Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/13/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matka A. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. M. XXX/X, A., a otec: T. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, Česká republika, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -205 zo dňa 17. septembra 2021, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -205 zo dňa 17. septembra 2021 mení nasledovne:

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej T. Y. Z., nar. XX.XX.XXXX s účinnosťou od 01.09.2020 zvýšeným výživným v sume 190,00 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.

N e d o p l a t o k otca na výživnom na maloletú T. Y. Z. v sume 384,38 Eur, splatný za obdobie od 01.09.2020 do 17.09.2021, súd povoľuje otcovi zaplatiť do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky maloletého dieťaťa.

Vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú T. Y. zamieta.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -89 zo dňa 23.03.2015 v časti o určení výživného na maloletú T. Y. Z., nar. XX.XX.XXXX.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi povinnosť platiť zvýšené výživné na maloletú T. Y. Z., nar. XX.XX.XXXX v sume 210,00 Eur mesačne, splatné vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa s účinnosťou od 01.09.2020 (výrok I.). Súčasne uložil otcovi povinnosť zaplatiť nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.09.2020 do 30.09.2021 vo výške 549,54 Eur v lehote do 12 mesiacov od právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletej (výrok II.). Zároveň vyslovil, že týmto rozhodnutím sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -89 zo dňa 23.03.2015 v časti výživného na maloletú (výrok III.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok IV.). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom podaným na okresný súd dňa 23.07.2020 sa matka domáhala zvýšenia výživného na maloletú T. Y. Z. na sumu 230,00 Eur mesačne s účinnosťou od septembra 2020. V rámci výsluchu na pojednávaní matka zmenila žiadanú výšku výživného na maloletú na sumu 210,00 Eur mesačne. Matka svoj návrh odôvodnila zmenou

pomerov na strane maloletej od času posledného rozhodovania súdu o výživnom otca na maloletú, ktoré bolo upravené rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. -89 zo dňa 23.03.2015 na sumu 133,00 Eur mesačne s tým, že otec pravidelne plní vyživovaciu povinnosť voči dcére v sume 170,00 Eur mesačne. Otec sa s maloletou stretáva raz ročne počas letných prázdnin, kedy ju berie na 3-4 týždne do svojej domácnosti. V čase určovania výživného na maloletú navštevovala materskú školu. Odvtedy sa pomery na jej strane zmenili. Aktuálne maloletá navštevuje druhý stupeň základnej školy (od 09/2020 6. ročník), s čím sú spojené rôzne výdavky. Zvýšené výdavky má matka aj vo vzťahu k ošateniu maloletej, či jej voľnočasovým aktivitám. Otec maloletej s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil s odôvodnením, že od času posledného rozhodovania súdu o výživnom (marec 2015) sa jeho príjem zmenil tým spôsobom, že popri práci už nebrigáduje. So svojom partnerkou sa stará o spoločné ročné dieťa. Nesúhlasil tiež s plnením vyživovacej povinnosti k maloletej dcére v čase, keď ju má niekoľko týždňov počas leta u seba a kedy platí všetky náklady na jej výživu. 3. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že vyživovacia povinnosť otca k maloletej bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. -89 zo dňa 23.03.2015 na sumu 133,00 Eur mesačne. Matka bola v tom čase vedená na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Žilina v evidencii uchádzačov o zamestnanie, predtým do 30.10.2014 bola zamestnaná v spoločnosti Billa s čistým mesačným príjmom 450,00 Eur. Otec maloletej pracoval od 01.01.2014 v spoločnosti Borgers CS, spol. s.r.o. so sídlom vo Volduchách s čistým mesačným príjmom okolo 22.800,00 Kč. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti mala maloletá 6 rokov. Od toho času sa zmenili pomery, predovšetkým životné náklady maloletej súvisiace s jej prirodzeným rastom a vývinom, resp. s výdavkami, ktoré predtým nemala (školské pomôcky, voľnočasové aktivity a podobne). Ako odôvodnené potreby maloletej súd vyhodnotil konajúci súd náklady na stravné v školskej jedálni (11,70 Eur mesačne), ošatenie (50,00 Eur mesačne), stravu (80,00 - 100,00 Eur mesačne), drogériu (30,00 Eur mesačne), voľnočasové aktivity (50,00 Eur mesačne), telefón (20,00 Eur mesačne), výdavky na sporenie a poistenie maloletej (43,40 Eur mesačne), či iné jednorazové výdavky, napr. spojené so stomatologickými pomôckami maloletej (157,00 Eur), platby spojené so začiatkom školského roka a podobne. Pomery na strane matky sa od posledného určenia výživného zmenili tým spôsobom, že už s maloletou nebýva v podnájme, ale presťahovali sa do rodinného domu, ktorý matka odkúpila od svojich rodičov, kde matka platí mesačné náklady na energie cca 200,00 Eur a ročné poplatky za odpad, televíziu, daň či vodné a stočné. Na uvedených nákladoch sa podieľajú aj rodičia matky maloletej sumou 50,00 Eur mesačne. Matka je zamestnaná, jej čistý príjem činí cca 730,00 Eur mesačne. Pomery sa zmenili aj na strane otca, ktorý dosahuje vyšší príjem ako v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti k maloletej. Aj keď z posledného vyjadrenia zamestnávateľa je zrejmé, že otcovi klesol príjem, k tomuto stavu došlo z dôvodu zmeny jeho pracovného zaradenia, keď otec už nechcel pôsobiť na svojej predchádzajúcej pozícii, t. j. jedná sa o následok subjektívneho charakteru na strane otca. Skutočnosť, že otcovi vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť, podľa názoru prvoinštančného súdu nemožno považovať za okolnosť, ktorá by mohla negatívne ovplyvniť jeho inú vyživovaciu povinnosť. Okresný súd bral do úvahy aj skutočnosť, že dňa 11.03.2020 „zobral“ nový úver v celkovej výške 450.000,00 Kč, z ktorého časť vo výške 220.000,00 Kč bola určená na konsolidovanie dlhov, zvyšná čiastka 230.000,00 Kč predstavovala bezúčelovú pôžičku s možnosťou použitia na čokoľvek. V dôsledku tohto úveru a porovnaním výdavkov otca na pôžičky a úvery v minulom období a v súčasnosti, sa jeho výdavky znížili o 2.241,00 Kč. Otec má pravidelné mesačné výdavky, konkrétne nájomné vo výške 10.000,00 Kč, životné poistenie vo výške 1.250,00 Kč, potraviny pre spoločnú domácnosť približne v sume 10.000,00 Kč mesačne a bežné výdavky na ďalšie dieťa, či splátky úveru vo výške 6.835,00 Kč mesačne. Okresný súd prihliadol aj na skutočnosť, že osobnú starostlivosť o maloletú, s výnimkou pár týždňov v roku, vykonáva výlučne matka. 4. Súhrnom zisteného stavu dospel súd prvej inštancie k záveru o vhodnosti zvýšenia výživného na maloletú na sumu 210,00 Eur mesačne od septembra 2020, keď prihliadol na zmenu okolností u všetkých účastníkov konania od času poslednej úpravy výživného, ako aj na výlučnú osobnú starostlivosť o maloletú poskytovanú matkou. Zároveň súd určil otcovi povinnosť uhradiť na maloletú zameškané výživné od 01.09.2020 v celkovej sume 549,54 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi plateným výživným a výživným zvýšeným od uvedeného dátumu. 5. O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

6. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletej, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a určenia výživného na maloletú vo výške 170,00 Eur mesačne.

7. Odvolateľ uviedol, že od času posledného rozhodnutia o výživnom na maloletú T. sa mu zmenili zárobkové pomery (predtým mal prácu na plný úväzok) a pribudla mu vyživovacia povinnosť k ďalšiemu maloletému dieťaťu, partnerka s ktorou žije v spoločnej domácnosti, je na materskej dovolenke. Poukázal na svoj mesačný príjem (28.000,00 Kč) a mesačné výdavky. Zároveň akcentoval, že platí plné výživné na maloletú aj počas obdobia, keď je dcéra u neho, kedy jej aj nakúpi veci, pravidelne prispieva na jej darčeky, prispieval napr. aj na stomatologické pomôcky maloletej. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam bol otec toho názoru, že zvýšenie výživného na maloletú na celkovú sumu 210,00 Eur mesačne bude mať výrazný dopad na jeho život, pričom navrhoval plniť vyživovaciu povinnosť vo výške 170,00 Eur mesačne, t. j. vo výške, ktorou na maloletú aktuálne prispieva aj nad rámec určeného výživného.

8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu vyjadril súhlas s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

9. Dňa 17.11.2021 bolo súdu doručené mailové podanie matky bez zaručeného elektronického podpisu, ktoré následne matka v konaní nedoručila súdu v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu, na základe čoho nebolo možné na toto podanie v zmysle v spojení s pri rozhodovaní tejto veci prihliadať.

10. Ďalšie podania účastníkov v rámci odvolacieho konania neboli produkované.

11. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu podľa s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný ( ) a toto rozhodnutie bez nariadenia pojednávania ( a contrario) podľa zmenil spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia.

12. Odvolací súd preskúmal námietky otca uvedené v jeho opravnom prostriedku a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto sú čiastočne dôvodné.

13. Zákon o rodine umožňuje, ak sa zmenia pomery na strane rodičov, prípadne na strane detí samotných, aby výživné bolo novým spôsobom upravené (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). Samozrejme nejde o akúkoľvek zmenu, ale o takú zmenu, ktorá má význam pre záver, že výživné určené v predchádzajúcom rozhodnutí už nezodpovedá zmenenej situácii, a to jednak na strane osoby výživou povinnej, tak i osoby k výžive oprávnenej. Takouto zmenou pomerov nie je teda akákoľvek zmena z hľadísk rozhodujúcich pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho rázu v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia, teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov.

14. Hmotno-právnou podmienkou toho, aby súd mohol o výške výživného na dieťa opakovane rozhodnúť (či už schválením novej dohody, alebo autoritatívnym rozhodnutím) je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Len v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.

15. Zákon o rodine v ust. § 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného na dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (v prejednávanej veci otca) musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) neprihliada len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň

dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a podobne). V zmysle § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Okrem toho v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Zároveň súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliada aj na iné vyživovacie povinnosti rodiča.

15. Vyššie uvedená právna úprava predstavuje všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení výšky vyživovacej povinnosti. Patria k nim predovšetkým odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne a sú závislé predovšetkým od veku, zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu obsahu jeho prípravy na jeho budúce povolanie a pod. Výživné pre dieťa totiž neslúži len na uspokojenie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (strava, ošatenie, obuv, atď.), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa sú však bezprostredne ovplyvňované aj schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby, ktoré nepresahujú obvyklú, základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti rodičov vyššie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Naviac súd prihliadne aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy i prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

16. S prihliadnutím na vyššie uvedené zákonné kritériá záver súdu prvej inštancie o tom, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný, je správny. Naposledy bolo o vyživovacej povinnosti otca voči maloletej rozhodované rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. -89 zo dňa 23.03.2015, právoplatným dňa 13.05.2015, kedy súd určil výživné vo výške 133,00 Eur mesačne. Ako správne ustálil súd prvej inštancie (a účastníkmi konanie ani nebolo namietané), od času poslednej úpravy vyživovacej povinnosti sa zmenili pomery všetkých zainteresovaných účastníkov konania. Maloletá T. Y. nastúpila na základnú školu, s čím sú logicky spojené určité výdavky, napr. v súvislosti so školským vybavením, ošatením či cestovným. Zvýšené výdavky na jej výživu vyplývajú aj z prirodzeného rastu a vývinu dieťaťa. Pokiaľ súd prvej inštancie za nevyhnutné výdavky v súvislosti s maloletou určil aj mesačné platby telefonického paušálu maloletej v sume 20,00 Eur, s týmto záverom sa odvolací súd nestotožnil čo do výšky uvedeného výdavku. Spevácky krúžok, ktorý maloletá navštevuje a za ktorý sa platí poplatok vo výške 132,0 Eur polročne, odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie zohľadnil ako výdavok, ktorý súvisí s prirodzeným vývinom a primeranými potrebami maloletej. 17. Zmena pomerov nastala aj u matky maloletej, ktorá sa od času posledného rozhodovania o výživnom stala vlastníčkou rodinného domu, čím sa na jednej strane jej majetkové pomery zlepšili, na strane druhej je dôvodné predpokladať, že náklady za energie v rodinnom dome zaťažujúce vlastníka sú vyššie, ako platby za energie zaťažujúce podnájomníka (matka s maloletou bývali v čase posledného rozhodovania súdu o vyživovacej povinnosti v podnájme). Na platby energií však matke maloletej prispievajú aj jej rodičia. V súvislosti so zárobkovými pomermi matky došlo tiež ku zmene, keď aktuálne jej jej príjem vyšší. 18. Na strane otca maloletej taktiež došlo k zmene pomerov, tak ako matka, aj on má aktuálne vyšší príjem (priemerný príjem cca 28.000,00 Kč mesačne, čo pri aktuálnom kurze predstavuje sumu 1.131,81 Eur). Z výdavkov otca, ktoré boli v konaní preukázané, konkrétne výdavky na bývanie, bežné výdavky a výdavky súvisiace so splácaním úveru, ktoré neboli medzi účastníkmi konania sporné /namietané. Výraznou zmenou v pomeroch otca maloletej je vznik ďalšej vyživovacej povinnosti, keď sa mu dňa nar. XX.XX.XXXX narodilo ďalšie maloleté dieťa - E. Z.,. Tak ako výživné na maloletú T., aj vyživovacia povinnosť otca na ďalšie jeho dieťa (dcéru E.) je potrebné posudzovať ako primárny výdavok, ktorý je zo strany otca nevyhnutné vynakladať a ktorý v čase posledného určovania výživného súdom neexistoval. Každé dieťa má totiž právo podieľať sa na životnej úrovni obidvoch svojich rodičov. Rovnako

neplatí žiadna zaužívaná súdna prax, ktorú spomína súd prvej inštancie v bode 14. napadnutého rozsudku, že výživné, ktoré platí povinný rodič, by malo predstavovať 20 až 30% jeho čistého príjmu. Pripustením takejto úvahy by pri väčšom počte detí povinnému rodičovi prakticky nezostali žiadne finančné prostriedky na uhrádzanie jeho životných potrieb, či regeneráciu pracovnej sily. Pri každom rozhodovaní súdu o výživnom na maloleté dieťa však platí, že súd vždy prihliada na individuálne okolnosti toho-ktorého prípadu, zistené vykonaným dokazovaním. Za dôležitú skutočnosť zistenú v rámci prvoinštančného konania, ktorú je potrebné zohľadniť pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného považuje odvolací súd aj to, že otec asi od jesene 2015 sám dobrovoľne prispieva na výživu maloletej T. Y. v sume 170,00 Eur, t. j. v sume o 37,00 Eur vyššej ako je súdom určená suma výživného vo výške 133,00 Eur mesačne. Zo zhodných tvrdení rodičov maloletej rovnako vyplýva, že otec si každoročne maloletú T. Y. bráva k sebe do ČR na niekoľkotýždňový letný pobyt, v rámci ktorého (samozrejme) uhrádza všetky jej náklady s tým spojené. 19. Súhrnom uvedeného tak odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, dospel k záveru o potrebe modifikácie naposledy určeného výživného. Zohľadňujúc objektívne zistené zmeny pomerov všetkých účastníkov konania však odvolací súd dospel k záveru, že výška výživného 210,00 Eur mesačne súdom prvej inštancie určená je neprimeraná k aktuálne zisteným pomerom účastníkov konania. Predovšetkým je potrebné poukázať na skutočnosť, že na strane maloletej síce objektívne došlo k zvýšeniu životných výdavkov, nejedná sa však o také navýšenie, pre ktoré by bolo potrebné pristúpiť k zvýšeniu výživného zo sumy 133,00 Eur na sumu 210,00 Eur. V konaní bolo tiež preukázané, že príjmy otca maloletej sú aktuálne vyššie než tomu bolo pri predchádzajúcom rozhodovaní o výživnom v roku 2015, pribudla mu však aj ďalšia vyživovacia povinnosť, na ktorú skutočnosť je odvolací súd, ale aj súd prvej inštancie povinný vždy prihliadať.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu suma zvýšeného výživného vo výške 190,00 Eur mesačne nepochybne zodpovedá zákonným kritériám uvedeným vyššie. Krajský súd zdôrazňuje, že pri svojom rozhodovaní zohľadnil aj skutočnosť, že do budúcna nie je vylúčená zmena jeho rozhodnutia o výživnom na dieťa v prípade ďalšej zmeny pomerov na jeho strane (nástup na strednú školu a podobne). Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil výšku zvýšeného výživného na maloletú T. Y. na sumu 190,00 Eur mesačne od 01.09.2020 a vo zvyšnej časti (t.j. pre sumu 20,00 Eur od 01.09.2020) návrh matky na zvýšenie výživného ako nedôvodný zamietol.

21. Vo vzťahu ku dňu začiatku zmeny výšky výživného odvolací súd poznamenáva, že z ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie po bodu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

22. Súd v danom prípade rozhodol o povinnosti otca plniť vyživovaciu povinnosť vo zvýšenej sume od 01.09.2020, od ktorého dátumu sa matka maloletej o zvýšené výživné v podanom návrhu domáhala. Uvedený dátum zároveň nasleduje až po podaní návrhu matky na súde, čím je splnená zákonná limitácia uvedená vyššie.

23. Pri rozhodovaní o nedoplatku na výživnom súd vychádzal z dátumu priznania zvýšeného výživného, t. j. 01.09.2020 a ako konečný dátum určil deň rozhodovania okresného súdu, t. j. deň 17.09.2021. Za každý kalendárny mesiac počas uvedenej doby t. j. od 01.09.2020 do 17.09.2021, vznikol otcovi maloletej nedoplatok na zvýšenom výživnom vo výške 57,00 Eur tvorený rozdielom medzi výškou pôvodne určeného výživného (133,00 Eur) a zvýšeným výživným (190,00 Eur). Celkovo tak za uvedené obdobie otcovi vznikol na výživnom nedoplatok vo výške 716,30 Eur (súčet zvýšeného výživného za celé mesiace september 2020 až august 2021 v celkovej výške 684,00 Eur a za časť mesiaca september 2021 vo výške 32,30 Eur). Z obsahu predloženého spisového materiálu však mal odvolací súd preukázané, že otec na výživu maloletej za dotknuté obdobie t. j. od 01.09.2020 do 17.09.2021, uhradil celkom sumu 2.003,29 Eur, pričom jeho úhrady mali pri mesačnom výživnom vo výške 133,00 Eur činiť „len“ sumu 1.671,37 Eur (súčet výživného za celé mesiace september 2020 až august 2021 a za časť mesiaca september 2021). Odvolací súd tak od nedoplatku otca na výživnom vo výške 716,30 Eur odpočítal jeho plnenia, ktoré boli v uvedenom období otcom uhradené nad rámec súdom určenej výšky výživného (konkrétne preplatok vo výške 37,00 Eur mesačne), t. j. sumu výživného vo výške 331,92 Eur (rozdiel medzi reálne zaplatenou sumou 2.000,29 Eur a súdom určenou sumou výživného za celé dotknuté obdobie 1.671,37 Eur. Výsledný rozdiel potom predstavuje sumu 384,38 Eur, čo je nedoplatok splatný za obdobie od 01.09.2020 do 17.09.2021, ktorý je otec povinný na výživu

maloletej uhradiť. S prihliadnutím na výšku nedoplatku a na príjem otca túto sumu súd uložil otcovi maloletej zaplatiť do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky maloletého dieťaťa ( s použitím ).

24. O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhodol krajský súd podľa s použitím tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, keďže ani jeden z nich nepodal takýto procesný návrh.

25. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( a ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).