Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/642/2015

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobkyne: F.. L. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, G., zastúpenej: G & G IURISCONSULTI, s.r.o., so sídlom Šancová 48, Bratislava proti žalovanej: M. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom N.. Y. XX, G., zastúpenej: JUDr. Tatiana Madajová, advokátka, so sídlom Heydukova 16, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Y. Q., nar. X.X.XXXX, bytom N.. Y. XX, G., o zaplatenie 95 192 eur s príslušenstvom a 40 eur, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 5.8.2015, č.k. 16C/377/2013-476, jednomyseľne takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o zaplatenie 40 eur zastavil, žalobu o zaplatenie 95 192 eur spolu s úrokom z omeškania zamietol a vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 597 ods. 1 § 599 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že žalovaná nie je v spore o zľavu z kúpnej ceny bytu pasívne vecne legitimovaná. Vychádzal pritom zo znaleckého dokazovania, z výsledkov ktorého vyplynulo, že namietané vady bytu (ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou ako predávajúcou a žalovanou ako kupujúcou) vznikli ako dôsledok vád bytového domu. V dôsledku uvedeného vyvodil, že v danom prípade nie je možná aplikácia § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď nemožno prenášať zodpovednosť za vady, za ktoré nesie zodpovednosť zhotoviteľ diela na prevodcu bytu (v tomto prípade na žalovanú). Zároveň konštatoval, že bolo na žalobkyni, aby si technický stav bytu overila ešte pred jeho kúpou, čo však neurobila a v kúpnej zmluve vyhlásila, že jej je známy stav nehnuteľnosti z osobnej prehliadky a kupuje ju v stave, v akom sa nachádza v deň podpisu zmluvy. Konanie v časti o zaplatenie 40 eur zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti podľa § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. s tým, že o náhrade konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

3. Proti rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h), § 205 ods. 2 písm. d) a § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j., že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považovala za nepreskúmateľné, keď v odôvodnení absentuje zmienka o tom, že informačná povinnosť predávajúceho podľa § 596 až § 600 Občianskeho zákonníka zakladá objektívnu zodpovednosť predávajúceho, a to bez ohľadu na povahu

vád a na vedomosť predávajúceho o existencii vád; zároveň v ňom absentuje relevantné, presvedčivé a zrozumiteľné odôvodnenie opierajúce sa o zistený skutkový stav a o platné právne predpisy vzťahujúce sa na predmet sporu. Poukázala na znenie ust. § 596 ods. 1 a § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka, jeho odborný komentár ako aj rozsudok NS ČR zo dňa 28.7.2011, sp.zn. 33Cdo/896/2010, týkajúci sa zodpovednosti predávajúceho za zjavné alebo skryté vady. Uviedla, že žalovaná svoje tvrdenia, že byt bol v čase predaja bez vád (a že predchádzajúce vady boli ku dňu predaja odstránené) nijakým spôsobom v priebehu konania nepreukázala, naopak, žalobkyňa predložila dôkaz, na základe ktorého bolo preukázané, že vada bytu ku dňu 20.1.2010 nebola odstránená. V tejto súvislosti poukázala na rozporné tvrdenia žalovanej, keď vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že vady bytu boli odstránené, v ďalšom vyjadrení už uviedla, že vady bytu sú kolaudačné vady bytového domu, ktoré neboli nikdy odstránené. Na podporu svojej argumentácie odkázala na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.5.2013, sp.zn. 9Co/531/2011 v skutkovo a právne obdobnej veci. ďalej vyjadrila názor, že ak sa žalovaná dobromyseľne domnievala, že vady bytu boli odstránené, mala ju o tejto skutočnosti (že v minulosti sa v byte vyskytli vady) informovať v čase dojednania kúpnej zmluvy; vzhľadom na charakter vád a prehláseniu, že prevádzaná nehnuteľnosť nemá žiadne vady, mala za to, že žalovaná nemohla byť dobromyseľná. Namietala, že stanovisko NS č. 38/78, na ktoré odkázal súd prvej inštancie, nemožno na právny vzťah strán sporu aplikovať, nakoľko sa jedná o výklad príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, týkajúcich sa predaja tovaru v obchode; aj v prípade pripustenia výkladu per analogiam sa týmto judikátom iba deklaruje, že žalovaná ako prvý kupujúci bytu by nemohla postúpiť nároky z vád na žalobkyňu ako ďalšieho kupujúceho bytu. V súvislosti s uvedeným potom existuje rozpornosť tvrdení žalovanej, keď na jednej strane uvádza, že zodpovednosť za vady bytu nesie zhotoviteľ, na strane druhej poukázaním na uvedený judikát vylučuje možnosť postúpenia nárokov z vád voči zhotoviteľovi. Podľa jej názoru neobstojí ani argumentácia žalovanej o postúpení všetkých práv zo záruky poskytnutej na predmetný byt zhotoviteľom na žalobkyňu ako prvú kupujúcu, nakoľko záruka na predmetný byt zanikla uplynutím záručnej doby dňa 31.1.2011, teda pred uzatvorením kúpnej zmluvy, čím nemohlo dôjsť k efektívnemu postúpeniu práv zo záruky. Ak žalovaná v priebehu sporu tvrdila, že záručná doba sa predĺžila vykonaním opravy bytu v čase od 27. až 28.9.2010, svoje tvrdenie ničím nepreukázala, nakoľko nepredložila žiaden dôkaz o vykonaní opravy. Vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie o povinnosti žalobkyne overiť si stav bytu pred kúpou, uviedla, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva pre kupujúceho povinnosť dať si vyhotoviť znalecký posudok na stav bytu pred uzavretím kúpnej zmluvy (naviac, žalobkyňa sa na prípadné vady bytu dopytovala správcu bytového domu a zároveň preukázala vyjadrením znalca, že pri bežnej obhliadke nie je možné identifikovať poruchy spôsobené vlhkosťou). Ďalej namietala, že súd prvej inštancie sa nezaoberal a neprihliadol na listinné dôkazy a skutočnosti svedčiace v prospech žalobkyne, predovšetkým na skutočnosť, že žalovaná disponovala odbornou informáciou o vadách bytu a že žalovaná v r. 2010 iniciovala u investora stavby odstúpenie od kúpnej zmluvy z dôvodu neobývateľnosti bytu. Zároveň poukázala na nepresné a nepravdivé skutkové zistenia v odôvodnení napadnutého rozsudku, najmä o tom, že vzlínanie spodnej vody a plesnenie sa má prejavovať takmer vo všetkých častiach stavby bytového domu, nakoľko uvedené sa prejavuje iba v byte žalobkyne, o tom, že tvrdenia žalobkyne, že žalovaná zodpovedá aj za vady na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, nakoľko žalobkyňa nikdy nič také netvrdila a o tom, že žalobkyňa si neoverovala technický stav bytu, nakoľko sa na stav bytu dopytovala majiteľa susedného bytu ako aj správcu bytového domu. Nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie s poukazom na to, že žalovaná sa nemôže jednostranne zbaviť svojej zodpovednosti za vady predaného bytu a ani existencia prípadnej záruky zo strany tretieho subjektu nevylučuje túto zákonnú zodpovednosť za vady. V tejto súvislosti nepovažovala za podstatné, či uvedené vady sú primárne vadami bytového domu, keďže vlastníctvo spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu je nerozlučne spojené s vlastníctvom bytu a predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy boli aj k bytu prislúchajúce spoluvlastnícke podiely na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu. Z procesného hľadiska vytkla súdu prvej inštancie, že so spoločnosťou LBG byty s.r.o. nekonal, hoci ju žalobkyňa prostredníctvom súdu vyzvala, aby sa stal vedľajším účastníkom konania. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby ho zmenil tak, že žalobe vyhovie.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne vyjadrila v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 14.10.2015, v ktorom uviedla, že sa stotožňuje so závermi prvoinštančného súdu. Vo vzťahu k námietkam odvolateľky, že nie je podstatné, či ide o vady bytu alebo bytového domu vzhľadom na nerozlučné spojenie vlastníctva bytu a vlastníctva spoločných častí a spoločných zariadení domu, poukázala na rozdiel medzi pojmami vlastníctvo a zodpovednosť, pričom podľa jej názoru neobstojí argument, že

s prevodom spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu je spojená aj zodpovednosť prevodcu za vady spoločných častí a spoločných zariadení. Upozornila, že vady, ktoré sú predmetom uplatneného nároku na primeranú zľavu z kúpnej ceny, sú vadami bytového domu, pričom zákon č. 182/1993 Zb. podrobne upravuje, akým spôsobom sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome oprávnení a zároveň povinní rozhodovať o opravách spoločných častí a zariadení bytového domu. Uviedla, že žalobkyňa sa v spore domáha primeranej zľavy z kúpnej ceny, nie rozhodnutia, týkajúceho sa hlasovania ako prehlasovaný vlastník bytu, pričom jednotlivý vlastník bytu nemôže zasahovať a teda aj niesť zodpovednosť za vadu spoločnej časti. Pri pripustení opačného výkladu by podľa jej názoru došlo k zbaveniu sa zodpovednosti za vady zhotoviteľom bytového domu. Zároveň sa vyslovila, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by žalovaná pri predaji bytu mala byť nositeľom hmotnoprávnej povinnosti informovať žalobkyňu aj o vadách bytového domu. Na podporu svojej argumentácie poukázala na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2Co/30/2013, ktorý je možný aplikovať na danú vec. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalobkyňa doručila dňa 19.8.2016 odvolaciemu súdu vyjadrenie - výpoveď pred súdom, v ktorom uviedla, že vzhľadom na argumentáciu žalovanej (a odôvodnenia napadnutého rozsudku) navrhuje obhliadku bytu z dôvodu, že tento je atypický v tom, že strecha a obvodové múry sú totožné so strechou a obvodovými múrmi domu a rovnako aj podlahová konštrukcia bytu je spoločná pre byt a dom. Uviedla, že žiadny iný byt netrpí takými závažnými vadami ako predmetný byt, čo preukazuje, že nejde prioritne o vady bytového domu ale priamo o vady bytu. Rozporovala záver súdu prvej inštancie, že žalovaná konala v dobrej viere, keď bola presvedčená, že všetky vady bytu boli dodávateľom odstránené, a to s poukazom na jej opakované reklamácie a snahu o odstúpenie od zmluvy ako aj obsah znaleckého posudku č. 7/2009. Upozornila, že viac ako 5 rokov býva v byte nevyhovujúcom najnižšiemu štandardu pre bývanie, jej investície vložené na rekonštrukciu bytu boli znehodnotené, banka financujúca jej hypotekárny úver môže žiadať zábezpeku inou nehnuteľnosťou, sanácia bytu je možná iba za podmienky vloženia vysokých nákladov na odstránenie vád. Poukázala na to, že napadnutým rozsudkom vzniká právny precedens, na základe ktorého môže predávajúci zamlčať vady bytu, domu a vady domu, vplývajúce na vady bytu a za takéto vady nenesie zodpovednosť, že môže zamlčať históriu porúch a vád bytu, existenciu znaleckých posudkov, definujúcich závažné vady nehnuteľnosti, nepredložiť žiadny doklad o oprave a „v dobrej viere“ predať byt za trhovú hodnotu s tým, že kupujúci má povinnosť dať si vyhotoviť znalecký posudok a počítať s možnosťou vád u novostavieb a že kupujúci nemusí byť o vyššie spomínaných skutočnostiach informovaný ani vtedy, ak predávajúci v zmluve o prevode vlastníckych práv vyhlásil, že mu nie sú známe žiadne vady prevádzaných nehnuteľností.

6. Žalovaná reagovala na vyjadrenie žalobkyne podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 10.10.2015, v ktorom upozornila na zákonnú koncentráciu konania v zmysle § 154 C.s.p. Tvrdenie žalobkyne, že žiadny iný byt netrpí takými závažnými nedostatkami, je podľa jej názoru v rozpore s predloženými dôkazmi. Nesúhlasila s argumentáciou žalobkyne o vzniku mylného názoru a právneho precedensu s poukazom na to, že súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, pričom k tomuto záveru dospel predovšetkým na základe znaleckého posudku č. 7/2015. Na záver uviedla, že žalobkyňa neuskutočnením opatrení na riešenie vzniknutého problému v predmetnom byte s kompetentným správcom bytového domu viac ako 5 rokov porušuje všeobecnú preventívnu povinnosť predchádzať škodám.

7. Žalobkyňa sa následne vyjadrila podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 16.11.2016, v ktorom uviedla, že žalovaná zavádza súd nepravdivými tvrdeniami, keď z predložených dôkazov vyplýva, že iba byt v jej vlastníctve trpí závažnými vadami a že ide o vady bytu, ktoré vznikli ako následok vád bytového domu. Zároveň zopakovala svoju argumentáciu ohľadom uplynutia záručnej doby pred uzatvorením kúpnej zmluvy.

8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem s použitím § 378 ods. 1 v spojení s § 470 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

9. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa ako kupujúca uzatvorila so žalovanou ako predávajúcou kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k bytu č. 3 nachádzajúcemu sa v suteréne bytového domu N., súp. č. XXXX na ulici D. I. G., vo vchode č. X, zapísaného na LV č. XXXX pre kat. územie O. J. I., spoluvlastnícky podiel patriaci k uvedenému bytu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku zastavenému bytovým domom o veľkosti podielu XXXX/XXXXXX. Súčasťou predmetu prevodu podľa kúpnej zmluvy bol aj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/42 na nebytovom priestore - garáži č. J., nachádzajúcej sa v suteréne bytového domu N. a s ním spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu o veľkosti podielu XXXXXX/XXXXXX a spoluvlastnícky podiel na pozemku zastavanom bytovým domom o veľkosti podielu XXXXXX/XXXXXX. Predmetom prevodu bol nakoniec aj pozemok parc. č. XXXX/XX o výmere 58 m2 - zastavané plochy a nádvoria, evidovaný na LV č. XXXX pre kat. územie Devínska Nová Ves. Dohodnutá kúpna cena predstavovala sumu 163 000 eur, ktorá bola riadne a včas vyplatená. Vlastnícke právo k vyššie uvedenému predmetu prevodu nadobudla žalobkyňa rozhodnutím Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu V-4002/11 o povolení vkladu vlastníckeho práva v jej prospech zo dňa 21.3.2011. V článku I., bod 8. kúpnej zmluvy žalovaná ako predávajúca vyhlásila, že jej nie sú známe žiadne vady prevádzaných nehnuteľností, na ktoré by ju mala ako kupujúceho osobitne upozorniť (a ani pri rokovaniach o uzatváraní kúpnej zmluvy ústnou formou neoboznámila žalobkyňu s akýmikoľvek vadami prevádzaného bytu). Žalovaná nadobudla vlastnícke právo k predmetu prevodu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.11.2007 so spoločnosťou LBG byty s.r.o., so sídlom K. XX, G.. Žalobkyňa si u žalovanej uplatnila nároky z vád bytu a požiadala ju o poskytnutie primeranej zľavy z kúpnej ceny bytu vo výške 59 500 eur, ktorá suma bola predmetom podanej žaloby spolu so sumou 40 eur ako paušálnej náhrady nákladov podľa § 369c ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. . V priebehu sporu rozšírila svoj nárok na sumu 95 192 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 59 500 eur od 11.11.2011 do 11.12.2014 a zo sumy 95 192 eur od 12.12.2014 do zaplatenia; súd prvej inštancie uznesením zo dňa 22.1.2015, č.k. 16C/377/2013-348 pripustil zmenu žaloby v intenciách rozšírenej žaloby. Zároveň zobrala späť žalobu o zaplatenie 40 eur; o zastavení konania v tejto časti rozhodol súd prvej inštancie v rozsudku.

10. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobkyne považuje odvolací súd za potrebné ako prvoradé uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Predmetom odvolacieho prieskumu je (vychádzajúc z obsahu odvolania podaného žalobkyňou ) výrok súdu prvej inštancie, v ktorom bola žaloba v časti o zaplatenie 95 192 eur spolu s príslušenstvom zamietnutá. Výrok, v ktorom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie 40 eur, nebol žiadnymi dôvodmi uvedenými v odvolaní napadnutý.

11. Odvolací súd ďalej konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok) v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobkyne rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok).

12. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

14. Podľa § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť.

15. Podľa § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci.

16. Odvolací súd v prejednávanej veci konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej, nie je správny. Vecná legitimácia vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v spore. Vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu. Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotného práva alebo oprávnenia má aktívnu vecnú legitimáciu, strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má pasívnu vecnú legitimáciu. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

17. Súd prvej inštancie vyvodil nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej na základe záveru o tom, že vady, ktoré sú predmetom uplatneného nároku na primeranú zľavu z kúpnej ceny, sú vadami bytového domu (nie bytu), z toho dôvodu žalovaná ako bývalá vlastníčka bytu nemôže byť v spore pasívne vecne legitimovaná. Poukázal pri tom na rozdiel medzi vadami, ktoré vyšli najavo po prevode vlastníctva k bytu a vadami, ktoré boli zistené pri kolaudácii, pričom uviedol, že vlastník bytu v bytovom dome nemôže niesť zodpovednosť za spoločné zariadenia bytového domu.

18. Zodpovednosť za vady je akcesorickým právnym vzťahom, ktorý je podmienený existenciou základného záväzkového právneho vzťahu, z ktorého vznikajú práva a povinnosti sledované zmluvnými stranami. Ustanovenie § 597 Občianskeho zákonníka rieši situáciu, ak ide o vadu, ktorá existovala už v dobe uzavretia kúpnej zmluvy, vada vyjde najavo až dodatočne a predávajúci na túto vadu kupujúceho výslovne neupozornil. Zodpovednosť predávajúceho za vady podľa § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka má pritom charakter objektívnej zodpovednosti, ktorej sa predávajúci - pokiaľ na vady existujúce v čase uzavretia zmluvy kupujúceho neupozornil - nemôže zbaviť, pričom nie je rozhodujúce, či o vadách vedel alebo nevedel. Z uvedeného vyplýva, že predávajúci sa môže zbaviť zodpovednosti za vady len vtedy, ak kupujúceho výslovne upozornil na vady veci, v takom prípade toto upozornenie môže vylúčiť právo kupujúceho na zľavu z kúpnej ceny, eventuálne na odstúpenie od kúpnej zmluvy.

19. Odvolací súd má za to, že interpretácia vád bytu vyslovená prvoinštančným súdom, na základe ktorej ide v danom prípade primárne o vady bytového domu, ktoré sa iba prejavili na predmetnom byte, nie je správna. Uvedeným výkladom by sa totiž úplne odignorovala skutočnosť, že predávaný byt má nejaké vady, resp. by sa dospelo k záveru, že predmetný byt je vlastne bez vád (keďže vady má iba bytový dom), čo však nie je udržateľný záver a nemá v danej veci oporu v zistených skutkových okolnostiach. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné rozlišovať zodpovednosť zhotoviteľa za vady bytového domu a zodpovednosť predávajúceho za vady predávanej veci. Uvedené rozlišovanie však nie je prekážkou vyvodenia zodpovednosti predávajúceho za vady predávanej veci. Zodpovednosť za vady (v súvislosti so zhotovením stavby) nastupuje ako právny následok porušenia povinností zhotoviteľa vykonať dielo riadne, vyplývajúcich zo zmluvy o dielo, na základe ktorej sa zhotoviteľ (dodávateľ) domu zaviazal vykonať určité dielo. V prípade, že ide o vady dodávky stavby alebo rekonštrukcie domu, mal zhotoviteľ stavby zodpovednosť za vady voči pôvodnému vlastníkovi domu a ak by sa práva vyplývajúce z vád diela neuplatnili v zákonnej lehote, zanikli by. Zákonodarca tak v záujme ochrany práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí nadobudli jednotlivé byty a nebytové priestory v dome, upravil v § 9 ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb. prechod práv a povinností, týkajúcich sa nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady stavby (a za škodu) voči zhotoviteľovi (dodávateľovi) domu z pôvodného vlastníka domu na spoločenstvo vlastníkov.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno vyvodiť záver, že zodpovednosť za vady bytového domu (ktorá svedčí zhotoviteľovi) sa v prípade vád bytu (ako predávanej veci), ktoré nastali v dôsledku pôvodných vád bytového domu, prenáša na predávajúceho. V prípade zodpovednosti za vady predávanej veci totiž ide o samostatnú zodpovednosť predávajúceho, ktorá existuje nezávisle od inej zodpovednosti a žalovaná sa jej nemôže zbaviť (okrem prípadu, ak na vady veci upozornila). V prípadoch

predaja bytov od vlastníka domu, dochádza nadobudnutím vlastníckeho práva k bytu v dome k prechodu práv a povinností z pôvodného vlastníka domu na nového vlastníka bytu. Vlastníctvo bytu je pritom nerozlučne späté so spoločnými časťami a spoločnými zariadeniami domu. Momentom prvého predaja bytu v bytovom dome sa dom, ktorý sa spravoval všeobecným vlastníckym režimom podľa Občianskeho zákonníka, dostáva do odlišnej, osobitnej právnej situácie, keďže sa právne posudzuje v novom, špeciálnom vlastníckom režime podľa osobitného zákona, a to v režime vlastníctva bytov a nebytových priestorov. Týmto momentom sa bytový dom de facto mení na jednotlivé byty a spoločné časti a spoločné zariadenia. V tejto súvislosti je dôležitý záver, že napriek možnému prechodu zodpovednosti za vady bytového domu voči zhotoviteľovi z vlastníka domu na spoločenstvo alebo na vlastníka bytu v podobe záruky, nastupuje aj zodpovednosť vlastníka bytu za vady bytu v prípade jeho predaja.

21. V danej veci nie je z obsahu súdneho spisu (okrem iného) zrejmé, o aké uplatnenie práva z vád veci došlo pred predajom bytu žalobkyni. Odvolací súd konštatuje, že vo vzťahu k záruke, na ktorú sa odvolávala žalovaná, nie je zrejmé, čo vlastne bolo obsahom práva zo záruky, ktorú mala poskytnúť spoločnosť LBG byty, s.r.o. žalovanej, ktoré právo malo byť prevedené na žalobkyňu zmluvou o prevode vlastníckeho práva k bytu. Vzhľadom na vyššie uvedené však nie je podstatné, či si môže spoločenstvo uplatniť práva zo zodpovednosti za vady bytového domu alebo práva zo zodpovednosti za tieto vady prešli na jednotlivého vlastníka (prevodom práv zo záruky), pretože to nijakým spôsobom neovplyvňuje zodpovednosť predávajúceho za vady bytu pri jeho predaji. V posudzovanom prípade je tiež irelevantné, akým spôsobom môže kupujúci dospieť k odstráneniu vád bytu, teda či bude nutné vykonať opravu v režime zákona č. 182/1993 Z.z., t.j. za účasti a pri súhlase ostatných vlastníkov bytov. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že vyslovenie nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej z dôvodu, že nenesie zodpovednosť za vady bytového domu, nie je správne. Vychádzajúc z predmetu uplatneného nároku, ktorým je zľava z kúpnej ceny predávanej veci sa žalovaná mohla zbaviť svojej zodpovednosti len tak, že na vady bytu upozornila žalobkyňu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že túto svoju povinnosť si nesplnila, pričom je bez právneho významu, či o vytýkanej vade bytu vedela alebo nie. Podstatnou je skutočnosť, že vada bytu existovala v čase predaja bytu, čo bolo v konaní preukázané znaleckým dokazovaním. Nezodpovedanou ostáva otázka posúdenia primeranej zľavy z kúpnej ceny, na preukázanie ktorej navrhla žalobkyňa znalecké dokazovanie. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že nárok na zľavu z kúpnej ceny možno uplatniť len pre tie konkrétne vady, ktoré kupujúci predávajúcemu oznámil v rámci prekluzívnej lehoty (§ 599 Občianskeho zákonníka), pričom dodatočne už nemožno vytýkané vady rozširovať. Vychádzajúc z uvedeného je možné konštatovať, že námietky žalobkyne sú dôvodné, čím je zároveň naplnený dôvod pre zrušenie prvoinštančného rozhodnutia v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p., nakoľko súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, a nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

22. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne v súvislosti s navrhovaným vedľajším účastníkom na strane žalovanej - LBG byty, s.r.o., odvolací súd dáva do pozornosti, že uvedený subjekt podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 20.12.2013 oznámil (na výzvu súdu), že nesúhlasí s návrhom žalobkyne a do predmetného konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej nevstupuje. Inštitút vedľajšieho účastníctva bol upravený v § 93 O.s.p. účinnom v čase podania návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovanej. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že v zmysle tejto právnej úpravy nebol možný proti vôli vedľajšieho účastníka jeho neformálny ani formálny vstup do konania, a to bez ohľadu na ktorej strane v spore mal vystupovať. Uvedené bolo prejavom právneho záujmu vedľajšieho účastníka na úspešnom výsledku konania v prospech strany na ktorej vystupuje. Postup súdu prvej inštancie, v rámci ktorého nekonal s navrhnutým vedľajším účastníkom, tak nepredstavoval procesnú vadu. Odvolací súd na okraj uvádza, že v súčasnosti účinná procesná právna úprava neupravuje inštitút vedľajšieho účastníctva, ale obsahuje čiastočne odlišnú koncepciu intervencie a osobitných subjektov v konaní.

23. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní veci opätovne posúdiť nárok žalobkyne viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, týkajúceho sa charakteru vád bytu a zodpovednosti predávajúcej za vady, vykonať dokazovanie na ustálenie výšky zľavy z kúpnej ceny, opätovne vo veci rozhodnúť a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p., t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posúdení žaloby,

v ďalšom konaní zároveň posúdi aj námietku premlčania vznesenú žalovanou; v novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods.3 C.s.p.).

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).