Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14Scud-5-2015.pdf
PDF · 93.08 KB
Case nature
Subarea
14Scud/5/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou v právnej veci žalobcu T. Q., bytom A. XX, XX- XXX L., X. republika, právne zastúpeného JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, Masarykova 2, Prešov proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, ul. 29.augusta č. 8 a 10, Bratislava za účasti Bernadetta Matusz - SUN STUDIO, IČO: 46 497 196, Hlavná 37, Bardejov o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník č. 2623-69/2013-SK zo dňa 3. apríla 2013 na základe žaloby takto
rozhodol:
Konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. Žalobou zo dňa 23.11.2015 doručenou správnemu súdu dňa 26.11.2015 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej, resp. jej organizačnej zložke Sociálnej poisťovni pobočka Q. doručiť mu rozhodnutie č. 2623-69/2013-SK zo dňa 3. apríla 2013 v lehote 10 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, odloženia vykonateľnosti tohto rozhodnutia a náhrady trov konania, alternatívne preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu Sociálnej poisťovne, pobočka Q. č. 2623-69/2013-SK zo dňa 3. apríla 2013, pričom navrhol zrušiť toto rozhodnutie a priznať mu náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutím Sociálna poisťovňa pobočka Q. rozhodla o tom, že žalobcovi ruší povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňom 01.08.2012. Poukázal na to, že proti tomu rozhodnutiu podal odvolanie zo dňa 30.07.2015, v ktorom namietal neúčinné doručenie rozhodnutia prvostupňového orgánu, nedostatočne zistený skutkový stav veci, nesprávne skutkové zistenia. Žalovaná oznámila žalobcovi, že predmetné rozhodnutie sa neoznamuje doručovaním do vlastných rúk, preto bolo rozhodnutie účinne doručené doručením manželke žalobcu, v dôsledku čoho nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Správne orgánu takto ukrátili žalobcu na jeho subjektívnych právach. Citoval § 212 ods. 1, 3 zákona o sociálnom poistení, z ktorých vyvodil, že predmetné rozhodnutie malo byť doručené do vlastných rúk, ale keďže rozhodnutie bolo doručené jeho manželke, došlo k porušeniu § 212 ods. 3 písm. c) zákona. Citoval § 250b ods. 2, 4, § 250c ods. 1 O.s.p. a žiadal, aby súd uložil žalovanej, resp. prvostupňovému správnemu orgánu povinnosť účinne a zákonným spôsobom mu doručiť predmetné rozhodnutie, a ak správny orgán neuposlúchne, uložiť mu pokutu 1640 eur.
3. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, spis. zn. 3 Sžo/13/2011 zo dňa 20.09.2011, z ktorého vyplýva, že: „S doručovaním sa v práve spájajú významné dôsledky. Doručovanie rozhodnutí v správnom konaní má vplyv na splnenie procesných podmienok odvolacieho konania, ako aj konania následného súdneho prieskumu správnych rozhodnutí v správnom súdnictve. Ak nebolo rozhodnutie
správne doručené podľa zákonných predpisov, s takouto vadou sú spojené závažné procesnoprávne následky, nemôže začať plynúť lehota na podanie odvolania alebo žaloby a rozhodnutie nemôže nadobudnúť právoplatnosť, pretože doručenie rozhodnutia vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného skončenia veci. Kvalifikovanou formou doručovania je doručovanie do vlastných rúk, pri ktorom písomnosť môže prevziať len adresát a možnosť doručiť písomnosť náhradnému prijímateľovi je vylúčená, okrem splnomocnenca na preberanie zásielok. Ak písomnosť prevzal niekto iný ako osoba oprávnená podľa zákona na prevzatie písomnosti určenej do vlastných rúk, písomnosť nie je možné považovať za doručenú a takého doručenie inej osobe, nemôže mať účinky riadneho doručenia, a to ani v prípade, keby sa jej prostredníctvom písomnosť od rúk účastníka dostala. Správnosť doručenia preukazuje správny orgán, spravidla doručenkami.“ Ďalej poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu ČR, spis. zn. II. ÚS 469/2000 zo dňa 24.10.2000, z ktorého citoval: „I když v této oblasti, ať již pouze tvrzených či skutečných procesních nedostatků správních rozhodnutí, existují v judikatuře rozdílné názory na způsob řešení problému, v zásadě je podlle názoru Ústavního soudu nutné vycházet vždy z právních predpokladů přezkumu správních rozhodnutí, uvedených v hlavě druhé, části páté o.s.ř., v tzv. „správním soudnictví“. Podle ust. § 247 odst. 2 o.s.ř. je sice jedním z předpokladů přezkumu správního rozhodnutí právě jeho právni moc, nicméně je jednou z procesních povinností přezkumného soudu zkontrolovat existenci zákonných předpokladů přezkumu, mezi než patří i odstrnění vad doručení správního rozhodnutí, které má za následek, že takové správní rozhodnutí nenabylo formálni právní moci. Za této situace je pak věcí soudu rozhodnout, zda je na místě postup ve smyslu ust. § 250b odst. 2 o.s.ř., či zda se jedná o špeciálni případ procesní vady ve smyslu ust. § 250i odst. 3 o.s.ř..“
4. Žiadal, aby súd uložil žalovanému, resp. prvostupňovému správnemu orgánu povinnosť, aby žalobcovi účinne a zákonným spôsobom doručil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Q. a ak správny orgán neuposlúchne výzvu súdu, aby mu súd uložil pokutu až do výšky 1.640 EUR.
II.
5. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 25.1.2016 uviedla, že proti predmetnému rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Q. žalobca nepodal v zákonom ustanovenej lehote odvolanie, avšak jeho zamestnávateľ tak urobil. Poukázala na to, že žalobcovi bolo 20.12.2012 doručené oznámenie, ktorým poľská inštitúcia Zaklad Ubezpieczeń Spolecznych, Oddzial w Jaslo, určila, že sa na žalobcu od 1. augusta 2012 do 31. októbra 2012 vzťahuje poľská legislatíva. Následne žalovaná vypustila z napadnutého rozhodnutia text“...ruší povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenia a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 1. augusta 2012.“ A vložila text“...nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 1. augusta 2012 podľa slovenskej legislatívy.“ Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 05.07.2013. Po zákonom stanovenej lehote bolo žalovanej doručené odvolanie žalobcu, na ktoré reagovala vyjadrením, že žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu organizačnej zložky žalovanej po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a oznámila mu, že rozhodnutie bolo preskúmané na základe odvolania zamestnávateľa, ktorý proti rozhodnutiu žalobu nepodal. Žalovaná citovala § 212 ods. 1, 3 zákona č. 461/2003 Z.z., z ktorých podľa jej názoru vyplýva, že predmetné rozhodnutie sa neoznamuje doručením do vlastných rúk, a na základe toho sa domnieva, že rozhodnutie bolo doručené žalobcovi 16.4.2013, a teda mal možnosť podať proti nemu odvolanie do 16.5.2013, ale využil ju až 31.7.2015. Napriek zákonom neuloženej povinnosti, sa žalovaná pokúšala doručiť rozhodnutie žalobcovi do vlastných rúk doručenkou do pre medzinárodný styk, avšak v Poľskej republike inštitút doručovania do vlastných rúk nie je zavedený, preto spôsob zvolený žalovanou ani nebol možný. S poukazom na § 250 ods. 1 O.s.p. uviedla, že žaloba bola na krajský súd doručená po uplynutí zákonnej lehoty, žalobca nepodal ani odvolanie proti rozhodnutie prvostupňového orgánu v zákonom stanovenej lehote, preto využitím opravného prostriedku až po zákonnej lehote malo za následok, že nie je oprávnenou osobou na podanie žaloby. Pre oneskorené podanie žaloby navrhla konanie zastaviť.
III.
6. Z administratívneho spisu bolo zistené, že Sociálna poisťovňa, pobočka Q. rozhodnutím č. 2623-69/2013-SK zo dňa 3. apríla 2013 rozhodla, že T.ovi Q. ruší povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňom 01.08.2012. Rozhodnutie bolo doručované T.ovi Q., Dariusovi Adward Pitera - ITI MÉDIA a Sociálnej poisťovni. Žalobca rozhodnutie podľa pripojenej kópie doručenky do vlastných rúk neprevzal, ale prevzala ho jeho
manželka. Odvolanie voči uvedenému rozhodnutiu podal zamestnávateľ žalobcu a o odvolaní rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie bolo doručované aj žalobcovi.
7. V administratívnom spise sa nachádza odvolanie T.a Q. zo dňa 30.07.2015, a to voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Q. zo dňa 03.04.2013 č. 2623-69/2013-SA, ktorým sa žalobca domáhal, aby odvolací orgán odvolaním napadnuté rozhodnutie zmenil a rozhodol, že mu ako zamestnancovi za rozhodné obdobie sociálne poistenie vzniklo, resp. nezaniklo. V odvolaní zdôraznil, že rozhodnutie pobočky mu nebolo doručené v súlade s ustanovením § 212 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení do vlastných rúk, teda nedošlo k jeho účinnému doručeniu a z toho dôvodu mu ani nemohla ako účastníkovi správneho konania začať plynúť a uplynúť lehota na podanie odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa. Ďalej poukázal na dôvody nezákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Q., ktoré odvolaním napadol.
8. Sociálna poisťovňa, ústredie na odvolanie žalobcu reagovala vyjadrením, v ktorom mu oznámila, že podľa § 212 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sa rozhodnutie účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia, ak tento zákona neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň jeho oznámenia. Podľa ustanovenia § 212 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia o poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie, o uložení pokuty a penále. Rozhodnutie o vzniku, resp. zániku poistenia sa neoznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Q. č. 2623-69/2013-SK zo dňa 3. apríla 2013 bolo doporučenou zásielkou doručované na adresu žalobcu - odvolateľa, ktorá bola zaevidovaná v systéme Sociálnej poisťovne. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Q., č. 2623- 69/2013-SK, zo dňa 3. apríla 2013 Vám bolo doručené napriek tomu, že predmetné rozhodnutie prevzala manželka. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Q., č. 2623-69/2013-SK, zo dňa 3. apríla 2013, mali možnosť všetci účastníci konania v tejto veci podať odvolanie v lehote do 30 dní odo dňa jeho oznámenia. Zamestnávateľ Dariusz Edward Pitera- ITI MÉDIA, túto možnosť využil. Ďalej uviedla, že odvolateľ túto možnosť v určenej lehote nevyužil, čo však v danom prípade nebolo prekážkou pre začatie odvolacieho konania. Odvolacie konanie začaté na základe odvolania zamestnávateľa bolo ukončené vydaním rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorým odvolací orgán rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Q. č. 2623-69/2013-SK zo dňa 3. apríla 2013 z dôvodu potreby odstránenia formálnej nepresnosti, zmenil vo výrokovej časti tak, že vypustil text: „...ruší povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové , poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 1. augusta 2012“ a vložil - text: „...nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 1. augusta 2012“ a v ostatnom rozhodnutie potvrdil.
IV.
9. Dňom 01.júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok.
10. Podľa § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku - v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
11. Podľa prechodných ustanovení Správneho súdneho poriadku a to § 491 ods. 1 - ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 491 ods. 2 SSP - právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
12. V predmetnej veci konanie bolo začaté dňom doručenia žaloby Krajskému súdu v Prešove, teda 26.11.2015, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ale s odkazom na citované ustanovenie § 491 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku má sa dokončiť podľa Správneho súdneho poriadku. Je nesporné, že v predmetnej veci ide o správnu žalobu v sociálnych veciach, lebo
podľa § 199 ods. 1 písm. a/ Správneho súdneho poriadku sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie sociálnej poisťovne.
13. V preskúmavanej veci sa žalobca domáha uloženia povinnosti žalovanej, teda Sociálnej poisťovne, ústredie, resp. jej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, pobočke Q. doručiť mu prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Q. zo dňa 03.04.2013 č. 2623-69/2013-SK.
14. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobou napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Q. bolo doručované na adresu žalobcu a bolo prevzaté manželkou žalobcu 16.04.2013. Žalobca podal odvolanie voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Q. zo dňa 03.04.2013 č. 2623-69/2013-SK dňa 30.07.2015. Na jeho odvolanie reagovala žalovaná vyjadrením.
15. Správny súdny poriadok v ustanovení § 199 ods. 3 upravuje, že ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
16. Podľa § 179 ods. 1 Správneho súdneho poriadku - ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať, správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - ak orgán verejnej správy bezdôvodne nedoručí rozhodnutie alebo opatrenie opomenutému účastníkovi, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - doručením uznesenia správneho súdu podľa odseku 1 orgánu verejnej správy sa zo zákona odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ak osobitný predpis upravujúci konanie pred orgánom verejnej správy jeho podanie proti napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu pripúšťa. V takom prípade je opomenutý účastník oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku v lehote a za podmienok ustanovených osobitným predpisom a orgán verejnej správy je povinný o tomto riadnom opravnom prostriedku konať a rozhodnúť. Podľa ods. 4 uvedeného rozhodnutia - po právoplatnosti uznesenia podľa odseku 1 správny súd konanie zastaví. Správny súd zastaví konanie vždy aj vtedy, ak od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia do podania žaloby opomenutým účastníkom uplynuli viac ako tri roky. Podľa § 179 ods. 5 Správneho súdneho poriadku - opomenutý účastník môže opätovne podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy podľa odseku 1, len ak proti tomu nie je prípustný riadny opravný prostriedok, a v lehote počítanej od vykonania správnym súdom nariadeného doručenia. Podľa ods. 6 uvedeného ustanovenia - ak proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy podľa odseku 1 je prípustný riadny opravný prostriedok, môže opomenutý účastník podať novú správnu žalobu proti rozhodnutiu o tomto opravnom prostriedku. Podľa § 179 ods. 7 SSP - ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci ďalej koná.
17. Tretia hlava Správneho súdneho poriadku nemá osobitné ustanovenia o opomenutom účastníkovi konania.
18. Podľa § 61 písm. a/ SSP - žaloba je procesný úkon, ktorým fyzická osoba alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom chráneného záujmu. Podľa ods. 1 písm. b/ SSP - na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby alebo sa jej priamo dotýka.
V.
19. Zo zisteného skutkového stavu podľa názoru súdu vyplýva, že v tomto konaní správny súd nie je oprávnený skúmať, či žalobca bol alebo nebol opomenutým účastníkom správneho konania.
20. Správny súd považuje žaloba žalobcu zastúpeného advokátom za zmätočnú. Podľa žalobcu je pasívne legitimovanou sociálna poisťovňa ústredie, ale domáha sa preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Q..
21. Podľa § 160 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku v spojení s § 25 Správneho súdneho poriadku
- súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. Poučovaciu povinnosť podľa odsekov 1 a 2 súd nemá, ak je
a) stranou štát, štátny orgán alebo právnická osoba a osoba, ktorá za ňu koná, alebo jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) strana zastúpená advokátom, právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, odborovou organizáciou alebo fyzickou osobu, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
22. Spornou otázkou medzi žalobcom a sociálnou poisťovňou ústredím ako žalovanou je právne posúdenie správnosti alebo nesprávnosti doručenia prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Q. a to či ide iba o oznámenie rozhodnutia alebo rozhodnutie má byť žalobcovi doručené do vlastných rúk. Z obsahu vyjadrenia sociálnej poisťovne ústredia k oneskorene podanému odvolaniu zo dňa 30.07.2015 bola žalovanou riešená právna otázka namietaná žalobcom. Pre posúdenie otázky preskúmateľnosti rozhodnutia alebo inej listiny bez ohľadu na to, či boli vydané vo formalizovanom procese alebo mimo formalizovaného procesu v predmetnej veci podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je primárne posúdenie, či sa rozhodovalo o subjektívnom práve žalobcu. Podľa názoru správneho súdu takouto listinou je citované vyjadrenie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie v Bratislave, ktoré mal možnosť žalobca napadnúť žalobou v zákonom stanovenej lehote.
23. Ak sociálna poisťovňa ústredie na odvolanie žalobcu reagovala listom a nie vydaním rozhodnutia s náležitosťami podľa § 209 ods. 1 až 7 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa názoru súdu postupovala správne, pretože na konanie sa nevzťahuje osobitný predpis o správnom konaní (§ 172 ods. 1) a Zákon o sociálnom poistení neobsahuje ustanovenia upravujúce postup sociálnej poisťovne ústredia, ak je odvolanie podané podľa jej názoru oneskorene.
24. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky - štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákona.
25. Podľa § 99 písm. b/ SSP - správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1.
26. Vzhľadom na uvedené zistenia a zákonnú úpravu správny súd nemal inú možnosť ako konanie zastaviť.
27. O trovách konania rozhodol podľa § 170 písm. b/ SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia, na Krajskom súde v Prešove.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci.