Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoPv/9/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v právnej veci navrhovateľa SEAK, s.r.o. Slanská 11934/92, 080 06 Prešov, IČO: 46 150 749, zastúpeného A.K.F. Lawyers, s.r.o. so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 236 400, proti strane 1/ G.. U. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. C. XXXX/X, XXX XX F., a strane 2/ P. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. C. XXXX/X, XXX XX F., o ochrane úžitkových vzorov s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 12CbPv/3/2016-70 zo dňa 10.októbra 2016 takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 12CbPv/3/2016-70 zo dňa 10.októbra 2016 v napadnutej časti, v ktorej zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči strane 1/ a strane 2/ potvrdzuje.

II. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. V rozhodnutí uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu Košice 1 dňa 16.9.2016 domáha voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ uloženia povinnosti zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým priamo alebo nepriamo oznámi, sprístupní, alebo využije obchodné tajomstvo žalobcu, a aby sa zdržal využívania technického riešenia chráneného úžitkovými vzormi. Spolu so žalobou žalobca podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý odôvodnil tým, že strany využívajú obchodné tajomstvo navrhovateľa a ich záujmom je obchodné tajomstvo narhovateľa speňažiť, čím dôjde k jeho porušeniu. Ako dôkaz navrhovateľ predložil e-mailovú komunikáciu medzi konateľom navrhovateľa M. P. a stranou 1/ zo dňa 9.8.2016 a 12.8.2016. Navrhovateľ tiež uviedol, že zverejnením obchodného tajomstva pred vynesením rozsudku a jeho ďalším užívaním zo strany žalovaných strán bude ohrozená exekúcia samotného konečného rozhodnutia vo veci samej podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP. Z týchto dôvodov navrhovateľ navrhol, aby súd neodkladným opatrením podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) nariadil stranám a blízkym osobám strán zdržať sa konania, ktorým priamo alebo nepriamo oznámia, sprístupnia alebo využijú obchodné tajomstvo navrhovateľa, a aby sa zdržali využívania technického riešenia, ktoré je chránené úžitkovými vzormi č. R. XXXX, č. R. XXXX, č. R. XXXX a č. R. XXXX registrovanými Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky.

2. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení uviedol, že podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je v časti, v ktorej sa domáha uloženia povinnosti „ blízkym osobám“ žalovaných strán neprípustným. Neodkladné opatrenie sa vydáva voči stranám v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, nie v konkrétnom spore, keďže neodkladné opatrenie nie je viazané na existenciu konania vo veci samej. Z týchto dôvodov nie je možné neodkladným opatrením ukladať povinnosti a obmedzenia tretím stranám, odlišným od strán sporu. Zároveň súd konštatoval, že navrhovateľ podaným návrhom

na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil potrebu bezodkladnosti úpravy pomerov strán. Z priloženej e-mailovej komunikácie nevyplýva bez ďalšieho pre navrhovateľa hrozba sprístupnenia obchodného tajomstva, či využívania technických riešení chránených úžitkovými vzormi. Strana 1/ uvádza, že technológiu riadenia osvetlenia a komunikácie po napájacom vedení môže robiť ktokoľvek, navrhovateľ nemá žiadne nároky na ochranu, na obojsmernú komunikáciu a na riadenie osvetlenia. Strana 1/ tiež uvádza, že jeho znalosti, vedomosti a skúsenosti nie sú duševným vlastníctvom navrhovateľa. Súd tiež dospel k záveru, že z predloženej e-mailovej komunikácie vyplýva, že strana 1/ vzhľadom na stratu príjmov ponúka svoje vedomosti, znalosti a skúsenosti. Z obsahu e-mailovej komunikácie medzi navrhovateľom a stranou 1/ pre súd bez ďalšieho nevyplýva hrozba ohrozenia obchodného tajomstva navrhovateľa, keď strana 1/ rozlišuje duševné vlastníctvo navrhovateľa a svoje vedomosti a znalosti. Súd tiež konštatoval, že skutočnosť, že strana 1/ má záujem pôsobiť naďalej v oblasti, v ktorej pôsobí navrhovateľ neznamená bez ďalšieho ohrozenie obchodného tajomstva navrhovateľa.

3. Súd prvej inštancie taktiež uviedol, že odôvodnenie bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľovi konaním strany 2/, navrhovateľ nijakým spôsobom skutkovo nevymedzil. V žalobe vo veci samej uvádza, že žalovaní postupujú koordinovane, pričom navrhovateľ nijakým spôsobom neuviedol z akých konkrétnych skutkových okolností má vyplývať bezprostredne hroziace ohrozenie porušenia obchodného tajomstva stranou 2/. Z dôvodu, že navrhovateľ neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov voči strane 1/, netvrdil skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi ním a stranou 2/ a neodkladným opatrením nemožno uložiť povinnosti a obmedzenia tretím osobám, súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 328 ods. 1 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol pre nesplnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP.

4. Proti uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že strana 1/ a strana 2/ sú povinní: 1. Zdržať sa konania, ktorým priamo alebo nepriamo oznámia, sprístupnia alebo využíjú obchodné tajomstvo spoločnosti SEAK, s.r.o., so sídlom Slánska 11934/92, 080 06 Prešov, IČO: 46 150 749 zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Prešov, odd. Sro, vložka č. 24414/P; 2. Zdržať sa využívania technického riešenia, ktoré je chránené úžitkovými vzormi č. R. XXXX, R. XXXX, R. XXXX, R. XXXX registrovanými Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky. 3. Vo zvyšnej časti žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť.

5. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Navrhovateľ sa stotožňuje s dôvodom zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči blízkym osobám strán. Súd prvej inštancie však mal nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť len v tejto časti a následne nariadiť neodkladné opatrenie voči strane 1/ a strane 2/. Takéto čiastočné nariadenie neodkladného opatrenia, by bolo v súlade s účelom zákona a so základným princípom hospodárnosti konania a v neposlednej rade aj v súlade so zaužívanou praxou. Odvolateľ tiež tvrdí, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď uvádza, že navrhovateľ neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Je samozrejmé, že riadenie osvetlenia a komunikácie po napájacom vedení môže robiť ktokoľvek. To, že osvetlenie je možné riadiť cez napájací kábel je naozaj verejne dostupná informácia, a teda nemôže tvoriť predmet obchodného tajomstva. Predmet obchodného tajomstva navrhovateľa však tvorí spôsob, akým táto komunikácia prebieha a s tým súvisiace technické riešenie. Strana 1/ v predloženom e-maile zo dňa 9.8.2016 okrem iného píše: „ tento výrobca ( výrobca, ktorého technické riešenie si strana 1/ a strana 2/ kúpili ) poškuľuje po mojom riešení. Zatiaľ neverí, že prenos môjho riešenie je o triedu spoľahlivejší. Zdá sa im to moc jednoduché, aby to dobre fungovalo....“. Navrhovateľ podotýka, že keď strana 1/ uvádza „ moje riešenie“ má na mysli riešenie, ktoré najprv ako konateľ a neskôr ako zmluvný dodávateľ vyvinul pre navrhovateľa, za čo dostal riadnu odmenu. Zároveň sa súd prvej inštancie bez ďalšieho stotožnil s tvrdením strany 1/, že „ ponúka na predaj “ svoje vedomosti, znalosti a skúsenosti a nie obchodné tajomstvo navrhovateľa. Z e-mailu z 12.8.2016 jednoznačne vyplýva, že tomu tak nie je. Je zrejmé, že medzi „ výrobcom “ prebehla komunikácia, predmetom ktorej bolo technické riešenie a nie vedomosti, znalosti a skúsenosti. Celé obchodné tajomstvo zrejme výrobcovi ešte nebolo poskytnuté, lebo potom už by bolo bezpredmetné snažiť sa ho speňažiť, ako uvádza strana 1/. Navrhovateľ uviedol, že z predloženej e-mailovej komunikácie vyplýva, že strana 1/ je v kontakte s konkurenčnými spoločnosťami, časť obchodného tajomstva navrhovateľa im už poskytol, a teda

nepochybne existuje hrozba, že takto bude postupovať ďalej a splní svoje odhodlanie predať riešenie

- teda obchodné tajomstvo navrhovateľa. Zverejnením informácie, ktorá je obchodným tajomstvom prestáva byť zverejnená informácia obchodným tajomstvom, a preto aj v zmysle § 53 Obchodného zákonníka zákonodarca poskytuje ochranu už v čase „ ohrozenia “, nakoľko má záujem predchádzať takémuto protiprávnemu stavu už v čase keď existuje ohrozenie.

6. Odvolateľ tiež uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď uvádza, že navrhovateľ nijakým spôsobom neuviedol, z akých konkrétnych skutkových okolností má vyplývať bezprostredné hroziace porušenie obchodného tajomstva stranou 2/. Podľa názoru navrhovateľa je zrejmé, že strana 1/ a strana 2/ postupujú voči „ výrobcom “ spoločne a koordinovane a majú záujem predať riešenie. Navrhovateľ poukázal aj na odpis skypovej komunikácie, ktorá bola vedená medzi konateľom navrhovateľa so zástupcom spoločnosti RISECOMM ( jedným z potenciálnych záujemcov o riešenie ) , z ktorej nepochybne vyplýva, že s týmto konkrétnym výrobcom bola strana 2/ v kontakte a „ zabezpečila “ vzorky na testovanie, o ktorých sa zmieňuje strana 1/ v e-maile z 12.8.2016 a ešte v čase, keď bola strana 2/ konateľom navrhovateľa, vykonával aktivity smerujúce k predaju riešenia vo vlastnom mene a nie v mene navrhovateľa. Navrhovateľ tvrdí, že je zjavné, že nielenže obchodné tajomstvo bolo ohrozené, ale už bolo aj stranou 1/ a stranou 2/ porušené. Zároveň poukázal na to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého uznesenia nezaoberá tým, že súčasťou návrhu na vydanie neodkladného opatrenia bol aj návrh, aby strana 1/ a strana 2/ boli povinní zdržať sa využívania technického riešenia, ktoré je chránené úžitkovými vzormi registrovanými Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky. Právne posúdenie ochrany úžitkových vzorov je zjavne iné, ako právne posúdenie ochrany obchodného tajomstva a súd prvej inštancie ho mal posúdiť samostatne. Uznesenie je teda nepreskúmateľné a má právne vady.

7. Strana 1/ a strana 2/ sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 16.9.2016 bol Okresnému súdu Košice 1 doručený návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia spolu so žalobou vo veci samej. Okresný súd Košice 1 podaním zo dňa 21.9.2016 postúpil vec podľa ustanovenia § 25 ods. 1 Okresnému súdu Banská Bystrica, ktorý je príslušný na rozhodnutie sporov z priemyselného vlastníctva pre celé územie Slovenskej republiky. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že navrhovateľ neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov voči strane 1/, netvrdil skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomeru medzi ním a stranou 2/, a preto, že neodkladným opatrením nemožno uložiť povinnosti a obmedzenia tretím osobám.

10. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

12. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

15. Neodkladné opatrenie je mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany, ktoré súd môže nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného „ odôvodnenia “. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu dokazovania v zmysle ustanovenia § 185 a nasl. CSP.

16. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Potreba úpravy právnych pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozeniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu ( napr. v konaní o ochranu nekalej súťaži, v odporovacom konaní a pod. ). V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

17. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil základné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle jeho návrhu. Navrhovateľ osvedčoval dôvodnosť podaného návrhu registráciou úžitkových vzorov registrovaných na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, na ktorých je navrhovateľ označený ako majiteľ úžitkových vzorov a ako pôvodca úžitkového vzoru je uvedená strana 1/. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v zmysle Zákona č. 517/2007 Z.z. o úžitkových vzoroch požíva majiteľ úžitkového vzoru právnu ochranu. Z tohto zákona však vyplýva, že právo na ochranu úžitkovým vzorom má pôvodca technického riešenia ( §10 ods. 1 citovaného zákona ), pričom § 11 ods. 1 tohto zákona uvádza, že ak pôvodca vyhotovil technické riešenie v rámci plnenia úloh v rámci výkonu povolania, prechádza právo na ochranu úžitkovým vzorom na zamestnávateľa. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že navrhovateľ má zatiaľ platné úžitkové vzory, nakoľko doba ochrany úžitkového vzoru je štyri roky od podania prihlášky a môže sa dvakrát predĺžiť o tri roky, t.j. maximálne na dobu desať rokov. Z navrhovateľom predložených listín nie je však zrejmé, na základe akého právneho stavu bol zapísaný na Úrade priemyselného vlastníctva SR ako majiteľ úžitkových vzorov, nakoľko z listín predložených navrhovateľom vyplýva, že medzi navrhovateľom a stranou 1/ boli podpísané licenčné zmluvy v súlade s § 508 až § 515 Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že na základe licenčnej zmluvy uzatvorenej podľa § 508 Obchodného zákonníka nedochádza k prevodu práv priemyselného vlastníctva majiteľa na nadobúdateľa, ale dochádza k tzv. nepravému prevodu práva, pri ktorom poskytovateľ neprestáva byť „ majiteľom“ poskytovaného práva, ale v prospech nadobúdateľa zriaďuje právo na využitie predmetu licencie, čím mu legálne dovoľuje výkon konkrétne vymedzeného práva z priemyselného vlastníctva. Na základe licenčnej zmluvy teda nie je možné previesť práva majiteľa, t.j. pôvodcu na nadobúdateľa. Navrhovateľ však v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepreukázal a neosvedčil právny dôvod, na základe ktorého bol zapísaný na Úrade priemyselného vlastníctva, ako majiteľ úžitkových vzorov.

18. Odvolací súd tiež uvádza, že strana 1/ sa v e-mailovej komunikácii, ktorú predložil navrhovateľ odvoláva na svoje vedomosti a znalosti, ktoré mu nikto nemôže zobrať a tvrdil, že z jeho strany nedochádza do zásahov duševného vlastníctva navrhovateľa. Po preskúmaní listinných dôkazov predložených zo strany navrhovateľa odvolací súd zistil, že navrhovateľ neuviedol konkrétne, ktoré obchodné tajomstvo, resp. právo navrhovateľa chránené úžitkovým vzorom je zo strany žalovaných strán ohrozené. Z dvoch e-mailov predložených navrhovateľom nie je osvedčené, že je naozaj ohrozené právo navrhovateľa chránené konkrétnym úžitkovým vzorom registrovaným na Úrade priemyselného vlastníctva, resp. že ide o predmet jeho obchodného tajomstava. Zároveň navrhovateľom predložená skypová komunikácia, na ktorú sa odvoláva v podanom odvolaní je v spise predložená v anglickom jazyku, teda nie je dôkazom, ku ktorému by súd mohol prihliadať, keďže predmetné listiny nie sú úradne preložené. Z tohto dôvodu sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že navrhovateľ

dostatočným spôsobom nepreukázal, že jeho obchodné tajomstvo, resp. jeho právo je zo strany 1/ ohrozené. Taktiež sa stotožnil s názorom, že relevantným spôsobom nie je zo strany navrhovateľa preukázané, že strana 2/ koordinovane postupuje so stranou 1/.

19. Z vyššie uvedených dôvodov došiel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je v napadnutej časti, v ktorej súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči strane 1/ a 2/ vecne správne, a preto v tejto časti napadnuté uznesenie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správne potvrdil.

20. Podľa ustanovenia § 396 ods. 1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, ako aj o ich výške rozhodne podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 aj bez návrhu súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie u neho skončí.

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .