Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoP-109-2024.pdf
PDF · 95.52 KB
Case nature
Subarea
14CoP/109/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, dieťa rodičov – matka: C. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, E., zastúpená advokátkou JUDr. Silviou Turcsányiovou, so sídlom Štefánikova 21/111, 917 01 Trnava, IČO: 42 226 279 a otec: F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok, č.k. 5P/4/2024-15 zo dňa 29.1.2024 takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1.
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia a výrokom II. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2.
Návrhom, doručeným súdu prvej inštancie dňa 8.1.2024 sa matka maloletého domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bol maloletý zverený do jej starostlivosti, otec maloletého zaviazaný povinnosťou prispievať na jeho výživu sumou vo výške 100 eur mesačne a zároveň aby bol upravený styk otca s maloletým za jej prítomnosti. Poukázala na to, že dňa 7.1.2024 vyvrcholili problémy s jej partnerom – otcom maloletého, na základe jeho správania bola privolaná polícia z dôvodu fyzického napadnutia, v dôsledku čoho odišla s maloletým k svojim rodičom. Poukázala na to, že problémy s otcom maloletého pretrvávajú od zistenia jej tehotenstva, pričom už vyše roka pretrvávajú aj slovné napádania z jeho strany, ďalej má podozrenie z odpočúvania a sledovania ako aj schovávania kamier po byte. Okrem toho sa jej otec maloletého priznal pri jednom rozhovore, že užíva drogy, ktoré aj našla pri upratovaní. Má podozrenie, že otec neustále užíva omamné látky a aj z tohto dôvodu má obavy ponechať maloletého s ním osamote. Súčasne žiadala, aby otec sa s maloletým stretával za jej prítomnosti na verejnom priestranstve a neodkladným opatrením žiadala určiť aj výživné vo výške 100 eur mesačne.
3.
Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 2 ods. 1 a 2, § 360 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) a ustanoveniami § 324, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 331 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa ako aj článkom 5 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o rodine) a vecne tým, že po oboznámení sa s obsahom spisu mal za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, nakoľko neboli osvedčené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali naliehavosť a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania v znení ako to požadovala matka. V tejto
súvislosti súd prvej inštancie zdôraznil, že nevyhnutným predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti úpravy pomerov maloletého dieťaťa, nakoľko bez tohto zásahu by mohlo dôjsť k nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmom maloletého, čo by mohlo mať negatívny dopad na jeho zdravý vývoj. Konštatoval, že v predmetnej veci bezodkladnosť úpravy pomerov nebola preukázaná, nakoľko z vyjadrení účastníkov vyplýva, že starostlivosť o maloletého zabezpečuje dlhodobo matka, v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Okrem toho bolo zistené, že matka otcovi nebráni v styku s maloletým, tento sa o maloletého zaujíma, navštevuje ho každý deň a pravidelne prispieva na jeho výživu. Znamená to, že maloletý sa v súčasnej dobe reálne nachádza v starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje jeho osobnú starostlivosť s vedomím otca, pričom otec prispieva na jeho výživu. Za tohto stavu neexistujú okolnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov ako aj potreby zásahu do faktického stavu. Prvoinštančný súd v závere svojho rozhodnutia uviedol, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia sa nevykonáva plnohodnotné dokazovanie ako v prípade meritórneho konania, matka maloletého má možnosť si podať návrh vo veci samej, v ktorom budú upravené rodičovské práva a povinnosti k maloletému, vykoná sa riadne dokazovanie a následne sa vo veci rozhodne.
4.
Proti tomuto uzneseniu podala matka odvolanie a žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a vydal neodkladné opatrenie v znení ako požadovala v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Alternatívne žiadala rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a okrem toho mala za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). Uviedla, že otec má prejavy dlhodobého užívateľa psychotropných a omamných látok (agresivita, záchvaty, náladovosť, paranoja), pričom za tohto stavu považuje kontakt otca s maloletým za rizikový, pričom nejde o hypotetické ohrozenie ale o akútny stav, keď na základe takéhoto správania sa otca je reálne ohrozený na živote, zdraví a priaznivom vývoji. Ďalej uviedla, že otec sa od matky maloletého dožaduje, vyhráža sa jej, že jej ho vezme, a teda bez potrebnej úpravy pomerov môže tieto svoje vyhrážky naplniť. Okrem toho od podania návrhu z jej strany nedošlo k zmene pomerov na strane otca, tento sa nepodrobil liečbe, pričom jeho verbálne ataky sa stupňujú. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa 5.11.2020 sp. zn. 24CoP/161/2020, v zmysle ktorého „užívanie nedovolených návykových látok rodičmi, ktoré nemá jednorazový charakter, je jedným z tých najvážnejších dôvodov, ktorý nepripúšťa ponechanie maloletej v osobnej starostlivosti rodičov a vzniká neodkladná potreba jeho dočasného, resp. trvalého zverenia do starostlivosti inej osoby.“ V danom prípade je užívateľom nedovolených návykových látok otec maloletého, preto vznikla neodkladná potreba jeho zverenia matke. Za nedostatočné považovala aj hodnotenie skutkových zistení ohľadne platenia výživného zo strany otca, nakoľko odkedy matka opustila spoločnú domácnosť, prispieva na jeho výživu len sporadicky, kúpou vecí bežnej spotreby celkom za sumu cca 90 eur, raz hotovosťou vo výške 50 eur. Odmieta si však plniť vyživovaciu povinnosť pravidelne, k rukám matky. Za tohto stavu mala za to, že otec maloletého si svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplní, a teda mala za to, že sú naplnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 366 CMP, spočívajúce v uložení povinnosti otcovi platiť výživné v nevyhnutnej miere.
5.
Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k nariadeniu neodkladného opatrenia uviedol, že dňa 17.1.2024 vykonal šetrenie pomerov v domácnosti otca maloletého, ktorý žije v trojizbovom byte spolu so svojim synom B., ktorého má zvereného do starostlivosti (matka zomrela) a ktorý navštevuje 8. ročník Základnej školy s Materskou školou v E.. Bolo zistené, že v čase šetrenia bola hygiena na požadovanej úrovni, zásoby potravín boli v dostatočnom množstve. Maloletý B. má vlastnú izbu so samostatným lôžkom, študentský kút s počítačom, dostatok úložného priestoru, oblečenia, dostatok priestoru pre oddych a relax. Pokiaľ ide o vzťah otca s matkou maloletého A., tak z vyjadrenia otca bolo zistené, že s partnerkou má dlhodobé problémy, a to asi vyše jedného roka, nakoľko sa spolu stále hádali, viazla komunikácia medzi nimi. Poprel, že by ju fyzicky napadol, je však pravdou, že si navzájom vulgárne nadávali. V dôsledku týchto problémov medzi nimi partnerka odišla k svojej matke do E., pričom maloletého chodí každý deň pozerať, nakúpi plienky a aj oblečenie. V čase, keď bol odsúdený za nebezpečné vyhrážanie, tak maloletý B. bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti jeho matky, t. j.
starej matky maloletého. Priznal, že v minulosti bral drogy, teraz už ich neberie. Okrem toho v minulosti požíval aj alkohol, ale toho času už nepije. Tiež uviedol, že jeho matka je v spolku G., ktorý údajne pomáha narkomanom.
6.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b/ CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným účastníkom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté uznesenie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.
7.
Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov.
9.
Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok (prípadne právo), ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia, nemusí byť nepochybne preukázaný, musí byť však osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom je vždy potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ. Neodkladné opatrenie z dôvodu potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi nariaďuje súd aj vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, keď je potrebné na čas (spravidla do rozhodnutia vo veci samej) upraviť starostlivosť o maloleté dieťa, vyživovaciu povinnosť, prípadne styk rodiča s dieťaťom.
10.
Účelom neodkladného opatrenia je spravidla dočasná úprava pomerov účastníkov, ktorá zásadne prichádza do úvahy v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych, či akútne hroziacich zásahov do práv alebo oprávnených záujmov účastníka, domáhajúceho sa ochrany neodkladným opatrením, teda vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej (rozsudkom po riadne vykonanom dokazovaní) mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu konania, či inú ujmu na právach navrhovateľa neodkladného opatrenia, pri ktorých by samotné vedenie konania vo veci samej mohlo už stratiť zmysel, alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery určitým spôsobom stabilizovať už pred konečným rozhodnutím. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je totiž určujúci aktuálny stav, resp. terajšie pomery vo vzájomných vzťahoch účastníkov.
11.
Z obsahu spisu vyplýva, že starostlivosť o maloletého je v súčasnosti fakticky zabezpečená matkou, otec tento stav rešpektuje, pričom rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti. Matka maloletého svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že má vážne obavy, že bez takéhoto rozhodnutia môže zo strany otca dôjsť k odobratiu maloletého. Taktiež mala za to, že v dôsledku užívania psychotropných a omamných látok zo strany otca je maloletý vo vážnom ohrození života, zdravia a priaznivého vývoja. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, ak to vyžaduje verejný záujem alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Sama matka uviedla vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že má iba podozrenie z užívania omamných látok. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nenariadením neodkladného opatrenia. V súvislosti s rozhodovaním o neodkladných opatreniach v konaní týkajúcom sa starostlivosti o maloleté deti je potrebné uviesť, že zmyslom právnej úpravy formou neodkladného opatrenia v uvedených konaniach je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia. Takýto inštitút (nariadenie neodkladného opatrenia) má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, a to do doby, keď o výchove dieťaťa, ktoré je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine.
12.
Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/3/2010 zo dňa 29.07.2010).
13.
Odvolací súd na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dodáva, že matka maloletého neosvedčila, že by sa dieťa nachádzalo v takej situácii, ktorá by ohrozovala alebo narúšala jeho život, zdravie a priaznivý vývoj alebo by sa ocitlo bez akejkoľvek starostlivosti. Preventívne dôvody uvádzané matkou nie sú dostatočné na prijatie záveru o nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia, táto má maloletého vo faktickej starostlivosti, a preto nie sú splnené predpoklady na to, aby súd takémuto návrhu vyhovel. Taktiež nie je potrebné, aby bolo zo strany súdu určené výživné v nevyhnutnej miere, nakoľko z vyjadrení rodičov maloletého vyplýva, že otec pravidelne nejakým spôsobom (či už zakúpením oblečenia, stravy alebo aj finančnou čiastkou) určitým zabezpečuje starostlivosť o maloletého. Taktiež je potrebné v tejto súvislosti uviesť, že s maloletým je otec v pravidelnom kontakte, navštevuje ho v domácnosti matky za jej prítomnosti, v ktorej sa momentálne aj maloletý zdržuje, t. j. u starej matky – matky maloletého. Odvolací súd má za to, že pomery medzi účastníkmi sú dostatočným spôsobom stabilizované na to (maloletý je v starostlivosti matky, otec ho navštevuje v domácnosti matky a tiež určitým spôsobom prispieva na jeho výživu), aby postačovali na preklenutie obdobia do rozhodnutia vo veci samej, v ktorom konaní súd vykoná riadne a úplné dokazovanie, na základe ktorého rozhodne o tom, komu z rodičov bude maloletý zverený do osobnej starostlivosti, v akej výške sa ten ktorý z rodičov bude podieľať na platení výživného a v akom rozsahu a za akých podmienok bude druhý rodič oprávnený sa s maloletým stýkať.
14.
Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnuté zamietajúce uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
15.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerov hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).