Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/41/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu EOS KSI Slovensko s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, proti žalovanému Z. E., P.. X.X.XXXX, Y. J. Č., U. X, zastúpenému JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Škultétyho č. 3, o zaplatenie 3.297,01 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 6. októbra 2015 č.k. 13C 449/2014 - 102 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom pre uznanie uložil žalovanému povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 3.297,01 eura s úrokom z omeškania za obdobie od 21.12.2010 do 6.8.2012 vo výške 166,83 eura, ročný úrok z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 3297,01 eura od 7.8.2012 do zaplatenia a trovy konania v sume 197,50 eura a trovy právneho zastúpenia v sume 154,77 eura na účet Advokátskej kancelárie Tomáš Kušnír s.r.o. Bratislava.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorú žalobca skutkovo odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2012 uzavretou s postupcom Slovenskou sporiteľňou a.s. so sídlom v Bratislave, Tomášikova č. 48, IČO: XX XXX XXX nadobudol žalobou uplatnenú peňažnú pohľadávku, ktorá vznikla na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 23.4.2008, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 4.979,09 eura (150.000,-Sk), ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 113,69 eura (3.699,- Sk) vždy k 20. dňu v mesiaci, s počtom splátok 60, pri ročnej percentuálnej miere nákladov 15,45 % a premenlivej úrokovej sadzbe 12,35 % ročne s tým, že splatnosť prvej splátky bola dňa 20.5.2008 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.4.2013. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 8.037,09 eura a pozostávala z istiny 6.694,54 eura a riadneho úroku vo výške 601,69 eura, úroku z omeškania vo výške 713,95 eura a ostatného príslušenstva v čiastke 26,91 eura. Sumu 29,61 eura, predstavujúcu ostatné príslušenstvo a poplatky a sumu 713,95 eura, si žalobca v spore neuplatňoval, žiadal priznať nárok z titulu splátok úveru, splatných od 2012.2010 do 20.4.2013, v počte 29 a v celkovej výške 3.297,01 eura s tým, že splátky splatné od 20.8.2012 do 20.4.2013 sa stali splatnými dňa 6.8.2012, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca si zároveň uplatnil úrok z omeškania, ktorý vyčíslil vo výške 166,83 eura za obdobie od 21.12.2010 do 6.8.2012, ako aj zákonný úrok vo výške 8,75 % zo sumy 3.297,01 eura.

3. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení konštatoval, že nariadil vo veci pojednávanie na deň 6.10.2015, na ktorom rozhodol vo veci rozsudkom na základe uznania podľa § 153a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko žalovaný na pojednávaní dňa 6.10.2015 pred súdom uznal uplatnený nárok žalobcu, čo do dôvodu a výšky. Dodal, že podľa § 157 ods. 4 O.s.p. v odôvodnení uviedol iba predmet konania

a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol, t.j. podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, podľa § 2 písm. a) a b), § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení zákona č. 568/2007 Z.z., podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 4, § 54 ods. 2, § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení platnom od 1.2.2013 a § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a priznal úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal, pozostávajúce zo žalobcom zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 197,50 eura a z trov jeho právneho zastúpenia v sume 154,77 eura, a to za jeden úkon právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia pri hodnote 1 úkonu á 121,17 eura) a 1x režijný paušál po 7,81 eura, zvýšené o 20 % DPH. Žalobcovi trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby tak, ako to žiadal žalobca, nepriznal s odôvodnením, že úkon - pokus o zmier pred podaním žaloby, je úkonom, ktorý je súčasťou úkonu prevzatia a prípravy zastúpenia a za úkon - podanie žaloby z dôvodu, že ide o formulárovú žalobu a vec právne nenáročnú.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) Občianskeho súdneho poriadku. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Tvrdil, že ako dlžník uzatvoril dňa 23.4.2008 s právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom zmluvu o splátkovom úvere č. 0448454035 na sumu 4.979,09 eura, a keďže išlo o bezúčelový spotrebný úver, na spotrebiteľskú zmluvu je nutné prioritne použiť ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a Občianskeho zákonníka všade tam, kde je to pre neho ako spotrebiteľa výhodnejšie. Poukázal na základné podmienky úveru, z ktorých vyplýva, že žalobcovi uhradil sumu 122,24 eura ako poplatok za spracovanie žiadosti, a tak mu bol poskytnutý úver nižší o sumu rovnajúcu sa tomuto poplatku, teda vo výške 4.856,85 eura. Ďalej zopakoval, že výška pravidelných mesačných splátok predstavovala 113,69 eura, pričom z takto určených splátok nie je zrejmé, aká časť anuitnej splátky pripadá na splátku istiny, úrokov, poistenia, prípadne iných poplatkov tak, ako to veriteľovi vyplýva z § 4 ods. 2 písm. i), o), p) a q) zák. č. 258/2001 Z.z. stanovujúceho náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere okrem iného tak, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitosti podľa Občianskeho zákonníka obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, práva spotrebiteľa podľa § 7 a spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom ak zmluva so spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. a), b), d) až j), k), l) poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a v zmysle § 4 ods. 4 citovaného zákona od žalovaného spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Poukazom na článok 3 ods. 1, 2, 3 smernice Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993, ktorá bola implementovaná do slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006, § 37 ods. 21 zákona o bankách, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.4.2015 sp. zn. 3MCdo 12/2014 žalovaný tvrdil, že žalobca nemá ako veriteľ nárok na odplatu za ním poskytnutý úver, a tento je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Podčiarkol, že hoci sú poplatky za vedenie úverového účtu zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0448454035 vo výške 1,96 eura mesačne nesúladné so zákonom, napriek tomu si ich žalobca uplatnil spolu za 60 mesiacov. Napokon žalovaný namietol, že nemohol uznať dlh, ktorý v skutočnosti neexistoval, lebo z listinných príloh predložených žalobcom - „odpoveď na výzvu“, súdu, doručenej dňa 9.3.2015, vyplýva, že žalovaný uhradil sumu 2.509,45 eura (splátok bolo 60, úver v skutočnosti predstavoval 4.856,85 eura), ide o úver bezúročný a bez poplatkov, a teda 4.856,85 eura: 60 splátok = 8,95 eura. Žalobca si uplatňuje 29 splátok, žalovaný teda uhradil 31 splátok t.j. 31 x 80,95 eura = 2.509,45 eura. Dlh žalovaného tak predstavuje len sumu 787,56 eura. Dodal, že nemá k dispozícii zvukovú nahrávku zo súdneho pojednávania, avšak dlh nemohol uznať čo do výšky, ak výška dlhu ako deklaroval žalobca, ani neexistovala. Naviac ide o úkon, ktorým súd priznal žalobcovi plnenie bez právneho dôvodu. Napokon zdôraznil, že ako spotrebiteľ je slabšou stranou v súdnom spore, ktorý navyše požiadal o pomoc Centrum právnej pomoci, pričom v zmysle § 5b) zákona č. 250/2007 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,

vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku, alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

7. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Odvolací súd (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané včas k tomu oprávneným subjektom [§ 201 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), od 1.7.2016 ust. § 359 CSP], v intenciách citovaných zákonných ustanovení zaoberal sa otázkou prípustnosti odvolania.

9. Podľa ust. § 202 ods. 1 O.s.p., účinného v čase vydania napadnutého rozsudku, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania alebo vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že hoci zákon uvádzal všeobecné pravidlo, že odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre uznanie (§153a O.s.p.), pripúšťal proti tomuto rozsudku odvolanie z dôvodu, že neboli splnené podmienky osobitne zakotvené pre vydanie týchto druhov rozsudkov v § 153a a jednak procesné podmienky (podmienky konania), platné pre každé súdne konanie, za ktorých splnenia môže súd konať vo veci (§ 103). Druhým dôvodom na podanie odvolania proti týmto rozsudkom bolo, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pod nesprávnym právnym posúdením treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.

11. Odvolací súd po konštatovaní splnenia zákonnej podmienky podľa § 202 ods. 1 O.s.p. (v odvolaní žalovaný namieta nesplnenie podmienok pre vydanie rozsudku na základe uznania ako i nesprávne právne posúdenia veci súdom prvého stupňa) odvolací súd vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 a contrario, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že nie sú dané podmienky ani pre potvrdenie a ani pre zmenu rozsudku súdu prvej inštancie, ale rozsudok je potrebné zrušiť.

12. Z obsahu spisu a odvolania je zrejmé, že v posudzovanej veci žalobca uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo zmluvy o splátkovom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, spotrebiteľ je v procesnom postavení žalovaného, pričom súd prvej inštancie rozhodol v spore rozsudkom pre uznanie z dôvodu, že žalovaný na pojednávaní dňa 6.10.2015 pred súdom uznal uplatnený nárok žalobcu, čo do dôvodu a výšky. Z obsahu zápisnice o pojednávaní dňa 6.10.2015 (č.l. 90 až 92 súdneho spisu) vyplýva, že súd prvej inštancie spor prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu a za prítomnosti žalovaného, ktorý vo svojej účastníckej výpovedi (o.i.) uviedol, že „súhlasí s tým, ako je to uvedené v návrhu“. Z obsahu zápisnice takisto plynie, že „na otázku súdu, či uznáva nárok navrhovateľa čo do dôvodu a výšky, zástupkyňa odporcu udáva, že áno, súhlasí s tým, taktiež súhlasí zástupca navrhovateľa, aby bol vo veci vydaný rozsudok na základe uznania“. Zápisnica nie je podpísaná žalovaným. Ten namietol, že nárok žalobcu pred súdom neuznal. Z obsahu spisu ďalej plynie, že oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia žalovaného bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 19.10.2015.

13. Podľa ust. § 153a ods. 1 O.s.p. ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania.

14. Podľa ust. § 153a ods. 3 O.s.p. rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku nemožno rozhodnúť spor, ktorý účastníci nemôžu skončiť súdnym zmierom.

15. Z citovaných ustanovení je zjavné, že v konaní vykonávajú účastníci nielen procesné úkony, ale aj úkony s hmotnoprávnou relevanciou, ako je uznanie nároku podľa § 153a O.s.p.. Takýto úkon je robený procesne voči súdu, i keď smeruje voči druhému účastníkovi. Z pojmu a povahy tohto procesného úkonu plynie, že v sebe zahrňuje spravidla výslovne vyjadrený prejav vôle. Všeobecnou podmienkou procesného úkonu je, aby tu bola vôľa určitý prejav učiniť. Tam, kde táto vôľa nie je, nie je ani procesný úkon. Ak dôjde k úkonom počas konania, bude požiadavka ich písomnej formy splnená zaznamenaním úkonov do zápisnice, ktorú strany úkonu podpíšu (§ 40 ods. 2 O.s.p.). Ak k uznaniu nároku dôjde procesným úkonom žalovaného na pojednávaní a ak je na tomto základe rozsudok na základe uznania prípustný (§ 153a ods. 3 O.s.p.), uvedie sa táto skutočnosť v zápisnici, ktorá musí byť podpísaná prítomnými účastníkmi.

16. Podľa § 41 ods. 2 O.s.p. každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je nesprávne označený. Uvedená zásada platí ale len vtedy, ak je úkon účastníka určitý a zrozumiteľný alebo ak má (ak ide o podanie) potrebné náležitosti. Pri posúdení obsahu procesného úkonu účastníka konania je totiž potrebné mať na zreteli, že identifikácia právneho titulu dlhu je nejasná v prípade, ak by išlo o všeobecný odkaz na právny vzťah, z ktorého účastníkom vyplývajú viaceré práva či povinnosti (na zaplatenie istiny, úroku, úroku z omeškania, zmluvnej pokuty a pod.). Posúdenie procesného úkonu podľa jeho obsahu však súdu neumožňuje, aby účastníkom učinenému úkonu prikladal iný, než ním sledovaný zmysel alebo z obsahu úkonu činil závery, ktoré z neho v skutočnosti nevyplývajú.

17. V posudzovanom spore za stavu, ak žalobcom uplatnená peňažná pohľadávka pozostáva z niekoľkých samostatných nárokov (istina, úrok z omeškania, zmluvná pokuta) a žalovaný vo svojej účastníckej výpovedi len všeobecne uviedol, že „súhlasí s tým, ako je to uvedené v návrhu“ a z obsahu zápisnice plynie, že zástupkyňa žalovaného „na otázku súdu, či uznáva nárok navrhovateľa čo do dôvodu a výšky, udáva, že áno, súhlasí s tým, taktiež súhlasí, aby bol vo veci vydaný rozsudok na základe uznania“, a v situácii, ak žalovaný zápisnicu o pojednávaní, na ktorom malo dôjsť k posudzovanému uznávaciemu prejavu nepodpísal a naopak v odvolaní popiera existenciu prejavu vôle uznať v celom rozsahu nárok žalobcu, nemožno učiniť jednoznačný záver o účinnom uznávacom prejave žalovaného v zmysle § 153a O.s.p., naviac, ak z obsahu spisu a zápisnice o pojednávaní je zrejmé, že právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 6.10.2015, na ktorom bolo rozhodnuté v spore rozsudkom pre uznanie, nebola prítomná, uznávací prejav za žalovaného tak učiniť nemohla, keď naviac oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia žalovaného súdu prvej inštancie doručila až dňa 19.10.2015. Odvolací dôvod podľa § 202 ods. 1 O.s.p. bol preto žalovaným uplatnený právom.

18. Pretože so zreteľom na vyššie uvedené, nebolo možné dospieť k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, keďže nebola splnená jedna zo zákonných podmienok pre vydanie rozsudku na základe uznania, odvolací súd podľa § 389 ods. l písm. b) v celom rozsahu zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 .

19. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie v intenciách uvedeného odstrániť vytýkané vady, umožniť sporovým stranám realizovať všetky ich procesné práva priznané im platným procesným poriadkom a vo veci samej opätovne rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 a ustálenými zásadami súdnej praxe tak, aby z odôvodnenia rozhodnutia bolo nepochybné právne posúdenie uplatneného nároku žalobcu vo vzťahu k žalovanému, ako aj právne závery, ktoré vyvodil zo zisteného skutkového stavu a obsahom ktorého budú jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, vrátane námietok žalovaného prednesených v odvolacom konaní.

20. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 430, § 431 ods. 1,2, § 432 ods. 1, 2, § 433, § 434, § 435 .