Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoE-6-2017.pdf
PDF · 112.22 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/6/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Vladimíra Pribulu v exekučnej veci oprávneného: TELERVIS PLUS, a. s., so sídlom Bratislava, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, zastúpený JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom so sídlom Bratislava, Nám. M. Benku 6, proti povinnému: T. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., C. XX, zastúpený Mgr. Vlastimilom Valkovičom, advokátom so sídlom Topoľčany, Andreja Hlinku 4239/85, o vymoženie pohľadávky vo výške 666,36 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 21. októbra 2016, č. k. 6Er/171/2015-57, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Topoľčany (exekučný súd, súd prvej inštancie) uznesením zo dňa 21. 10. 2016, č. k. 6Er/171/2015-57 zastavil exekúciu a zároveň priznal súdnemu exekútorovi voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie. Ďalším výrokom priznal povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 9a ods. 1, § 57 ods. 1 písm. a/, § 57 ods. 3, § 58 ods. 1, § 200 ods. 1 Exekučného poriadku § 173 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.
2. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Topoľčany č. k. 8C/264/2014 zo dňa 24. 11. 2014, pre vymoženie pohľadávky vo výške 663,36 eura, úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 663,36 eura od 09. 06. 2013 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 99,- eur, trovy predchádzajúceho konania v sume 46,- eur a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie. Súdny exekútor požiadal na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu súd udelil dňa 17. 03. 2015. Povinný podal vo veci námietky proti exekúcii, o ktorých rozhodol Okresný súd Topoľčany uznesením č. k. 6Er/171/2015-26 zo dňa 12. 04. 2016 tak, že ich zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 04. 2016. Povinný dňa 13. 05. 2016 doručil súdu návrh na odklad exekúcie z dôvodu, že prebieha na súde konanie vedené pod sp. zn. 6C/158/2016. 3. Zo spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 8C/264/2014 exekučný súd zistil, že oprávnený podal proti povinnému návrh na vydanie platobného rozkazu. Návrhom uplatňoval nároky vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 220121765 zo dňa 28. 08. 2012, z ktorej vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému spotrebiteľský úver vo výške 750,- eur. Okresný súd Topoľčany na návrh oprávneného vydal platobný rozkaz, ktorým povinnému uložil zaplatiť navrhovateľovi sumu 673,36 eura, úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 663,36 eura od 09. 06. 2013 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 99,- eur, trovy konania vo výške 46,- eur a trovy právneho zastúpenia 118,98 eura. Na platobnom rozkaze je vyznačená jeho právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 16. 12. 2014.
4. Z dokladov o doručení platobného rozkazu (doručeniek) súd zistil, že platobný rozkaz bol (spolu s návrhom na jeho vydanie a potvrdením o prijatí návrhu na súde) doručovaný povinnému do vlastných rúk. Pokiaľ ide o doručenie platobného rozkazu povinnému, z doručenky vyplýva, že zásielku, ktorej obsahom bol platobný rozkaz, neprevzal povinný, ale za neho splnomocnenec na prijímanie zásielok podľa Poštového poriadku Slovenskej pošty, a. s., Banská Bystrica. Podľa oznámenia Slovenskej pošty, a. s., Banská Bystrica zamestnanci pošty Šalgovce postupovali pri dodaní zásielky v zmysle Poštových podmienok - všeobecná časť (vnútroštátny styk) bod 6.2.5. Zásielka bola vydaná splnomocnencovi po predložení splnomocnenia PS č. 187/13, ktoré bolo vyhotovené dňa 28. 06. 2013 na pošte Hlohovec s platnosťou neobmedzene. Z predloženého splnomocnenia vyplýva, že povinný udelil splnomocnenie na prijímanie jemu došlých zásielok, pričom vyjadril súhlas, aby splnomocnená osoba preberala aj zásielky so službou do vlastných rúk. Splnomocnenie bolo vystavené dňa 28. 06. 2013 s neobmedzenou platnosťou.
5. Platobný rozkaz, aby nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť musí byť doručený žalovanému do vlastných rúk, pričom náhradné doručenie je vylúčené (§ 173 OSP). Len riadne a predpisom vyhovujúce doručenie má účinky predpokladané zákonom (R 19/1968). Občiansky súdny poriadok účinný do 30. 06. 2016 umožňoval doručenie písomnosti, hoci aj určených do vlastných rúk, aj inej osobe než účastníkovi, výslovne však upravuje podmienky a spôsob takéhoto postupu. Podľa § 49 ods. 1 prvá a druhá veta OSP účinného do 30. 06. 2016, ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však účastník osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Rovnako z ustanovenia § 49 ods. 2 a 5 OSP účinného do 30. 06. 2016 vyplývalo, že súd poučí účastníka o možnosti zvoliť si prípadne zástupcu pre doručovanie, a to spravidla na začiatku konania, a ak toto poučenie doručuje ako písomnosť, doručuje ho do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené. Všetky zákonom povolené možnosti doručenia písomnosti účastníkovi konania, založené úkonom účastníka, sú voči súdu účinnými (rovnako ako ostatné procesné úkony) len vtedy, ak boli súdu oznámené. Súd môže doručiť písomnosť inej osobe než účastníkovi len vtedy, ak je mu známe, že táto osoba je oprávnená účastníkovi určenú písomnosť pre neho alebo v jeho zastúpení prevziať. Splnomocnenie na prijímanie zásielok v zmysle Poštových podmienok Slovenskej pošty, a. s., nemožno považovať za zastupovanie v zmysle § 31 a nasl. OZ a § 24 a nasl. OSP účinného do 30. 06. 2016 alebo za zastupovanie pre prijímanie zásielok podľa § 49 ods. 2 OSP účinného do 30. 06. 2016, pretože v prípade takéhoto plnomocenstva splnomocnenec nemá procesnoprávne postavenie zástupcu podľa § 27 OSP účinného do 30. 06. 2016 a na rozdiel od uvedených plnomocenstiev, preberá zásielky, ktoré sú zasielané adresátovi a nie jemu, ako splnomocnencovi. Okrem toho, ak sa udelenie splnomocnenia na prijímanie zásielok podľa poštových podmienok súdu neoznámilo, ostalo voči nemu neúčinné. Platobný rozkaz musel byť doručený do vlastných rúk odporcu bez možnosti náhradného doručenia. Ak platobný rozkaz bol doručený osobe odlišnej od účastníka, ktorá nie je zástupcom s plnomocenstvom pre celé konanie alebo zástupcom pre doručovanie podľa § 49 ods. 2 OSP účinného do 30. 06. 2016, nemožno ho považovať za doručený, a to ani vtedy, ak sa zhodou okolností dostal do rúk účastníka, ktorému bol určený. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 36/2008 zo dňa 04. 08. 2008 a sp. zn. 3MCdo 4/2014 zo dňa 13. 05. 2014.
6. V tomto prípade bol platobný rozkaz určený povinnému doručovaný prostredníctvom pošty s tým, že mu má byť doručený do vlastných rúk. Z doručenky a oznámenia Slovenskej pošty, a. s., vyplýva, že zásielku obsahujúcu platobný rozkaz, ktorej adresátom bol povinný, prevzala od neho odlišná osoba "splnomocnenec", pričom nejde o zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie alebo zástupcu pre doručovanie podľa § 49 ods. 2 OSP účinného do 30. 06. 2016. Platobný rozkaz preto nemožno považovať za doručený povinnému (ani vtedy, ak sa mu zhodou okolností dostal do rúk).
7. Vzhľadom k procesnému úspechu povinného v konaní, mu súd priznal nárok na náhradu trov konania. Konkrétna výška náhrady trov konania bude vyčíslená a špecifikovaná samotným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP), dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Rozhodnutie je teda nesprávne a popierajúce základné princípy právneho štátu.
9. Zdôraznil, že platobný rozkaz bol doručený v zmysle vtedajšej platnej právnej úpravy. Povinný mal jednoznačný záujem na tom, aby všetky zásielky boli prijímané splnomocnencom, a preto takéto plnomocenstvo aj udelil. Počas exekučného konania poukázal na viacero záverov Najvyššieho súdu SR, ktoré potvrdili, že pokiaľ žalovaný splnomocní osobu na preberanie poštových zásielok, a to vrátane zásielok do vlastných rúk, je žalovaný povinný znášať následky vyplývajúce z toho úkonu. Do pozornosti odvolacieho súdu dal uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/28/2016 zo dňa 25. 04. 2016 a názoru Ústavného súdu SR v uznesení sp. zn. II. ÚS 363/2011 zo dňa 24. 08. 2011. Exekučný súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal s predloženými dôkazmi, pričom jednostranne argumentoval rozhodnutiami rovnakej alebo nižšej právnej sily. Takýmto konaním došlo k nezákonnosti rozhodnutia, keď nevykonal, resp. nebral do úvahy oprávneným označené rozhodnutia, pričom sám obdobnými rozhodnutiami argumentuje.
10. V súvislosti s priznaním nároku na náhradu trov konania a náhradu trov exekúcie, ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi a povinnému vzniesol námietku, pretože oprávnený nezapríčinil v danej právnej veci zatavenie konania, resp. neinicioval exekučné konanie v rozpore správnym poriadkom, pretože v dobrej viere vychádzal z procesných úkonov príslušného všeobecného súdu, ktorý správne vyznačil na platobný rozkaz doložku právoplatnosti a vykonateľnosti. V prípade, ak by aj platobný rozkaz nebol právoplatný a vykonateľný, oprávnený postupoval vo veci v dobrej viere, keďže ani so zachovaním odbornej starostlivosti nemohol a ani nemal možnosť uvedenú skutočnosť overiť, či prekontrolovať, keďže uvedené prináleží len všeobecnému súdu. v tomto smere potom mal exekučný súd prihliadnuť na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v postupe oprávneného v dobrej viere, že vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť na platobnom rozkaze je vyznačená v súlade správnym poriadkom.
11. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že exekučné konanie sa začalo návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi JUDr. Bohumilovi Kubátovi, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, dňa 19. 02. 2015 v neprospech povinného o vymoženie sumy 673,36 eura s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je Platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Topoľčany dňa 24. 11. 2014 č. k. 8C/264/2014-21, ktorý podľa doložky nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16. 12. 2014. Platobným rozkazom bola uložená žalovanému povinnosť, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 673,36 eura s 8,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 673,36 eura od 09. 06. 2013 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 99,- eur (mesačná zmluvná pokuta vo výške 24,75 eura x 4 mesiace omeškania od júna 2013 do septembra 2013) a zároveň, aby mu nahradil trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 46,- eur a právnemu zástupcovi žalobcu nahradil trovy právneho zastúpenia vo výške 118,98 eura alebo aby v tej istej lehote podal odpor proti platobnému rozkazu. Proti platobnému rozkazu žalovaný odpor v zákonnej lehote neprevzal.
13. Odvolací súd z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 8C/264/2014 taktiež zistil, že platobný rozkaz bol doručený dňa 28. 11. 2014 právnemu zástupcovi žalobcu a dňa 28. 11. 2014 žalovanému, a to prostredníctvom osoby, ktorá bola splnomocnená na preberanie zásielok, a to aj zásielok adresovaných do vlastných rúk na základe platného poštovného splnomocnenia. Z doručenky o doručovaní Návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu, Potvrdenia o prijatí návrhu súdom prvej inštancie a platobného rozkazu vyplýva, že doručovanie predmetnej zásielky bolo dňa 27. 11. 2014 neúspešné a k doručeniu prišlo až následne pri opakovanom doručení dňa 28. 11. 2014.
14. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.
15. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 172 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30. 06. 2016, súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie § 43 sa nepoužije.
Podľa § 173 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30. 06. 2016, platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené.
16. Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Povinný ručí celým svojím majetkom a oprávnený sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z celého tohto majetku. Na druhej strane je nevyhnutné, aby exekučné právo zabezpečovalo ochranu povinného i práva tretích osôb pred nadmernými a neopodstatnenými zásahmi vykonanými prostriedkami núteného výkonu rozhodnutí. Spojenie týchto základných postulátov znamená, že exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku povinného. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov uplatňujúcich sa v exekučnom práve spôsobuje neprípustnosť exekúcie (úplnú alebo čiastočnú). Dôvody neprípustnosti exekúcie ustanovuje zákon. Každý z týchto dôvodov neprípustnosti (všeobecných alebo osobitných) má za následok zastavenie exekúcie.
17. Exekučné konanie sa teda môže vykonávať len na uspokojenie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku povinného. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov spôsobuje neprípustnosť exekúcie, či už úplnú alebo čiastočnú. Dôvody neprípustnosti exekúcie sú uvedené v § 57 Exekučného poriadku, prípadne vyplývajú z iných ustanovení Exekučného poriadku alebo osobitného zákona. Každý z týchto dôvodov neprípustnosti má za následok zastavenie exekúcie. V zásade ide o dôvody týkajúce sa exekučného titulu, pochybení pri uskutočňovaní exekúcie, dôvody súvisiace s úkonmi účastníkov, prípadne o okolnosti spojené s hmotnoprávnym zánikom záväzku po vzniku exekučného titulu.
18. Dôvody pre zastavenie exekúcie sú teda tak hmotnoprávneho, ako aj procesnoprávneho charakteru. Spoločnou ich charakteristikou je, že súd k týmto okolnostiam prihliada z úradnej povinnosti (ex offo), v každom štádiu konania. Ak však súd zistí neprípustnosť exekúcie pred vydaním poverenia (v konaní o žiadosti o udelenie poverenia), je to dôvod pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia (§ 44); rovnako v námietkovom konaní súd vydá rozhodnutie, ktorým námietkam proti exekúcii vyhovie (§ 50).
19. V súlade so zásadou favor actio, ak sa niektorý z dôvodov zastavenia týka exekúcie len sčasti, ktorá je oddeliteľná, súd zastaví exekúciu len čiastočne. Rovnako je tomu tak v prípade, ak sa exekúcia vykonáva nad rámec exekučného titulu a trov exekučného konania - exekúcia sa zastaví len v presahujúcej časti. Exekúciu možno zastaviť aj len voči niektorej z povinných/oprávnených osôb (napr. pre úmrtie fyzickej osoby či zánik právnickej osoby v prípadoch, keď niet právnych nástupcov). Exekúciu je možné zastaviť aj čo do určitého spôsobu, ktorým sa vykonáva (napr. zastavenie exekúcie predajom hnuteľnej veci, ktorá exekúcii nepodlieha).
20. Zastavením exekúcie rozumieme procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním. Účinky zastavenia exekúcie spočívajú v tom, že sa prestanú vykonávať úkony na jej uskutočnenie. Tretie osoby, ktoré mali uložené povinnosti pri vykonávaní exekúcie, exekútor upovedomí, že došlo k zastaveniu exekúcie, a preto sa nesmie pokračovať v zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, v odpisovaní z účtu povinného v banke a pod. Naproti tomu zastavenie exekúcie neruší procesné účinky upovedomenia o exekúcii, exekučného príkazu a ďalších úkonov, ktoré boli urobené pred vykonateľnosťou rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie.
21. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.
22. V danom prípade bolo predmetom odvolacieho konania preskúmanie uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, v danom prípade bolo podstatnou právnou otázkou posúdenie, či sú splnené predpoklady na vedenie exekučného konania, na ktoré je súd povinný prihliadať počas celého konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul.
23. Podľa § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.
Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie, Exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
24. Vykonateľné rozhodnutie je materiálnym predpokladom každej exekúcie. Len takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie. V praxi však môže dôjsť k tomu, že exekučný titul vôbec nebol vykonateľný, t.j. neboli splnené procesné predpoklady, ktoré sa vyžadujú na to, aby exekučný titul bol podkladom na exekúciu (pozri výklad k § 41 až 43) alebo na rozhodnutí bola vyznačená vykonateľnosť, ale na základe poznatkov zo spisu sa dôjde k záveru, že doložka vykonateľnosti bola vyznačená omylom alebo nesprávne, to znamená, že rozhodnutie v skutočnosti nie je vykonateľné.
25. Odvolací súd poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol vecne správne vychádzajúc správne z toho, že oprávnený nedisponuje vykonateľným exekučným titulom, ktorý nemôže byť podkladom na vedenie zákonnej exekúcie.
26. Na podporu správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že platobný rozkaz predstavuje popri rozsudku a uznesení súdu alternatívnu formu meritórneho rozhodnutia v občianskoprávnych veciach, týkajúcich sa zaplatenia peňažnej pohľadávky (vyplývajúcej z pôžičky, nesplatenej faktúry či zmenky atď.). Od rozsudku sa platobný rozkaz odlišuje predovšetkým tým, že jeho vydaniu nepredchádza zdĺhavá komunikácia so súdom a dlžníkom či viacnásobné ústne pojednávanie - súd tento druh rozhodnutia môže vydať len na základe jediného návrhu veriteľa doloženého písomnými dôkazmi. Zákon ukladá súdu povinnosť doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk, pritom v záujme ochrany odporcu náhradné doručenie (§ 47 ods. 2) platobného rozkazu odporcovi vylučuje. Vzhľadom
na to, že aj navrhovateľ má právo podať odvolanie voči výroku o náhrade trov konania, treba platobný rozkaz doručiť i navrhovateľovi.
27. Poukazujúc na skutočnosť, že platobný rozkaz nebol riadne doručený odvolací súd poznamenáva, že právna úprava doručovania v občianskom súdnom konaní plní veľmi významnú funkciu. Súd totiž môže konať a rozhodovať len vtedy, ak má riadne preukázané, že účastníci dostali všetky písomnosti, prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho postupu v konaní, použitia opravného prostriedku, prostriedkov procesnej obrany a ochrany a ďalších úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v zákonom alebo súdnom ustanovenej lehote. Obzvlášť doručovanie súdnych rozhodnutí vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného skončenia veci, prípadne i vykonateľnosti súdneho rozhodnutia (ak je rozhodnutie vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť). Doručovanie ovplyvňuje skúmanie procesných podmienok základného konania, odvolacieho konania, ako aj konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Právna úprava doručovania preto plne rešpektuje záujmy účastníkov konania a nevyhnutnosť ich úplného a účinného informovania prostredníctvom tohto procesnoprávneho úkonu. Ak nebola písomnosť doručená správne podľa zákonných predpisov, má to priamo za následok vadnosť, nezákonnosť doručenia, s ktorou vadou sú spojené závažné procesnoprávne účinky; ak došlo k vadnému doručeniu rozhodnutia alebo ho súd vôbec opomenul doručiť, nemôže rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť.
28. Splnenie požiadavky riadneho doručenia je obzvlášť dôležité v tzv. rozkaznom konaní, výsledkom ktorého je vydanie platobného rozkazu. Toto konanie, keďže ide skrátený proces, vyžaduje, aby platobný rozkaz bol doručený do vlastných rúk odporcu; jeho náhradné doručenie je vylúčené (§ 173 ods. 1 OSP). Zásada rovnosti účastníkov tohto konania je prvýkrát realizovaná až doručením platobného rozkazu žalovanému (odporcovi), pretože až týmto úkonom je mu daná možnosť prejaviť svoju vôľu a vyjadriť sa k veci. Pokiaľ by súd túto zásadu nerešpektoval, porušil by základné ustanovenia zakotvené v čl. 1 a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd o rovnosti účastníkov v konaní a čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 uvedenej Listiny o spravodlivom procese, premietnuté aj do ustanovení § 1, § 3 a § 18 Občianskeho súdneho poriadku. Občiansky súdny poriadok umožňuje doručenie písomností, hoci aj určených do vlastných rúk, aj inej osobe než účastníkovi, výslovne však upravuje podmienky a spôsob takého postupu. Podľa § 49 ods. 1, prvá a druhá veta OSP, ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Súd môže doručiť písomnosť inej osobe než účastníkovi len vtedy, ak je mu známe, že táto osoba je oprávnená účastníkovi určenú písomnosť pre neho alebo v jeho zastúpení prevziať. Až potom bude mať riadne preukázané, že účastníci dostali všetky písomnosti, prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho postupu v konaní, použitia opravného prostriedku, prostriedkov procesnej obrany a ochrany a ďalších úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v zákonom alebo súdnom ustanovenej lehote, teda preukázané tie podmienky, za ktorých môže konať vo veci a vydať príslušné rozhodnutie.
29. Splnomocnenie plnoletej osoby, aby za adresáta prijímala jemu adresované zásielky, ktoré podľa zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov poskytuje Slovenská pošta, a. s., nemožno považovať za zastupovanie v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, lebo v prípade takého plnomocenstva nemá splnomocnenec procesnoprávne postavenie zástupcu podľa § 27 OSP, preberá zásielky, ktoré sú zasielané adresátovi. Platobný rozkaz musí byť podľa § 173 ods. 1 OSP doručený do vlastných rúk odporcu bez možnosti náhradného doručenia. Ak platobný rozkaz bol doručený osobe odlišnej od účastníka, ktorá nie je zástupcom s plnomocenstvom pre celé konanie podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, nemožno ho považovať za doručený, a to ani vtedy, ak sa (prípadne) zhodou okolností dostal do rúk účastníka, ktorému bol určený (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 36/2008 zo dňa 4. augusta 2008).
30. Vychádzajúc z uvedeného je potrebné konštatovať, že ani zmena právnej úpravy v danej veci nemala žiaden vplyv na to, že by sa platobný rozkaz stal právoplatným a vykonateľným, teda že by mohol byť v predmetnej exekučnej veci relevantným exekučným titulom. Platobný rozkaz nebol doručený do vlastných rúk adresátovi, a to aj napriek tomu, že si tento účastník určil osobu, ktorá na základe platného poštovného splnomocnenia bola oprávnená prevziať poštové zásielky a taktiež aj poštové zásielky adresované do vlastných rúk adresáta. V tomto smere nemožno prihliadať na to, že splnomocnencom prevzatá zásielka adresovaná do vlastných rúk sa adresátovi mohla do rúk dostať, pretože súd nemal vedomosť o žiadnej osobe, ktorá bola splnomocnená na preberanie poštových zásielok žalovaného (v tomto konaní povinného). Navyše je potrebné poznamenať, že z poštovej doručenky je jednoznačne
zrejmé, že poštová zásielka, ktorou súd prvej inštancie doručoval platobný rozkaz bol doručený až opakovaným, tzv. náhradným doručovaním, čo v prípade doručovania platobného rozkazu vylučuje dikcia § 173 OSP. Uvedené nedostatky v doručovaní nemôže zhojiť ani nová právna úpravy, teda príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku ohľadom doručovania platobného rozkazu, pretože s poukazom na § 470 ods. 1 a 2 CSP zostali zachované právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
31. V nadväznosti na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že aj námietky týkajúce sa nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadom nároku na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora sú bezpredmetné, poukazujúc pritom na § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého možno oprávneného zaviazať na náhradu trov exekúcie, ak svojim konaním zavinil jej zastavenie.
32. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
33. Pokiaľ ide o namietaný nárok na náhradu trov konania priznaný povinnému, v tomto smere odvolací súd konštatuje procesný úspech povinného, vzhľadom k tomu, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie tým, že predložil ako exekučný titul rozhodnutie (platobný rozkaz), ktoré doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo výroku vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
36. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnému povinnému v tomto konaní priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
38. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).