Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3CoKR-40-2016.pdf
PDF · 96.36 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoKR/40/2016
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beaty Trandžíkovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci žalobcu: X. Y., nar. XX.XX.XXXX, R. XXXX/XX, XXX XX I., štátna príslušnosť SR, proti žalovanému: Crossdefault Management Group, k.s., Zelená 2, 811 01 Bratislava, skp A.. O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, XXX XX I., v zast: +ULTRA Legal s.r.o., advokátní kancelář, organizačná zložka, Zelená 2, 811 01 Bratislava, o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia pohľadávky vo výške 80.000,- Eur, o odvolaní žalobcu voči rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 8Cbi/16/2012-46 zo dňa 09.11.2015, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 8Cbi/16/2012-46 zo dňa 09.11.2015 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I v konaní o určenie pravosti výšky a dôvodu vymáhateľnosti žalobný návrh v celom rozsahu rozsudkom č.k. 8Cbi/l6/2012-46 zo dňa 09.11.2015 zamietol z dôvodu, že pohľadávka žalobcu nebola správne veriteľom prihlásená. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 175,01 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Voči vydanému rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý namietal, že súd I. inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože - nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, písm. f/ OSP účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ktoré odôvodnil nasledovne:
Okresný súd Bratislava I dospel k nesprávnemu záveru, keď na strane 7 alinea 7 Rozsudku konštatuje, že „na základe vykonaného dokazovania tunajší súd v konaní dospel k záveru, že žalobcom prihlásená pohľadávka pod poradovým číslom 1, ktorú si prihlásil vo výške istiny 80.000 Eur žalobca, nebola prihlásená správne a správca úpadcu túto poprel správne."
Citovaný záver súdu prvej inštancie vychádza len z konštatovania, pričom na žiadnom mieste odôvodnenia rozsudku nie je presvedčivo vymedzené a vysvetlené, prečo je pohľadávka prihlásená nesprávne.
Aj keď zákon o konkurze a reštrukturalizácií umožňuje ustanovením § 62 ods. 6 právo odporovať uplatniť tiež tak, že prihlásenú pohľadávku alebo prihlásené zabezpečovacie právo nadobudnuté na základe odporovateľného právneho úkonu poprie čo do právneho dôvodu, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečenia zabezpečovacím právom, tak aj tento právny úkon by mal obsahovať prejav vôle odporovať predmetnú Pohľadávku, čo v tomto prípade žalovaný neurobil.
Na to, aby prvostupňový súd posudzoval prihlásenú pohľadávku aj z hľadiska jej odporovateľnosti, je podľa názoru žalobcu potrebný procesný úkon žalovaného, a to taký, ktorým by si buď samostatnou žalobou alebo v prebiehajúcom incidenčnom konaní uplatnil právo odporovať voči prihlásenej Pohľadávke. Žalovaný však tak neučinil a tým pádom prvostupňový súd rozhodoval nad rámec návrhov.
Ak by podľa názoru druhostupňového súdu bolo možné sa v tomto konaní zaoberať aj námietkou odporovateľnosti prihlásenej Pohľadávky, hoc tak žalovaný žiadnym procesným úkonom neučinil, tak žalobca namieta, že prvostupňový súd sa vôbec nezoberal preukázaním opodstatnenosti odporovateľnosti a skúmaním ostatných náležitosti uplatnenia právneho nároku odporovať prihlásenej Pohľadávke.
Najmä prvostupňový súd vôbec neriešil, či pohľadávka ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, či došlo k zvýhodneniu žalobcu voči ostatným veriteľom, či dlžník mal úmysel ukrátiť svojich veriteľov a napokon, či žalobcovi ako druhej zmluvnej strane bol známy úmysel ukrátiť ostatných veriteľov.
Prvostupňový súd ďalej aj napriek navrhovanému vykonaniu dokazovania neskúmal či reálne došlo k odovzdaniu peňažných prostriedkov žalobcovi. Obmedzil sa len na konštatovanie uvedené na strane 5 alinea 5 Rozsudku „zmluvnými stranami Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.02.2011 sú fyzické osoby, naviac príjmovým lístkom (č.l. 21 súdneho spisu) nie je možné reálne preukázať prevzatie a odovzdanie finančných prostriedkov vo výške 80.000,- Eur. V odvolaní žalobca ďalej poukazuje na fakt, že sa žiadnym relevantným spôsobom nedozvedel o vytýčenom pojednávaní, na ktorom súd prvej inštancie o nároku rozhodol, s tým že je nelogické, že by žalobca potom čo bola naňho pôvodnou žalobkyňou a veriteľkou postúpená pohľadávka, ďalej potom čo urobil procesný úkon, ktorým vstúpil do konania na strane žalobcu a prejavil záujem byť účastníkom konania, tak následne „nie morálnym“ spôsobom odignoroval nariadené pojednávanie. Je zrejmé, že ak by žalobca o nariadenom pojednávaní vedel, tak by sa ho určite zúčastnil, príp. ak by mu v tom bránili akékoľvek objektívne dôvody, využil by svoje právo a požiadal by súd o odročenie pojednávania. Žalobca mal za to že, predmetný rozsudok je nepreskúmateľný s ohľadom na absolútnu absenciu viacerých zákonom požadovaných náležitostí v jeho odôvodnení.
3. Na základe vyššie uvedeného žiadal, aby odvolací súd vydané rozhodnutie zmenil, a to tak, že určí, že zabezpečená pohľadávka žalobcu ako konkurzného veriteľa vo výške 80.000,- Eur, prihlásená prihláškou s por. č. 1 zo dňa 11.04.2012, je zistená a nesporná v celej výške čo do právneho dôvodu, výšky a poradia, ako aj zabezpečenia zabezpečovacím právom.
K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 16.02.2016, v ktorom uviedol, že podané odvolanie nie je dôvodné ,vydané rozhodnutie považuje za vecne správne s tým, si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že vydané rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP v spojení s § 220 ods. 2 CSP a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Odvolací súd mal z predloženého spisu jednoznačne zistené, že pôvodný žalobca A.. A. K., bytom I. XXX/XXX, I. (následne uznesením sp. zn. 8Cbi/16/2012-14 zamenená za X. Y., R. XXXX/XX, I.) sa návrhom doručeným súdu dňa 09.07.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že pohľadávka žalobcu uplatnená v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 4K/2/2012, uplatnená prihláškou pohľadávky č. 1 v celkovej výške 80.000,- Eur, je nesporná a zistená čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti,ako aj zabezpečenia zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa na byt č. 28 zapísané na LV č. XXXX.
Je nesporné, že uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4K/2/2012 zo dňa 23.02.2012, zverejnené v Obchodnom vestníku č. 42/2012 dňa 29.02.2012, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka A.. O. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. X, XXX XX I. a za správcu konkurznej podstaty úpadcu bola ustanovená JUDr. Katarína Podhorská Surkošová, so sídlom Tomášikova 26, 821 01 Bratislava, t.č. Crossdefault Management Group, k.s., Mgr. Pavol Riško, správca. Lehota na prihlasovanie pohľadávok veriteľov uplynula v zmysle § 28 ZKR dňa 16.04.2012.
Súd prvej inštancie prejednal vec v neprítomnosti žalobcu, ako v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju účasť nenamietal a súhlasil s postupom prejednania veci v jeho neprítomnosti, s poukazom na nedôvodnosť použitia § 119 ods. 1, 2, 3 OSP. Súd prvej inštancie konštatoval, že predvolanie na pojednávanie žalobca v odbernej lehote neprevzal. Zásielka sa vrátila súdu prvej inštancie s oznámením „adresát neznámy“. Súd prvej inštancie vec prejednal v neprítomnosti žalobcu (§ 46 ods. 2 OSP s tým, že účinky doručenia nastali tzv. fikciou doručenia. Vzhľadom na charakter prejednávanej veci (sporové konanie ) je možné súhlasiť s námietkami žalobcu potreby vec prejednať za jeho prítomnosti, avšak i v zmysle právnej úpravy § 112 CSP (zák. č. 160/2015 Z.z.), je možné konštatovať, že súd prvej inštancie nepochybil, keď vec prejednal v neprítomnosti účastníkov. Odvolací súd mal preukázané, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, prednesom listinnými dôkazmi, Zmluvou o postúpení pohľadávky, Zmluvou o pôžičke zo dňa 10.02.2011, príjmovým pokladničným dokladom od fyzickej osoby A.. A. K. na sumu 80.000,- Eur zo dňa 10.02.2011, Záložnou zmluvou zo dňa 10.02.2011, návrhom na vklad do katastra nehnuteľností zo dňa 10.02.2011, čiastočným LV č. XXXX, prihláškou pohľadávky poradové číslo 1 na sumu 80.000,- Eur, oznámením o popretí pohľadávky zapísanej do zoznamu pohľadávok zo dňa 17.05.2012, vyjadrením správcu úpadcu zo dňa 10.11.2014.
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca podal v lehote zákonom určenej dňa 13.04.2012 prihlášku č. 1 zo dňa 11.04.2012, ktorou si vo vyššie uvedenom konkurznom konaní prihlásil u správcu ako aj na Okresnom súde Bratislava I zabezpečenú pohľadávku vo výške 80.000,- Eur. Právnym titulom prihlásenej pohľadávky je Zmluva o pôžičke zo dňa 10.02.2011, na základe ktorej pôvodný žalobca poskytol Z. D. a jeho manželke A.. O. D. ako dlžníkom peňažnú pôžičku vo výške 80.000,- Eur so splatnosťou do 10.02.2026. Súčasne si žalobca v prihláške č. 1 v zmysle § 29 ods. 2 ZKR uplatnil pohľadávku ako zabezpečenú pohľadávku a v prihláške si uplatnil zabezpečovacie právo v členení druh, poradie a právny dôvod vzniku s určením majetku, ktorým je pohľadávka zabezpečená a výšku, do ktorej je pohľadávka zabezpečená.
5. Dňa 25.06.2012 bolo žalobcovi doručené podanie správcu úpadcu, a to Oznámenie o popretí pohľadávky, v ktorom žalobcovi (pôvodnému žalobcovi) písomne oznámil, že prihlásená zabezpečená pohľadávka žalobcu bola popretá zo strany správcu čo do právneho dôvodu ako aj uplatneného zabezpečovacieho práva v celom rozsahu.
Správca poprel pohľadávku čo do dôvodu ako aj zabezpečenia zabezpečovacím právom a ako dôvod popretia uviedol:
Právny úkon - Zmluva o pôžičke ako aj Záložná zmluva bola urobená v čase, kedy bol dlžník v úpadku, krátko predtým ako bolo na nehnuteľnosť, ktorá je predmetom záložného práva, zriadené exekučné záložné právo v prospech veriteľa UNIMED, spol. s r.o. Ďalším dôvodom popretia pohľadávky bola skutočnosť, že - Zmluvné strany Zmluvy o pôžičke sú fyzické osoby, kedy nemožno reálne preukázať prevzatie a odovzdanie finančných prostriedkov, ako aj uzatvorením záložnej zmluvy došlo k zvýhodneniu veriteľa oproti jednotlivým nezabezpečeným veriteľom.
Súd prvej inštancie bez ďalšieho konštatoval bez bližšieho odôvodnenia, že na základe prieskumu prihlásenej pohľadávky správcom úpadcu ,sa javí že právny úkon bol s ohľadom na dobu kedy bol uskutočnený, uskutočnený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a javí sa tiež, že tento úkon bol veriteľovi pôvodnému žalobcovi ako zmluvnej strane známy, ako aj právny úkon bol uskutočnený v lehote 5 rokov pred začatím konkurzného konania.
6. Súd prvej inštancie v odôvodnení vydaného rozhodnutia bez ďalšieho odôvodnenia mal za preukázané, že právny úkon Zmluva o pôžičke, ako aj Záložná zmluva, bola urobená v čase, kedy bol dlžník v úpadku, krátko predtým ako bolo na nehnuteľnosť, ktorá je predmetom záložného práva, zriadené exekučné záložné právo v prospech oprávneného veriteľa UNIMED, spol. s r.o. Súd prvej inštancie konštatoval, že zmluvnými stranami Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.02.2011 sú fyzické osoby, pričom mal za to, že príjmovým lístkom (č.l. 21 súdneho spisu) nie je možné reálne preukázať prevzatie a odovzdanie finančných prostriedkov vo výške 80.000,- Eur. Uvedená skutočnosť predmetom skúmania nebola. Súd prvej inštancie bez ďalšieho sa stotožnil s tvrdením pôvodného správcu úpadcu, že uzatvorením záložnej zmluvy došlo k zvýhodneniu veriteľa oproti jednotlivým nezabezpečeným
veriteľom, pričom je pravdepodobné, že právny úkon bol s ohľadom na dobu kedy bol uskutočnený, uskutočnený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov. Odporovateľnosť právnych úkonov dlžníka, predmetom prieskumu súdu prvej inštancie z vydaného rozhodnutia nevyplýva.
Súd prvej inštancie následne citoval ust. § 57 až 63 ods. l ZKR s tým, že sa v celom rozsahu stotožnil s tvrdením žalovaného na základe čoho žalobný návrh zamietol nakoľko dospel k záveru, že žalobcom prihlásená pohľadávka pod poradovým číslom 1, ktorú si prihlásil vo výške istiny 80.000 EUR nebola prihlásená správne a správca úpadcu túto poprel správne.
7. Podľa ust. § 57 ods. 1 prvá veta ZKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.
Podľa ust. § 57 ods. 2 prvá veta ZKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu.
Podľa ust. § 57 ods. 4 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
Podľa ust. § 59 ods. 1 ZKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.
Podľa ust. § 59 ods. 3 ZKR, zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
Podľa ust. § 59 ods. 4 ZKR, odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
Podľa ust. § 60 ods. 1 ZKR, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov, ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
Podľa ust. § 60 ods. 2 ZKR, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
Podľa ust. § 60 ods. 3 ZKR, odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
Podľa ust. § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Podľa ust. § 62 ods. 1 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
Podľa ust. § 62 ods. 5 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatni priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.
Podľa ust. § 63 ods. 1 ZKR, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
Podľa § 32 ods. 6 ZKR, popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.
Podľa § 32 ods. 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku, právo uplatniť na súde voči osobám má veriteľ do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak toto právo zanikne.
Žalobca si uplatnil svoje právo v zmysle § 32 ods. 9 ZKR, pričom nie je zrejmé z vydaného rozhodnutia aké postupy súd prvej inštancie viedli pri zachovaní konštrukcie preskúmania odporovateľnosti právneho úkonu k záveru zamietnutia žaloby ako takej pri posúdení zák. ust. § 32 ods. 9 ZKR a §§ 57 ods. 1, 2, 4 až 63 ods. 1 ZKR, ktoré neboli predmetom prieskumu súdu prvej inštancie.
8. Odvolací súd po preskúmaní vydaného rozhodnutia, predložených , listinných dôkazov, ako aj zaoberajúc sa dôvodmi podaného odvolania dospel k záveru ,že súd prvej inštancie uvedené skutkové závery nedostatočne vyhodnotil, ako aj pri citácii jednotlivých podaní účastníkov riadnym spôsobom sa nevysporiadal správnym posúdením odporovateľnosti právnych úkonov v zmysle § 32 ods. 1, 2, 3, 6, ako aj § 57 ZKR (s účinnosťou od 01.01.2012). Na základe uvedeného v ďalšom konaní bude potrebné náležite, vecne, úplne a správne odôvodniť rozhodnutie súdu prvej inštancie, tak aby zodpovedalo požiadavke vyjadrenej v náleze ÚS SR sp. zn I.US 236/06. Podľa predmetného nálezu súd prvej inštancie musí riadne odôvodniť súdne rozhodnutie, a to tak, aby jasným a právne korektným a zrozumiteľným spôsobom sa vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Odvolací súd preto vyhovel odvolateľovi, najmä s poukazom na skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie bez ďalšieho nedáva jasné odpovede na výsledky dokazovania a závery, ku ktorým súd dospel nedáva.
9. Odvolací súd taktiež dáva do pozornosti nedostatočne vyhodnotenie predloženého príjmového lístku v spojení s možnou evidenciou v účtovníctve osoby Z. D., či už ako fyzická osoba, prípadne osoby podnikajúcej na základe živnostníckeho osvedčenia s tým, že poskytnutie a prevzatie označenej sumy osobou, Peter Kubánek, nikto nespochybnil. Na základe uvedeného zisteného stavu odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie podanie žalobcu založené na odporovateľnosti právnych úkonov neskúmal, nebolo predmetom prejednania sporu.
Odvolací súd vyššie uvedené pochybenia súdu prvej inštancie objektívne nemôže odstrániť v rámci odvolacieho konania a na tomto základe preto zrušuje rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vracia na ďalšie konanie.
10. Podľa § 220 ods. 1 CSP, v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách "V mene Slovenskej republiky" uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné označenie strán a ich zástupcov, iných subjektov, označenie prejednávaného sporu, výrok, odôvodnenie, poučenie o lehote na podanie odvolania, o tom, na ktorý súd sa odvolanie podáva a o náležitostiach odvolania, poučenie o možnosti exekúcie a deň a miesto vyhlásenia.
Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
11. Podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP zrušil ako nepreskúmateľné a vec vrátil v súlade s § 391 ods. 1 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie rozhodne v zmysle § 396 ods. 3 CSP aj o trovách odvolacieho konania. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne