Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/168/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti žalovaným: R. Č., V.. XX.XX.XXXX, X. XX, XXX XX Ľ., o zaplatenie 1.697,17 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Konanie v časti o zaplatenie sumy 1.378,01 Eur s 9%-ným ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 15.6.2009 do zaplatenia z a s t a v u j e .

Žalobcovi v r a c i a časť súdneho poplatku za žalobu vo výške 75,80 Eur prostredníctvom príslušného prevádzkovateľa systému po právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 319,16 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od 15.6.2009 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu 2.9.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.697,17 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 15.6.2009 do zaplatenia a trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril dňa 26.4.2007 so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1.328,22 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach vo výške 73,79 Eur, v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve (pozn. súdu: ktorý nijako neuviedol). Na základe žiadosti žalovaného sa dohodli na odklade splátok č. 14,15,16 pôžičky a tieto sa žalovaný zaviazal splatiť ako splátky č. 37,38,39. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 1, do uplatnenia práva žalobcu podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. do okamžitej splatnosti úveru napokon zaplatil len sumu 959,27 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky č. 14 o viac ako tri mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru. Žalovaný mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 1.697,17 Eur, ktorú neuhradil ani čiastočne.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, hoci mu to súd pri príprave pojednávania uznesením podľa § 114 ods. 3 O.s.p. uložil, poučil ho možnosti rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie, a žaloba s prílohami mu u bola doručená ešte dňa 25.9.2014.

4. Súdny poplatok za žalobu žalobca zaplatil dňa 13.11.2014 vo výške 101,50 Eur.

5. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktoré sa však predvolávaný právny zástupca žalobcu a žalovaný nedostavili (právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti), a ani z dôležitého dôvodu nepožiadali o jeho odročenie (§ 183 , preto súd v zmysle ust. § 180 vec prejednal v ich neprítomnosti, a prihliadol pritom na obsah spisu a vykonané dôkazy (doručené a protistranou nespochybnené listiny podľa § 204 .

6. Po nariadení pojednávania ešte pred jeho otvorením pritom právny zástupca žalobcu písomným podaním doručeným súdu 20.1.2017 zobral žalobu v časti žalovanej sumy vo výške 1.378,01 Eur späť s tým, že žalovaná suma vo výške 319,16 Eur predstavuje nesplatenú sumu úveru (na účet žalovaného bol poskytnutý úver vo výške 1.278,43 Eur, z ktorého uhradil 959,27 Eur).

7. Podľa § 145 ods. 1 a 2 ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

8. Podľa § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. V danom prípade žalobca zobral žalobu čiastočne späť, a keďže tak urobil skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, teda v čase, keď sa na prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby v zmysle ust. § 146 ods. 1 neprihliada a jeho vyjadrenie k čiastočnému späťvzatiu preto nie je ani potrebné, súd konane v rozsahu späťvzatia žaloby postupom podľa § 145 ods. 2 v tejto časti zastavil.

10. O vrátení časti zaplateného súdneho poplatku za žalobu súd rozhodol podľa § 11 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb., podľa ktorého poplatok splatný podaním žaloby sa vráti, ak sa žaloba vzala späť pred prvým pojednávaním, v spojení s ust. § 11 ods. 4 tohto zákona, podľa ktorého sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6, 70 eura. Žalobca zaplatil súdny poplatok za žalobu vo výške 101,50 Eur, a keďže po čiastočnom späťvzatí zostalo predmetom konania zaplatenie sumy 319,16 Eur, ktorej zodpovedá súdny poplatok vo výške 19,- Eur, preplatok súdneho poplatku za žalobu vo výške 82,50 Eur krátený o sumu 6,70 Eur mu preto súd vracia. Súd je orgánom zapojeným do centrálneho systému evidencie poplatkov, a preto poplatok v zmysle § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. vráti žalobcovi prevádzkovateľ systému (ktorým je v tomto čase Slovenská pošta, a.s.), a to po právoplatnosti tohto rozhodnutia do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia prevádzkovateľovi systému.

11. Podľa § 215 ods. 1 a 2 súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

12. Súd vykonal dokazovanie všetkými nižšie uvedenými listinami, ktoré boli súdu doručené a boli na pojednávaní prečítané, resp. ktorých odpisy boli druhej strane sporu v priebehu konania doručené a ich obsah nebol protistranou spochybnený (§ 204 , a na základe zhodných (resp. nespochybnených) tvrdení strán (§ 186 ods. 2 a vykonaných dôkazov zistil tento skutkový stav:

13. Dňa 26.4.2007 uzatvoril žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom písomnú zmluvu o revolvingovom úvere na čiastku 40.014 Sk (1.328,22 Eur). Podľa všeobecne akceptovaného výkladu revolvingových úverom sa pritom rozumie možnosť čerpania, prípadne opätovného poskytnutia peňažných prostriedkov po ich úplnom alebo čiastočnom splatení, a to až do dohodnutej výšky, teda úver splácaný priebežne, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté zdroje opakovane až do výšky schváleného úverového rámca. V zmluve je ďalej, okrem iného, uvedená suma 80.028,- Sk ako požadovaná výška úveru, ktorá podľa tejto zmluvy predstavuje aj celkovú sumu splátok úveru, úrokov a poplatku za uzatvorenie zmluvy. Pod tým je v zmluve výrazne menším drobným písmom napísaný text o tom, že účastníci tejto zmluvy v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednania, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Určité a zrozumiteľné stanovenie úpravy (resp. odkaz na úpravu) nejakej ďalšej konkrétnej (určitej) časti obsahu zmluvy odkazom na tieto podmienky (úročenie,

uplatňovanie úrokovej sadzby, prípadne povinnosť platiť poplatky) zo zmluvy nevyplýva, a žalobca ich v konaní napokon ani nepredložil.

14. Z predloženej karty klienta vyplýva interná evidencia žalobcu o termínoch a sumách čerpania a úhrad peňažných prostriedkov žalovaným, pričom podľa nespochybnených tvrdení žalobcu a tejto karty žalovaný z tejto zmluvy čerpal, resp. bolo mu vyplatené vrátane revolvingov 1.278,43 Eur, a splatených celkovo 959,27 Eur.

15. Oznámením o zosplatnení zo dňa 17.5.2009 doručeným žalovanému podľa doručenky 22.5.2009 vyzval žalobca žalovaného s poukazom na omeškanie s úhradou k splateniu celého úveru čerpaného na základe tejto zmluvy po uplynutí 15 dní od jeho doručenia.

16. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej len „“ alebo aj „OBZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. V prejednávanom prípade je zrejmé, že ide o právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere, ktorá má v zmysle ust. § 261 ods. 6 povahu tzv. absolútneho obchodného záväzkového vzťahu spravujúceho sa ustanoveniami tretej časti tohto zákona. Zo skutočností uvedených žalobcom však vyplýva, že v podrobnostiach ide o nároky medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a právny vzťah (zmluvu) medzi účastníkmi je preto potrebné posúdiť aj podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSU“), ktorý stanovuje špeciálnu úpravu spotrebiteľských úverov.

18. Podľa § 1 ods. 1 ZoSU tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

19. Podľa § 4 ods. 1 ZoSU zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

20. Obligatórne obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú uvedené v ust. § 4 ods. 2 ZoSU, podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

21. Podľa § 4 ods. 4 ZoSU pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

22. V zmysle ust. § 4 ods. 5 ZoSU však platí, že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

23. V danom prípade predložená zmluva v zmysle ust. § 4 ods. 4 ZoSU nespĺňa viacero podmienok podľa odseku 2, podľa obsahu žaloby (po jej čiastočnom späťvzatí) je však predmetom konania už iba vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov, a žiadne úroky a poplatky obvykle spojené s poskytnutím úveru si žalobca neuplatňuje.

24. Zo zisteného skutkového stavu pritom vyplýva, že žalobca s poukazom na úverovú zmluvu poskytol žalovanému v jeho prospech peňažné prostriedky vo výške 1.278,43 Eur, ktoré mu mal žalovaný vrátiť, a keďže tento nárok nebol v konaní nijako spochybnený, a žalovaný celkovo vyčerpal z úveru sumu (istinu) 1.278,43 Eur a uhradil 959,27 Eur, súd ho zaviazal na vrátenie zostávajúcej časti poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 319,16 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania. Žalobca žalovaného vyzýval na vrátenie peňažných prostriedkov, a žalovaný mu ich aj napriek tomu úplne nevrátil a je tak v omeškaní s plnením svojho peňažného dlhu, a preto mu súd v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. uložil povinnosť na ich zaplatenie spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy uplatnenými v súlade so zákonom odo dňa nasledujúceho po lehote na úhradu uvedenej vo výzve žalobcu k splateniu úveru, a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

25. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 256 ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Podľa § 251 trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

27. O trovách konania bolo potrebné rozhodnúť podľa § 255 v spojení s ust. § 256 ods. 1 podľa pomeru úspechu strán v konaní, keď vo väčšom rozsahu zobral žalobca svoj návrh späť, čím z procesného hľadiska v prevažujúcej časti zavinil zastavenia konania a bol by povinný nahradiť trovy konania protistrane. Žalovaný bol v konaní celkovo úspešnejší, a preto by mal súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 aj bez návrhu (s prihliadnutím na obsah súdneho spisu) v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, priznať mu podľa § 255 ods. 2 pomernú náhradu trov konania, o ktorej výške by následne v zmysle § 262 ods. 2 rozhodol po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (ktoré by vydal súdny úradník). Keďže však žalovanej strane v doterajšom konaní podľa obsahu súdneho spisu doposiaľ žiadne konkrétne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (trovy konania) nevznikli, a neúspešnejší žalobca na náhradu trov konania nemá právo, súd náhradu trov konania stranám nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.