Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5CoP-71-2016.pdf
PDF · 106.41 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/71/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti o maloletú: X. J., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov: matky N. J., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXXX, právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Ščury, advokát, so sídlom v S., Y. XXXX, a otca C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, L. XXX XX, Spolková republika Nemecko, zastúpený Advokátska kancelária Andrea Havelková, s.r.o., so sídlom D. Dlabača 2748/28, Žilina, obaja štátni príslušníci SR, v konaní o odvolaní matky maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu v Čadci č.k. 10P/53/2015-138 zo dňa 29. marca 2016,
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd ako súd prvej inštancie o návrhu matky o zvýšenie výživného na maloleté dieťa rozhodol takto : Súd zvyšuje výživné naposledy určené právoplatným rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 16P/140/2011-44 zo dňa 14.12.2011, ktoré je povinný platiť otec na maloletú X. J., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 200,- € na sumu 230,- € mesačne, ktoré zvýšené výživné je otec maloletej s účinnosťou od 01.09. 2013 povinný platiť k rukám matky maloletej s nezmenenou splatnosťou vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Nedoplatok z titulu výživného za obdobie od 01. 09. 2015 do vyhlásenia tohto rozsudku vrátane splatného výživného do 31. 03. 2016 spolu v sume 210,- € na maloletú X. je otec maloletej povinný zaplatiť k rukám matky maloletej najneskôr v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukazom na ust. § 62, § 75, § 76, § 78 Zákona o rodine a vykonané dokazovanie konštatoval nasledovný skutkový a právny stav : Matka maloletých je zamestnaná s čistým mesačným príjmom cca 400,-€ ďalší jej príjem sú prídavky na deti a výživné. Otec maloletých je t.č. zamestnaný, jeho príjem je vo výške 2.236,60€ Základným hmotnoprávnym predpokladom zmeny predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia o výške výživného je preukázanie takej zmeny pomerov v časovom období od posledného predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia o výživnom, ktorá jeho zmenu odôvodňuje. Existenciu tohto predpokladu súd zisťuje a posudzuje komplexne (najmä prostredníctvom porovnania pomerov účastníkov, z ktorých vychádzal súd v predchádzajúcom rozhodnutí o výživnom s pomermi zistenými v
čase vyhlásenie rozhodnutia súdu v prejednávanej veci a k tomuto okamihu), na základe objektívnych i subjektívnych okolností na strane všetkých účastníkov, tzn. Tak na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane oboch rodičov ako povinných s prihliadnutím i na všeobecný vývoj životných nákladov. I keď Zákon o rodine takto výslovne v ust. § 78 ods. 1 zmenu pomerov ako hmotnoprávny predpoklad zákonom pripustenej zmeny právoplatného súdneho rozhodnutia o výživnom nedefinuje, nepochybne na druhej strane i z hľadiska právnej istoty založenej právoplatným rozhodnutím súdu nemôže ísť o akúkoľvek zmenu okolností majúcich vplyv na posúdenie osobných a majetkových pomerov účastníkov, ale naopak musí ísť o takú zmenu, ktorá je závažnejšieho a trvalejšieho rázu a ktorú možno podľa názoru súdu charakterizovať ako kvalifikovanú alebo podstatnú zmenu pomerov. Pri takomto komplexnom posúdení pomerov účastníkov, nielen ako súhrnu a súčtov príjmov, ale i osobných a majetkových pomerov v širšom slova zmysle i s prihliadnutím na vývoj životných nákladov súd dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výške výživného rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp. zn. 16P/140/2011 zo dňa 14.12.2011 a v porovnaní s rozhodným skutkovým stavom o pomeroch účastníkov, z ktorého súd vychádzal v citovanom poslednom rozhodnutí o výživnom, podstatná zmena pomerov na strane maloletej X., ktorá by odôvodňovala zmenu tohto posledného rozhodnutia o výživnom nastala. Otec maloletej, ktorá je na neho odkázaná svojou výživou, je zamestnaný s príjmom 2.236,60 € (podľa vlastného vyjadrenia na pojednávaní súdu), v súvislosti so životom v zahraničí má zvýšené výdavky na bývanie a stravu, okrem maloletej X. a mal. C. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť a to k maloletému O.. Súd prejednávajúci túto vec, hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania (§132 OSP) a porovnávajúc pomery oboch rodičov maloletého dieťaťa ako povinných, s prihliadnutím na osobnú starostlivosť matky o maloletú X., v tomto veku dieťaťa stále do značnej miery nahradzujúcej plnenie vyživovacej povinnosti k maloletej vo finančnej forme (§62 ods. 4 Zákona o rodine) a pomery oprávnenej maloletej X. v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu s pomermi súčasnými, ako ich zistil v tomto konaní, existujúcimi v rozhodnom čase vyhlásenia rozsudku, dospel k záveru, že od posledného cit. rozhodnutia súdu, ktorým bol naposledy upravený rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletej X., jednoznačne došlo k takej kvalifikovanej zmene pomerov , ktorá odôvodňuje zvýšenie predtým určeného výživného na maloletú dcéru účastníkov. K podstatnej zmene pomerov popri zákonom predpokladanom čiastočnom všeobecnom zvýšení životných nákladov v relatívne krátkom období necelých dvoch rokov od posledného právoplatného rozhodnutia súdu o výživnom zo dňa 19.11.2013, právoplatný dňa 7.8.2014, ktorým súd zamietol navrhované zvýšenie výživného na mal. X., do vyhlásenia rozsudku súdu v tejto veci došlo v prvom rade na strane maloletej X. J., ktorý oproti predchádzajúcemu rozhodovaniu súdu v súčasnosti už absolvuje II. stupeň základnej školy - ktorej začiatok všeobecne súdna prax akceptuje ako dôležitú okolnosť a jeden z medzníkov spravidla opodstatňujúcich úpravu výšky výživného. Zvýšené výdavky z tohto titulu takisto z dôvodu zdravotného stavu maloletej (ktorej oproti predchádzajúcemu rozhodovaniu súdu bola diagnostikovaná histamínová intolerancia), matka špecifikovala a preukázala predložením cit. listinných dôkazov i prostredníctvom vykonaného šetrenia súdom ustanoveným kolíznym opatrovníkom. Na strane matky maloletej s výnimkou zmienených čiastočného všeobecného rastu životných nákladov došlo k zmene pomerov a štruktúry jej príjmov, a to tak, že matka je zamestnaná, so stálym príjmom vo výške cca 400,-€ (oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu súdy, kedy bola na rodičovskej dovolenke). Spolu s maloletými deťmi býva v rodinnom dome, ktorý má vo výlučnom vlastníctve, uhrádza náklady spojená s obstaraním, vlastníctvom a užívaním nehnuteľnosti. Tak ako matka maloletej X. má i ďalšiu zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletým C. a N., otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému O. J.. Pokiaľ má otec vyšší príjem ako pri poslednom rozhodovaní súdu, toto jeho zvýšenie je relativizované vyššími výdavkami spojenými s jeho životom v zahraničí, najmä na bývanie, stravu, škôlku a pod. Preto súd s prihliadnutím na takto zistené zmeny pomerov, odôvodňujúce zmenu predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia súdu o určení vyživovacej povinnosti otca k maloletej X., návrhu matky ako čiastočne dôvodnému z časti vyhovel a za podmienok ust. § 78 ods. 1, ods. 3 Zákona rodine v spojení s ust. § 163 ods. 1, ods. 2 OSP rozhodol o zvýšení výživného na maloletého s účinnosťou od 1.9.2015, ktorým dňom, nástupom na II. stupeň základnej školy a z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu, k takejto zmene pomerov u maloletej došlo. Súd v konaní vo veciach starostlivosti o maloletých návrhmi účastníkov nie je viazaný, mohol tak preto v tomto smere a v medziach ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, z dôvodu procesnej právnej úpravy podmienok konania vo veciach starostlivosti o maloleté deti výrok tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o návrhu matky maloletej X. v časti návrhu o zvýšenie výživného, ktorému (pokiaľ ide o matkou navrhovanú výšku výživného na maloletú) vyhovel len čiastočne, nemusí obsahovať vetu o výslovnom zamietnutí návrhu matky v zostávajúcej časti.
Podľa názoru súdu takto určené výživné na maloletú X. vo výške 220,-€ mesačne, zodpovedá požiadavke zabezpečenia opodstatnených potrieb maloletej vzhľadom na jej vek, školskú dochádzku, mimoškolské aktivity a jej zdravotný stav, ako aj schopnostiam a možnostiam oboch rodičov ako povinných. Ak sú súčasné pomery oboch rodičov maloletých detí a ich objektívne schopnosti a možnosti vo vzťahu k plneniu zákonnej vyživovacej povinnosti značne rozdielne, takto stanovená výška výživného na maloleté dieťa túto okolnosť podľa názoru súdu v čase vyhlásenia rozsudku v prejednávajúcej veci dostatočne zohľadňuje. Ako už súd skôr uviedol, výživné ma maloleté deti ako zákonom jednoznačné adresné plnenie pritom nemôže slúžiť súčasne na kompenzáciu prípadnej rozdielnej životnej úrovne oboch rodičov maloletých detí. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol o čiastočnom zvýšení výživného na maloletú X., najmä z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu maloletej, vo zvyšku návrh matky ako nedôvodný zamietol, majúc za to, že výživné určené rozsudkom Okresného súdu Čadca je nevyhnutným príspevkom potrebným zo strany otca maloletej X. na zabezpečenie jej riadnej výživy. Preto súd zvýšil výživné na mal. X. na sumu 220,-€ mesačne. Súd poznamenáva, že nezistil také prekážky, ktoré by otcovi bránili v plnení jeho zákonnej vyživovacej povinnosti. Vzhľadom na rozhodnutie o čiastočnom zvýšení výživného na mal. X. so spätnou účinnosťou od 01.09.2015 súd samostatným výrokom uložil otcovi maloletej povinnosť dodatočného zaplatenie v čase vyhlásenia rozsudku súdu v tejto veci už zročného zameškaného výživného z titulu jeho zvýšenia, vyčísleného ako rozdielu medzi doterajším výživným a zvýšeným výživným podľa tohto rozsudku, za čas od 01.09. 2015 až do vyhlásenia tohto rozsudku, vrátane výživného do 31.03.2016, v dodatočnej súdom určenej primeranej lehote. Podľa ust. § 154 ods. 1 OSP je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Súd poukazuje na citované ust. § 26 Zákona o rodine umožňujúce zmenu tohto rozhodnutia v časti výroku o úprave pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, to znamená najmä v časti určenia výživného, v prípade budúcej zmeny pomerov oproti pomerom zisteným súdom v tomto konaní. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a) OSP a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu.
2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie matka maloletého dieťaťa prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku I a II zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. Vo svojom odvolaní poukazovala na to, že jej postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal ňou navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Okresný súd rozhodol o čiastočnom zvýšení výživného na maloleté dieťa s čím nesúhlasí z dôvodu, že otec maloletého dieťaťa väčšinu svojich výdavkov v konaní nepreukázal. Vykonanie ňou navrhnutých dôkazov súd uznesením zamietol, pričom toto uznesenie náležite neodôvodnil, čím jej odňal možnosť konať pred súdom. Uviedla, že v prípade, ak sa súd rozhodne navrhnutý dôkaz nevykonať, musí to zdôvodniť v odôvodnení svojho rozhodnutia v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Súd v rozhodnutí uvedie, z ktorých dôkazov vychádzal, ktoré dôkazy vykonal a ktoré nevykonal, a prečo ich nevykonal, rovnako musí uviesť, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení týchto dôkazov. Súd vychádzal pri určovaní výživného z príjmu otca maloletého dieťaťa, hodnotil výdavky otca maloletého dieťaťa, pričom otec maloletého dieťaťa poukazoval aj na výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Súd sa mal zaoberať otázkou nevyhnutnosti vynakladania týchto výdavkov. Má za to, že súd sa nedostatočne venoval otcovým výdavkom a neskúmal, ktorý z nich je alebo nie je nevyhnutné vynaložiť. Nedostatočne zisťoval majetkové pomery povinného otca. Zo strany súdu boli nedostatočne zisťované potreby maloletého dieťaťa. S poukazom aj na dcérinu diagnózu, histamínovú intoleranciu. Vyživovacia povinnosť otca voči maloletému dieťaťu bola zvýšená len o 30,- Eur, čo je podľa jej názoru nedostatočné. Potvrdila skutočnosť, že v jej prípade došlo k zvýšeniu príjmu od posledného určovania vyživovacej povinnosti, ale tak isto došlo k zvýšeniu príjmu na strane otca maloletého dieťaťa.
3. K odvolaniu matky maloletého dieťaťa proti rozsudku súdu prvej inštancie podal písomné vyjadrenie otec maloletého dieťaťa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že matke maloletého dieťaťa postupom okresného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom.
Dôvody, pre ktoré súd zamietol návrhy na doplnenie dokazovania súd uviedol v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Z napadnutého rozsudku je zrejmé, na základe akých dôkazov a úvah súd v danej veci rozhodol, ktoré považoval pre rozhodnutie za postačujúce, a ktoré nepovažoval za potrebné vykonať. K jeho príjmu boli doklady predložené potvrdeniami od jeho zamestnávateľa. Pri zamietnutí návrhu na vykonanie dokazovania sa nevyhotovuje osobitné písomné rozhodnutie a voči nemu nemožno podať žiadny opravný prostriedok, preto údajný nedostatok jeho odôvodnenia nemôže byť odňatím možnosti konať pred súdom a tento odvolací dôvod nie je v danom prípade namieste. Navyše v danom prípade sa jedná o nesporové konanie, v ktorom súd vykonáva dôkazy a zisťuje skutkový stav bez ohľadu na návrhy účastníkov konania. Napadnuté rozhodnutie považuje za riadne odôvodnené, a to v podstatných otázkach pre meritórne rozhodnutie a nemožno hovoriť o nepreskúmateľnom rozhodnutí. Má za to, že matka maloletého dieťaťa žije na rovnakej alebo možno aj vyššej životnej úrovni ako on sám. Poukázal opätovne na svoje majetkové a rodinné pomery. Matka dieťaťa žije v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý tiež pracuje v Nemecku a predpokladá, že prispieva na spoločnú domácnosť. Má za to, že v predmetnom konaní vôbec nejde o potreby detí, ale o zámer matky opakovane a sústavne mu znepríjemňovať život. Domnieva sa, že keby išlo o dobro detí, tak im nebráni v kontakte s ním. K vyjadreniam ohľadom stravy na maloleté dieťa poukázal na to, že matka v návrhu na začatie konania uviedla, že dcéra môže jesť len čerstvé potraviny. V odvolaní zmenila svoje tvrdenie, že nemôže jesť takmer žiadne potraviny, ktoré nie sú čerstvé. 100% zvýšenie nákladov na stravu považuje za nereálne. Pokiaľ ide o zvýšenie jeho príjmu tak uviedol, že jeho zvýšený príjem predstavuje navýšenie o 200,- Eur mesačne, čo v spojení s novou vyživovacou povinnosťou predstavuje pokles jeho životnej úrovne a nie zvýšenie. Matka maloletého dieťaťa v podanom odvolaní uvádza rozporuplné skutočnosti, skreslené a nepravdivé údaje, a to tak ohľadom maloletých detí, jeho majetkových pomerov, jeho príjme a vlastných majetkových pomerov a osobného života.
4. K vyjadreniu otca maloletých detí k odvolaniu matky proti rozsudku súdu prvého stupňa podala matka maloletých detí písomné vyjadrenie prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Naďalej zastávala názor, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutočný stav veci a náležite neodôvodnil svoje rozhodnutie - uznesenie, ktorým zamietol vykonanie ňou navrhnutých dôkazov. Nezohľadnil zvýšenie výdavkov na stravu maloletého dieťaťa, ktoré potvrdila lekárka. Opätovne zdôraznila svoje majetkové a osobné pomery, potreby maloletého dieťaťa ako aj majetkové pomery otca maloletého dieťaťa.
5. Otec maloletého dieťaťa k vyjadreniu matky maloletého dieťaťa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne sa opätovne vyjadril k skutočnostiam týkajúcim sa majetkových pomerov účastníkov konania a potrieb maloletého dieťaťa. Trval na tom, že momentálne určené výživné vo výške 230,- Eur považuje za viac ako postačujúce, ktoré pokrýva všetky potreby maloletého dieťaťa a je v súlade s jeho možnosťami a schopnosťami ako povinného rodiča.
6. Matka maloletého dieťaťa vo svojom stanovisku zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach a na svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa.
7. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa k odvolaniu matky proti rozsudku súdu prvého stupňa a k vyjadreniam sa písomne nevyjadril.
8. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zák. č. 161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný pri svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).
9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.
10. Podmienky prípustnosti a zároveň dôvodnosti odvolania odvolací súd postupujúci v súlade s ust. § 470 ods. 1 CSP (už podľa tohto zákona, ktorý nadobudol účinnosť až po začatí odvolacieho konania) posúdil podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva zo základných princípov CSP a to z princípu spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1,2 CSP) a z princípu ústavne konformného a eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).
11. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
14. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolatelia v podanom odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.
15. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:
16. Konanie v predmetnej veci je konaním nesporovým a z toho dôvodu návrhy na vykonanie dôkazov zo strany účastníkov konania súd nie je povinný zohľadňovať, dôkazy vykonáva podľa vlastnej úvahy s tým, že vykonáva dôkazy potrebné a nevyhnutné na zistenie skutkového stavu pre konečné rozhodnutie vo veci. Okresný súd v predmetnom konaní vykonal dostatočné dokazovanie, dôkazy vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu zvýšená vyživovacia povinnosť otca maloletého dieťaťa v predmetnom rozhodnutí zodpovedá potrebám maloletého dieťaťa vzhľadom na jeho vek, vzhľadom na jeho zdravotný stav, potreby týkajúce sa vzdelania a spoločenského vyžitia. Zodpovedá možnostiam a schopnostiam povinného rodiča.
17. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.
18. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 CSP v spojení s ust. § 52 CMP s tým, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)