Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Cob-148-2016.pdf
PDF · 82.68 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/148/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: JUDr. Miroslav Michalička, správca konkurznej podstaty úpadcu B.E.N., s.r.o. v konkurze, IČO: 36 224 537, Vajslová 11, Trnava, proti žalovanému: BUGÁR s.r.o., so sídlom Ohrady č. 273, IČO: 36 264 482, právne zastúpený: JUDr. Silvia Mézešová, ulica Gyulu Szabóa 6417/97B, Dunajská Streda, o zaplatenie 1.500,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 10.02.2016 č.k. 11Cb/343/2015, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len súd prvej inštancie) napadnutým uznesením uložil žalovanému, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok za návrh v sume 90,- eur podľa položky č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení označil ako žalobcu JUDr. Miroslava Michaličku, Vajslova 11, 917 01 Trnava.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a konanie v zmysle 221 ods. 1 O.s.p. zastavil. Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.
3. Žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie platobným rozkazom č. 11Cb/343/2015-12 zo dňa 18.01.2016 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.500,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.500,20 eur od 07.09.2013 do zaplatenia, alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Platobný rozkaz prezval žalobca dňa 22.01.2016 a žalovaný dňa 21.01.2016 a nakoľko žalobca ani žalovaný nepodali odpor proti platobnému rozkazu, ten nadobudol právoplatnosť dňom 06.02.2016.
4. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení vôbec neodôvodnil svoje rozhodnutie, teda absentuje presvedčivá a logická argumentácia súdu týkajúca sa jeho rozhodnutia, teda nemá náležitosti v zmysle § 169 ods. 1 O.s.p. Ďalej súd vo svojom uznesení neoznačil ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol a nesprávne označil účastníka konania na strane žalobcu ako JUDr. Michal Michalička, ktorý však nemá procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania, nakoľko mal byť označený ako správca konkurznej podstaty spoločnosti B.E.N. s.r.o.. Z uznesenia teda nevyplýva, v ktorej konkrétnej veci bolo vydané, z akého konkrétneho dôvodu a na základe ktorého konkrétneho ustanovenia zákona bolo rozhodnuté.
5. Žalovaný v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 13.04.2016 uviedol, že odvolanie žalovaného smeruje proti celému uzneseniu zo dňa 10.02.2016, ktoré bolo vydané po právoplatnosti platobného
rozkazu. Podľa § 166 O.s.p., ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť doplniť aj bez návrhu. Z uvedeného vyplýva, že súd môže svoje rozhodnutie doplniť bez návrhu účastníka len pokiaľ rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Po právoplatnosti môže doplniť iba na návrh účastníka konania ak účastník do 15 dní od doručenia rozhodnutia navrhne jeho doplnenie. Zo spisového materiálu však vyplýva, že súd vydal uznesenie bez návrhu účastníka, avšak po právoplatnosti platobného rozkazu, keď súd po právoplatnosti platobného rozkazu už vôbec nemal vydať takéto uznesenie.
6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je správnosť postupu súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť súdny poplatok.
7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p. účinného v čase podania odvolania), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 202 O.s.p.; § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že je dôvodné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Odvolací súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou žalovaného, že napadnuté uznesenie nemá náležitosti v zmysle § 169 ods. 1 O.s.p., pretože len odkaz na položku sadzobníka súdnych poplatkov bez označenia konkrétneho ust. zákona a bez akéhokoľvek odôvodnenia, nemožno považovať za riadne odôvodnenie, nakoľko z neho nevyplýva ako súd vec právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou žalovaného, že súd v napadnutom uznesení nesprávne označil žalobcu ako JUDr. Miroslava Michaličku, Vajslova 11, Trnava, ktorý v konaní nevystupoval ako fyzická osoba ale ako správca konkurznej podstaty B.E.N., s.r.o. v konkurze, IČO: 52 155 118, ako bol označený aj v žalobe, pretože uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 36K/9/2015 - 67 zo dňa 20.4.20158, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 28.04.2015, súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka B.E.N., s.r.o., IČO: 36 224 537 a do funkcie správcu ustanovil JUDr. Miroslava Michaličku, Vajslova 11, Trnava.
10. Vzhľadom na uvedené, je napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie z hľadiska práva nepreskúmateľné a teda zjavne neodôvodnené. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd.
11. Podľa nálezu Ústavného súdu I. US 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v článku 46 odsek 1 Ústavy, nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
12. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je potom aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čím dochádza ku skutočnej realizácii práva na súdnu ochranu a ku garancii základnej právnej istoty. Vyjadruje to aj znenie ust. § 169 ods.1 O.s.p. účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia ako aj znenie ust. § 236 C.s.p. účinného od 1.7.2016.
13. Porovnaním odôvodnenia preskúmaného rozhodnutia súdu prvej inštancie s uvedenými kritériami, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil, keďže nedostatočným odôvodnením rozhodnutia podľa uvedených kritérií došlo k porušeniu zákonného procesného postupu,
v dôsledku čoho bola znemožnená účastníkom konania realizácia ich procesných práv, priznaných im zákonom v občianskom súdnom konaní, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom.
14. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p, nakoľko súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Odvolací súd v zmysle ust. § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
15. Ak by odvolací súd svoje rozhodnutie nepredvídateľne založil na iných právnych záveroch než súd prvej inštancie, porušil by právo účastníkov na spravodlivý proces a odňal by im právo namietať správnosť právneho názoru súdu na inštančne vyššom súde. Účastníci konania by tak nemali možnosť vyjadriť sa k novým právnym záverom odvolacieho súdu a prípadne predložiť nové dôkazy.
16. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnou argumentáciou žalovaného, že po právoplatnosti platobného rozkazu súd prvej inštancie nemohol žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť súdny poplatok, pretože podľa názoru žalovaného, po právoplatnosti rozhodnutia môže súd doplniť svoje rozhodnutie iba na návrh účastníka konania, ak účastník do 15 dní od doručenia rozhodnutia navrhne jeho doplnenie, pretože v danom prípade nešlo o doplnenie platobného rozkazu, ale o uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok v zmysle ust. § 2 ods.2 zákona o súdnych poplatkoch, pretože žalobca ako správca konkurznej podstaty bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. m) zákona o súdnych poplatkoch a súd jeho návrhu vyhovel, potom zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Povinnosť zaplatiť súdnych poplatok podľa § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch môže byť žalovanému uložené v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ale aj samostatným uznesením, a to aj po právoplatnom skončení konania.
Súd pri uložení povinnosti žalovanému podľa § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch zaplatiť súdny poplatok je povinný uviesť ustanovenie zákona, podľa ktorého je žalobca oslobodený od poplatku alebo označí rozhodnutie, ktorým je žalobca oslobodený od súdnych poplatkov, že sa návrhu žalobcu vyhovelo, a že podľa § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch je povinný zaplatiť súdny poplatok žalovaný s riadnym odôvodením výšky súdneho poplatku. Dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia vzniká žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok.
17. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude o súdnom poplatku opätovne rozhodnúť, nové rozhodnutie náležite odôvodniť, riadne označiť žalobcu, pričom musí postupovať v smere vyplývajúcom z odôvodnenia odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 3 C.s.p. s tým, že v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
18. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( Čl.I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).