Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_9Co-78-2022.pdf
PDF · 81.68 KB
Case nature
Subarea
9Co/78/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a Mgr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : M. K., nar. XX. X. XXXX, bytom A., Ž. X, korešpondenčná adresa A. XX, A., proti žalovaným : 1. goodtv, s.r.o., Sliezska č. 9, Bratislava, IČO : 36 287 890, zastúpená VRBA & PARTNERS, s.r.o., Sliezska č. 9, Bratislava, 2. Slovenská produkčná, a.s., Brečtanová č. 1, Bratislava, IČO : 35 843 624, 3. MAC TV s.r.o., Brečtanova 1, Bratislava, IČO : 00 618 322, zastúpení ADAUS, s.r.o., Miletičova 5B, Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15. 2. 2022 č.k. 14C/337/2014 - 305, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaní 1, 2 a 3 m a j ú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1/ Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o žalobe žalobkyne zo dňa 2. 12. 2014, ktorou sa voči žalovaným 1, 2 a 3 domáhala ochrany osobnosti a priznania nemajetkovej ujmy v sume 100.000 €. Konanie súd prvej inštancie zastavil na základe späťvzatia žaloby žalobkyňou, ku ktorému došlo písomným podaním žalobkyne, doručeným súdu dňa 22. 11. 2021; žalobkyňa vzala žalobu späť v celom rozsahu, bez uvedenia dôvodu, a to v štádiu po otvorení pojednávania. Žalovaný 1 vyjadril svoj súhlas so späťvzatím žaloby písomne dňa 1. 12. 2021, žalovaní 2 a 3 súhlasili so späťvzatím žaloby podaním zo dňa 10. 12. 2021. po právnej stránke odôvodnil súd prvej inštancie zastavenie konania ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 CSP. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 251, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobkyňa z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania tým, že vzala žalobu späť bez uvedenia dôvodu, bez toho, aby sa procesne domohla svojho uplatňovaného nároku. Žalovaným 1, 2 a 3 preto patrí nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2/ Uvedené uznesenie napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, v celom rozsahu, v ktorom uviedla, že dôvodom späťvzatia jej žaloby bola skutočnosť, že od podania žaloby na súde dňa 2. 12. 2014 ubehlo 8 rokov a pre prieťahy v konaní o žalobe nebolo doposiaľ rozhodnuté. Ona v tomto období ukončila gymnázium maturitnou skúškou a začala študovať na vysokej škole, je presvedčená, že jej žaloba je oprávnená, ale chcela uzavrieť starú kapitolu a pohnúť sa ďalej. Žalovaní neustále, aj po 8 rokoch opakujú programy, v ktorých účinkovala, a to napriek tomu, že tým poškodzujú jej dobré meno, dobrú povesť a aj dôstojnosť, za čo dokonca dostali pokutu od Rady pre vysielanie a retransmisiu, nakoľko relácie mali nedovolený obsah. Ona má stále, ešte aj v súčasnosti, problém nájsť si vhodné zamestnanie, keďže v spore uvádzané relácie každý rok opakujú; ničia jej tým život. V odvolaní záverom žalobkyňa uviedla, že týmto podaním berie svoje späťvzatie späť a žiada, aby súd v konaní pokračoval. Dodala, že je zároveň ochotná pristúpiť na dohodu so žalovanými, pokiaľ si každý z účastníkov bude znášať svoje trovy konania, nakoľko je unavená z predlžovania súdneho sporu. 3/ Na odvolanie žalobkyne podal písomné vyjadrenie žalovaný 1 (č.l. 319 spisu), v ktorom uviedol, že žalobkyňa nemá žiadnu právnu možnosť vziať svoje späťvzatie žaloby späť a ďalej pokračovať v konaní.
Žalobkyňa svojím podaním nepochybne a určito prejavila svoju vôľu konanie v celom rozsahu zastaviť, pričom svoje späťvzatie neodôvodnila. Účinky späťvzatia žaloby sú definitívne a nie je možné ich zvrátiť. Svoj názor žalovaný 1 podoprel poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. 8. 2010 sp. zn. 6Sžo/372/2009. Dodal, že podľa jeho názoru odvolanie žalobkyne nespĺňa ani náležitosti odvolania v zmysle § 363 CSP, a preto navrhoval odvolaciemu súdu odvolanie žalobkyne odmietnuť podľa § 386 CSP. 4/ Ďalšie podania strany sporu neučinili. 5/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP (v celom rozsahu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno vyhovieť. 6/ V danom prípade niet sporu o tom, že žalobkyňa svojím písomným podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 25. 11. 2021 (č.l. 299 spisu) vzala svoju žalobu v celom rozsahu späť, a to v štádiu, kedy už súd vo veci otvoril pojednávanie. Písomné oznámenie späťvzatia žaloby žalobkyňou neobsahuje uvedenie žiadneho dôvodu, pre ktorý sa žalobkyňa rozhodla vziať žalobu v celom rozsahu späť. Z obsahu spisového materiálu ďalej vyplýva, že keďže k späťvzatiu žaloby došlo po tom, ako bolo vo veci otvorené pojednávanie, súd prvej inštancie si splnil svoju povinnosť a vyzval žalovaných 1, 2 a 3 na oznámenie, či nemajú z vážnych dôvodov námietky proti späťvzatiu žaloby. Ako žalovaný 1 (odpoveď na č.l. 303 spisu), tak aj žalovaní 2 a 3 (č.l. 304 spisu), oznámili písomne súdu prvej inštancie, že voči späťvzatiu žaloby nemajú žiadne námietky, resp. že so späťvzatím žaloby súhlasia v celom rozsahu. Žalovaní 1, 2 aj 3 zároveň navrhli priznať im nárok na náhradu trov konania. 7/ V danom prípade teda boli splnené všetky zákonom vyžadované podmienky na zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žaloby, v súlade s ust. § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 CSP, a preto správne súd prvej inštancie postupujúc v zmysle ust. § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 CSP konanie o žalobe žalobkyne zastavil. Späťvzatie žaloby je jednostranným procesným úkonom, ktorým žalobca (ako dominus litis) prejavuje svoju vôľu nepokračovať ďalej v konaní, s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez toho, aby súd vo veci meritórne rozhodol. Súd bol povinný dispozičný prejav vôle žalobkyne (späťvzatie žaloby) rešpektovať; výnimkou by bola len situácia, kedy by žalovaní z dôvodu kvalifikovaného nesúhlasu (nesúhlasu z vážnych dôvodov) zabránili zastaveniu konania, ktorý prípad ale nenastal - žalovaní 1, 2 a 3 so späťvzatím žaloby súhlasili. 8/ Zároveň platí, že späťvzatie žaloby je takým procesným úkonom žalobcu, ktorého účinky nastávajú v okamihu, keď sa späťvzatie žaloby dostane do dispozície adresáta, t.j. do dispozície súdu. Teda ak sa tak stane a súdu bolo späťvzatie žaloby doručené, potom už späťvzatie žaloby nemožno vziať späť, t.j. účinky súdu už doručeného späťvzatia nemožno zvrátiť „späťvzatím späťvzatia“. Po účinnom späťvzatí žaloby (ako tomu bolo aj v prejednávanej právnej veci) tak žalobkyňa už nemohla svoje späťvzatie žaloby „odvolať“ a tým vrátiť konanie do pôvodného stavu. Súd prvej inštancie preto zastavil konanie o žalobe žalobkyne v súlade s ust. § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 CSP. 9/ Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 10/ Pokiaľ ide o rozhodovanie súdu prvej inštancie o trovách konania, súd aplikoval v danom prípade ust. § 256 ods. 1 CSP. Citované ust. § 256 ods. 1 CSP vyžaduje zodpovednosť za zavinenie tej strany sporu, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Keď súd zastavuje konanie, musí sa pri rozhodovaní o trovách konania zaoberať otázkou, či niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie súd pritom posudzuje čisto z procesného hľadiska (t.j. podľa procesného výsledku). Nárok na náhradu trov konania teda musí mať oporu v ustanoveniach procesného práva, a nie hmotného. V tých prípadoch, kedy zastavenie konania zavinila strana sporu, prizná súd protistrane náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložila na uplatnenie alebo bránenie svojho práva. Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie žaloby, platí, že žalobca nezavinil zastavenie konania vtedy, ak vzal späť žalobu, ktorá bola podaná dôvodne, pre správanie žalovaného; je tomu tak napr. vtedy, keď žalovaný po začatí konania zaplatil žalobcovi uplatňovanú pohľadávku alebo s ním uzavrel dohodu a pod. Znamená to, že ak má správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu žalovaného, musí ísť z procesného hľadiska o takú situáciu, kedy sa žalovaný zachová v intenciách žalobného návrhu (petitu), t.j. nastane situácia, kedy bola požiadavka žalobcu (uplatnená žalobou) splnená neskorším správaním sa (konaním) žalovaného, bez toho, aby o veci meritórne rozhodol súd. V takýchto prípadoch má žalobca právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Pokiaľ o takýto prípad nejde, je nutné uzavrieť, že to bol žalobca, kto zavinil (z procesného hľadiska), že konanie muselo byť zastavené. Potom má naopak žalovaný právo, aby mu žalobca nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na bránenie svojho práva.
11/ V danej veci súd prvej inštancie zastavil konanie na základe späťvzatia žaloby žalobkyňou voči žalovaným, a to ešte po začatí konania vo veci samej, bez toho, aby žalovaní svojím konaním (po podaní žaloby na súde) naplnili požiadavky žalobkyne, obsiahnuté v jej žalobnom petite. Z procesného hľadiska tak jednoznačne žalobkyňa zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Dôsledkom späťvzatia žaloby žalobkyňou za daných okolností je potom právo žalovaných, aby im žalobkyňa nahradila trovy, ktoré museli žalovaní 1, 2 a 3 v konaní vynaložiť na svoju obranu. Zároveň odvolací súd dodáva, že nezistil dôvody na uplatnenie ust. § 257 CSP, t.j. aby výnimočne žalovaným nepriznal náhradu trov konania, ktoré im vznikli. 12/ Súd prvej inštancie preto aplikoval ust. § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 CSP správne, rovnako správne rozhodol aj o náhrade trov konania. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP. 13/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní mali v odvolacom konaní plný úspech, preto im vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 14/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).