Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Co-458-2016.pdf
PDF · 78.98 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/458/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, proti žalovanému D. H. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. č. XXX, t.č. I. XX, E., o zaplatenie 650,57 Eur s prísl., o odvolaní Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku Sovietskych hrdinov 163/66, proti uzneseniu z 10. 10. 2013, č. k. 20Ro/153/2013-40 Okresného súdu Rožňava
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie. Stranám sporu ani Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie uznesením zo dňa 10.10.2013 č.k. 20Ro/153/2013-40 odpor podaný Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ( ktorý v tom čase vystupoval v konaní ako vedľajší účastník ) proti platobnému rozkazu zo dňa 19.8.2013 odmietol. V odôvodnení rozhodnutia citujúc ust. § 172 ods. 1, 174 ods. 1,2,3 a § 93 ods. 2,3,4 O.s.p. poukázal na to, že zmyslom vedľajšieho účastníctva je pomoc v spore niektorému z účastníkov a účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel ( pomoc v spore ), akým konaním môže byť zásadne len sporové konanie. Uvedené neplatí napr. pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhodne o návrhu platobným rozkazom tzv. skrátenom konaní, kedy sa táto pomoc môže najskôr prejaviť až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že vedľajší účastník má právo podať opravný prostriedok len v prípadoch a za podmienok stanovených zákonom, avšak na podanie odporu je subjektívne legitimovaný iba odporca (žalovaný) a vedľajší účastník nemá oprávnenie podať odpor. Podľa názoru súdu prvej inštancie vedľajší účastník nie je osobou oprávnenou na podanie odporu, preto podľa § 174 ods. 3 písm. c/ O.s.p. odmietol odpor podaný vedľajším účastníkom.
2. Proti uvedenému uzneseniu podalo v zákonom stanovenej lehote Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (v tom čase vystupujúce v konaní ako vedľajší účastník) odvolanie, nakoľko sa nestotožnilo s tvrdením súdu prvej inštancie, že vedľajší účastník nie je osobou oprávnenou na podanie odporu. Poukázalo na ust. § 93 ods. 3,4 O.s.p., ako aj na skutočnosť, že prípadný nesúhlas hlavného účastníka s podaným odporom musí byť kvalifikovaný, teda účastník ho musí urobiť so znalosťou veci, pričom namietalo, že priemerný spotrebiteľ bez právnického vzdelania nie je informovaný o skutočnostiach týkajúcich sa premlčania, resp. o neprijateľnosti niektorých zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Vyjadrilo názor, že právna argumentácia použitá súdom prvej inštancie nie je v súlade s cieľmi Európskej únie pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa a závadným procesným postupom súdu mu tak bola znemožnená realizácia procesných práv vedľajšieho účastníka
a odňatá možnosť konať pred súdom. S poukazom na uvedené zotrval na podanom odpore a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, čím sa ex lege zruší aj vydaný platobný rozkaz.
3. Odvolateľ podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. O.s.p. (účinného do 30.6.2016) a vec bola predložená odvolaciemu súdu na prejednanie a rozhodnutie v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. CSP (účinného od 1.7.2016).
4. Podľa ust. § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
5. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami odvolateľa uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
6. Odvolací súd poukazuje na to, že otázka vzťahujúca sa na možnosť vedľajšieho účastníka podať odpor proti platobnému rozkazu bola v súdnej praxi už jednoznačne vyriešená a v zmysle ustálenej judikatúry vedľajší účastník takéto oprávnenie nemá z nasledujúcich dôvodov:
7. Ako vedľajší účastník môže sa popri žalobcovi alebo žalovanom zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.). Ako vedľajší účastník sa môže popri žalobcovi alebo žalovanom zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorých predmetom činnosti ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 2,3 O.s.p.). V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O.s.p.).
8. Vedľajšie účastníctvo je teda formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom konaní s tým, že vedľajší účastník je osoba odlišná od účastníka samotného a zúčastňuje sa konania z dôvodu, že chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov (sporových strán). Zmyslom vedľajšieho účastníctva je „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Vzhľadom na uvedený zmysel vedľajšieho účastníctva (pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov) treba ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p., pokiaľ ide o vznik účinkov vedľajšieho účastníctva vykladať tak, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho obsah a účel. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie. To však neplatí napr. pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje v tzv. skrátenom konaní, ktoré v porovnaní s obvyklým priebehom reálneho sporového konania vykazuje výrazné odlišnosti, keďže sa realizuje bez nariadenia pojednávania a bez dokazovania vo vlastnom zmysle slova. Pokiaľ žalovaný v tzv. skrátenom konaní, v ktorom sa platobný rozkaz vydáva spravidla len na základe skutočnosti uvádzaných žalobcom a žaloba sa žalovanému doručuje až spolu s platobným rozkazom, nevyvíja žiadnu procesnú aktivitu, nemôže tak procesne účinne urobiť ani iný subjekt, domáhajúci sa vstupu do konania na jeho strane ako vedľajší účastník. Vstupom takéhoto subjektu do konania sa totiž nemôže naplniť zmysel vedľajšieho účastníctva, ktorým je pomoc v spore. Konanie majúce povahu tzv. skráteného konania nadobudne atribúty sporového konania až včasným podaním odôvodneného odporu žalovaným, v dôsledku čoho sa platobný rozkaz zrušuje a súd nariadi pojednávanie. Až po takomto procesne účinnom úkone žalovaného, môže byť naplnený zmysel a obsah vedľajšieho účastníctva, pomáhať v konaní hlavnému účastníkovi a podporovať ho s cieľom prispieť k ochrane jeho práv. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že účinky vedľajšieho účastníctva v štádiu tzv. skráteného konania nenastanú (viď. napr. uznesenie NS SR č.k. 7Cdo/135/2013).
9. Aj v danom prípade združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS vystupujúce v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku ako vedľajší účastník v konaní oznámilo súdu prvej inštancie, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na podporu žalovaného v čase skráteného konania, avšak
začatie sporového konania včasným podaním odôvodneného odporu môže iniciovať len žalovaný, nie vedľajší účastník v zmysle vyššie uvedených úvah. Preto odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením správne odmietol odpor podaný Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (vedľajším účastníkom), a preto odvolací súd uvedené uznesenie ako vecne správne potvrdil.
10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1,2 CSP. Združenie (vedľajší účastník) nebolo v odvolacom konaní úspešné, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnému žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 :0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).