Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6S-25-2018.pdf
PDF · 138.52 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/25/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Valérie Žiliakovej, v právnej veci žalobcu: BELKAM, s.r.o., so sídlom Bystrička 301, 038 04 Martin, IČO: 36 387 975, právne zastúpený: Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom Mariánske nám. 2, 010 01 Žilina, IČO: 36 855 278, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Regulačná rada, so sídlom Bajkalská 27, PO Box 12, 820 07 Bratislava, IČO: 36 069 841, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 20/20783/17/RR zo dňa 19.12.2017, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie č. 20/20783/17/RR zo dňa 19.12.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, vo výške ktoré rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku už samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 07.02.2018 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len správny súd) sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo: 20/20783/17/RR vydaného dňa 19.12.2017 (ďalej len napadnuté rozhodnutie), vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznanie náhrady trov konania.
2. Žalobca zároveň navrhol prerušiť predmetné konanie (podľa § 100 ods. 2 písm. a/ SSP) do právoplatnosti súdneho konania vedeného na tunajšom správnom súde pod sp. zn. 1S/164/2016, v ktorom sa rieši otázka zákonnosti rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví - Regulačná rada, číslo: 16/5097/16/RR zo dňa 28.06.2016, v ktorom konaní sa posudzuje otázka zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1897/2021/E-OZ zo dňa 21.01.2013, z ktorého vychádzal žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia.
3. Správny súd šetrením zistil, že v konaní vedenom na tunajšom správnom súde pod sp. zn. 1S/164/2016, došlo dňa 07.06.2018 k vyhláseniu rozsudku, ktorým správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného - Úradu pre reguláciu sieťových odvetví - Regulačná rada, číslo: 16/5097/16/ RR zo dňa 28.06.2016 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Rozsudok nadobudol dňa 17.07.2018 právoplatnosť.
Administratívne konanie a rozhodnutia správnych orgánov
4. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca doručil prvostupňovému správnemu orgánu - Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Návrh ceny výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pre rok 2013, v ktorom požiadal o schválenie ceny elektriny pre stanovenie doplatku pre rok 2013 vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie vo FVZ BELKAM, s. r. o. s celkovým inštalovaným výkonom 18,48 kW, nachádzajúcom sa v lokalite k. ú. D., parc. č. XX, s uvedením do prevádzky 29.06.2012. Žalobca spolu s návrhom ceny predložil viaceré doklady, mimo iných aj Protokol o funkčnej skúške, schválený a podpísaný za spoločnosť Stredoslovenská energetika
- Distribúcia, a. s., Žilina, dňa 02.07.2012.
5. Prvostupňový orgán verejnej správy - Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vydal dňa 27.05.2013 rozhodnutie č. 1910/2013/E-OZ (ďalej len prvostupňové rozhodnutie), ktorým podľa § 14 ods. 5 v spojení s § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v súlade s § 6 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zák. č. 309/2009 Z. z. alebo zákon o podpore OZE) v spojení s § 1 písm. a) a § 2 písm. a) vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 189/2011 Z. z. o rozsahu cenovej regulácie v sieťových odvetviach a spôsobe jej vykonania a § 11a vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 225/2011 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike pre regulovaný subjekt žalobcovi schválil pre rok 2013 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 119,11 €/ MWh vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení výrobcu elektriny vo fotovoltickej elektrárni s celkovým inštalovaným výkonom 18,48 kW, umiestnenej na streche budovy, súp. č. XXX, kat. územie D., parc. č. XX.
6. V dôsledku žalobcom podaného odvolania voči v predchádzajúcom bode tohto rozsudku uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím Číslo: 20/20783/17/ RR zo dňa 19.12.2017 a podané odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.
7. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný stručne opísal celý doterajší priebeh administratívneho konania predchádzajúceho vydaniu prvostupňového rozhodnutia, podľa ktorého žalovaný vydal v konaní o cenovej regulácii rozhodnutie č. 1910/2013/E-OZ zo dňa 27.05.2013, ktorým žalobcovi schválil pre rok 2013 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 119,11€/MWh vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení výrobcu elektriny vo fotovoltickej elektrárni s celkovým inštalovaným výkonom 18,48 kW, umiestnenej na streche budovy, súp. č. XXX, kat. územie D., parc. č. XX. Toto prvostupňové rozhodnutie bolo v dôsledku žalobcom podaného odvolania preskúmané a následne potvrdené rozhodnutím č. 45/20783/13/RR zo dňa 07.10.2013. Na základe žaloby Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 20S/134/2013-91 zo dňa 26.07.2016, rozhodnutie č. 45/20783/13/RR zo dňa 07.10.2013 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie (potvrdené rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/12/2016 zo dňa 03.10.2017).
8. Následne bol stručne opísaný podstatný obsah rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/134/2013-91 zo dňa 26.07.2016, rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/12/2016 ako aj odvolacie námietky žalobcu, ktorý mal za to, že žalovaný nesprávne posúdil v cenovom konaní dátum uvedenia zariadenia do prevádzky - 02.07.2012 namiesto 29.06.2012, vychádzajúc z dátumu uvedeného v Protokole o funkčnej skúške. K tejto námietke žalovaný uviedol, že nesúhlasí s názorom žalobcu o nesprávnom posúdení dátumu uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky a mal za to, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s § 6 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z. z., ktorý kogentne ustanovuje spôsob určenia ceny pre stanovenie doplatku podľa § 3 ods.1 písm. c) tohto zákona, v rokoch nasledujúcich po roku uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, kedy je cena rovnaká ako v roku, v ktorom bolo zariadenie výrobcu elektriny do prevádzky uvedené. Prvostupňový orgán postupoval aj v súlade s § 7 vyhlášky č. 225/2011 Z. z., podľa ktorého sa vychádza zo schválenej ceny elektriny pre stanovenie doplatku na rok predchádzajúci roku 2013, t. j. v danom prípade rok 2012. Prvostupňový orgán potom nemohol opätovne posudzovať dátum uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky v konaní o schvaľovanie ceny elektriny pre stanovenie doplatku pre rok 2013. Tento termín bol posudzovaný a ustálený v konaní o schválení pevnej ceny elektriny pre stanovenie doplatku pre rok 2012 a v súlade s tým bola aj stanovená cena elektriny pre stanovenie doplatku pre rok 2013. Prvostupňový orgán postupoval pri schvaľovaní pevnej ceny elektriny pre rok 2012 podľa § 11a vyhlášky č. 225/2011 Z. z.
9. Krajský súd v Žiline vo svojom rozsudku č. k. 20S/134/2013-91 zo dňa 26.07.2016 rozhodnutie č. 45/20783/13/RR zo dňa 07.10.2013 zrušil z dôvodu, že na vydanie tohto rozhodnutia nebola splnená podmienka ustanovená v § 6 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z. z. a § 7 ods. 1 vyhlášky č. 225/2011 Z. z., keďže rozhodnutie o stanovení ceny elektriny pre rok 2012 nebolo právoplatné a preto nebolo možné z neho vychádzať. Taktiež uviedol, že v čase vydania rozhodnutia č. 45/20783/13/RR, žalovaný správne vychádzal z právoplatného cenového rozhodnutia č. 1897/2012/E-OZ zo dňa 21.01.2013 (potvrdené rozhodnutím č. 15/5097/13/RR zo dňa 23.04.2013), v ktorom bola stanovená cena elektriny pre stanovenie doplatku pre rok 2012 s tým, že správne orgány nemohli sa opätovne zaoberať otázkou uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky a teda ani dátumom ukončenia funkčnej skúšky uvedenou v Protokole o funkčnej skúške. Rozhodnutie č. 15/5097/13/RR bolo zrušené najvyšším súdom, čím nastala situácia, že rozhodnutie pre rok 2012 nebolo právoplatné a teda v čase rozhodovania Krajského súdu v Žiline neexistoval podklad pre vydanie cenového rozhodnutia pre žalobcu na rok 2013, pretože cenové rozhodnutie musí byť vydané až po právoplatnosti cenového rozhodnutia pre rok 2012.
10. Žalovaný uviedol, že od vyhlásenia rozsudku Krajského súdu v Žiline o zrušení rozhodnutia č. 45/20783/13/RR došlo k zmene situácie v tom, že Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 8Sžf/63/2014 zo dňa 28.04.2016, zmenil rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/86/2013-48 zo dňa 09.04.2014 a rozhodnutie žalovaného č. 15/5097/13/RR zo dňa 23.04.2013 zrušil a vec mu vrátil na nové konanie.
11. Momentom právoplatnosti rozhodnutia č. 15/5097/16/RR zo dňa 28.06.2016 (14.07.2016) nastal stav, kedy bol daný podklad pre cenové rozhodnutie pre rok 2013, čím bola splnená hmotnoprávna podmienka pre vydanie tohto rozhodnutia. Vzhľadom na to, že v rozhodnutí pre rok 2012 č. 1897/2012/ E-OZ zo dňa 21.01.2013, potvrdenom odvolacím orgánom bola doriešená otázka dátumu uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky a schválená pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku pre rok 2012, nemohol sa žalovaný v odvolacom konaní pre rok 2013 od tejto skutočnosti odchýliť a opätovne sa zaoberať otázkou dátumu uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky ani cenou elektriny pre stanovenie doplatku.
Žaloba.
12. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné, ukracujúceho jeho práva a mal za to, že v administratívnom konaní vydané napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu veci - z podkladov cenového rozhodnutia č. 1897/2012/E-OZ za predchádzajúci kalendárny rok 2012, ktoré žalobca tiež pokladal za nezákonné (nesprávne mal byť posúdený dátum uvedenia zariadenia do prevádzky - 02.07.2012 namiesto 29.06.2012) a na nesprávne zistený skutkový stav bol aplikovaný nesprávny hmotnoprávny predpis.
13. Žalobca poukázal na to, že pre určenie ceny elektriny pre stanovenie ceny doplatku pre rok 2012 vyrobenej v zariadení výrobcu elektriny regulovaného subjektu, resp. uplatnenie príslušného ustanovenia Vyhlášky č. 225/2011 Z. z., ustanovujúcej cenovú reguláciu, je rozhodujúci dátum uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky. Podľa § 2 ods. 3 písm. e) zákona o podpore OZE sa za uvedenie do prevádzky považuje dátum, kedy bolo na základe kolaudačného rozhodnutia povolené užívanie zariadenia výrobcu elektriny alebo kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy, v prípade oboch, dátum, ktorý nastane neskôr. Kolaudačné rozhodnutie, ktorým mesto Martin povolilo užívanie stavby nadobudlo právoplatnosť dňa 29.06.2012.
14. Žalobca mal za to, že žalovaný nesprávne posúdil, ako dátum uvedenia zariadenia do prevádzky, dátum 02.07.2012, vychádzajúc z dátumu uvedeného v Protokole o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D (ďalej len Protokol o funkčnej skúške) bode 13. Schválil za SSE-D: riaditeľ Sekcie AM. Z Protokolu o funkčnej skúške vyplynulo, že kontrola pripojenia, správnosti merania výkonu a toku energie a povolenie pripojiť výrobné zariadenie na sústavu SSE-D bola vykonaná manažérom SSE-D dňa 29.06.2012 s výsledkom vyhovel a teda jednotlivé čiastkové úkony funkčnej skúšky boli ukončené dňa 29.06.2012 s vyhovujúcim výsledkom. Uvedený dátum je uvedený v bode 12. Protokolu o funkčnej skúške.
15. Žalobca pokladal funkčnú skúšku za technický úkon skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy priamo na mieste inštalácie zariadenia výrobcu elektriny, a nepovažuje za správne
posudzovať podľa § 2 ods. 3 písm. e) zákona o podpore OZE, za dátum úspešne vykonanej funkčnej skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy dátum administratívneho spracovania výsledkov funkčnej skúšky pracovníkom SSE-D, a. s., schválenie, resp. Protokolu o funkčnej skúške dňa 02.07.2012, ale dátum technickej realizácie funkčnej skúšky, v uvedenom prípade posledného čiastkového úkonu funkčnej skúšky dňa 29.06.2012.
16. Podľa žalobcu jazykovým výkladom § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE vyplynulo, že prevádzkovateľ distribučnej siete je v lehote 30 dní odo dňa doručenia žiadosti povinný vykonať funkčnú skúšku, pričom pokiaľ zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy, prevádzkovateľ distribučnej sústavy vydá výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní odo dňa jej vykonania. Samotný zákon o podpore OZE vo vyššie uvedenom ustanovení rozlišuje vykonanie funkčnej skúšky ako technického úkonu, v uvedenom prípade s dátumom 29.06.2012, a vystavenie dokladu o jej vykonaní ako administratívneho úkonu, v uvedenom prípade 02.07.2012. Za úspešné vykonanie funkčnej skúšky treba považovať dátum jej technickej realizácie (§ 2 zákona o OZE).
17. Žalobca uviedol, že aj v samotnom Protokole o funkčnej skúške je uvedené v časti „Upozornenie“ pod písmenom b): „Všetky vyššie uvedené údaje v tomto protokole sú platné ku dňu uvedenom v bode 8“. Tlačovou chybou sa stalo, že nebolo uvedené namiesto v bode 12, ale v bode 8. (vyjadrenie riaditeľa sekcie AM spoločnosti SSE-D, a. s.) Vychádzajúc z uvedeného je podľa názoru žalobcu možné dátum uvedený v bode 12. Protokolu o funkčnej skúške považovať za posledný čiastkový úkon funkčnej skúšky ako technického úkonu. Rozdelenie samotného dokladu o vykonaní funkčnej skúšky, teda Protokolu o funkčnej skúške, na body 12. a 13. samo o sebe rozoznáva úspešné vykonanie funkčnej skúšky ako technického úkonu, ktorý má na mysli aj ustanovenie § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE a dátumu vystavenia dokladu o jej vykonaní.
18. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že zo Zmluvy č. 767/2012 o výkupe elektriny na krytie strát, uzatvorenej medzi ním ako dodávateľom a Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s., ako odberateľom uzatvorenej dňa 27.05.2013, z článku II. ods. 2. vyplýva ako určenie uvedenia zriadenia na výrobu elektriny do prevádzky dátum: 29.06.2012, teda dátum označený pod bodom 12. Protokolu o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D. Aj z Potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti č. 0478/2012/E-PT, ktoré vydal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, odbor regulácie tepelnej energetiky podľa § 5 ods. 1 písm. rr) zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácií v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 5 ods. 5 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo veci splnenia oznamovacej povinnosti vedenej pod číslom 3940-2012-BA, vyplynulo, pre začiatok výkonu činnosti pre Fotovoltaické zariadenie dátum 29.06.2012, teda dátum označený pod bodom 12. Protokolu o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D.
19. Žalobca taktiež poukázal na diskriminačný charakter rozhodnutia žalovaného, keď v totožnom prípade v rámci cenového konania v Rozhodnutí č. 1671/2012/E-OZ zo dňa 11.10.2012 stanovil cenu elektriny pre stanovenie doplatku pre rok 2012 vyrobenej v zariadení výrobcu elektriny regulovaného subjektu, aplikáciou § 11 Vyhlášky URSO, vo výške 194,54 Eur/MWh. V uvedenom prípade bol na základe neskôr vykonaných čiastkových úkonoch funkčnej skúšky ako v prípade zariadenia žalobcu, zo strany správneho orgánu, posúdený ako deň uvedenia zariadenia do prevádzky skorší dátum ako v prípade zariadenia žalobcu. Jediným rozdielom, okrem neskôr vykonaných jednotlivých čiastkových úkonov funkčnej skúšky ako v prípade žalobcu, je podpis riaditeľa Sekcie AM v bode 13. zo dňa 29.06.2012. V tejto súvislosti žalobca poukázal na zásadu materiálnej rovnosti účastníkov konania a zásady legitímnych očakávaní (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/04 zo dňa 06.02.2008).
20. Záverom žalobca zdôraznil, že na predmetné konanie, resp. na schvaľovanie ceny elektriny pre stanovenie doplatku pre rok 2013 vyrobenej v zariadení výrobcu elektriny regulovaného subjektu, nie je možné nasledovať nezákonné cenové rozhodnutie č. 1897/2012/E-OZ za predchádzajúci kalendárny rok 2012, resp. sa v rámci odôvodnenia stotožniť s aplikáciou § 11a Vyhlášky URSO, ale bolo potrebné aplikovať § 11 tejto vyhlášky ustanovujúcej cenovú reguláciu, uplatňujúci sa pre zariadenia výrobcu elektriny uvedené do prevádzky od. 01.01.2012 do 30.06.2012.
Vyjadrenie žalovaného.
21. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 02.07.2018 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Na úvod poukázal na rozsudky najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/42/2014 zo dňa 24.09.2014 a 5Sžf/41/2014 zo dňa 22.03.2016, týkajúce sa obsahovo totožných konaní, pričom vo všetkých konaniach najvyšší súd rozhodol v prospech žalovaného (potvrdil rozsudky Krajského súdu v Žiline), čím potvrdil zákonnosť jeho rozhodnutí týkajúcich sa určenia dátumu vykonania funkčnej skúšky, t. j. uvedenia zariadenia do prevádzky.
22. Žalovaný po citácii ustanovenia § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE uviedol, že pokladá názor žalobcu o tom, že právna úprava rozlišuje samotné úspešné vykonanie funkčnej skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy a vydanie dokladu o úspešnom vykonaní tejto funkčnej skúšky (dve rôzne právne skutočnosti) za vymyslenú konštrukciu, pretože úspešné vykonanie funkčnej skúšky je len predpoklad toho, aby prevádzkovateľ distribučnej sústavy vydal doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky. Podľa žalovaného majú pre žalobcu právne účinky len technické úkony funkčnej skúšky. Pre žalovaného je na účely cenového konania relevantný len samotný doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky. Poukázal na to, že vždy postupoval v otázke vyhodnocovania dátumu úspešného vykonania funkčnej skúšky rovnako a konzistentne. Nemá vo svojej kompetencii skúmať presné technické postupy na zistenie, či zariadenie na výrobu elektriny spĺňa technické požiadavky v zmysle zákona o podpore OZE.
23. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 20S/134/2013-91 zo dňa 26.07.2016 zrušil jeho rozhodnutie č. 45/20783/13/RR zo dňa 07.10.2013 z dôvodu nesplnenia podmienky pre vydanie takéhoto rozhodnutia ustanovenej v § 6 ods. 3 zákona o podpore OZE a § 7 ods. 1 vyhlášky č. 225/2011 Z. z., keďže rozhodnutie o stanovení ceny elektriny pre rok 2021 nebolo právoplatné a preto nebolo z neho možné vychádzať. Krajský súd vo svojom rozsudku uviedol, že správne orgány nemohli v konaní o návrhu ceny elektriny pre stanovenie doplatku pre rok 2013 opätovne posudzovať ceny elektriny stanovenej pre rok 2012 a nemohli sa opätovne zaoberať ani otázkou uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky a teda ani dátumom ukončenia funkčnej skúšky uvedenou v protokole o vykonaní funkčnej skúšky. Rovnako ani súd v súdnom konaní pri preskúmavaní rozhodnutia o cenovej regulácii za rok 2013 nemôže vykonať prieskum prv urobeného právoplatného rozhodnutia správneho orgánu ohľadom cenovej regulácie za rok 2012, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a to preto, lebo na jeho preskúmanie bol určený osobitný postup. V odôvodnení rozsudku bolo tiež konštatované, že najvyšší súd zrušil rozhodnutie č. 15/5097/13/RR, čím nastala situácia, že rozhodnutie pre rok 2012 nebolo právoplatné a teda v čase rozhodovania Krajského súdu v Žiline o preskúmanie rozhodnutia č. 45/20783/13/RR neexistoval podklad pre vydanie cenového rozhodnutia žalobcovi pre rok 2013, pretože cenové rozhodnutie pre rok 2013 musí byť vydané až po právoplatnosti cenového rozhodnutia pre rok 2012. Pre rozhodnutie o stanovení pevnej ceny elektriny a ceny doplatku za rok 2013 je smerodajné právoplatné rozhodnutie o tejto otázke za rok 2012, avšak touto otázkou sa v konaní o stanovení pevnej ceny elektriny a ceny doplatku za rok 2013 nie je ani možné zaoberať. S takouto právnou argumentáciou sa stotožnil aj Najvyšší súd SR - rozsudok sp. zn. 4Sžfk/12/2016 zo dňa 03.10.2017.
24. Žalovaný poukázal aj na to, že od vyhlásenia rozsudku Krajského súdu v Žiline o zrušení rozhodnutia č. 45/20783/13/RR zo dňa 07.10.2013 nastala zmena situácie v tom, že Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 8Sžf/63/2014 zo dňa 28.04.2016 rozhodol o zrušení rozhodnutia žalovaného č. 15/5097/13/ RR zo dňa 23.04.2013. Na základe právneho názoru najvyššieho súdu vyjadreného v rozhodnutí sp. zn. 8Sžf/63/2014 zo dňa 28.04.2016, žalovaný vydal rozhodnutie č. 16/5097/16/RR, ktorým potvrdil rozhodnutie č. 1897/2012/E-OZ zo dňa 21.01.2013, ktorým bola schválená pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku pre rok 2012.
25. Moment právoplatnosti rozhodnutia č. 16/5097/16/RR zo dňa 28.06.2016 (14.07.2016) vznikla situácia, keď bol daný podklad pre cenové rozhodnutie pre rok 2013. Vzhľadom na to, že v rozhodnutí pre rok 2012 č. 1897/2012/E-OZ zo dňa 21.01.2013 bola doriešená otázka dátumu uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky a schválená pevná cena elektriny a ceny doplatku za rok 2012, žalovaný sa nemohol v odvolacom konaní pre rok 2013 od tejto skutočnosti odchýliť a opätovne sa zaoberať otázkou dátumu uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky ani cenou elektriny pre stanovenie doplatku.
26. Záverom žalovaný poukázal na to, že dňa 07.06.2018 na Krajskom súde v Bratislave bol v konaní sp. zn. 1S/164/2016 vyhlásený rozsudok, ktorým bolo zrušené jeho rozhodnutie č. 16/5097/16/ RR zo dňa 28.06.2016 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie avšak ani táto skutočnosť nemenila nič na tom, že on musel vychádzať z právneho stavu platného v čase jeho rozhodovania.
Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.
27. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom a žalobe je potrebné vyhovieť.
28. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
29. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
30. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
31. Podľa § 2 ods. 3 písm. e) zák. č. 309/2009 Z. z., na účely tohto zákona sa všeobecne rozumie časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky dátum, kedy bolo na základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia povolené užívanie zariadenia výrobcu elektriny alebo kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy (ďalej len "funkčná skúška") podľa toho, ktorý dátum nastane neskôr.
32. Podľa § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z. z., prevádzkovateľ distribučnej sústavy, do ktorého sústavy má byť zariadenie výrobcu elektriny pripojené, je povinný vykonať funkčnú skúšku do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti výrobcu elektriny. Ak zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy, prevádzkovateľ distribučnej sústavy vydá výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní odo dňa jej vykonania. Funkčná skúška sa nevyžaduje, ak zariadenie výrobcu elektriny nebude pripojené do sústavy. Spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky určí prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy.
33. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 225/2011 Z. z., cena elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie v zariadení výrobcu elektriny uvedeného do prevádzky od 01. januára 2012 do 30. júna 2012, sa určuje priamym určením pevnej ceny v eurách na megawatthodinu takto: zo slnečnej energie s celkovým inštalovaným výkonom zariadenia výrobcu elektriny do 100 kW, ktoré je umiestnené na strešnej konštrukcii alebo obvodovom plášti jednej budovy spojenej so zemou pevným základom 194,54 eura/MWh.
34. Podľa § 11a ods. 1 písm. b) vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 225/2011 Z. z., cena elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie v zariadení výrobcu elektriny uvedeného do prevádzky od 01. júla 2012 do 31. decembra 2012, sa určuje priamym určením pevnej ceny v eurách na megawatthodinu takto: zo slnečnej energie s celkovým inštalovaným výkonom zariadenia výrobcu elektriny do 100 kW, ktoré je umiestnené na strešnej konštrukcii alebo obvodovom plášti jednej budovy spojenej so zemou pevným základom 119,11 eura/MWh.
35. Podľa § 13 ods. 2 písm. a) zák. č. 250/2012 Z. z., vecnou reguláciou je aj rozhodovanie o schválení prevádzkového poriadku prevádzkovateľa sústavy, organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, prevádzkovateľa siete alebo prevádzkovateľa zásobníka.
36. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu konajúcich orgánov verejnej správy ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného v rozsahu žalobných námietok.
37. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi.
38. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.
39. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán svojím rozhodnutím č. 1910/2013/E-OZ zo dňa 27.05.2013, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného č. 20/20783/17/RR zo dňa 19.12.2017, schválil pre žalobcu ako regulovaný subjekt pre rok 2013 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 119,11 eura/MWh, podľa ust. § 11a vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 225/2011 Z. z., v zariadení výrobcu elektriny - žalobcu. Pri takomto svojom rozhodovaní žalovaný vychádzal zo skutočnosti, že v jeho prvostupňovom rozhodnutí pre rok 2012 č. 1897/2021/E-OZ zo dňa 21.01.2013, týkajúceho sa žalobcu (toto rozhodnutie bolo potvrdené druhostupňovým rozhodnutím č. 16/5097/16/RR zo dňa 28.06.2016) bola vyriešená pre vec rozhodujúca otázka dátumu uvedenia zariadenia žalobcu do prevádzky pre stanovenie doplatku pre rok 2012, ktorý určil na deň 02.07.2012 s tým, že podľa žalovaného sa v konaní pre rok 2013 nemohol od tejto skutočnosti odchýliť a opätovne sa zaoberať určením dátumu uvedenia zariadenia žalobcu do prevádzky.
40. V danom prípade je pre určenie ceny elektriny pre stanovenie doplatku pre rok 2013 podstatné jej určenie pre rok 2012, ktoré bolo predmetom samostatného cenového konania zavŕšeného rozhodnutím žalovaného č. 16/5097/16/RR zo dňa 28.06.2016, kde bolo pre žalobcu ako regulovaný subjekt schválená pre rok 2012 pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 119,11 eura/MWh. Toto rozhodnutie bolo predmetom súdneho prieskumu tunajším správnym súdom, ktorý právoplatným rozsudkom č. k. 1S/164/2016-75 zo dňa 07.06.2018 preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom rozsudku jednoznačne správny súd uzavrel, že v administratívnom konaní žalovaného došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci z hľadiska určenia dátumu uvedenia do prevádzky zariadenia žalobcu na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov, t. j. posúdeniu či k nemu došlo pred 01.07.2012, kedy na určenie ceny elektriny sa vzťahovalo ust. § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 225/2011 Z. z., alebo bolo uvedené do prevádzky po 01.07.2012, kedy pre určenie ceny elektriny platilo ust. § 11a ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 225/2011 Z. z. Zodpovedanie tejto otázky je kľúčové aj pre rozhodnutie v danej veci. Vo svojom vyššie uvedenom rozsudku správny súd jednoznačne určil ako deň uvedenia do prevádzky posudzovaného zariadenia žalobcu - 29.06.2012.
41. Správny súd poukazuje na to, že zákon č. 309/2009 Z. z. v § 2 ods. 3 písm. e) uvádza legálnu definíciu času uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky. Týmto je dátum, kedy bolo na
základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia povolené trvalé užívanie zariadenia výrobcu elektriny, alebo kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy podľa toho, ktorý dátum nastane neskôr.
42. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že obec Bystrička nemala námietky proti uskutočneniu ohlásenej drobnej stavby - umiestnenie fotovoltického zariadenia na streche hospodárskej budovy na parcele č. XX v k. ú. D., čo oznámila žalobcovi svojim listom Oznámenie - drobná stavba z 12.12.2011. Preto sa konajúce orgány verejnej správy správne vo svojom administratívnom konaní zamerali na posúdenie, kedy bola funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy úspešne vykonaná. Za deň ukončenia funkčnej skúšky pritom stanovili deň 02.07.2012, pričom vychádzali z Protokolu o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D a. s., ktorý za dátum ukončenia stanovil tento dátum (bod 13 Protokolu).
43. Správny súd v zhode so skutkovými zisteniami ako aj s názorom vysloveným vo vyššie uvedenom rozsudku č. k. 1S/164/2016-75 zo dňa 07.06.2018 sa s týmto dátumom nemohol stotožniť, nakoľko mal za to, že žalovaný nesprávnym výkladom ust. § 5 ods. 14 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 3 písm. f) zákona č. 309/2009 Z. z., dospel k nesprávnemu právnemu záveru o tom, kedy bola funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D a. s., vykonaná. V obdobnej veci prijal identický právny názor na posudzovanú otázku tunajší správny súd aj v konaní sp. zn. 6S/132/2017.
44. Správny súd v ďalšom v zhode a citujúc časť odôvodnenia rozsudku tunajšieho správneho súdu č. k. 1S/164/2016-75 uvádza, že zo znenia ustanovenia § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z. z. vyplýva, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy má povinnosť vykonať funkčnú skúšku do 30 dní od doručenia žiadosti výrobcu elektriny a ak zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy, prevádzkovateľ vydá výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky, pričom spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky určí prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy.
45. Zároveň z ustanovenia § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z. z. v spojení s § 2 ods. 3 písm. f) citovaného zákona vyplýva, že funkčná skúška je súhrn opatrení prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ktorými preskúma, či zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy, pritom je v právomoci prevádzkovateľa distribučnej sústavy určiť spôsob a podmienky jej vykonania, pritom v čase vykonania funkčnej skúšky u žalobcu, nebol prijatý prevádzkovateľom prevádzkový poriadok, ktorý by upravoval spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky.
46. Pre určenie dátumu ukončenia funkčnej skúšky bol žalovaný povinný postupovať v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 309/2009 Z. z., a nie Protokolu o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D zo dňa 02.07.2012. Zo samotného Protokolu o funkčnej skúške je zrejmé, že v rámci funkčnej skúšky bola vykonaná Kontrola spôsobu merania vykonaná pracovníkom SSE - Metrológia, s. r. o. - Sekcia Fakturačné meranie dňa 25.06.2012 s výsledkom vyhovel, Kontrola nastavenia ochrán vykonaná pracovníkom SSE, a. s. - Odbor Riadiaca technika - tím Ochrany, merania a automatizácie dňa 27.06.2012 s výsledkom vyhovel, Kontrola správnosti vykonaných manipulácii, skúšok a testov vykonaná zodpovedným pracovníkom prevádzkovateľa zariadenia na výrobu elektriny dňa 27.06.2012 s výsledkom vyhovel, Kontrola pripojenia, správnosti merania výkonu a toku energie a povolenie pripojiť výrobné zariadenie na sústavu SSE-D vykonaná manažérom SSE-D dňa 29.06.2012 s výsledkom vyhovel. Potom je treba uzavrieť, že jednotlivé čiastkové úkony funkčnej skúšky boli ukončené dňa 29.06.2012 s vyhovujúcim výsledkom. Podľa názoru správneho súdu Protokol je len dokladom o úspešnom vykonaní skúšky, pričom skúška bola úspešne vykonaná v deň - dátum podľa bodu 12. Protokolu, teda dňa 29.06.2012, čomu nasvedčuje aj fakt, že už v tomto čase bolo zariadenie žalobcu pripojené do sústavy SSE-D. Pokiaľ ide o bod 13. Dátum ukončenia funkčnej skúšky dňa 02.07.2012, toto ustanovenie nemôže byť v rozpore s vyhláškou ustanovujúcou cenovú reguláciu a to ani v prípade, že by podmienky a vykonanie funkčnej skúšky boli zapracované do prevádzkového poriadku, čo v rozhodnom období absentovalo, prevádzkový poriadok nemôže byť v rozpore so zákonom.
47. Vychádzajúc tak z vyššie uvedeného, za úspešné vykonanie funkčnej skúšky treba považovať dátum jej technickej realizácie ako technického úkonu a nie dátum vystavenia dokladu o jej vykonaní ako administratívneho úkonu. Uvedené podporuje aj skutočnosť, že samotný Protokol o funkčnej skúške je rozdelený na bod 12 a 13, teda sám osebe rozoznáva úspešné vykonanie funkčnej skúšky ako
technického úkonu, ktorý má na mysli aj ustanovenie § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE a dátumu vystavenia dokladu o jej vykonaní.
48. Navyše z prevádzkového poriadku, ktorý bol schválený rozhodnutím žalovaného číslo: 0003/2013/ E-PP zo dňa 24.01.2013, (viac ako pol roka potom, čo bolo zariadenie žalobu uvedené do prevádzky) vyplynulo, že dátum ukončenia funkčnej skúšky sa už neviaže na dátum tak, ako je vykladané v správnom konaní na administratívnu časť kontroly všetkých získaných listinných dôkazov (podpisu riaditeľa sekcie AM v kolónke 13), ale na bod b/: „Dátum ukončenia funkčnej skúšky v bode 12 je dátumom bodov 5-11 (jednotlivé technické úkony funkčnej skúšky) podľa toho, ktorý nastane neskôr.“
49. Možno teda zhrnúť, že pokiaľ žalovaný pripisoval relevanciu dátumu administratívneho spracovania výsledkov funkčnej skúšky pracovníkom SSE-D, a. s., nepostupoval na základe vyššie uvedenej konštatácie súdu v súlade so zákonom, a preto ani aplikácia ust. § 11a vyhlášky č. 225/2011 Z. z., nebola dôvodná.
50. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, ktorý už rozhodoval v obdobných veciach - týkajúcich sa schválenia pevnej ceny elektriny vyrobenej zo slnečnej energie, pričom sporné otázky, ktoré sú určujúce aj pre prejednávanú vec, posudzoval rôzne. V záujme zachovania právnej istoty je preto potrebné poukázať na závery vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 373/2015 zo dňa 25.11.2015, v ktorom ústavný súd v obdobnej veci poukázal na nezákonný postup distribútora siete, ktorý „podmienky a spôsob vykonania funkčnej skúšky nestanovil explicitne vo svojom prevádzkovom poriadku v záujme právnej istoty neurčitého počtu prevádzkovateľov zariadení na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov pre účely ich jednotnej aplikácie vo všetkých obdobných prípadoch. (...) Najvyšší súd týmto svojím postupom, ktorým následky nezákonného postupu distribútora siete a v konečnom dôsledku aj nezákonného postupu úradu pre reguláciu, ktorý schválil prevádzkový poriadok SSE - Distribúcia aj napriek tomu, že neobsahoval zákonom požadovanú úpravu podmienok a spôsobu vykonania funkčnej skúšky a ktorý konal navyše v danej veci aj ako správny orgán v prvom stupni, absolútne bezprecedentne preniesol na plecia výrobcov el. energie z obnoviteľných zdrojov znášanie rizika nejednotnej aplikácie a výkladu dotknutých zákonných ustanovení ad hoc, majúcich však vplyv na ich osobnú a majetkovú sféru.“
51. Taktiež v náleze sp. zn. II. ÚS 275/2015 zo dňa 16.12.2015, ústavný súd v obdobnej veci za podstatný moment vo vzťahu k spornej otázke určenia dátumu ukončenia funkčnej skúšky označil skutočnosť, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy v čase vykonávania funkčnej skúšky v rozpore s ustanovením § 5 ods. 14 poslednej vety zákona č. 309/2009 Z. z., nemal vo svojom prevádzkovom poriadku zakotvený spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky. V uvedenom náleze ústavný súd poukázal na to, že pri hľadaní ústavne konformného výkladu spornej právnej otázky v podstate vychádzal z právneho názoru obdobného s právnym názorom najvyššieho súdu vyjadreným v rozhodnutí sp. zn. 4Sžf/5/2014 zo dňa 01.04.2014, „podľa ktorého treba ustanovenie § 5 ods. 14 poslednej vety zákona č. 309/2009 Z. z. považovať za ustanovenie zmocňujúceho charakteru. Hoci nejde o zmocňujúce ustanovenie v pravom (legislatívnom) zmysle slova, keďže prevádzkovateľ nie je orgánom verejnej správy, a preto nie je oprávnený vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, má toto ustanovenie vzhľadom na jeho znenie prikazujúcu (obligatórnu) povahu, lebo z neho vyplýva povinnosť prevádzkovateľa distribučnej siete zakotviť spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky do svojho prevádzkového poriadku. Prevádzkovateľ je obchodnou spoločnosťou zapísanou v obchodnom registri, a je preto v zásade subjektom súkromného práva. Jeho prevádzkový poriadok by v podstate bolo možné považovať za vnútorný (interný) firemný predpis. Takáto charakteristika právnej povahy prevádzkového poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej siete by však nebola úplná, pretože z dôvodu verejného záujmu (daného významom a váhou fungovania distribučnej siete) podlieha prevádzkový poriadok prevádzkovateľa regionálnej distribučnej siete schváleniu úradu v rámci správneho konania. Znamená to vo svojich dôsledkoch, že postup a rozhodovanie prevádzkovateľa regionálnej distribučnej siete pri vykonávaní funkčnej skúšky zariadenia výrobcu elektriny a pri prijímaní záverov z nej sa javí určitý verejno-právny charakter. Na základe dosiaľ uvedeného možno usúdiť, že verejno-právna povaha funkčnej skúšky je daná zakotvením jej podmienok a spôsobu jej vykonania v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej siete, ktorý podlieha schváleniu úradu v správnom konaní. Bez splnenia príkazu vyplývajúceho z ustanovenia § 5 ods. 14 poslednej vety zákona č. 309/2009 Z. z. možno funkčnú skúšku, ktorú vykonal pre sťažovateľku prevádzkovateľ, považovať iba za súkromno-právnu činnosť.
Z dosiaľ uvedeného by na prvý pohľad mohol vyplývať záver zhodný so záverom senátu „4S“ najvyššieho súdu, podľa ktorého bez podrobnej úpravy podmienok funkčnej skúšky s ustálením rozhodujúcich pojmov v prevádzkovom poriadku (a bez jeho schválenia úradom) je vyhodnotenie určenia časového momentu uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky predčasné. Takýto záver by však nebolo možné považovať za ústavne konformný, pretože by znamenal vlastne nemožnosť vykonania funkčnej skúšky dovtedy, kým spôsob a podmienky jej vykonania nebudú zakotvené v prevádzkovom poriadku schválenom úradom. Takýto záver by vo svojich dôsledkoch viedol vlastne k odňatiu spravodlivosti (denegatio iustitiae) na úkor sťažovateľky prinajmenšom na určitú dobu, a to tým, že sťažovateľka by nemohla byť začlenená do regionálnej distribučnej siete a nemohla by ani dostávať doplatok k pevnej cene elektriny. Za daného stavu bolo povinnosťou žalovaného v rámci správneho konania posúdiť rozhodujúcu otázku z verejno-právneho pohľadu, a to vrátane preskúmania postupu prevádzkovateľa v súvislosti so spôsobom a podmienkami vykonania funkčnej skúšky. To znamená, že úrad by mal popri obvyklom skúmaní v danom type konania skúmať navyše aj správnosť a opodstatnenosť spôsobu a podmienok vykonania funkčnej skúšky, teda to, čo by inak skúmal pri schvaľovaní prevádzkového poriadku obsahujúceho požiadavky vyplývajúce z ustanovenia § 5 ods. 14 poslednej vety zákona č. 309/2009 Z. z.“
52. Z dôvodu zachovania právnej istoty ako i zásady legitímnych očakávaní žalobcu bolo zo strany správnych orgánov žiadúce, aby na právne názory prezentované vo vyššie citovaných nálezoch ústavného súdu, ktoré boli žalovanému známe pri svojej rozhodovacej činnosti, najmä pokiaľ sa týkala rovnakej problematiky, prihliadali.
53. Správny súd záverom zhrňuje, že pre určenie ceny elektriny pre stanovenie ceny doplatku pre rok 2013 vyrobenej v zariadení výrobcu elektriny regulovaného subjektu, resp. uplatnenie príslušného ustanovenia Vyhlášky č. 225/2011 Z. z., ustanovujúcej cenovú reguláciu, je rozhodujúci dátum uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, tak isto ako tomu bolo aj pre rok 2012. Tunajší správny súd o stanovenie ceny doplatku pre rok 2012 právoplatne rozhodol v konaní sp. zn. 1S/164/2016 a takýto prijatý záver je nutné aplikovať aj na v tomto konaní pre posudzovaný rok 2013.
54. Na základe zistených skutočností správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, ako nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci opätovne konať a vydať nové rozhodnutie, ktorého odôvodnenie bude poskytovať logické zdôvodnenie v ňom prijatého záveru.
55. O nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný v plnom rozsahu, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
56. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).