Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_7Co-136-2019.pdf
PDF · 103.14 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/136/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: D. D., F.. XX.XX.XXXX, T. E. XX, P., zastúpeného: JUDr. Andrea Tkáčová, advokátka, so sídlom Magurská 3, Košice proti žalovanému: Union poisťovňa, a.s., IČO: 31 322 051, so sídlom Karadžičova 10, Bratislava o zaplatenie 23 032,70 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 31.10.2018, č.k. 8C/115/2013-187, jednomyseľne takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.
Žalovanému sa proti žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 261 ods. 1, 6 zákona č. 513/1991 Zb., § 788 ods. 1, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a čl. 5 ods. 2 Osobitných dojednaní poistenia majetku proti škodám spôsobeným živelnou udalosťou ODŽIV/0109 ku VPPPM/0109 (ďalej len „ODŽIV/0109“), čl. 16 ods. 2, 5 Všeobecných poistných podmienok pre podnikateľské subjekty VPPPM/0109 (ďalej len „VPPPM/0109“), čl. 5 ods. 3, 4, čl. 6 ods. 2, 3 Osobitných dojednaní pre poistenie stavieb, zariadení a zásob na východiskovú hodnotu ODVHM/0109 ku VPPPM/0109 (ďalej len „ODVHM/0109“) a vecne tým, že žalobca uplatnil nárok z poistnej zmluvy, ktorej uzavretie nebolo medzi stranami sporné, tak ako nebola sporná poistná udalosť, plnenie žalovaného a aktívna legitimácia žalobcu, vyplývajúca zo zmluvy o postúpení pohľadávky; sporným bol obsah poistenia, vyplývajúci zo sporných podmienok, za akých malo dôjsť k uzavretiu zmluvy a tým aj rozsah plnenia. Konštatoval, že vzhľadom na charakter účastníkov poistnej zmluvy nešlo v danom prípade o spor s ochranou slabšej strany ani o spotrebiteľský vzťah. Uviedol, že predmetom argumentácie žalobcu bolo, že hoci z obsahu samotnej zmluvy vyplýva pre riziko škody spôsobenej živelnou udalosťou a aj zostávajúcich rizík spoluúčasť poisteného vo výške 50 eur, žalovaný mu plnil so započítaním 20%-nej spoluúčasti, pričom namietal, že pokiaľ sa zmluva (a žalovaný) odvoláva na poistné podmienky a osobitné dojednania, ide o neprípustnú odchýlku od poistných podmienok, dohodnutú v neprospech poisteného a teda neplatné zmluvné dojednanie. Žalobca ďalej argumentoval tým, že poistná zmluva síce deklarovala poistné podmienky a osobitné dojednania ako priložené k zmluve a tvoriace jej súčasť, svedecké výpovede však potvrdili, že právny predchodca žalobcu mal k dispozícii len predmetnú zmluvu a z jej obsahu spolu s uistením zástupcu žalovaného vyplývala dohoda na nižšej spoluúčasti a tiež východiskovej hodnote predmetu poistenia. Súd prvej inštancie uviedol, že sa priklonil k obrane žalovaného. V súvislosti s kľúčovou otázkou - či konkrétne podmienky
a dojednania boli reálne ako súčasť zmluvného vzťahu oboznámené, prvoinštančný súd uviedol, že samotná zmluva je pomerne stručným, prehľadným a jednoduchým dokumentom, kde odvolávka na podmienky a dojednania tvorí dominantnú časť titulnej strany zmluvy, pričom ich údajnú absenciu ako súčasť zmluvy konateľ poisteného vysvetlil nepresvedčivo ich bagatelizovaním zo strany zástupcu poisťovne, s čím sa mal konateľ uspokojiť, pričom takéto zdôvodnenie je v absolútnom rozpore s textom zmluvy. Poukázal na znenie § 135a Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je konateľ povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti. Deklaráciu flagrantného porušenia povinností, laxného prístupu k svojmu majetku a proti záujmom vlastnej obchodnej spoločnosti dvakrát po sebe, súd prvej inštancie považoval za účelovú a výpoveď svedka za nedôveryhodnú. K tomuto záveru prispel aj rozpor vo výpovedi svedka, keď na jednej strane tvrdil, že novou zmluvou došlo len k zmene subjektu, ale v inej časti výpovede tvrdil, že v pôvodnej zmluve bola dohodnutá 20%-ná spoluúčasť, pričom identický obsah oboch zmlúv potvrdzuje ich text. Údaj o 20%- nej spoluúčasti vyplýval výlučne z dojednania, ktoré však podľa výpovedí troch svedkov nemali byť ako súčasť zmluvy predložené, teda o tomto údaji nemohol mať výlučne zo zmluvy vedomosť. Zástupca žalovaného naopak absenciu podmienok a dojednaní vylúčil, čo spolu s podpisom konateľa (prijatím návrhu zmluvy) spôsobilo, že podľa názoru súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia bez relevantných pochybností. Pokiaľ výpovede ďalších dvoch svedkov, ktorí neboli priamymi aktérmi podpisu zmluvy, brata a najmä priateľa spochybneného svedka, potvrdzovali nedôveryhodnú skutkovú okolnosť o absencii podmienok a dojednaní ako súčasti poistnej zmluvy, aj ich výpovede súd nemohol vyhodnotiť ako hodnoverné. Súd prvej inštancie poukázal na čl. 5 ods. 2 osobitných dojednaní poistenia majetku živelnou udalosťou ODŽIV/0109 ku VPPPM/0109, podľa ktorého je v prípade úmyselného konania páchateľa spoluúčasť dojednaná vo výške 20%, najmenej však vo výške uvedenej v zmluve (50,-Eur). Vyvodil, že pokiaľ je citované ustanovenie dojednaní súčasťou poistného vzťahu, bolo pri likvidácii škody dôvodné krátenie poistného plnenia o 20%-nú spoluúčasť, v súlade so zmluvou, bez rozporu so zákonom. Konštatoval, že v poistnej zmluve nie sú uvedené žiadne ustanovenia, ktoré by upravovali odchýlenie sa od všeobecných poistných podmienok. Zároveň uviedol, že formulácia dohody o odchýlke, ako každý právny úkon, musí splniť kritérium zrozumiteľnosti a určitosti. Vo vzťahu k poisteniu stavieb, zariadení a zásob odkázal na Osobitné dojednania pre poistenie stavieb, zariadení a zásob na východiskovú hodnotu ODVHM/0109, v zmysle ktorých je poistnou hodnotou ich východisková hodnota, pričom ak bola poistená vec zničená, má poistený právo na plnenie vo výške východiskovej hodnoty, znížené iba o cenu použiteľných zvyškov s tým, že plnenie nad rámec technickej (časovej) hodnoty má poistený iba v prípade, ak zničenú vec zriadi do dvoch rokov od vzniku poistnej udalosti, čo však poistený ani žalobca neurobili, t.j. táto podmienka nebola splnená a v takom prípade poisťovňa plní len v rozsahu technickej (časovej) hodnoty veci, teda zníženú nielen o cenu použiteľných zvyškov, ale aj o časť zodpovedajúcu stupňu amortizácie. Súd prvej inštancie upozornil, že tomuto výkladu zodpovedá aj obsah žalovaným doloženého Manuálu pre poistenie zariadení a zásob, teda identifikované podmienky a dojednania ako súčasť obsahu aj príloh zmluvy a v časti „poistná suma“ podmienky a spôsob plnenia pri poistení na východiskovú hodnotu. Uzavrel, že žalovaný plnil v súlade s touto úpravou a žalobcovi nárok na doplatok do výšky východiskovej hodnoty nevznikol. V súvislosti s argumentáciou žalobcu, že právny predchodca žalobcu nebol pred uzavretím poistnej zmluvy písomne oboznámený s podmienkami uzavretia zmluvy prostredníctvom ustanoveného vzoru formulára NBS podľa ustanovenia § 37 ods. 3 zák. č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve konštatoval, že nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z verejnoprávnej normy nespôsobuje neplatnosť súkromnoprávneho úkonu, pokiaľ sa netýka jeho podstatnej náležitosti (§ 788 a nasl. OZ), a navyše formulár bol Opatrením NBS č. 4/2010 uverejnený v zbierke dňa 17.3.2010 s účinnosťou od 1.4.2010, teda po uzavretí predmetnej poistnej zmluvy a poistený s ním objektívne nemohol byť oboznámený. Vo vzťahu k listinnému dôkazu Dotazníku k poisteniu majetku - stavby, zariadenia, zásoby z 10.03.2010, podpísanému zástupcami budúceho poisteného aj poistníka, ktorý podľa obsahu poistnej zmluvy bol jej súčasťou ako príloha č. 1, nevzal do úvahy tvrdenie svedka, ktorým poprel svoj podpis na Dotazníku, keďže výpoveď svedka - zástupcu žalovaného má oporu v texte zmluvy, ktorá na Dotazník výslovne odkazuje, pričom zároveň laickým pohľadom sa súdu podpis javí ako rovnaký s podpisom konateľa z toho istého obdobia na oboch poistných zmluvách a jeho prípadné falšovanie nemá, vrátane motívu, žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Pokiaľ ide o čiastočný nárok na neoprávnené krátenie plnenia v časti použiteľných zvyškov za poškodenú vstavanú skriňu, pracovné stoly čerešňa v kancelárii a kopírky Toshiba a Canon, ktoré mali byť podľa žaloby úplne zničené, bez použiteľných zvyškov, súd prvej inštancie vychádzal z „Expertíznej správy o škode vzniknutej požiarom v prevádzke spoločnosti OV-Stav, s.r.o.“ obchodnej spoločnosti Prola, s.r.o. z 5.10.2010 a z vyjadrenia Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Košiciach z 29.07.2010 (pričom spoločnosť Ecoclear, s.r.o. poskytla vyjadrenie o posúdení stavu zariadenia z 10.09.2010). Z takto zisteného stavu
dospel k záveru, že priamy účinok požiaru nezasiahol rovnako celú nehnuteľnosť, niektoré z priestorov boli vystavené sekundárnym účinkom horenia, teda zadymením, prípadne sadzami a zo žiadnych dôkazov nevyplýval jednoznačný záver, že sporné hnuteľné veci sa mali nachádzať v časti verejných priestorov priamo zasiahnutých ohňom, kde by predpoklad úplného zničenia bol namieste. Naopak Expertná správa situuje nezničený nábytok, minimálne stoly, mimo verejných priestorov zasiahnutých požiarom a ani vyjadrenie o stave kopírok nepotvrdzuje ich vystavenie priamemu účinku ohňa, naopak nevylučuje existenciu použiteľných zvyškov. Uzavrel, že ak Expertíza pri týchto štyroch čiastkových hnuteľných veciach konštatuje použiteľné zvyšky, žiadny z relevantných dôkazov tento záver nevyvrátil. V súvislosti s čiastočným nárokom na doplatenie plnenia za práce vykonané spoločnosťou Hakan glob s.r.o. konštatoval, že základ tohto nároku sporným nebol, žalovaný ho čiastočne dobrovoľne plnil, ale v rozsahu, ktorý žalobca namietal, avšak v žalobe absentovalo zdôvodnenie, akým spôsobom žalobca k vyčísleniu nároku dospel. Súd prvej inštancie uviedol, že preskúmateľný spôsob výpočtu je nevyhnutný k zaujatiu kvalifikovanej procesnej obrany a k účinnému popretiu tvrdenia, ale tiež pre rozhodnutie súdu, pričom žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, pretože svoju peňažnú pohľadávku uplatnenú v konkrétnej sume riadne nešpecifikoval, preskúmateľne neuviedol, ako k tejto konkrétnej istine dospel, dôsledkom čoho je jeho neúspech i v tomto čiastočnom nároku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), žalovanému však nárok na náhradu trov nepriznal, nakoľko mu v priebehu konania žiadne trovy nevznikli.
3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) a b) C.s.p., t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Napadnutý rozsudok považoval za nesprávny, vydaný na základe jednostranného, zaujatého a neúplného hodnotenia len niektorých dôkazov, a tým nezisteného skutkového stavu, ktorý by odôvodňoval vydané rozhodnutie. Zároveň považoval prvoinštančné rozhodnutie za nepreskúmateľné, nakoľko neobsahuje vysvetlenie dôvodu rozhodnutia súdu, resp. obsahuje zmätočné vysvetlenie dôvodov rozhodnutia. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie neodôvodnil prečo výpoveď svedka Tomáša Zajaca, ktorý je zamestnanec poisťovne nebral pri svojom rozhodovaní do úvahy, hoci z jeho výsluchu vyplynulo, že rovnako ako žalobca nevedel o údajne dohodnutej spoluúčasti v zmysle čl. 5 ods. 2 osobitného dojednania poistenia majetku vo výške 20%, t.j. ani nemohol na túto spoluúčasť upozorniť žalobcu pri podpise poistnej zmluvy, pričom považoval 50 eur za klasickú spoluúčasť pri tomto type poistenia. Poukázal na totožnú zmluvu uzavretú medzi žalovaným a OV-Tip s.r.o., v ktorej je uvedená pre riziko živel výška spoluúčasti 50 eur, čo korešponduje s výpoveďou svedka Zajaca, že považuje a považoval za klasickú spoluúčasť 50 eur a nie 20%. Konštatoval, že odchýlka od poistných podmienok dohodnutá v neprospech poisteného sa považuje za neplatné zmluvné dojednanie. Zároveň uviedol, že v časti riziko spôsobené živelnou udalosťou je všade uvedená spoluúčasť v poistnej zmluve vo výške 50 eur, pričom v poistnej zmluve nie je žiadna odvolávka alebo upozornenie, že žalovaný môže žiadať v nejakých prípadoch až 20% spoluúčasť. Citoval z rozhodnutia Ro NS ČR zo dňa 24.10.2006, sp.zn. 32Odo/1288/2004, v ktorom bolo konštatované, že neprípustným odchýlením poistnej zmluvy od poistných podmienok v zmysle § 788 ods. 4 Občianskeho zákonníka je potrebné rozumieť situáciu, že by poistné podmienky neurčovali v určitej otázke výnimku a zároveň by toto odchylne zmluvné dojednanie nebolo v prospech poisteného. Upozornil, že skutočnosť, že poistné podmienky boli poistníkovi odovzdané alebo oznámené musí v prípade sporu preukázať poisťovateľ. Mal za to, že žalovaný túto skutočnosť nepreukázal, naopak, z výsluchu svedkov Ota R., L. R. I. C. R. vyplynulo, že Q. W. odovzdal len poistnú zmluvu bez príloh, pričom ani v zmluve nie je uvedené, že poistné podmienky boli odovzdané žalobcovi, keď neboli so zmluvou pevne spojené, rovnako ako dotazník a výpis z obchodného registra. Vo vzťahu k plneniu za obhorené vstavané skrine, pracovné stoly a kopírky, mal za to, že sú nepoužiteľné, preto žalovaný mal plniť v plnom rozsahu bez krátenia s odkazom na posúdenie stavu zariadenia spoločnosťou ecoclear s.r.o., podľa ktorého by náklady na opravu prekročili cenu nového zariadenia a hodnota zvyškov je bezcenná. Poukázal na výpoveď svedka Zajaca, ktorý potvrdil, že poisťoval na východiskovú hodnotu, tak ako je to uvedené v poistnej zmluve, v ktorej bolo dohodnuté, že východisková cena sa rovná technickej časovej hodnote. Na základe uvedeného bol toho názoru, že má nárok na doplatok poistného plnenia zničených vecí vo výške poistnej hodnoty v čase bezprostredne po poistnej udalosti, teda z východiskovej ceny vo výške 9 168,82 eur. Vyjadril záver, že žalovaný vedome zmaril možnosť overenia pravosti podpisu na dotazníku, ktorého originál žalovaný skartoval. Namietal, že súd prvej inštancie bez znalosti v oblasti písmoznalectva vyhlásil, že podpis je pravý, preto v tejto časti je rozsudok nepreskúmateľný a zmätočný.
Zároveň namietal, že prvoinštančný súd si neosvojil ustanovenia právnej úpravy poistenia a poistnej zmluvy, ktorým sa riadi Slovenská kancelária poisťovateľov, v ktorom popri všeobecných poistných podmienkach nastáva skutočnosť, že poistné podmienky boli poistníkovi odovzdané alebo oznámené, musí v prípade sporu preukázať poisťovateľ. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 3.5.2019, v ktorom nesúhlasil s tvrdením žalobcu o nevysporiadaní sa s výpoveďou svedka Zajaca, nakoľko výpoveď uvedeného svedka zobral do úvahy, ktorá skutočnosť vyplýva z bodu 15. rozsudku. Podľa jeho názoru z výpovede svedka jednoznačne vyplýva, že k poistnej zmluve boli poistné podmienky priložené a že spoluúčasť 50 eur bola minimálna spoluúčasť. Mal za to, že žiadna odchýlka od poistných podmienok dohodnutá v neprospech poisteného nebola dojednaná, nakoľko v zmysle Všeobecných poistných podmienok bola spoluúčasť 20% pre škody spôsobené úmyselným konaním páchateľa, minimálne však vo výške spoluúčasti uvedenej v poistnej zmluve, čo bolo 50 eur. Vo vzťahu k oznámeniu poistných podmienok mal za to, že uvedenú skutočnosť žalovaný preukázal vyhlásením poistníka v samotnej poistnej zmluve. V súvislosti s odkazom na právnu úpravu poistenia, ktorým sa riadi Slovenská kancelária poisťovateľov, upozornil, že SKP je právnická osoba zriadená zákonom o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a plní úlohy v oblasti PZP. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).
6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.), pričom v napadnutom rozhodnutí dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam a v rozhodnutí sa vysporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods.2,3 C.s.p.).
7. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.
8. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní (aj) s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).
9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
10. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
11. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
12. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
13. Podľa § 788 ods. 4 Občianskeho zákonníka v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.
14. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak skúmal, či v danom prípade vzniklo žalobcovi právo na doplatenie poistného plnenia s ohľadom na dojednanú spoluúčasť a oprávnenosť krátenia plnenia. V tejto súvislosti potom aj správne zohľadnil výsledky vykonaného dokazovania a vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa podrobným spôsobom vysporiadal so všetkou podstatnou argumentáciou sporových strán, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom výsledky dokazovania podrobným spôsobom vyhodnotil, t.j. dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti. Námietky žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, či jeho zmätočnosti preto nie sú dôvodné. Vo vzťahu k výsluchu svedka Q.I. W. sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal s obsahom jeho výpovede, z ktorej nevyplýva tvrdenie prezentované žalobcom, že považoval za klasickú spoluúčasť pri danom type poistenia 50 eur, a nie 20%. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že súd prvej inštancie vyhodnotil všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie tak v otázke odovzdania poistných podmienok právnemu predchodcovi žalobcu ako aj v otázke dojednanej spoluúčasti pri poistnom plnení. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu je nepochybne konzistentné, keďže súd logickým spôsobom vyhodnotil obsah samotnej zmluvy a poistných podmienok, jednotlivé svedecké výpovede, správanie sa štatutárneho zástupcu právneho predchodcu žalobcu a vyvodil neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu vo vyššie uvedených otázkach, s ktorým záverom sa odvolací súd plne stotožňuje. Odvolací súd v súvislosti s dojednanou spoluúčasťou pri poistnom plnení zdôrazňuje, že v danom prípade nedošlo k odchýleniu sa od všeobecných (osobitných) poistných podmienok v poistnej zmluve tak ako to predpokladá § 788 ods, 4 Občianskeho zákonníka, keďže v čl. 5 ods. 2 osobitných dojednaní poistenia majetku živelnou udalosťou ODŽIV/0109 ku všeobecným poistným podmienkam VPPPM/0109 je spoluúčasť v prípade úmyselného konania páchateľa dojednaná vo výške 20%, najmenej však vo výške uvedenej v zmluve (pričom v poistnej zmluve je táto spoluúčasť uvedená vo výške 50 eur). Súd prvej inštancie potom správne dospel k záveru, že pri likvidácii škody bolo zo strany žalovaného dôvodné krátenie poistného plnenia o 20%- nú spoluúčasť, a to v súlade so zmluvou a bez rozporu so zákonom.
15. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani argumentáciu žalobcu vo vzťahu k preukázaniu jeho nároku na poistné plnenie bez krátenia (za skrine, stoly a kopírky). Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobcovi sa nepodarilo relevantne spochybniť plnenie žalovaného založené na odbornej správe, pričom aj v prípade, že predmetné veci nemohli po požiari plniť svoj účel, bez ďalšieho nevylučuje existenciu použiteľných zvyškov.
16. Pokiaľ ide o námietku odvolateľa týkajúcu sa podpisu štatutárneho zástupcu právneho predchodcu žalobcu a v tej súvislosti zmarenie možnosti jeho overenia (v dôsledku skartovania tohto dokumentu zo strany žalovaného), odvolací súd upriamuje pozornosť na odôvodnenie rozsudku prvoinštančného súdu, v ktorom súd prvej inštancie jasne uviedol, že výsledok vyhodnotenia skutkových tvrdení (ohľadom uvedeného podpisu) nemohol mať zásadný vplyv na výsledok sporu, s ktorým záverom sa odvolací súd plne stotožňuje, a to aj s ohľadom na konštatovanie prvoinštančného súdu, že prípadné falšovanie predmetného podpisu a motív takéhoto konania nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní.
17. So zreteľom na uvedené nemožno súdu prvej inštancie vytknúť nedostatočne zistený skutkový stav, resp. nesprávne skutkové zistenia, nesprávne právne posúdenie ani nesprávny procesný postup.
18. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil.
19. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 a § 396 ods. 2 C.s.p. , a v konaní plne úspešnému žalovanému nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania zohľadňujúc skutočnosť, že mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).