Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/144/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: X. J., Z.. XX.X.XXXX, A. XX/A, B., zastúpeného: Advokátska kancelária Machová s.r.o., IČO: 36 864 544, so sídlom Sasinkova 886/16, Skalica proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava o zaplatenie 47 301,34 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.5.2018, č.k. -254, jednomyseľne takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.

Žalovanému sa proti žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , (ďalej len „“), a o ochrane spotrebiteľa a čl. V, čl. VII bod 1 písm. b), čl. VII bod 1 písm. c), čl. VII bod 7, čl. VII bod 8, čl. XVII bod 12, čl. XVII bod 13 zmluvných dojednaní a vecne tým, že v konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená dňa 31.10.2008 poistná zmluva pre havarijné poistenie motorových vozidiel, predmetom ktorej bolo poistenie motorového vozidla žalobcu so spoluúčasťou 5 %, min. 166 eur a na predmetné motorové vozidlo bola uzatvorená leasingová zmluva zo dňa 31.10.2008 medzi žalobcom ako nájomcom a spoločnosťou UniCredit Leasing, a.s. ako prenajímateľom; že dňa 10.8.2011 došlo k odcudzeniu predmetného motorového vozidla žalobcu neznámym páchateľom, následne začalo trestné stíhanie vo veci krádeže motorového vozidla, ktoré bolo prerušené z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Súd prvej inštancie pri posudzovaní aktívnej legitimácie žalobcu vychádzal predovšetkým z listu spoločnosti UniCredit Leasing, a.s. zo dňa 18.8.2017, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu dňa 20.11.2011. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný listom zo dňa 29.12.2011 oznámil žalobcovi, že škodovú udalosť odkladá bez nároku na poistné plnenie, nakoľko sa jedná o výluku z poistenia, pretože poistenie sa nevzťahuje na riziko krádež, lúpež vozidla, ak sa v priebehu vyšetrovania škodovej udalosti preukáže, že poistený v súlade s čl. VII bod 7 a 8 zmluvných dojednaní neuzavrel právoplatnú zmluvu o aktivácii a prevádzkovaní satelitného elektronického vyhľadávacieho systému s poskytovateľom týchto služieb, ak ho vyžaduje predpísaný spôsob zabezpečenia. Z čl. IV poistnej zmluvy

mal preukázané, že poistná suma (nová cena) motorového vozidla spolu s doplnkovou nadštandardnou výbavou bola vo výške 2 500 000 Sk. Konštatoval, že v zmluvných dojednaniach pre havarijné poistenie Eurokasko sú v čl. VII uvedené predpísané spôsoby zabezpečenia motorového vozidla, pričom poistený je povinný zabezpečiť motorové vozidlo vo východiskovej hodnote spolu s doplnkovou výbavou nad 2 000 000 SK proti krádeži aj namontovaním funkčného satelitného elektronického vyhľadávacieho systému GPS, GP Jack v kombinácii s imobilizérom v kľúči a alarmom s plávajúcim alebo nikdy sa neopakujúcim kódom. Súd prvej inštancie vychádzal z definície pojmu „východisková hodnota“ v čl. XVII bod 13 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorého je to nová hodnota MV, vyjadrená v Sk, zistená z cenníka autorizovaných predajcov predmetného MV k rozhodnému dátumu, ktorá zodpovedá cene znovuzriadenia alebo znovuobstarania nového MV, prípadne poslednej známej cene nového MV na trhu v SR. Konštatoval, že pojem východisková hodnota vyplýva aj z Vyhlášky č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, podľa ktorého je východiskovou hodnotou nadobúdacia a znovunadobúdacia hodnota majetku v čase ohodnotenia alebo pre vybrané zložky majetku hodnota, ktorá je ustanovená v prílohách tejto vyhlášky. Mal za preukázané, že hodnota nového motorového vozidla v prípade žalobcu bola podľa poistnej zmluvy určená na sumu 2 500 000 Sk, t.j. 82 984 eur. Poukázal na to, že východisková hodnota bola určená aj v znaleckom posudku č. 30/2014, vypracovanom znalcom D.. Ľ. T., ktorý si dal vyhotoviť sám žalobca, ktorú hodnotu považoval za relevantnú a hodnovernú, keďže nebolo podstatné, či žalobca chcel znaleckým posudkom preukázať len všeobecnú hodnotu vozidla, ale skutočnosť, že znalec pri posudzovaní všeobecnej hodnoty vozidla určil ako východiskovú hodnotu vozidla sumu 82 394 eur. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že podľa ohodnotenia vozidla spoločnosťou Tempus AWT Bavaria je východisková hodnota vozidla nižšia, pretože z uvedeného listinného dôkazu nevyplýva, že by sa malo jednať o totožné vozidlo ako bolo vozidlo žalobcu, s identickou výbavou, rovnakým opotrebením, navyše uvedená ponuka je z 11.01.2012 a nie je určená ku dňu 31.10.2008, kedy bola uzatvorená poistná zmluva a nevyplýva z neho ani cena nového motorového vozidla ani východisková hodnota vozidla. Konštatoval, že aj z leasingovej zmluvy vyplýva, že poistná suma, pre ktorú bolo uzatvorené havarijné poistenie, bola vo výške 2 500 000 Sk. Na základe uvedeného vychádzal pri posudzovaní nároku žalobcu zo skutočnosti, že východisková hodnota predmetného motorového vozidla žalobcu bola vo výške 82 394 eur, t.j. bola nad 2 000 000 Sk (66 387,84 eur). Dospel k záveru, že žalobca si svoju povinnosť dať si zabezpečiť svoje motorové vozidlo proti krádeži v zmysle zmluvných dojednaní nesplnil (minimálne v rozsahu namontovania funkčného satelitného vyhľadávacieho elektronického systému GPS, GP Jack v kombinácii s imobilizérom v kľúči a alarmom s plávajúcim alebo nikdy sa neopakujúcim kódom), keď sám žalobca potvrdil, že svoje motorové vozidlo mal zabezpečené proti krádeži autoalarmom s plávajúcim alebo nikdy sa neopakujúcim kódom. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca bol pri podpise poistnej zmluvy oboznámený s poistnými podmienkami a zmluvnými dojednaniami, teda mal vedomosť o tom, aké zabezpečenie má mať jeho poistené motorové vozidlo, pričom svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvných dojednaní porušil, neuzatvoril zmluvu o aktivácii a prevádzkovaní satelitného elektronického vyhľadávacieho systému s poskytovateľom týchto služieb, preto nie je možné žalobcovi uplatnený nárok na poistné plnenie priznať, nakoľko sa na daný prípad vzťahuje výluka z poistenia. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa , v spojení s (ďalej len „“), avšak plne úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže žalovaný si v konaní žiadne trovy konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy konania ani nevyplývajú.

3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie pri svojich zisteniach vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal, že po zmene zákonného sudcu v prejednávanej veci túto posúdil diametrálne odlišným spôsobom, spor bol zo strany žalovaného vedený smerom k namietanému nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, avšak už žiadna z procesných strán nenamietala, resp. nerozporovala výšku východiskovej ceny, až po zmene zákonného sudcu na pojednávaní dňa 11.5.2018, kedy súd vo veci rozhodol. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalovaný akceptoval východiskovú cenu vyplývajúcu zo znaleckého posudku, nakoľko žalovaný znalecký posudok v priebehu konania spochybňoval, keď namietal stanovenie výšky technickej hodnoty a všeobecnej hodnoty vozidla z dôvodu, že znalec vychádzal z nesprávnej hodnoty najazdených kilometrov v čase krádeže s následnou nemožnosťou overiť koeficient KS z dôvodu absencie vzoriek ponúk, namietal použitý koeficient z dôvodu neplatnosti STK ako aj koeficient počtu držiteľov. Za nesprávne považoval vyhodnotenie pojmu východiskovej hodnoty vozidla s odkazom na vyhlášku č. 492/2004, nakoľko takýto výklad východiskovej hodnoty si procesné strany nedohodli. Poukázal na ním produkované dôkazy - oznámenie o záväzných cenníkových ponukách, z ktorých je zrejmá cena

motorového vozidla v zmysle definície východiskovej hodnoty stanovenej v zmluvných dojednaniach, preto podľa jeho názoru nemôže obstáť ani argumentácia, že z listiny spoločnosti Tempus AWT Bawaria nevyplýva, že sa jednalo o totožné vozidlo s identickou výbavou. Namietal, že znalec vychádzal z údajov v databáze Autotax, pričom nie je zrejmé aké údaje táto databáza spracúva a aké sú v nej uvádzané tak, aby súd mohol relevantne uzatvoriť, že ide o výpočet východiskovej hodnoty v zmysle zmluvných dojednaní. Napriek týmto rozporom súd zamietol a nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 18.10.2018, v ktorom odmietol tvrdenia žalobcu o tom, že od pojednávania dňa 14.4.2015 nemala byť medzi sporovými stranami spornou otázka výšky tzv. východiskovej hodnoty vozidla, nakoľko uvedené tvrdenia odporujú samotnému priebehu konania, keďže k otázke východiskovej hodnoty vozidla sa žalovaný vyjadroval na pojednávaní dňa 7.6.2016, v podaní zo dňa 5.8.2016 a v ďalších ústnych a písomných vyjadreniach. Vo vzťahu k námietkam voči znaleckému posudku uviedol, že tieto sú z pohľadu stanovenia tzv. východiskovej hodnoty vozidla právne irelevantné, nakoľko námietky sa týkali iba tých koeficientov a ukazovateľov, ktoré sú podstatné pre výpočet všeobecnej hodnoty vozidla, t.j. žalovaný v priebehu konania nespochybňoval otázku výpočtu tzv. východiskovej hodnoty vozidla zo strany znalca. Poukázal na čl. IV poistnej zmluvy, v ktorom je uvedené, že nová cena motorového vozidla predstavuje sumu 2 500 000 Sk, pričom obdobná nová cena - východisková hodnota bola stanovená aj zo strany znalca. Zároveň poukázal na čl. XVII zmluvných dojednaní, podľa ktorého východisková hodnota vozidla je definovaná ako hodnota vyjadrená v SKK, zistená z cenníka autorizovaných predajcov predmetného vozidla k rozhodnému dátumu, ktorá zodpovedá cene znovuzriadenia alebo znovuobstarania nového vozidla, prípadne posledne známej cene nového vozidla na trhu SR, pričom obdobnú definíciu východiskovej hodnoty veci uvádza aj vyhláška MS SR č. , ktorú skutočnosť potvrdil aj znalec. Tvrdil, že už v čase uzavretia poistnej zmluvy bola východisková hodnota vozidla stanovená na sumu 2 500 000 Sk. Súhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že pre posúdenie východiskovej hodnoty vozidla nebolo podstatné, že predmetný posudok bol vypracovaný za účelom výpočtu všeobecnej hodnoty vozidla, a to aj z toho dôvodu, že východisková hodnota je jednou zložiek takéhoto výpočtu. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že listinou spoločnosti Tempus AWT Bawaria mala byť preukázaná nižšia východisková hodnota vozidla v čase uzavretia zmluvy, aká bola stanovená tak v rámci poistnej zmluvy ako aj v rámci znaleckého posudku, nakoľko z uvedeného listinného dôkazu nevyplýva, že ide o totožné vozidlo, s identickou výbavou, pričom sa jednalo o ponuku z roku 2012, a nie z roku 2008 a malo ísť o tzv. mimoriadnu ponuku, nie o obvyklú cenu. Na záver uviedol, že žalobca mal dostatok času na to, aby predložil akýkoľvek relevantný dôkaz, ktorým by riadnym spôsobom preukázal inú výšku východiskovej hodnoty vozidla. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( , a ods. 1 , ďalej len „“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( ) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí náležite a dostatočne odôvodnil ( ).

6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( ) , pričom v napadnutom rozhodnutí dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam a v rozhodnutí sa vysporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie ( , ).

7. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.

8. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní (aj) s použitím ustanovení v znení účinnom do 30.6.2016. O

odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ).

9. Podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

11. Podľa poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

12. Podľa právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

13. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak skúmal, či v danom prípade vzniklo žalobcovi právo na poistné plnenie s ohľadom na splnenie povinností vyplývajúcich mu z poistnej zmluvy a poistných podmienok. V tejto súvislosti potom aj správne zohľadnil výsledky vykonaného dokazovania, týkajúce sa ustálenia výšky východiskovej hodnoty poisteného motorového vozidla, od ktorej sa odvíjala povinnosť poisteného konkrétnym spôsobom (prislúchajúcim k výške východiskovej hodnoty vozidla) zabezpečiť motorové vozidlo proti krádeži. Na základe uvedeného potom správne dospel k záveru o porušení povinnosti žalobcu ako poisteného vyplývajúcej mu zo zmluvných dojednaní ohľadom zabezpečenia vozidla proti krádeži, dôsledkom ktorej skutočnosti sa na danú škodovú udalosť vzťahovala výluka z poistenia. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa podrobným spôsobom vysporiadal so všetkou podstatnou argumentáciou sporových strán, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom výsledky dokazovania podrobným spôsobom vyhodnotil, t.j. dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti. Vo vzťahu k procesnému postupu súdu a vedeniu konania odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 14.4.2015 v rámci zmierovacieho konania vyslovil názor, že povinnosť zabezpečiť motorové vozidlo proti krádeži bolo potrebné splniť v zmysle čl. VII bod 1 písm. b) zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Eurokasko pre vozidlo s východiskovou hodnotou od 600 000 Sk do 2 000 000 Sk vychádzajúc z predbežnej kúpnej ceny vyplývajúcej z kúpnej zmluvy vo výške 49 790,88 eur. Z obsahu súdneho spisu je však zrejmé, že otázka východiskovej hodnoty vozidla bola zo strany žalovaného rozporovaná naďalej, a k uvedenej námietke sa sporové strany písomne a ústne vyjadrovali a predkladali dôkazy. Spornosť uvedenej otázky vyplynula aj na pojednávaní dňa 11.5.2018, na ktorom žalobca predložil listinný dôkaz - ponuka spoločnosti Tempus AWT Bavaria. Je teda nepochybné, že žalobca mal vedomosť o spornosti uvedenej otázky podstatnej pre rozhodnutie o uvedenom nároku a mal vytvorený dostatočný priestor na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, predovšetkým na popretie skutkových tvrdení protistrany a na návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré aj uplatnil. Uplatnené prostriedky procesného útoku a procesnej obrany však neboli spôsobilé pre unesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu, čoho následkom bol procesný neúspech žalobcu v spore.

14. Pokiaľ žalobca v odvolaní argumentoval, že žalovaný v priebehu konania spochybňoval znalecký posudok, je potrebné uviesť, že žalovaný nijakým spôsobom nespochybňoval východiskovú hodnotu vozidla, ktorú znalec použil na výpočet všeobecnej hodnoty vozidla. Námietky žalovaného nesmerovali voči východiskovej hodnote vozidla, ale k iným aspektom znaleckého posudku, ktoré s východiskovou hodnotou vozidla nesúviseli.

15. V súvislosti s námietkou odvolateľa ohľadom použitia databázy AutoTax v znaleckom posudku, odvolací súd konštatuje, že ide o pomôcku pre znaleckú činnosť v technických odvetviach, vrátane odhadu všeobecnej hodnoty vozidiel, ktorú pri vypracovaní znaleckého posudku č. 30/2014 evidentne použil aj znalec Ľubomír Antonín. Zároveň nie je možné opomenúť skutočnosť, že žalobca namietal postup znalca pri vypracovaní znaleckého posudku, ktorý sám v konaní predložil na preukázanie svojich tvrdení a v tomto smere aj navrhol doplniť dokazovanie. Súd prvej inštancie správne zamietol návrh

na doplnenie dokazovania predložený žalobcom, keď vychádzal z dôkazov predložených v konaní, na základe ktorých mohol vo veci rozhodnúť, pričom žalobca mal dostatočný priestor na vlastné doplnenie dokazovania vo vzťahu k dôkazu, ktorý sám v konaní predložil bez nutnosti súdom nariadeného znaleckého dokazovania. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že v konaní predložil dôkaz o východiskovej hodnote vozidla v podobe oznámenia o záväzných cenníkových ponukách, je potrebné konštatovať, že samotné cenníkové ponuky, ktoré by mohli byť spôsobilé kvalifikovane preukázať východiskovú hodnotu vozidla, v konaní neboli predložené.

16. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ako vecne a právne správny potvrdil.

17. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a , a v konaní plne úspešnému žalovanému nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania zohľadňujúc skutočnosť, že mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).