Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_18C-34-2016.pdf
PDF · 95.34 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/34/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Zámky samosudcom JUDr. Petrom Rajňákom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajšťúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:36 613 843 proti žalovanému: A. U., nar. XX.XX.XXXX, U. Q., U. XX o zaplatenie 316,37 EUR s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 31,34 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 31,34 eur od 26.01.2013 do zaplatenia, na číslo účtu 1004804211/1111, IBAN: SK37 1111 0000 0010 0480 4211, SWIFT kód UNCRSKBX vedený v UniCredit Bank Slovakia a.s., variabilný symbol 9004488986 do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
Súd žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa cestou svojho právneho zástupcu žalobou doručenou na súd dňa 25.01.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 316,37 eur spolu s úrokmi z omeškania tak, ako je uvedené v petite návrhu a trovy konania.
2.Žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil postupca- spoločnosť Slovak Telecom, a.s. na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril dňa 06.11.2012 so žalovaným Zmluvu č. 105702816Z112 (ďalej len „Zmluva“), predmetom Zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení. Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému telekomunikačné služby, žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami postupcu. Postupca vystavil žalovanému Vyúčtovacie faktúry, pričom postúpil navrhovateľovi nasledovné pohľadávky na faktúrach:
3.Faktúra číslo 7212592075 splatná dňa 25.12.2012 na sumu 36,08 eur, faktúra číslo 7300209331 splatná dňa 25.01.2013 na sumu 31,34 eur , faktúra číslo 7311772227 splatná dňa 25.11.2013 na sumu 248,95 eur.
4.Pohľadávka žalobcu vo výške 316,37 eur eur nebola ku dňu podania žaloby uhradená. V zmysle §517 ods.2 Občianskeho zákonníka má veriteľ pri omeškaní s úhradou dlžnej sumy právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Na základe uvedených platieb žalobca vyčíslil úrok z omeškania ku dňu podania žaloby nasledovne: 8,75 % zo sumy 36,08 eur od 26.12.2012 do zaplatenia , 8,75% zo sumy 31,34 eur od 26.01.2013 do zaplatenia a 8,25% zo sumy 248,95 eur od 26.11.2013 do zaplatenia .
5.Žalovaný žalobu neprevzal na adrese evidovanej v Registri obyvateľov , podľa vrátenej obálky je jeho pobyt na uvedenej adrese neznámy. Súdu sa nepodarilo žalovanému žalobu doručiť ani na adresu uvedenú v prílohe zmluvy o postúpení pohľadávky , ani na adresu zamestnávateľa žalovaného zistenú lustráciou v Sociálnej poisťovni. Súdu sa nepodarilo zistiť miesto skutočného pobytu žalovaného, súd preto žalovanému doručil žalobu zverejnením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v súlade s § 116 odsek 2 Civilného sporového poriadku. Oznámenie o podanej žalobe bolo zverejnené dňa 15.12.2016.
6.Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o poskytovaní verejných služieb, faktúrami doloženými v spise, zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s jej prílohami, ďalšími v spise doloženými dokladmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
7.Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 06.11.2012 mal súd preukázané, že spoločnosť Slovak Telecom, a.s. uzatvorila so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa zákona číslo 351/2011 Z.z. v platnom znení , na základe ktorej spoločnosť Slovak Telecom, a.s. poskytovala žalovanému telekomunikačné služby, žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku.
8.Z faktúr doložených v spise mal súd preukázané, že spoločnosť Slovak Telecom , a.s. vyfakturovala žalovanému faktúrou číslo 7212592075 splatnou dňa 25.12.2012 sumu 36,08 eur, faktúrou číslo 7300209331 splatnou dňa 25.01.2013 sumu 31,34 eur a faktúra číslo 7311772227 splatnou dňa 25.11.2013 sumu 248,95 eur ( zmluvná pokuta).
9.Zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 20.11.2014 medzi spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom a z príloh uvedenej zmluvy mal súd preukázané, že spoločnosť Slovak Telecom, a.s. postúpila pohľadávku na žalovaného žalobcovi tak, ako je uvedené v návrhu.
10.Podľa § 44 ods. 1 zákona číslo 351/2011 Z.z. v platnom znení zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
11.Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku zmene alebo zániku týchto práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
12.Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na právny formu ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorým účastníkov je spotrebiteľ použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.
14.Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
15.Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
17.Podľa §53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
18.Podľa §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
19.Podľa § 53a ods.1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
20.Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
21.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz.
22.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23.Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24.Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému
25.Podľa § 524 ods.2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené
26.Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
27.Podľa § 219 ods.3 C.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
28.Podľa § 290 C.s.p spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
29.Podľa § 297 písm.b/ C.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariadiť ak ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur.
30.Podľa § 259 C.s.p. súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí takýto dôkaz.
31.Podľa § 470 ods.1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
32.Zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným možno považovať vzhľadom na vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka za zmluvu spotrebiteľskú.
33.Súd preskúmal predmetnú zmluvu so záverom, že neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, okrem ustanovení upravujúcich zmluvnú pokutu.
34.Spôsob uzavretia zmluvy v časti , v ktorej je uvedená zmluvná pokuta nie je podľa názoru súdu súladný s dobrými mravmi. Ustanovenia o zmluvnej pokute boli obsiahnuté v časti , ktorá ani nebola označená ako zmluvná pokuta, zo zmluvy sa nedalo jednoznačne určiť akým spôsobom sa bude zmluvná pokuta v prípade porušenia zmluva určovať. Navyše, celá zmluva vrátane ustanovení o zmluvnej pokute bola napísaná drobným písmom , jej ustanovenia boli neprehľadné a podľa názoru súdu nemali za cieľ oboznámiť spotrebiteľa s jednotlivými ustanoveniami zmluvy tak, aby im bezproblémovo porozumel a aby ich bez problémov pochopil. Nejasná formulácia ustanovení zmluvy , ktoré sa týkajú zmluvnej pokuty podľa názoru súdu nezabezpečuje minimálne v tejto časti zmluvy rovnosť zmluvných strán.
35. Ustanovenia o zmluvných pokutách, na základe ktorých vyfakturoval právny predchodca žalobcu žalovanému zmluvnú pokutu, je potrebné považovať za neprijateľné zmluvné podmienky. Neprijateľnosť daných zmluvných podmienok vyplývajúcich zo zmluvných pokút súd vidí v znevýhodnenom postavení spotrebiteľa oproti dodávateľovi, najmä v súvislosti s vyjednávacou silou účastníkov a úrovňou informovanosti spotrebiteľa. Spotrebiteľ tak pristupuje na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto prípade žalovaný nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy, pretože ide o vopred pripravené tlačivo. Neprijateľnosť daných zmluvných pokút možno vidieť aj v tom, že zmluvná pokuta má v zmysle§ 544 Občianskeho zákonníka zabezpečiť dodržanie zmluvnej povinnosti. V danom prípade však bola dohodnutá len zmluvná pokuta v prípade nesplnenia povinnosti žalovaného, pričom pre prípad porušenia povinnosti právneho predchodcu žalobcu nebola dohodnutá žiadna sankcia v prospech žalovaného..
36.Takáto nerovnováha v právach a povinnostiach vedie súd k názoru o neprijateľnosti zmluvných podmienok, v ktorých bola určená žalovanému povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Zmluvné pokuty uvedené v zmluvách nerozlišujú závažnosť porušenia jednotlivých zmluvných povinností a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu konkrétnej povinnosti. Nerozlíšením medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť dohody o zmluvnej pokute. Podstatným pre posúdenie nerovnováhy sa súdu javí aj fakt, že zmluvná pokuta za nedodržanie doby viazanosti zaväzuje spotrebiteľa k zaplateniu rovnakej zmluvnej pokuty počas celej doby viazanosti a nerozlišuje, kedy k porušeniu došlo. Spotrebiteľ je tak viazaný rovnako vysokou zmluvnou pokutou v prípade porušenia povinnosti v prvom aj v poslednom mesiaci viazanosti, čo možno taktiež zhodnotiť ako neprijateľné. Na základe uvedeného má súd za to, že v danej veci zmluvné pokuty, tak ako boli dojednané v zmluve sú neprijateľnou podmienkou a preto sú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné.
37.Súd navyše konštatuje, že uvedená zmluvná podmienka ( zmluvná pokuta ) bola viacerými všeobecnými súdmi Slovenskej republiky vyhlásená za neprijateľnú.
38.Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov“.
39.S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľ a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
40.Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (absolútne) neplatná. Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom.
41.Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej zmluvnej podmienky by mal byť v demokratickej spoločnosti samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Vzhľadom na ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka súd nemusel (nemohol) podrobiť uvedenú zmluvnú podmienku opätovnému skúmaniu, pretože je právoplatne judikovaná ako neprijateľná a iný postup by relativizoval ciele únie zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly, ktoré má súd naplniť a nie svojou rozhodovacou činnosťou spochybňovať a popierať.
42.Súd tak žalobu v časti zmluvnej pokuty považuje za nedôvodnú a preto ju zamietol.
43.Súd ex offo prihliadol aj na skutočnosť, že pohľadávka, ktorú vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanému vo výške 36,08 eur faktúrou číslo 7212592075 splatnou dňa 25.12.2012 je premlčaná ( žaloba bola podaná dňa 25.01.2016), žalobu preto zamietol aj v tejto časti.
44.Vo zvyšnej časti súd žalobe vyhovel. Súd mal preukázané, že právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému za poskytovanie elektronickej komunikačnej služby sumy uvedené na vyššie citovaných faktúrach. Žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu tieto platby neuhradil.
45. Právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
46.Súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania za neuhradené platby tak, ako je uvedené vo výrokovej v časti tohto rozsudku. Výška úrokov z omeškania ktorú žalobca v konaní uplatnil korešponduje s výškou úrokov z omeškania uvedenou v Nariadení vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z. platnom v čase, keď sa žalobca do omeškania dostal.
47.O trovách konania súd rozhodol v súlade s §255 ods. 1 s prihliadnutím na § 262 ods. l C.s.p. žalovanému , ktorého pomer úspechu v konaní bola väčší ako pomer úspechu žalobcu žiadne trovy konania nevznikli, preto mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon exekúcie podľa osobitného zákona.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).