Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-276-2015.pdf
PDF · 110.99 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/276/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou v právnej veci žalobcu: M. Y., nar. X.XX.XXXX, bytom XXX XX Z., Z. č. XXXX/XX, zast. B.. N. J., advokát s.r.o., so sídlom Y. bašta XXXX/ X, XXX XX G. J., T.: XX XXX XXX, proti žalovanej: T.. K. Kováčová, nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX Z., A. XXXX/XX, o zaplatenie XX.XXX,- s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 11.000,-eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 11.000,-eur od 28.4.2015 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.4.2015 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 11.000,- eur s 5,05 %-ným úrokom z omeškania od 28.4.2015 do zaplatenia. Svoju žalobu zdôvodnil nasledovne: Dňa 30.4.2013 poukázal na účet žalovanej číslo 2611984124/1100, sumu 11.000,- eur. Túto sumu poukázal na účet žalovanej v domnení, že platím dlh Kataríny Husákovej, bytom 94301 Štúrovo, Petöfiho 901/89. V tom čase žil s Katarínou Husákovou, ktorá svojej sestre - žalovanej, dlhovala túto sumu. Žalovaná žiadala peniaze vrátiť, preto jej žalobca poukázal sumu 11.000,- eur a to prevodom z jeho účtu na účet žalovanej v domnení, že plnení dlh za pani Katarínu Husákovú. Následne prípisom z 24.3.2015 jeho právna zástupkyňa vyzvala žalovanú a tiež jej sestru, aby sa vyjadrili k situácii. Zároveň právna zástupkyňa žalobcu vyzvala žalovanú na vrátenie sumy 11.000,- eur z titulu bezdôvodného obohatenia, pokiaľ by tvrdila, že žalobca nevracal pôžičku za Katarínu Husákovú. Žalovaná prípisom, ktorý právna zástupkyňa žalobcu obdržala dňa 7.4.2015, oznámila, že žalobca vracal pôžičku, ktorú mu vraj žalovaná poskytla. Táto pôžička mala byť poskytnutá tak, že ju žalovaná previedla na účet Kataríny Husákovej, pretože vraj nepoznala číslo žalobcovho účtu. Žalobca však tvrdí, že si od žalovanej nikdy žiadne peniaze nepožičal. Vzhľadom na to, že žalovaná poprela, že jej sestra Katarína Husáková skutočne mala voči žalovanej ku dňu 30.4.2013 dlh minimálne v sume 11.000,- eur a tiež vzhľadom nato, že žalovaná poprela, že všetci traja hodnotili poukázanie sumy 11.000,- eur za plnenie, ktoré žalobca poskytol za pani Katarínu Husákovú na úhradu jej dlhu voči žalovanej, tak potom mal žalobca zato, že plnil bez právneho dôvodu a žiada, aby mu žalovaná poskytnuté plnenie vrátila. Úrok z omeškania požadoval žalobca priznať od podania žaloby.
2. K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že ju právna zástupkyňa žalobcu vyzvala, aby jej klientovi- žalobcovi vrátila sumu 11.00,-eur na účet, ktorý je vedený vo VÚB, a to do 5.4.2015, alebo aby v tej istej lehote zaujala stanovisko k tomu, prečo jej klient plnil na účet žalovanej a prečo si žalovaná peniaze ponechala a nevrátila ich. Žalovaná poukázala nato, že sama právna zástupkyňa žalobcu v ďalšom texte výzvy síce uviedla, že porušenie práv z občianskoprávnych vzťahov a prípadné rozpory sa majú riešiť dohodou, ale to, že by sa mali
dohodnúť , prípadne uzatvoriť dohodu nepripustila, naopak vyhrážala sa tým, že pokiaľ jej žalovaná nezašle odpoveď, bude nútená podať žalobu na súd. S poukazom na uvedený obsah výzvy právnej zástupkyne žalobcu, preto žalovaná právnu zástupkyňu informovala o vzniknutom probléme v širšom rozsahu a v odpovedi na výzvu poukázala na to, že žalobca je jediným spoločníkom jednoosobovej spoločnosti FOMAR , s.r.o. so sídlom v mieste jeho trvalého bydliska na adrese 943 01 Štúrovo , Štefánikova č. 1756/44. Spoločnosť FOMAR, s.r.o. zamestnáva osem až deväť zamestnancov, pričom každému zamestnancovi žalobca vypláca mzdu okolo 1.000,- eur mesačne. Okrem toho , že každému zo zamestnancov vypláca mzdu, musí platiť za každého zo svojich zamestnancov i odvody a poistenie. Žalobca musí platiť za každého svojho zamestnanca starobné poistenie, ktoré platí vo výške 14 %, musí platí invalidné poistenie vo výške 3 % , musí platiť rezervný fond solidarity ( súčasť dôchodkového poistenia) vo výške 4,75 % , musí platiť nemocenské poistenie vo výške 1,40 % , musí platiť úrazové vo výške 0,80 % , musí platiť poistenie v nezamestnanosti vo výške 1 %, musí platiť garančné poistenie vo výške 0,25 %, musí platiť odvody do Sociálnej poisťovne vo výške 25,20 % a musí platiť tiež odvody do zdravotnej poisťovne za zamestnanca bez zdravotného postihnutia 10 %. Z uvedeného vyplýva, že náklady na mzdy, poistné a odvody tvoria nemalé čiastky obzvlášť v prípade, že zamestnanci výrobky vyprodukujú a služby odvedú, ale za tieto výrobky a služby zamestnávateľ platby nezíska, alebo platby meškajú, čím sa dostáva do predĺženia. Takáto situácia sa rieši tak, že spoločnosť si chýbajúce prostriedky získa prostredníctvom úveru z peňažného ústavu, alebo sa ich snaží zabezpečiť od fyzickej osoby. Podľa žalovanej je však problémom, ak podnikateľ alebo podnikajúca spoločnosť dlhodobo vykazuje nulový zisk, alebo dokonca stratu. Peniaze si z uvedeného dôvodu z peňažného ústavu nemôže zabezpečiť, lebo peňažný ústav je ochotný poskytnúť peňažné prostriedky iba na základe hodnotenia podnikateľských aktivít žiadateľa a vypočítanej možnej návratnosti, alebo rizikovosti poskytnutých prostriedkov. Teda iba na základe takzvaného ratingu, čo je nezávislé hodnotenie schopnosti a vôle subjektu plniť si svoje budúce záväzky, peňažný ústav určí, čí úver poskytne, alebo nie. Nakoľko mal žalobca záporné hodnotenie, žiadny peňažný ústav mu prostriedky na podnikanie neposkytol. Z dôvodu, že žalobca peňažné prostriedky z peňažných ústavov nezískal, tak sa snažil peniaze na vyrovnanie chýbajúcich prostriedkov na podnikanie získať cez pôžičku od fyzických osôb. Takýmto spôsobom sa obrátil o výpomoc na osobu - Katarínu Husákovú, matku jeho dieťaťa, s ktorou v dobe získania peňažných prostriedkov žil v spoločnej domácnosti a tiež na žalovanú , lebo mu na odstránenie nepriaznivej situácie postačovali, prípadné i prostriedky od sestry žalovanej, pani Kataríny Husákovej. Nakoľko od myšlienky nebolo ďaleko k činom, tak v marci 2013 žalovanú jej sestra, Katarína Husáková a jej vtedajší partner - žalobca, požiadali o to , aby na prechodnú dobu žalovaná požičala žalobcovi sumu 11.000,-eur. Žalovaná so žiadosťou žalobcu súhlasila a sumu 11.000,--eur obratom poukázala na účet jej sestry - Kataríny Husákovej, nakoľko číslo účtu Maroša Fodora v tej dobe nepoznala a pomoc , ktorej sa dožaloval nezniesla odklad. Sestra žalovanej, pani Katarína Husáková a žalobca, v dobe keď žalobca požadoval pôžičku, žili spolu v jednej domácnosti. Preto žalovaná nemala žiadne pochybnosti o tom, že by žalobcovi suma 11.000,-eur nemohla byť odovzdaná a žalovaná nemala pochybnosti ani o tom, že jej bude čiastka 11.000,- eur vrátená. Žalobca tieto prostriedky - 11.000,- eur obdržal a potom jej ústne sestra a žalobca oznámili, že jej peniaze poskytnuté žalobcovi vrátia na jej účet, ktorého číslo si žalobca od nej vyžiadal. Následne dňa 2.5.2013 jej žalobca sumu 11.000,- eur, presne v dojednaných intenciách, poukázal zo svojho účtu, teda boli poukázané z účtu žalobcu . Týmto bola pre ňu celá záležitosť vybavená, lebo boli splnené všetky dojednané podmienky. Žalovaná vôbec nepočítala a nemala ani dôvod sa domnievať, že žalobca peniaze, ktoré obdržal na záchranu jeho firmy, bude po čase požadovať späť. V tej dobe žalovanú vôbec nenapadlo, že by žalobca v budúcnosti, teda po dvoch rokoch, požiadal, aby mu žalovaná peniaze vrátila. Žalovanú ani nenapadlo, že za poskytnutú pomoc, tým, že niekomu pomohla preklenúť jeho problémy, by mohla mať problém ona. Peniaze boli poskytnuté pre žalobcu na prekonanie nedostatku peňažných prostriedkov na podnikanie. Žalovaná poukázala aj nato, že až po dvoch rokoch si žalobca spomenul na to, že by to mohol byť neoprávnený prospech. Žalovaná mala zato, že žalobca sa vrátenia sumy 11.000,- eur domáha iba z toho dôvodu, že sa jej sestra - Katarína Hsáková so žalobcom rozišla. Z uvedeného dôvodu považuje žalovaná konanie žalobcu za účelové, cieľom ktorého je čo najviac uškodiť osobám, ktoré mu pomohli, keď mu nepomohli banky ani iné fyzické osoby. Sám žalobca , ktorý urýchlene potreboval peniaze na podnikanie a prevzal od žalovanej pôžičku 11.000,- eur prostredníctvom jej sestry Kataríny Husákovej, totiž uviedol, že predsa nebude poukazovať peniaze- pôžičku 11.000,- eur na účet jej sestry, ale že ju vráti priamo na účet žalovanej a to v súlade s trojdohodou. Žalovaná mala zato, že bola ústne uzatvorená zmluva v prospech tretej osoby podľa § 50 Občianskeho zákonníka na základe ktorej sa Katarína Husáková a žalobca dohodli na plnení tretej osobe, podľa ktorej sa žalobca zaviazal splniť dlh 11.000,-eur nie na účet jej sestry, ale priamo na účet žalovanej. S poukazom na uvedené
mala žalovaná zato, že plnenie zo strany žalobcu nebolo bez právneho dôvodu. Čiastku 11.000,- eur žalobca prevzal pre svoje potreby, prostredníctvom sestry žalovanej a na základe trojdohody /zmluvy v prospech tretej osoby/ ju mal žalobca vrátil žalovanej. Žalovaná mala zato, že dostatočne odôvodnila, prečo žalobca nemá nárok na zaplatenie čiastky 11.000,--eur a že nemá ani žiadny právny dôvod na vymáhanie uvedenej čiastky.
3. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavili účastníci konania a predvolaná svedkyňa.
4. Žalovaná pred súdom uviedla, že plne zotrvávam na svojom písomnom vyjadrení k veci. Žalobca jej bol ako švagor, žil v spoločnej domácnosti s jej sestrou Katarínou Husákovou. Všetci traja sa dohodli, že žalovaná požičia peniaze žalobcovi prostredníctvom jej sestry. Bola to trojdohoda, pri ktorej boli prítomní všetci traja. Bola to ústna trojdohoda. Žalovaná na základe tejto dohody poslala 11.000,-- eur na účet jej sestry, bolo dohodnuté, že žalobca jej tieto peniaze vráti a tak sa aj stalo, peniaze jej žalobca vrátil. Na otázku súdu, či žalovaná bola pritom ako Katarína Husáková nakladala s finančnou čiastkou 11.000,- eur , ktorá podľa tvrdenia žalovanej mala byť pôžičkou pre žalobcu, t.j. či žalovaná videla ako Katarína Husáková čiastku 11.000,- eur fyzicky odovzdáva žalobcovi, prípadne vypisuje prevodný príkaz na prevod tejto čiastky na účet žalobcu, žalovaná uviedla, že nevie ako sa s týmito peniazmi po ich prevode na účet Kataríny Husákovej naložilo a ani ju to nezaujímalo. Žalovaná aj pred súdom trvala na tom, že peniaze si od nej požičal žalobca a to prostredníctvom jej sestry. Požičal si ich preto, lebo ich on potreboval. To, že žalobca peniaze potreboval, vedela žalovaná len sprostredkovane od svojej sestry. Žalovaná nevedela uviesť, kedy konkrétne k uzavretiu trojdohody došlo, nepamätala si ani presné miesto, kde k nej malo dôjsť, poukázala na dlhší časový odstúp od jej uzavretia.
5. Žalobca pred súdom uviedol, že popiera existenciu akejkoľvek trojdohody.Uviedol, že vie o tom, že žalovaná poslala sumu 11.000,- eur na účet Kataríne Husákovej, a vie to od pani Kataríny Husákovej, s ktorou žil v jednej domácnosti. Katarína Husáková mu povedala, že tieto peniaze potrebuje na splatenie úveru v Tatrabanke. Žalobca poprel , že by on sám mal nejaké finančné problémy. Uviedol, že má všetky záväzky, či už voči Sociálnej poisťovni, voči zamestnancom, voči každému vyrovnané.
6. V konaní vypočutá svedkyňa, pani Katarína Šankó Husáková uviedla, že účastníkov konania pozná, žalovaná je jej sestra a so žalobcom žila. Uviedla, že nevie prečo je podaná žaloba voči jej sestre, ktorá im chcela len pomôcť. Svedkyňa uviedla, že bola uzavretá ústne trojdohoda, že im sestra požičia peniaze , nakoľko tieto peniaze potreboval žalobca, pretože mal finančné problémy. Svedkyňa ďalej uviedla, že v roku 2007 jej bol poskytnutý úver v Tatra banke. Tento úver v Tatra banke jej bol poskytnutý na dvadsať rokov a mesačne ho splácala po cca 100,--eur. V roku 2013 brala úver aj v ČSOB. K tomu, aby jej ČSOB-čka dala úver však musela mať splatený úver v Tatra banke. V Tatra banke preto v marci 2013 jednorázovo uhradila úver v sume cca 10.700,--eur. A to boli tie finančné prostriedky, ktoré jej sestra poslala na účet. Tú sumu 11.000,-eur, ktorú jej poskytla sestra, preto potrebovala na splatenie úveru v Tatra banke, lebo potrebovala, resp. žalobca potreboval ďalší úver 25.000,-eur. Žalobca tých ďalších 25.000,- eur potreboval, pretože mu žiadna banka nechcela dať úver. Ten úver 25.000,- eur pritom vyplatila ČSOB priamo na účet žalobcu. Jednalo sa o peniaze za byt. Na otázku súdu o aký byt išlo svedkyňa uviedla, že išlo o byt, ktorý jej žalobca predal a ten byt je doposiaľ napísaný na svedkyňu. Na otázku súdu svedkyňa uviedla, že so žalobcom mala uzatvorenú riadnu kúpnu zmluvu. Jednalo sa o malý trojizbový byt v Štúrove, ktorý bol ohodnotený na 25.000,- eur. Vlastníkom tohto bytu bol predtým žalobca cca 10 rokov. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu , či svedkyňa vrátila svojej sestre tých 11.000,- eur, ktoré si požičala na splatenie úveru, svedkyňa uviedla, že peniaze sestre vrátil žalobca na základe trojdohody.
7. Súd sa oboznámil so žalobou, písomným vyjadrením k žalobe, v spise založenými listinnými dôkazmi, vypočul v konaní účastníkov konania a svedkyňu Katarínu Šankó Husákovú.
8. Z listinného dôkazu založeného v spise na č.l. 33 / detail pohybu na účte / a aj z výsluchu účastníkov konania, mal súd preukázané, že dňa 2.5.2013, boli na účet žalovanej žalobcom prevedené finančné prostriedky v sumu 11.000,- eur. Uvedené sporné nebolo. Prevod tejto finančnej čiastky nespochybnila ani samotná žalovaná. Žalobca tvrdil, že tieto peniaze poslal žalovanej bez právneho dôvodu a preto žiada žalovanú, aby mu ich vydala titulom bezdôvodného obohatenia. Naopak žalovaná tvrdila, že zo
strany žalobcu nešlo o plnenie bez právneho dôvodu, ale že išlo o plnenie zo zmluvy o pôžičke. Z listinného dôkazu založeného v spise na č.l. 32 mal súd preukázané, že dňa 12.3.2013 boli na účet Kataríny Husákovej žalovanou prevedené finančné prostriedky v sume 11.000,- eur. Ani túto skutočnosť žiaden z účastníkov konania nespochybnil. Žalovaná ale tvrdila, že uvedená čiastka, ktorú poslala na účet svojej sestry , Kataríny Husákovej, ktorá v tom čase žila so žalobcom, bola pôžička, ktorá bola zo strany žalovanej poskytnutá žalobcovi , ale prostredníctvom jej sestry. Uvedenú pôžičku podľa tvrdenia žalovanej mal žalobca použiť na pokrytie svojich finančných záväzkov z podnikania / záväzky voči jeho zamestnancom, sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni ... atď. /.
9. Ako už bolo uvedené, žalobca sa domáhal od žalovanej zaplatenia žalovanej sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovanej zaslal 11.000-,eur bez právneho dôvodu. Žalovaná tvrdila, že peniaze, ktoré jej žalobca poslal neboli poslané bez právneho dôvodu, ale že jej vracal pôžičku, ktorú mu ona poskytla predtým a to tak, že peniaze / pôžičku/ zaslala na účet svojej sestry. V konaní bolo preukázané, že žalovaná zaslala na účet svojej sestry začiatkom marca 2013 sumu 11.000,- eur. V konaní bolo preukázané aj to , že začiatkom mája 2013 boli z účtu žalobcu prevedené na účet žalovanej peniaze v sume 11.000,- Sk. Tieto skutočnosti sporné v konaní neboli. Sporné medzi stranami boli ich tvrdenia o právnom dôvode presunu uvedených finančných čiastok z účtu žalovanej na účet jej sestry a z účtu žalobcu na účet žalovanej. Taktiež boli sporné tvrdenia o spôsobe použitia najmä finančnej čiastky, ktorú žalovaná zaslala na účet svojej sestry.
10. Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Podľa § 559 ods.1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Podľa § 559 ods.2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
11. Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana / veriteľ/ druhej strane /dlžníkovi/ veci určené podľa druhu a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke teda sú:
- prenechanie vecí určených podľa druhu,
- dočasnosť právneho vzťahu,
- povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu. Je teda zrejmé, že predmetom zmluvného vzťahu / zmluvy o pôžičke/ môžu byť len veci určené druhovo, t.j. aj peniaze. Pre platný vznik zmluvy je však potrebné aj prenechanie, resp. reálne odovzdanie predmetu zmluvy veriteľom dlžníkovi. Z právnej úpravy zmluvy o pôžičke vyplýva, že právny vzťah založený touto zmluvou môže byť tak odplatný, ako aj bezodplatný. Pre samotnú platnosť zmluvy sa nevyžaduje písomná forma. Uvedenú zmluvu je možné uzavrieť aj v ústnej forme, konkludentným prejavom. Pre platnosť zmluvy sa písomná forma nevyžaduje, musí však dôjsť k reálnemu odovzdaniu druhovo určených vecí dlžníkovi. Charakter tohto vzťahu je dočasný, t.j. dlžník je povinný po uplynutí určitého času, buď dohodnutého v zmluve alebo podľa zákona, vrátiť veriteľovi veci rovnakého druhu. Z vykonaného dokazovania a to najmä výsluchu žalovanej, ktorá sama uviedla, že nevie ako jej sestra potom, čo jej boli prevedené peniaze zo strany žalovanej, s touto čiastkou naložila, t.j. či peniaze
žalobcovi odovzdala, ale najmä z výsluchu svedkyne, samotnej sestry žalovanej , mal súd preukázané, že peniaze o ktorých žalovaná tvrdí, že ich poskytla ako pôžičku žalobcovi na úhradu jeho záväzkov z podnikateľskej činnosti, neboli v skutočnosti vôbec odovzdané žalobcovi. Súd mal naopak preukázané, že tieto prostriedky svedkyňa, na ktorej účet boli poslané, použila na predčasnú úhradu úveru v Tatra banke a to z dôvodu, aby si následne mohla svedkyňa zobrať ďalší úver v ČSOB banke. Svedkyňa síce tvrdila, že ten ďalší úver v ČSOB banke brala , pretože peniaze potreboval žalobca, ale súčasne uviedla, že tieto peniaze predstavovali kúpnu cenu za byt, ktorý jej žalobca predal na základe riadnej kúpnej zmluvy. Na základe vykonaného dokazovania súd preto dospel k záveru, že tvrdenia žalovanej, že poskytla žalobcovi pôžičku 11.000,- eur preukázané neboli. V konaní nebolo preukázané tvrdenie žalovanej, že žalobcovi poskytla pôžičku na základe ,, trojdohody“ tak, že peniaze pošle žalobcovi prostredníctvom jej sestry / svedkyne/. Peniaze síce boli na účet sestry žalovanej prevedené, táto ich však použila na splatenie vlastných záväzkov voči peňažnému ústavu, ktorý jej poskytol úver. Použila ich na predčasné splatenie úveru. V konaní nebolo nijakým spôsobom preukázané, že by sestra žalovanej v zmysle ich uvádzanej trojdohody následne peniaze z účtu vybrala a fyzicky ich odovzdala žalobcovi / ako pôžičku od žalovanej/, resp. že by ich sestra žalovanej následne previedla na účet žalobcu. Naopak, bolo preukázané, že sestra žalovanej / svedkyňa/ peniaze, ktoré jej prišli v marci 2013 od žalovanej použila na predčasné splatenie vlastného úveru. Ako už bolo uvedené, pre platný vznik zmluvy o pôžičke je potrebné prenechanie, resp. reálne odovzdanie predmetu zmluvy, v tomto prípade peňazí, veriteľom dlžníkovi, t.j. žalovanou žalobcovi. Takéto reálne prenechanie poskytnutia peňazí zo strany žalovanej žalobcovi v konaní preukázané absolútne nebolo. Sestra žalovanej, na účet ktorej boli žalovanou peniaze zaslané , tieto nikdy žalobcovi na úhradu jeho potrieb neodovzdala, ale použila ich pre svoje vlastné potreby. K platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke z uvedeného dôvodu, keďže reálne odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi je podstatnou náležitosťou zmluvy, podľa súdu nedošlo. Žalovaná tvrdila aj to , že bola uzavretá zmluva v prospech tretej osoby podľa § 50 Občianskeho zákonníka. Toto preukázané nebolo. Ako je uvedené vyššie , malo ísť o zmluvu o pôžičke, ktorú mala poskytnúť žalovaná žalobcovi prostredníctvom svojej sestry. K poskytnutiu pôžičky žalobcovi však nedošlo.
12. Keďže v konaní nebolo preukázané tvrdenie žalovanej, že žalobcom zaslaná čiastka 11.000,- eur na jej účet je ním vracaná pôžička / platné uzavretie zmluvy o pôžičke preukázané nebolo/ má súd zato, že plnenie - peniaze v sume 11.000,- eur, ktoré žalobca zaslal na účet žalovanej , je plnením bez právneho dôvodu. Žalobca preukázal, že žalovanej uvedenú sumu na účet zaslal. Žalovaná síce tvrdila, že išlo o plnenie na základe zmluvy o pôžičke, to sa však nepreukázalo. V konaní nebol preukázaný žiaden právny dôvod plnenia žalobcu v prospech žalovanej. Preto súd posúdil plnenie žalobcu, prevod čiastky 11.000,- eur na účet žalovanej, ako plnenie bez právneho dôvodu / platné uzavretie zmluvy o pôžičke, resp. akejkoľvek inej zmluvy preukázané nebolo /. V zmysle § 451 ods. 1 a 2 je žalovaná povinná toto bezdôvodné obohatenie žalobcovi vrátiť. Preto súd zaviazal žalovanú , aby žalobcovi zaplatila 11.000,- eur a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
13. Žalobca ešte pred pojednávaním písomne vyzval žalovanú na vrátenie tejto sumy, čo potvrdila aj žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré zasielala žalobcovi. Žalovaná teda bola vyzvaná na vrátenie sumy 11.000-,eur do 5.4.2015 a to ešte pred začatím konania. Žalovaná dlžnú sumu žalobcovi v stanovenej lehote nevrátila, čím sa s plnením peňažného záväzku dostala do omeškania. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Záväzkovo právne vzťahy pre ktoré je charakteristické, že veriteľovi zakladajú právo na plnenie a dlžníkovi povinnosť plniť vznikajú nielen z dvojstranných právnych úkonov - zo zmlúv , ale aj mimozmluvne pri splnení zákonom stanovených podmienok, t.j. aj z bezdôvodného obohatenia. Aj bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkovo právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil voči tomu kto obohatenie získal. A pokiaľ ide o povinnosť platobnú, je nepochybné, že ide o dlh peňažný, z ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka, s ktorým korešponduje právom veriteľa požadovať okrem plnenia- vydania bezdôvodného obohatenia aj úroky z omeškania. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom, alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalobca žalovanú vyzval, aby mu dlh splnila do 5.4.2015 a keďže tak žalovaná neurobila nasledujúcim dňom sa dostala do omeškania. Žalobca si však uplatnil úroky z omeškania od 28.4.2014, kedy už bola žalovaná s plnením peňažného záväzku v omeškaní, preto mu súd tieto priznal. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05
% ročne. Takto uplatní úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1995/87/20130201.html> platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K prvému dňu omeškania bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 0,05 % + 5 percentuálnych bodov=5,05%.
14. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol plne úspešný v konaní / žalobe bolo vyhovené v celom rozsahu/. Preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100 %. O konkrétnej výške trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).