto interpretáciou pomocou redukcie "ad absurdum" odmietol a zvolil výklad, ktorý bude v súlade so zmyslom a účelom zákona a ktorý bude racionálny a spravodlivý.
24. Odvolací súd nepreskúmaval napadnuté rozhodnutie v časti náhrady trov konania, keď v danom prípade pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal zo zásady zodpovednosti za výsledok a odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.
25. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude o nároku žalobcu opätovne rozhodnúť, v prípade potreby doplniť dokazovanie, pričom musí postupovať spôsobom uvedeným v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle ust. § 391 ods. 3 C.s.p. s tým, že v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
26. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
27. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( Čl.I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).