Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/244/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobcu WM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom v Piešťanoch, Sad A. Kmeťa 24, IČO: 34 127 798, zastúpeného JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom v Piešťanoch, Sad A. Kmeťa 24, IČO: 36 866 598, proti žalovanému E. X., narodenému XX.XX.XXXX, bytom v T.W. J. XXX, o zaplatenie 330,34 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 16.05.2016, č.k. 15C/802/2015-49 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa 16.05.2016 č. k. 15C/802/2015-49 žalobu zamietol a stranám sporu nepriznal náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 330,34 €, ktorá pozostávala z istiny vo výške 270,84 € a príslušenstva vo výške 59,50 €. Nárok vyplýval zo zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby č. účtu : XXXXXXXXX zo dňa 19.11.2007, ktorý poskytol právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanému a v nadväznosti na ktorú boli žalovanému poskytnuté bankové produkty v kombinácii balíka EXTRA, a to vedenie bežného účtu, poskytnutie elektronických služieb k účtu, vydanie platobnej karty a po splnení podmienok povolené prečerpanie do výšky 165,97 €. Podaním zo dňa 23.7.2011 právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy so žalovaným.

3. Súd právne vec posúdil podľa § 3 ods. 3, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1 až 4, § 54 ods. 2, § 100 ods. 1, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný. Konštatoval, že dňa 23.7.2011 došlo k odstúpeniu od zmluvy, a teda od 24.7.2011 mohol byť nárok žalobcu uplatnený na súde. Žaloba bola na súd podaná dňa 8.7.2015, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 24.7.2014.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobca v konaní nebol úspešný, a tak náhrada trov konania mu neprislúcha. Žalovaný si trovy konania neuplatnil, a preto súd rozhodol, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe vyhovel, a priznal žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania.

7. Nestotožnil sa s aplikáciou § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.. Uviedol, že žalobca odstúpil od zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby zo dňa 19.11.2007, čo bolo zistené aj súdom prvej inštancie ku dňu 23.7.2011. Odstúpením od zmluvy došlo k zrušeniu zmluvy od počiatku, a tak žalobcovi vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, a nie právo na plnenie zo zmluvy, ktorá bola zrušená tak, ako to ustálil súd prvej inštancie. Nebolo tak možné aplikovať ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., ktoré sa použije len pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy.

8. K rozsahu bezdôvodného obohatenia uviedol, že za majetkový prospech, ktorý žalovaný získal z právneho dôvodu, ktorý odpadol, je potrebné považovať žalovaným čerpané a nevrátené peňažné prostriedky, obvyklé úroky a obvyklé poplatky za vedenie bežného účtu. Tvrdil, že za majetkový prospech nemožno považovať len to, o čo sa majetok žalovaného rozšíril (žalovaným čerpané a nevrátené peňažné prostriedky), ale i to, o čo sa neznížil, hoci by sa tak stalo, ak by chcel využívať bežný účet v banke a v súlade s právom získať cudzie finančné prostriedky. Bezdôvodným obohatením žalovaného tak sú nielen finančné prostriedky získané na základe povoleného prečerpania na bežnom účte, ale i majetkový prospech spočívajúci v neplatení odplaty za vedenie bežného účtu a dočasné užívanie poskytnutých finančných prostriedkov (nezníženie sa majetku žalovaného o úroky, ktoré sú cenou peňazí). Subjekty práva vždy platia odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov. Tvrdil, že rozsah bezdôvodného obohatenia je potrebné určiť ako obvyklú odplatu za vedenie účtu, bežného účtu a obvyklú odplatu za získanie finančných prostriedkov na základe povoleného prečerpania na bežnom účtu (obvyklé úroky). Obvyklá výška úrokov sa pohybuje v rozhodnom období minimálne vo výške 14,4%.

9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

10. Odvolací súd pred prejednaním odvolania vyzval žalobcu a žalovaného v zmysle ustanovenia § 382 CSP, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovení § 451 ods. 1,2, § 48 ods. 1,2, § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ktoré pri doterajšom rozhodovaní neboli použité a sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce.

11. Žalobca vo vyjadrení na výzvu odvolacieho súdu uviedol, že na potrebu aplikácie zákonných ustanovení vymedzených odvolacím súdom poukázal v rámci podaného odvolania. Uviedol, že aplikácia právnej úpravy bezdôvodného obohatenia zároveň vylučuje aplikáciu § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., ktoré sa použije len pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy.

12. Žalovaný sa k výzve odvolacieho súdu nevyjadril.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 a z hľadísk uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. h/ a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

14. Rozsudok je vecne správny, a preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.01.2017 o 11,45 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 25.01.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 a § 385 ods. 1 a contrario.

16. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie dňa 15.07.2016, t. j. za účinnosti zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) účinného od 01.07.2016.

17. Žalobca namieta odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h/, t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

19. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

20. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že aj keď súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak na právnu vec aplikoval ustanovenia § 100 ods. 1, § 101 a § 103 OZ, uvedená skutočnosť nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože na základe zistenia, že nárok žalobcu je premlčaný, súd žalobu zamietol a teda v spore vecne správne rozhodol.

21. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až § 135 O.s.p. účinným v čase jeho rozhodovania.

22. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že súdom zistený skutkový stav z vykonaných dôkazov bol dostatočným podkladom pre rozhodnutie v spore (§ 215 ods.1 .

23. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci.

24. Súd prvej inštancie zmluvný vzťah uzatvorený medzi žalobcom a žalovaným právne posúdil ako vzťah spotrebiteľský a následne na predmet konania aplikoval ustanovenia o premlčaní podľa § 100 ods. 1, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.. Bez povšimnutia súdu prvej inštancie však zostalo odstúpenie od zmluvy zo dňa 23.07.2011, ktoré bolo žalovanému doručované zo strany právneho predchodcu žalobcu Slovenskej sporiteľne, a.s..

25. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalobcu v tom smere, že odstúpením od zmluvy došlo k zrušeniu zmluvy od začiatku.

26. Podľa ustanovenia § 48 ods. 1 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

27. Podľa ustanovenia § 48 ods. 2 OZ, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

28. V prejednávanej veci bolo odstúpenie od zmluvy zo strany právneho predchodcu žalobcu upravené v časti B. Osobitná časť, bod 7 odsek 7.6, pododsek 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok (čl. 26).

29. Zároveň sa v čl. II. bod 4 zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby zo dňa 19.11.2007 zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy súvisiace so zmluvou o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

30. Z uvedeného dôvodu bolo preto potrebné ustáliť, na základe akého právneho predpisu bolo potrebné posúdiť právny vzťah založený medzi stranami sporu.

31. Právny vzťah založený medzi žalobcom a žalovaným zmluvou o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby (ďalej len „zmluva“) zo dňa 19.11.2007 bolo nutné posúdiť podľa ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2007). Uvedená právna úprava definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo inej právnej formy (§ 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch) a zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z.). Právna regulácia zákona o spotrebiteľských úveroch je špeciálnou úpravou zmluvy o úvere vytvorená predovšetkým s ohľadom na špecifiká týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

32. V prejednávanej veci vznikol záväzok žalovaného zo zmluvy, uzatvorenej podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Táto zmluva s ohľadom na skutočnosť, že dlžník ako jedna zo strán tejto zmluvy nebol podnikateľom, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. OZ, preto sa na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (§ 52 ods. 2 .

33. Aj v prípade, že úver je absolútnym obchodom a že naň majú dopadať ustanovenia Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy, v predmetnej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou zákona o spotrebiteľských úveroch a nepochybne aj ochrannými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ide totiž o vzťah medzi dodávateľom

- obchodníkom a spotrebiteľom, a teda jedná sa o typický občiansko-právny vzťah. V prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 M Cdo 20/2009). Prípadné použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva na spotrebiteľský právny vzťah, a to aj pokiaľ ide o otázku premlčania, predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa. V súvislosti s nadobudnutím účinnosti zákona č. 150/2004 Z.z. (1.1.2004) došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu Občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu s jeho novým ustanovením § 54 ods. 1: „Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.“

34. V prejednávanej veci nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy uzatvorenej so žalovaným a to listom zo dňa 23.07.2011. Odstúpením od zmluvy sa s poukazom na ustanovenie § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva od začiatku zrušila. Nakoľko v konaní nebolo sporné, že právny predchodca na základe zmluvy plnil žalovanému (keď poskytol žalovanému povolené prečerpanie a kontokorentný úver), odstúpením od zmluvy vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie vo výške minimálne 273,73 € (vyčíslenie v odstúpení od zmluvy), ktoré bol žalovaný povinný žalobcovi vydať.

35. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

36. Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

37. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 1 konštruované ako záväzkový vzťah (veľmi podobný zodpovednostnému vzťahu) medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil.

38. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, a ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, a ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje.

39. Ustanovenie odseku 2 vymedzuje pojem bezdôvodné obohatenie. Zákon v tomto ustanovení uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia, a to: majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu, majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu, (spravidla z neplatnej

zmluvy), majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol a majetkový prospech získaný z nestatočných zdrojov.

40. Prípad majetkového prospechu, ktorý bol získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol môže nastať napríklad splnením rozväzovacej podmienky (§ 36 ods. 2 , odstúpením od zmluvy (§ 48 alebo zrušením zmluvy (napr. podľa § 740 .

41. Nakoľko v prejednávanej veci došlo k odstúpeniu od zmluvy, vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie ako majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol.

42. Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

43. Podľa ustanovenia § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

44. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým a preto sa premlčuje podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a to aj napriek tomu, že ešte plynie druhá premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba však môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť.

45. K bezdôvodnému obohateniu získanému plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, dochádza okamihom, keď odpadne právny dôvod, na základe ktorého bolo plnené. Týmto okamihom je tiež určený začiatok objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa postihnutý dozvedel, že plnil bez právneho dôvodu a komu plnil. Vyžaduje sa však skutočná a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, kto na jeho úkor získal majetkový prospech. Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti.

46. V prejednávanej veci sa javí, že objektívna premlčacia doba začala plynúť dňom 24.07.2011, teda dňom nasledujúcim po nadobudnutí účinnosti odstúpenia od zmluvy (23.07.2011), ktorá uplynula 24.07.2014. Žaloba bola na súd prvej inštancie doručená dňa 08.07.2015, teda po uplynutí objektívnej premlčacej doby. Nakoľko subjektívna premlčacia doba na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, odvolací súd sa začiatkom plynutia a koncom subjektívnej premlčacej doby, nezaoberal.

47. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

48. Ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. je nepochybne legislatívne vyjadrenie princípu ochrany slabšej strany, konkrétne spotrebiteľa v právnych vzťahoch. Uvedené ustanovenie je lex specialis k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré je však samo procesným ustanovením, keďže stanovuje súdu podmienenú povinnosť prihliadať na skutočnosti, ktoré nastali v konaní.

49. Nakoľko pôvodný záväzkový vzťah (právny dôvod, ktorý tu spočiatku existoval ale potom dodatočne odpadol) súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský a odvolací súd sa stotožnil s týmto právnym názorom, bolo potrebné aj záväzkový vzťah vzniknutý z bezdôvodného obohatenia posúdiť podľa ustanovení na ochranu spotrebiteľa.

50. Z uvedeného dôvodu bolo preto dôvodné aplikovať ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vecne správne teda rozhodol súd prvej inštancie, ak na premlčanie nároku žalobcu

prihliadol z úradnej povinnosti a žalobu žalobcu z dôvodu uplynutia (objektívnej) premlčacej doby, zamietol.

51. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd rozsudok vrátane výroku o trovách konania, v zmysle ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

52. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, avšak trovy odvolacieho konania mu preukázateľne nevznikli, a preto mu odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. Žalobca v odvolacom konaní nemal úspech, a preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

53. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .