Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/102/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Silvie Tisovej (sudkyne spravodajkyne), v právnej veci žalobcu: Združenie vlastníkov pozemkov v Jalovci, pozemkové spoločenstvo, so sídlom Jalovec 2, 032 21 Bobrovec, IČO: 30 229 006, právne zastúpený: JUDr. Juraj Lukáč, advokát, so sídlom D. Z.. I. XX/X, XXX XX A., proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie, útvar inšpekcie ochrany prírody a krajiny, so sídlom Grösslingova 5, 811 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 33970113/6343-27074/Ant zo dňa 06.08.2018, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina, odbor inšpekcie ochrany prírody a krajiny (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“ alebo „inšpektorát“) rozhodnutím Číslo: 3397402318/945-15457/Krá zo dňa 11.05.2018 uložila žalobcovi podľa o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len ) pokutu vo výške 2.000,- Eur za to, že: v presne nezistených dňoch v období február až máj 2017 ako obhospodarovateľ lesa za účelom sprístupňovania lesných porastov zrealizoval výstavbu lesnej približovacej cesty o dĺžke 1844 metrov s priemernou šírkou 3 metre na pozemkoch parc. č. 421 a 423/1 v kat. úz. M., okres Liptovský Mikuláš evidovaných v registri CKN ako lesné pozemky, ktoré sa nachádzajú na území Tatranského národného parku, v ktorom platí tretí stupeň ochrany podľa a súčasne na území európskeho významu SKUEV0307 Tatry a v chránenom vtáčom území SKCHVU030 Tatry, bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody, ktorý sa vyžaduje podľa v znení , teda za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vykonávaním činnosti uvedenej v bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody, čím naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa Zároveň mu bolo uložené nahradiť štátu trovy konania v sume 33,19 Eur na účet Environmentálneho fondu. Podľa odôvodnenia prvostupňový správny orgán vykonal štátny dozor podľa vo veci výkopových prác pod vrcholom Ráztoky v Západných Tatrách. Správa Tatranského národného parku (ďalej len Správa TANAP) vykonala v druhej polovici marca 2007 obhliadku predmetnej lokality, pri ktorej zistila, že výkopové práce súvisia s výstavbou „technologickej linky“ so šírkou do 3 metrov, ktorá v prevažnej miere kopíruje existujúci obvodový chodník po šírke cca 1 meter v lesných porastoch JPRL 131d, 131b, 141, 140, 139, 138b1 Lesného celku Liptovský Mikuláš 2, Lesného hospodárskeho celku Liptovský Mikuláš. Výstavba má dĺžku cca 1800 metrov, bola realizovaná bagrom JCB, z trasy vyťažili stromy a v čase obhliadky ešte nebolo realizované pozdĺžne ani

priečne odvodnenie a ani iné technické úpravy. Pracovníci Správy TANAP sa dohodli so žalobcom, že trasovanie bude vedené tak, aby chránený druh borovica limbová (Pinus cembra) s obvodom kmeňa 180 cm vo výške 130 cm nad zemou, ktorá rastie cca 1,5 metra nad obvodovým chodníkom tvoriacim základ pre výstavbu „technologickej linky“, keďže ide o jednu z posledných pôvodných límb s najzápadnejším výskytom v Tatrách, zostala na stanovišti bez poškodenia. Správa TANAP k vyššie uvedenej činnosti nepodávala odborné stanovisko. Listom zo dňa 06.04.2017 inšpektorát vydal podľa zákaz žalobcovi pokračovať vo výkopových prácach a terénnych úpravách na pozemkoch do objasnenia veci a zabezpečenia dôkazov, tento bol doručený žalobcovi 18.04.2017. Dňa 16.05.2017 inšpektorát uskutočnil terénnu obhliadku za prítomnosti zástupcov žalobcu a odborného lesného hospodára. Na základe rozsahu vykonaných zemných prác a účelu, pre ktorý boli zrealizované, inšpektorát konštatoval, že žalobca vybudoval lesnú približovaciu cestu s jednoduchým odvodnením na území TANAP, konkrétne na lesnom pozemku CKN 421 pokračujúc na pozemok CKN 423/1 v katastrálnom území Jalovec v dĺžke 1844 metrov o priemernej šírke 3 metre. Písomné oznámenie obci Jalovec o vybudovaní zbližovacej linky podal žalobca 23.02.2017, v ten istý zadal zhotoviteľovi objednávku s termínom vyhotovenia od 23.02.2017 do 31.05.2017, pričom obec Jalovec sa písomne vyjadrila, že proti vybudovaniu zbližovacej linky nemá námietky až dňa 16.05.2017. Podľa názoru inšpektorátu vyjadrenie Obce Jalovec nemožno považovať za právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu o predbežnej otázke, najmä ak nemá predpísané náležitosti a pri jeho vydávaní došlo k pochybeniu; Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš totiž uviedla, že stavba lesnej cesty ako účelovej komunikácie vyžaduje podanie žiadosti o vydanie stavebného povolenia, pričom obec Jalovec má prihliadať na súhlas orgánov ochrany prírody. Výstavba lesných ciest a zvážnic je činnosť, na ktorú sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody podľa v spojení s . Inšpektorát sa preto zaoberal tým, či stavebná činnosť, ktorú zabezpečoval žalobca za účelom sústredenia dreva z lesných porastov, ktoré obhospodaruje, viedla k výstavbe lesnej cesty, na ktorú bol potrebný súhlas orgánov ochrany prírody. Vychádzajúc zo zistení pri obhliadke zo dňa 16.05.2017 a zo skúsenosti z predchádzajúcich prípadov inšpektorát dospel k záveru, že vzhľadom na rozsah vykonaných zemných prác na túto činnosť bolo potrebné stavebné povolenie, čo v prípade neoprávnenej stavby v chránenom území môže byť trestným činom, preto svoje zistenia postúpil Okresnej prokuratúre Liptovský Mikuláš. Keďže inšpektorát nemôže konať podľa stavebného zákona, práva žalobcu zostali nedotknuté, pretože lesnú približovaciu cestu dokončil a bude ju používať, avšak jej postavením bez súhlasu orgánov ochrany prírody znemožnil uplatnenie záujmov ochrany prírody a tento stav nie je možné vyvážiť iba tým, že rešpektoval požiadavku Správy TANAP na pozmenenie trasy. Inšpektorát poukázal na to, že ochrana prírody v Národnom parku sa realizuje predovšetkým obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny, pričom výnimky zo zákazov a súhlasy zákon pripúšťa, avšak tieto môžu byť udelené len po starostlivom zvážení všetkých dopadov na životné prostredie, čo sa musí premietnuť do podrobného a presvedčivého zdôvodnenia takto udelenej výnimky a súhlasu, čo sa v danom prípade nestalo. Rozsah zásahu bol zrejmý aj z fotodokumentácie vyhotovenej Správou TANAPu, ktorá tvorila prílohu listu zo dňa 29.03.2007, z ktorej je zrejmé, že došlo k úplnému odstráneniu vrchnej časti zeminy, výrubu stromov a odstráneniu ich pňov, poškodeniu koreňov stromov v okolí cesty, pričom vo svahoch došlo k vybagrovaniu zárezov s výškou steny približne 2 metre; takto vybagrovaný materiál bol použitý na vytvorenie a rozšírenie telesa cesty vo svahu, pričom podľa vyjadrenia žalobcu zo dňa 16.05.2017 plánovali urobiť aj priečne odvodnenie. Pokiaľ žalobca počas štátneho dozoru pomenoval novovybudovanú lesnú komunikáciu rôznym spôsobom (technologická linka, približovacia linka, prístupová lesná linka, zvážnica, zbližovacia linka), uvedené nemení nič na fakte, že činnosťou žalobcu došlo k značnému zásahu do lesného porastu, k ovplyvneniu odtokových pomerov na lokalite a k významným terénnym úpravám. Činnosť žalobcu nekorešponduje s opisom pojmu „technologická linka“ resp. „približovacia sústreďovacia linka“, najmä vo vzťahu k úpravám vrchnej vrstvy zeminy. Inšpektorát vychádzal zo zistení štátneho dozoru, vyjadrení zainteresovaných subjektov pri štátnom dozore ako aj v správnom konaní a s použitím údajov z odbornej literatúry a STN 73 6108. Žalobca mal na výstavbe záujem, čo viackrát uviedol s odôvodnením, že potreboval sprístupniť kalamitou zasiahnuté lesné porasty v kat. úz. Jalovec, ktorého je obhospodarovateľom, pričom nečakal na odpoveď obce Jalovec, ktorá reagovala až 16.05.2017 v tom zmysle, že proti zbližovacej linke nemá námietky. Podľa názoru inšpektorátu žalobca nepostupoval zákonným spôsobom, nemal vydaný súhlas orgánu ochrany prírody podľa v znení , ktorý mal byť vydaný v samostatnom správnom konaní podľa príslušným okresným úradom v sídle kraja na základe individuálnej žiadosti žalobcu. Vôľou zákonodarcu

bolo, aby orgán ochrany prírody tieto činnosti posudzoval z hľadiska záujmov na ochrane prírody a krajiny a tým zabezpečoval ochranu verejného významu. Inšpektorát poukázal na to, že podľa ST 73 6108 zaužívaným pojmom „približovacia linka“, ktorý sa používa aj v odbornej literatúre, je trvalý alebo dočasný spravidla 3 až 4 metre široký priesek v poraste, ktorý slúži na rozdelenie dielca na pracovné polia a na približovanie dreva a „približovacia cesta“ je zemná komunikácia vedená spravidla vo svahu a slúžiaca na približovanie dreva. „Sústreďovacia linka“ je úmyselne vytýčená a vyznačená linka v poraste bez väčších terénnych úprav, rozdeľuje porast na pracovné polia a umožňuje prácu a pohyb sústreďovacích prostriedkov, pričom jej šírka (3 až 4,5 metra) závisí od typu použitého prostriedku a kvality terénneho povrchu približovacia cesta vedie vo svahu a o sústreďovacej (približovacej) linky sa odlišuje tým, že jej budovanie nie je možné bez zemných úprav. Inšpektorát nepolemizoval o tom, či bolo alebo nebolo potrebné odviesť drevo z lesa a skutočnosť, že si žalobca plnil povinnosti podľa zákona o lesoch, ho neoprávňuje k tomu, aby ignoroval , teda ho nezbavuje zodpovednosti za porušenie ostatných predpisov. Za priťažujúcu považoval inšpektorát tú skutočnosť, že výstavbou lesnej približovacej cesty bolo dotknuté územie TANAPu, v ktorom má byť prvoradá ochrana prírody, kde platí tretí stupeň ochrany podľa a zároveň je územím európskeho významu podľa výnosu Ministerstva životného prostredia SR č. 3/2004-5.1 zo dňa 14.07.2004 a toto územie bolo schválené rozhodnutím Komisie 2008/218/ES z 25.01.2008, ktorým sa podľa Smernice Rady 92/43/EHS prijíma prvý aktualizovaný zoznam lokalít európskeho významu v alpskom biogeografickom regióne; zároveň ide o Chránené vtáčie územie Tatry. Žalobca sa pohyboval v osobitne chránenom území, čo pre neho nebola nová okolnosť, keďže je vlastníkom a obhospodarovateľom lesných pozemkov na území TANAP, a teda mohol predpokladať, že činnosti v chránenom území budú podmienené reguláciou zo strany orgánu ochrany prírody. Ak sa v dotknutej lokalite nachádzali protipožiarne pásy, ktoré budú súbežne plniť aj funkciu približovacích liniek, tak podľa spoločného usmernenia Ministerstva vnútra SR, Ministerstva pôdohospodárstva SR - sekcie lesníckej a Ministerstva životného prostredia SR - sekcie ochrany prírody a krajiny aj v prípade budovania nových protipožiarnych pásov je potrebné dodržať ochranné podmienky podľa Pri určení výšky pokuty vychádzal inšpektorát z už vyššie uvedeného s tým, že aj keby sa hneď cesta prestala používať, potrvalo by niekoľko desiatok rokov, kým by zarástla, pričom odbagrované svahy a rozšírené teleso cesty budú v chránenom území aj naďalej viditeľné a budú značne ovplyvňovať napríklad odtok dažďovej vody a eróziu pôdy. Za priťažujúcu okolnosť inšpektorát považoval, že si žalobca nezadovážil potrebný súhlas orgánu ochrany prírody a že je žalobca obhospodarovateľom lesa, u ktorého sa predpokladá znalosť právnych predpisov. Spoločenská hodnota chránenej borovice limbovej s výškou nad 2 metre je podľa prílohy č. 5 k vyhláške č. 1.683,- Eur a spoločenská hodnota biotopu európskeho významu Ls 9.1 smrekové lesy čučoriedkové 9,62 Eur za m2, teda spoločenská hodnota biotopu v trase vyhĺbenej lesnej cesty predstavuje 35.478,56 Eur. Ďalej inšpektorát poukázal, že na lesné biotopy sú viazané mnohé druhy živočíchov napr. aj hlucháň hôrny, ktoré sú veľmi citlivé na stratu a fragmentáciu vhodného životného prostredia. Inšpektorát ďalej prihliadol na to, že predmetná činnosť nie je v dotknutom území zakázaná, že žalobca bol súčinný a so správnym orgánom spolupracoval, a teda sankcia, ktorá môže byť uložená do výšky 9.958,17 Eur ( ) naplní funkciu výchovnú aj represívnu a splní aj preventívnu úlohu.

2. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 33970113/6343-270774/Ant zo dňa 06.08.2018 prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol, pričom sa stotožnil so skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci prvostupňovým správnym orgánom. K odvolacej námietke žalobca, že predmetná „linka“ svojimi technickými parametrami nespĺňa podmienky zaradenia do kategórie lesné cesty 3. triedy a ide o „dočasnú technologickú komunikáciu“, pričom inšpektorát neskúmal, čo bolo zámerom žalobcu, žalovaný uviedol, že nemal byť preukazovaný zámer žalobcu, ale malo byť posúdené, či na činnosť vykonanú žalobcom v národnom parku bol alebo nebol potrebný súhlas orgánu ochrany krajiny. Fotodokumentácia z miestneho šetrenia jednoznačne dokazuje, že rozsiahlymi zemnými prácami došlo k úplnému odstráneniu vrchnej časti zeminy, k výrubu stromov a odstráneniu ich pňov, pričom vo svahoch došlo k vybagrovaniu zárezov s výškou steny 2 m. Takto vybagrovaný materiál bol použitý na vytvorenie a rozšírenie telesa cesty vo svahu, pričom pôvodný chodník bol úzky a pokrytý nenarušenou vrstvou lesnej pôdy, neumožňoval prejazd mechanizmov. Skutočnosť, ako sa presne lesná komunikácia pomenuje, nemení nič na fakte, že činnosťou žalobcu došlo k značnému zásahu do lesného porastu, k ovplyvneniu odtokových pomerov na lokalite a k

významným terénnym úpravám. Zámerom a účelom týchto zásahov bolo sprístupnenie lesného porastu takým spôsobom, aby sa umožnil prejazd mechanizmov z dôvodu ťažby a následného odvozu dreva. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán presne a úplne zistil skutočný stav veci, za tým účelom si zaobstaral potrebné podklady, najmä vykonal terénnu ohliadku s podrobnou fotodokumentáciou, zabezpečil odborné vyjadrenie ŠOP SR Správy TANAP a ďalšie podklady a po ich vyhodnotení dospel k záveru, že ide o trvalú približovaciu zemnú lesnú cestu s jednoduchým odvodnením. Je teda zrejmé, že činnosť vykonaná žalobcom vôbec nekorešponduje s opisom pojmu „technologická komunikácia“ uvedeným v STN 73 6108, ani s opisom pojmov „približovacia linka“ resp. „sústreďovacia linka“ podľa odbornej literatúry, a to najmä v súvislosti s úplným odstránením vrchnej vrstvy zeminy pokrytej organickými zvyškami. Námietku nesprávneho zaradenia do kategórie lesných ciest považoval žalovaný za účelovú, pretože táto okolnosť nie je podstatná pre posúdenie, či došlo k porušenia ust. v spojení s , ktorý neobsahuje definíciu kategórie lesnej cesty ani odkaz na technickú normu či iný právny predpis. Podľa názoru žalobcu v zmysle STN 73 6108 aj lesné cesty najnižšej kategórie musia spĺňať parametre, aby mohli byť kvalifikované ako lesné cesty, pričom pri definícii „technologické komunikácie“ táto norma uvádza, že sa spravidla neodstraňuje ani vrchná vrstva zeminy a zemné práce sa robia len výnimočne, čo nie je daný prípad. Žalovaný sa nestotožnil ani s tvrdením, že ide o dočasnú technologickú komunikáciu, pretože vzhľadom na vykonanie zásadných terénnych úprav nie je možné dotknutú lokalitu upraviť do pôvodného stavu, trvalo by desiatky rokov, než by zarástla, pričom odbagrované svahy a rozšírené teleso cesty budú aj naďalej viditeľné a budú značne ovplyvňovať napr. odtok dažďovej vody a zvyšovať eróziu pôdy. K námietke žalobcu o nenaplnení subjektívnej stránky (zavinenia) žalovaný uviedol, že predmetom prejednávania je správny delikt, pri ktorom sa zásadne uplatňuje koncepcia objektívnej zodpovednosti, teda zodpovednosť za výsledok bez ohľadu na zavinenie. To znamená, že sa nepožaduje zavinenie a k vyvodeniu zodpovednosti stačí preukázanie porušenia alebo nesplnenia povinností stanovených zákonom alebo uložených na jeho základe. Postačovalo teda, že žalobca nedisponoval potrebným súhlasom orgánu ochrany krajiny a naplnil tak skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa Správny poriadok ani neobsahujú žiadne iné dôvody, ktoré by vylúčili uloženie pokuty za iný správny delikt. Žalovaný doplnil, že žalobcovi bola uložená pokuta za to, že ako obhospodarovateľ lesa zrealizoval výstavbu lesnej približovacej cesty bez ohľadu na to, že práce vykonal iný subjekt, pretože tento nejednal zo svojej vôle, ale ako nástroj účastníka konania t.j. žalobcu. To považoval žalovaný za preukázané znením objednávky č. 01/2017 ako aj z vopred vykonanej miestnej obhliadky lokality a priebežných kontrol prác zo strany žalobcu. K námietke žalobcu, že inšpektorát prekročil svoju právomoc, ak nerešpektoval vyjadrenie obce Jalovec č. 146/ŽkDá/2017 zo dňa 16.05.2017, ktorým táto nemala námietky voči zbližovacej linke, pričom uvedeným vyjadrením podľa názoru žalobcu malo byť založené právo stavebníka vykonať ohlásené zmeny, inšpektorát mal byť viazaný právnym názorom obce ako správneho orgánu kompetentného posudzovať vlastnosti stavieb a nemohol toto rozhodnutie nahradzovať vlastným úsudkom, poukázal žalovaný na to, že žalobca mal splniť nielen požiadavky vyplývajúce zo stavebného zákona, ale aj zo , pretože ide o jednotlivé individuálne správne akty chrániace všeobecné záujmy na rôznych úsekoch verejnej správy. Zámer na ochrane prírody a krajiny najmä v osobitne chránených územiach je samostatným objektívne vymedzeným predmetom odlišným od stavebného konania a spomínané vyjadrenie stavebného úradu obce Jalovec nemôže nahradiť rozhodnutie orgánov ochrany prírody a krajiny; v tejto súvislosti poukázal na , podľa ktorého pred výstavbou lesnej cesty a zvážnice v osobitne chránenom území (s tretím stupňom ochrany) sa pre ich výstavbu vyžaduje povolenie orgánov ochrany prírody. Navyše názor, že na danú činnosť žalobcu bolo potrebné stavebné povolenie, vyjadrila Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš v liste č. Pd 89/17/5505-6 zo dňa 11.08.2017, teda nešlo o vlastný úsudok prvostupňového správneho orgánu. Existencia vyjadrenia obce by mala mať vplyv na mieru zavinenia žalobcu, avšak podľa názoru žalovaného len v prípade posudzovania protiprávneho konania na úseku stavebného konania. Navyše žalobca začal práce realizovať ešte pred týmto vyjadrením, pričom obec neuvádza, podľa akého ustanovenia a ktorého zákona je jej vyjadrenie vydané, neobsahuje ani parametre „zbližovacej linky“ (napr. jej dĺžka a pod.). Obec Jalovec síce nemala námietky k činnosti žalobcu, avšak sama vo vyjadrení informuje o potrebe dodržiavať pri tejto činnosti ustanovenia Obec Jalovec nie je orgán ochrany prírody s právomocou rozhodovať o potrebe súhlasu na činnosť v chránenom území podľa v spojení s a nemôže ani svojim vyjadrením takýto súhlas orgánu ochranu prírody nahrádzať; takúto kompetenciu má jedine okresný úrad v sídle kraja, konkrétne odbor starostlivosti o životné prostredie. Vyjadrenie

obce Jalovec nemožno ani považovať za právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu o predbežnej otázke, najmä ak nemá akékoľvek predpísané náležitostí pri jeho udávaní došlo k pochybeniu a obci bolo uložené písomné upozornenia prokurátora. Za čisto účelovú obranu žalobcu považoval žalovaný námietku, že inšpektorát postupoval tak, že si vopred stanovil záver o uložení pokuty, menil a doplnil skutočný stav vlastnými výkladmi špeciálnych právnych predpisov. Žalovaný dal žalobcovi za pravdu, že absencia súhlasu, ktorú považoval prvostupňový správny orgán za priťažujúcu okolnosť, je sama o sebe znakom skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa , a preto nemôže byť priťažujúcou okolnosťou. Poukázal však, že prvostupňový správny orgán nezúžil odôvodnenie výšky ukladanej pokuty jedine na túto skutočnosť, preto tento nedostatok nespôsobuje nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný poukázal na to, že inšpektorát zdôraznil, že ide o územie národného parku, územie európskeho významu a zároveň chránené vtáčie územie, teda činnosť žalobcu bola vykonaná vo viacerých chránených územiach, čo je závažnou okolnosťou. Inšpektorát bral do úvahy aj fakt, že žalobca je obhospodarovateľom lesa, u ktorého sa predpokladá znalosť správnych predpisov, prihliadol k tomu, že predmetná činnosť nie je v dotknutom území zakázaná a na druhej strane, že žalobca bol súčinný, so správnym orgánom spolupracoval a lesnú cestu budoval pozdĺž existujúceho chodníka. Čo sa týka námietky ohľadne problematiky ochrany tetrova hlucháňa a nemožnosti sa k tejto vyjadriť v administratívnom konaní, žalovaný poukázal na nadnesenie tejto problematiky už vo vyjadrení pre účely správneho konania č. TANAP/310-004/17 zo dňa 14.11.2017 i prvé rozhodnutie o pokute zo dňa 19.12.2017, ktoré obsahovalo zoznam chránených druhov živočíchov, a teda sa ňou prvostupňový správny orgán zaoberal už v priebehu správneho konania; k podkladom rozhodnutia sa mal žalobca možnosť vyjadriť, pričom uviedol len skutočnosť, že s ním nesúhlasí. Názor žalobcu, že ide o samostatnú a vecne nesúvisiacu súčasnú problematiku žalovaný považoval za vecne nesprávnu, mylnú a účelovú, pretože ochrana hlucháňa hôrneho s činnosťou účastníka konania vecne súvisí, pretože chránené vtáčie územie Tatry bolo vyhlásené aj z dôvodu ochrany tohto druhu. Tým, že prvostupňový správny orgán v odôvodnení vysvetlil otázky zásahu do lesných porastov a nutnosti ich obmedzovania v chránených územiach v širších súvislostiach, a to aj cez problematiku na lesné biotopy viazaných chránených živočíchov. Pokiaľ inšpektorát v odôvodnení uviedol, že hlucháň hôrny je chránený druh a aj jeho spoločenskú hodnotu, nejde podľa žalovaného o podklad rozhodnutia, len o fakt zrejmý z právnych predpisov; všeobecne známe informácie o faktoroch ovplyvňujúcich početnosť na lesné biotopy viazaných živočíchov nie je možné považovať vzhľadom na ich povahu za podklad pre rozhodnutie, na ktoré by sa mohlo uplatňovať ustanovenie Správneho poriadku. Žalovaný nesúhlasil so stanoviskom žalobcu, že vzhľadom na okolnosti prípadu by udelenie takéhoto súhlasu bolo len formálne, pretože lesnou cestou chcel žalobca predchádzať vzniku škody a vybudovať protipožiarne pásy. Podľa názoru žalovaného potrebný súhlas orgánov ochrany prírody nie je samoúčelný, ale dôležitý pre učenie bližších podmienok, za ktorých je možné danú činnosť uskutočniť v súlade s ustanovením Na vydanie takéhoto súhlasu nie je právny nárok a žalobca nemôže vopred prejudikovať rozhodnutie orgánu ochrany prírody. Žalobca svojim konaním neumožnil orgánu ochrany prírody akokoľvek ovplyvniť realizáciu predmetnej činnosti v chránenom území národného parku, žalobca ŠOP SR Správu TANAPu pred výstavbou lesnej cesty nekontaktoval, ale komunikoval s nimi až pred ukončením prác, aj to len v súvislosti s borovicou limbou, aj v prípade budovania protipožiarnych pásov podľa vyššie uvedeného spoločného usmernenia je vždy potrebné dodržať ochranné podmienky podľa a rešpektovať jednotlivé zákazy a obmedzenia, prípadne ich realizovať len na základe právoplatného rozhodnutia o vydaní súhlasu alebo udelení výnimky príslušným orgánom ochrany prírody. Okolnosť, že cesta bola budovaná na trase existujúceho chodníka bola podľa názoru žalovaného zohľadnená v prvostupňovom rozhodnutí pri určení výšky pokuty. Podľa názoru žalovaného ani vlastnícke práva žalobcu a jeho povinnosti vyplývajúce zo o lesoch, ho nezbavujú povinnosti dodržiavať Z z. Protiprávnym konaním došlo k rozsiahlym terénnym úpravám v lesnom poraste na chránenom území, preto žalovaný nevidel dôvod na použitie materiálneho korektívu tým, že správny orgán pokutu ani neuloží. Žalovaný výšku uloženej pokuty považoval za primeranú, nakoľko sankcia má plniť funkciu výchovnú, preventívnu a súčasne aj represívnu úlohu, z ktorého dôvodu je žiaduce, aby bola citeľná aj v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu.

3. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal správnu žalobu žalobca, ktorou žiadal zrušenie rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Žalobu odôvodnil nasledovnými žalobnými bodmi:

1) Zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Podľa žalobcu orgán ochrany prírody nemal presne a úplne zistené, že by žalobca vybudoval lesnú cestu alebo zvážnicu, a teda že sa na zhotovenú stavbu skutočne vyžadoval súhlas podľa v znení , nakoľko z vykonaných dôkazov, a to podaného vysvetlenia zástupcami žalobcu, objednávky žalobcu č. 1/2017 z 23.02.2017 u zhotoviteľa Vlha Milan ŠTÝL - VG, so sídlom Trstené 57 ako aj z vyjadrenia obce Jalovec č. 146/Žk- zo 16.05.2017 a stanoviska žalobcu k správnemu konaniu z 19.10.2017 nemohol inšpektorát dospieť k záveru, že žalobca postavil lesnú cestu alebo zvážnicu. Správne orgány si v tomto smere nezabezpečili žiadny objektívny a relevantný dôkaz, pričom poukázal na technickú normu STN 73 6108. Žalobca namietal, že správne orgány nezabezpečili ani len odborné vyjadrenie kompetentnej osoby za účelom klasifikácie zhotovenej komunikácie ako lesnej cesty alebo zvážnice, preto ide len o sugestívne tvrdenia správneho orgánu. Podľa názoru žalobcu začlenenie zhotovenej linky pod lesnú cestu alebo zvážnicu jednoznačne vylučuje šírka komunikácie (nedosahuje šírku 4 metre), technologická vybavenosť komunikácie (bez technickej vybavenosti) a pozdĺžny sklon komunikácie, ktorý zo strany správneho orgánu nebol ani zisťovaný. 2) Správny orgán si nezákonne osoboval kompetenciu posudzovať klasifikáciu zhotovenej komunikácie a zároveň pristúpil k zavádzajúcemu negatórnemu výkladu, ktorým sa snažil vyvrátiť tvrdenie žalobcu, že ide o technologickú komunikáciu. Podľa názoru žalobcu vykonanie terénnych úprav nezakladá naplnenie znakov pre zaradenie predmetnej komunikácie pod lesnú cestu ani ďalšie definície citované z odbornej literatúry samotným prvostupňovým správnym orgánom nevylučujú, že ním zhotovená komunikácia parametrami nespĺňa základné charakteristické znaky lesnej cesty 3. triedy, a preto ide o technologickú komunikáciu, ktorá má dočasný charakter a nie o približovaciu lesnú cestu. 3) Správny orgán žalobcovi uložil sankciu bez toho, aby preukázal naplnenie subjektívnej stránky priestupku, t. j. zavinenia v akejkoľvek forme. Podľa názoru žalobcu správny orgán vec nesprávne právne posúdil, keď si zrejme mýli zavinenie ako základný znak subjektívnej stránky spáchania priestupku so zavinením ako o priestupkoch, ktorý je podľa jeho názoru všeobecným predpisom k sankciám podľa , ktorá definícia sa vzájomne vylučuje so záverom správneho orgánu, že zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu právnickej osoby. Podľa názoru žalobcu aby bolo možné uložiť žalobcovi sankciu, musí byť preukázané, že sa tento skutku dopustil aspoň z nevedomej nedbanlivosti. Žalobca taktiež poukázal na objednávku č. 1/2017, podľa ktorej zámerom žalobcu nebolo vykonávať činnosť uvedenú v , pričom navyše zhotovenie uvedenej komunikácie vykonávala spoločnosť ŠTÝL-VG Trstené dodávateľským spôsobom. Žalobca sa nemohol dopustiť konania porušujúceho alebo ohrozujúceho záujem chránený zákonom ani jednaním prostredníctvom tretej osoby ako nástroja žalobcu, pretože to vyslovene odporuje uvedenej objednávke. Pre naplnenie zákonného znaku správneho deliktu uvedeného v ustanovení absentuje naplnenie subjektívnej stránky. Inšpektorát dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym záverom o protiprávnom konaní žalobcu, ktorého sankcionuje za konanie preukázateľne vykonanej iným subjektom. 4) Správny orgán k hodnoteniu získaných dôkazov podľa žalobcu nepristupoval objektívne, o čom svedčí to, že za priťažujúcu okolnosť pri ukladaní sankcie považoval skutočnosť, že žalobca nedisponoval súhlasom, pričom absencia súhlasu je sama o sebe znakom skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa pís. a) Žalobca nesúhlasil s právnym názorom žalovaného, že uvedená okolnosť nezakladá nezákonnosť vydaného prvostupňového rozhodnutia, nakoľko pokiaľ si prvostupňový orgán pri svojom rozhodnutí myslel, že môže uvedenú okolnosť považovať za priťažujúcu, tak by pri správnom rozhodovaní ukladal žalobcovi nižšiu sankciu než ako mu uložil pri takomto posúdení. Zároveň žalovaný ako odvolací orgán potvrdzujúc rozhodnutie prvostupňového orgánu vlastne jeho rozhodnutie sprísnil, pretože napriek uvedenej nezákonnosti zotrval na rovnakej výške sankcie, a teda porušil trestnoprávnu zásadu zákazu rozhodnutia k horšiemu. 5) Správny orgán porušil ustanovenia o konaní aj tým, že spôsobom, akým vyhodnotil vyjadrenie obce Jalovec zo dňa 16.05.2017. Toto malo zásadný význam, pretože zakladalo právo stavebníka vykonať

ohlásené zmeny a vybudovať zbližovaciu linku a zároveň je táto ohlásená úprava aj rozhodnutím o otázke posúdenia klasifikácie tejto úpravy ako približovacej linky a nie lesnej cesty. Aj v prípade, že by obec Jalovec ako stavebný úrad pochybila pri vyhodnocovaní písomného podania žalobcu, zakladá takéto jej rozhodnutie v zmysle trestnoprávnej zásady in dubio pro reo dôvodné pochybnosti k predbežnej otázke, či bol žalobca povinný si zabezpečiť na vybudovanie komunikácie súhlas orgánov ochrany prírody. Pokiaľ aj žalovaný na strane 18 rozhodnutia odlišuje stavebné konanie a konanie o uložení pokuty ako dve samostatné konania, s jeho závermi sa žalobca nemôže stotožniť, pretože z hľadiska materiálnej spravodlivosti nie je podľa jeho názoru možné, aby komunikácia bola pre účely jedného správneho konania zbližovacou linkou a pre účely druhého správneho konania lesnou cestou. 6) Správne orgány porušili právo účastníka na spravodlivý proces, keď inšpektorát do rozhodnutia zakomponoval údaje a skutočnosti, s ktorými sa účastník nemal možnosť oboznámiť. Túto nezákonnosť žalovaný neodstránil a dokonca samostatnú a vecne nesúvisiacu súčasnú problematiku ochrany tetrova hlucháňa nasvedčujúcu iným zámerom vo svojom rozhodnutí doplňuje. Pokiaľ ku skutku došlo v období február - máj 2017, tak žalovaný na odôvodnenie potvrdenia výšky pokuty použil materiál schválený až 13.04.2018, a to bez toho, aby mal preukázané ohrozenie tohto chráneného vtáčieho druhu v priebehu zhotovenia technologickej komunikácie, prípadne neskôr. Skutočným zámerom napadnutého rozhodnutia bolo podľa názoru žalobcu napĺňať schválený Program záchrany hlucháňa hôrneho na roky 2018 až 2022. K týmto tvrdeniam a skutočnostiam sa žalobca nemal možnosť vyjadriť v administratívnom konaní, pretože žiadne súvisiace materiály neboli súčasťou administratívneho spisu. V napadnutom rozhodnutí to bolo preňho prekvapujúce, a teda správny orgán porušil § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Poukázal pri tom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (NS SR) sp. zn. zo dňa 23.03.2010. 7) Žalovaný sa nevysporiadal s existenciou ďalších okolností napr. materiálneho korektívu vyplývajúceho z , ktorý podľa žalobcu inšpektorát nevzal do úvahy a s ktorou skutočnosťou sa žalovaný vysporiadal tak, že absenciu riadneho vysporiadania doplnil vlastnými úvahami, voči ktorým žalobca nemohol podal riadny opravný prostriedok a musí sa ich posúdenia domáhať v súdnom konaní. Podľa názoru žalobcu prvostupňový orgán pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty mal vziať do úvahy, že súčasná približovacia komunikácia bola vybudovaná na účel predchádzania vzniku škôd, kopírovala existujúci obvodový chodník a nevytvárala iný zásah do prírodného prostredia, nenarúšala jeho funkčný ani estetický charakter, bola dočasného charakteru, ktorý nespôsobí žiadne nenapraviteľné alebo neodstrániteľné dôsledky a žalobca v niektorých jednotkách priestorového rozdelenia lesa obnovil a nanovo vybudoval protipožiarne pásy. Žalovaný ako odvolací správny orgán poskytol na niektoré z uvedených skutočností vlastný pohľad, avšak uvedeným postupom odňal žalobcovi právo tieto jeho názory v apelačnom procese rozporovať. Žalobca nepochybne nesúhlasil s tým, že žalovaný povýšil formálny byrokratický postup nad materiálnu ochranu lesného biotopu, ktorému hrozí ekologická ujma. Konanie žalobcu má nanajvýš len formálne znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa Zváženie materiálnych kritérií by malo za následok, že orgán ochrany prírody pokutu za takéto konanie neuloží. Poukázal na to, že aj prípadná existencia povinnosti daná ustanovením by vo vzťahu k danému prípadu mala iba formálny charakter. Žalobca tiež podčiarkol, že kalamitný stav bol prerokovaný aj s pracovníkmi Správy TANAP-u, ktorí vybudovanie dočasnej približovacej komunikácie odobrili podmienkou nenarušenia pôdneho krytu na napadnutej ploche porastu, čo žalobca rešpektoval.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 28.11.2018. Zotrval na skutkových zisteniach a právnych názoroch ako ich uviedol v napadnutom rozhodnutí. Ďalej uviedol, že v žalobe absentuje vymedzenie práva na súdnu ochranu, ktoré bolo porušené alebo priamo dotknuté, čo bráni jeho vecnému vybaveniu, preto navrhol odmietnutie žaloby podľa . Žalovaný nesúhlasil s vyjadrením žalobcu, že v konaní nebolo zistené a preukázané, že žalobca vybudoval lesnú cestu alebo zvážnicu a jednoznačne sa dopustil správneho deliktu podľa ustanovenia nezabezpečením si súhlasu orgánu ochrany prírody podľa v spojení s ustanovením Podľa názoru žalovaného k vyvodeniu zodpovednosti stačí preukázanie porušenia alebo nesplnenia povinnosti stanovených o priestupkoch. U právnických osôb sa zodpovednosť za správne delikty zakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie, pričom správny delikt nemá legálnu definíciu. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že na realizácii lesnej

cesty mal záujem práve žalobca. Vykonávateľ prác nekonal zo svojej vlastnej vôle, ale na základe vôle tretej osoby, teda konal iba ako nástroj žalobcu ako zadávateľa predmetných prác, čo bolo zrejmé aj zo žalobcom uvádzaných dôkazov, vykonanej miestnej obhliadky lokality a priebežných kontrol prác zo strany žalobcu. Vykonávateľ prác realizuje svoju činnosť v prospech žalobcu na základe ich vzájomného obchodno-záväzkového vzťahu, pričom nepreniesol svoju zodpovednosť vo veci vyžiadania súhlasu orgánu ochrany prírody na vykonávateľa prác. Žalovaný v tomto smere poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR č. -64 zo dňa 05.03.2009. Žalovaný odmieta tvrdenie žalobcu, že k hodnoteniu získaných dôvodov nepristupoval objektívne. S poukazom na to, že prvostupňový správny orgán prihliadol tak k poľahčujúcim ako aj priťažujúcim okolnostiam, žalovaný zopakoval, že účastník konania musí splniť nielen požiadavky vyplývajúce zo stavebného zákona, ale aj zo , preto rozhodnutie alebo vyjadrenie obce Jalovec ako stavebného úradu nemôže nahradiť rozhodnutie orgánu ochrany prírody a krajiny. Žalovaný ďalej uvádza, že je zrejmé, že problematikou ochrany hlucháňa hôrneho sa prvostupňový správny orgán zaoberal už v priebehu správneho konania, pričom k podkladom rozhodnutia sa mal žalobca možnosť vyjadriť. Žalovaný bol názoru, že všeobecne známe informácie o faktoroch ovplyvňujúcich početnosť na lesné biotopy viazaných živočíchov nie sú svojou povahou podkladom pre rozhodnutie, na ktoré by sa malo uplatňovať ust. Správneho poriadku. Žalovaný odmietol, že by absenciu riadneho vysporiadania sa inšpektorátu s existenciou napr. materiálneho korektívu doplnil vlastnými úvahami, proti ktorým žalobca nemohol podať riadny opravný prostriedok. Už prvostupňový správny orgán pripomenul žalobcovi existenciu a platnosť noriem, ktoré je potrebné rešpektovať aj pri výkone vlastníckeho práva a povinnosti podľa o lesoch, ktorý zákon ho neoprávňuje k tomu, aby nedodržiaval ustanovenia Podľa názoru žalovaného konanie žalobcu nemá len formálne znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa , nakoľko jeho konaním došlo k rozsiahlemu zásahu na území národného parku, ktoré je súčasťou územia európskeho významu, preto žalovaný nevidel dôvod na aplikáciu materiálneho korektívu tým, že pokutu neuloží. Ďalej žalovaný zotrval na všetkých argumentoch a vyjadreniach uvedených v napadnutom rozhodnutí.

5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril replikou zo dňa 31.12.2018, v ktorej zotrval na žalobných dôvodoch. Ohľadne porušenia subjektívnych práv žalobcu poukázal na závery napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu o uložení pokuty vo výške 2.000 Eur za správny delikt, pričom správne orgány porušili procesné práva žalobcu v uvedenom konaní, v dôsledku ktorého porušenia došlo k nesprávnej aplikácii práva žalovaným orgánom a vzniku povinnosti žalobcu uhradiť sankciu. Podľa jeho názoru žalovaný sám poukazuje na skutočnosti, z ktorých vyplýva, že skutkový stav nezistil v zmysle § 32 Správneho poriadku presne a úplne. Pokiaľ Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš vo svojich záveroch vytýkala obci Jalovec ako stavebnému úradu nesprávnosť jeho procesného postupu, nie je z neho možné implicitne vyvodiť záver o skutočnej existencii lesnej cesty. Žalovaný ani vo svojom vyjadrení nijako nepreukázal, na základe čoho dospel k zaradeniu vybudovanej komunikácie pod lesnú cestu 3. triedy. Podľa názoru žalobcu, pokiaľ si objednal zhotovenie približovacej linky u zhotoviteľa, nie je spravodlivé, aby zodpovedal za to, že zhotoviteľ vybudoval niečo iné než si žalobca objednal. Podľa jeho názoru podstata objektívnej zodpovednosti spočíva v povinnosti dôkazného bremena, ktorá v danom prípade stavia označeného porušovateľa práva do pozície, kedy sa zo zodpovednosti musí sám vyviniť - liberovať, zatiaľ čo pri subjektívnej zodpovednosti by dôkazné bremeno preukázania viny za správny delikt zaťažoval orgán ukladajúci sankciu. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že zhotoviteľ konal na základe vôle tretej osoby, t.j. ako nástroj žalobcu, pretože z výpovede zhotoviteľa nevyplýva, že by ho žalobca na zhotovenie diela v rozpore s objednávkou navádzal alebo že ústnym obsahom mali mať inú dohodu. Samotná skutočnosť, že žalobca zhotovené dielo prevzal, nepreukazuje jeho úmysel naviesť zhotoviteľa konať v rozpore so zákonom, pretože nemal na to racionálny dôvod, keďže nemal pochybnosť o tom, že zhotovené dielo zodpovedá jeho zámeru približovacej linky. Účelovým je naopak postup správneho orgánu, kedy vzájomné súvislosti vidí bez prihliadnutia na časové hľadisko. Účelovosť obrany žalovaného vidí žalobca aj v tom, že si spomedzi tisícok chránených druhov biotopov a rastlín zvolil práve a jedine tento jediný druh hlucháňa hôrneho, ktorý by mal byť zhodou okolností v súčasnosti najviac rozoberanou tematikou boja mimovládnych organizácii ochranárskeho charakteru, keďže vzájomná rozporuplnosť zákona o lesoch so zákonom o ochrane prírody a krajiny je notoricky známa a kedy k porušeniu jedného predpisu malo dôjsť plnením iného zákonného ustanovenia

nezakladá stav, ktorý mal zákonodarca podľa ustanovenia v úmysle postihovať sankciou, a to už len preto, že v konaní neboli preukázané žiadne negatívne následky konania žalobcu, ale naopak ich odstraňovanie. V uvedenom smere zaujali preto správne orgány negatívny postoj opomenutej inštitúcie, pričom ich samotná opomenutosť je v uvedenom smere sporná. Podľa názoru žalobcu súhlas zo strany orgánu ochrany prírody by bol pre zistený skutkový stav nepochybne daný z dôvodu potreby zamedzenia vzniku škôd a odstránenia následkov kalamity. Iná by bola situácia, keby k realizácii technologickej linky malo dôjsť pri zámere pozemkového spoločenstva a zvyšovať produkciu drevnej hmoty na úkor ochrany prírody.

6. Duplikou zo dňa 14.07.2020 žalovaný zotrval na svojich doterajších stanoviskách a správnu žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť.

7. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa (ďalej len „“) a pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu nariadenia pojednávania podľa až e) . Na termíne verejného vyhlásenia rozsudku určeného na deň 29.06.2022 správny súd verejne vo veci vyhlásil rozsudok.

8. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa v spojení s a nasl. , a to v medziach žalobných bodov ( , ) a postupujúc zároveň podľa -e) , kedy správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Po zistení, že žaloba nie je dôvodná a neboli zistené skutočnosti odôvodňujúce zrušenie napadnutých rozhodnutí správnych orgánov na základe úpravy -e) , ju podľa zamietol z nasledovných dôvodov:

9. Podľa (ďalej len „“), správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

Podľa o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom ku dňu 31.05.2017 (spáchanie iného správneho deliktu) a k 13.08.2018 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia), na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na výstavbu lesných ciest a zvážnic.

Podľa , na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na vykonávanie činností uvedených v až e), , , a a .

Podľa , orgán ochrany prírody môže uložiť pokutu do 9 958,17 eura a prepadnutie veci podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá sa dopustí protiprávneho konania tým, že vykonáva činnosť uvedenú v a , a , až 16, alebo bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody.

Podľa , pri určení výšky pokuty za iný správny delikt sa prihliadne na jeho závažnosť, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky vrátane vzniknutej ujmy, na rozsah a mieru hroziacej ujmy alebo ohrozenej spoločenskej hodnoty ( ) a na okolnosti, za ktorých bol spáchaný.

Podľa , sankciu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa o porušení povinnosti dozvedel príslušný orgán ochrany prírody, najneskôr do piatich rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. Ďalšiu pokutu podľa odseku 7 možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa mala povinnosť uložená v rozhodnutí podľa odseku 7 splniť.

Podľa , pokuta je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená, ak orgán, ktorý pokutu uložil, neurčí dlhšiu lehotu jej splatnosti.

Podľa , výnosy z pokút uložených za iné správne delikty podľa tohto zákona sú príjmom Environmentálneho fondu.

Podľa , na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán prijal dňa 23.03.2017 anonymný podnet poukazujúci na výkopové práce ťažkou technikou nad hornou hranicou lesa v Jaloveckej doline pod vrcholom Ráztoky v Západných Tatrách. Dňa 23.03.2017 prvostupňový správny orgán požiadal elektronickou poštou ŠOP SR Správu TANAP o informácie k aktivite uvádzanej v podnete. ŠOP SR Správa TANAP odpovedala v liste č. TANAP/310-001/17 z 29.03.2017 pričom uviedla, že dotknuté územie sa nachádza v k. ú. M., okres Liptovský Mikuláš, v lokalite Rakytie pod vrchom Ráztoky na území Tatranského národného parku (ďalej len TANAP), v ktorom platí 3. stupeň ochrany podľa , a súčasne na území európskeho významu SKÚEV0307 Tatry a v chránenom vtáčom území SKCHVÚ030 Tatry, v lesných porastoch s výskytom biotopov európskeho významu Ls9.1 smrekové lesy čučoriedkové, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 k vyhláške MŽP SR č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len ). ŠOP SR Správa TANAP uviedla, že kontaktovala účastníka konania a vykonala terénnu obhliadku, pri ktorej zistila, že výkopové práce súvisia s výstavbou „technologickej linky“ so šírkou do 3 metrov, ktorá v prevažnej miere kopíruje existujúci obvodový chodník o šírke cca 1 m v lesných porastoch JPRL 131d, 131b, 141, 140, 139, 138b1 Lesného celku Liptovský Mikuláš 2, Lesného hospodárskeho celku (LHC) Liptovský Mikuláš - číslovanie lesných porastov je podľa návrhu Programu starostlivosti o les 2017-2026. Výstavba bola realizovaná bagrom zn. JCB, z trasy vyťažili stromy a v čase obhliadky ešte nebolo realizované pozdĺžne ani priečne odvodnenie a ani iné technické úpravy (napr. spevnenie kamenivom). V čase obhliadky pracovníkov ŠOP SR Správy TANAP trasa „technologickej linky“, ktorá tvorí hranicu medzi navrhovanou A a B zónou TANAP, mala dĺžku cca 1 800 metrov, pričom žalobca mal v úmysle dobudovať ďalších 600 - 700 metrov s napojením na existujúcu technologickú linku v poraste JPRL 138b2, ktorá vedie k poľane pod Košariskami. Takmer na konci trasovania v lesnom poraste JPRL 138b2 LHC Liptovský Mikuláš sa vyskytuje chránený druh borovica limbová (Pinus cembra) s obvodom kmeňa 180 cm meranom vo výške 130 cm nad zemou, ktorá rastie cca 1,5 m nad obvodovým chodníkom tvoriacim základ pre výstavbu „technologickej linky“ a podľa ŠOP SR Správy TANAP ide o jednu z posledných pôvodných límb s najzápadnejším výskytom v Tatrách, ktorá mohla byť pri výstavbe poškodená alebo vyrúbaná, preto sa pracovníci ŠOP SR Správy TANAP s účastníkom konania dohodli, že trasovanie bude vedené tak, aby limba zostala na svojom stanovišti bez poškodenia. Správa TANAP- u k vyššie uvedenej činnosti nepodávala odborné stanovisko, nemala informáciu, že by vo veci konal orgán štátnej správy ochrany prírody a poskytla prvostupňovému správnemu orgánu fotodokumentáciu a mapku s lokalizáciou miesta výstavby. Na mapke je znázornená už zhotovená „technologická linka“ a trase ešte nedokončenej „technologickej linky“. Listom č. 4136-11348/75/2017/Krá zo dňa 06.04.2017, doručeným žalobcovi dňa 18.04.2017, vydal prvostupňový správny orgán v zmysle zákaz žalobcovi pokračovať vo výkopových prácach/terénnych úpravách na pozemkoch v k. ú. M. až do objasnenia veci a zabezpečenia dôkazov počas výkonu štátneho dozoru. Dňa 16.05.2017 uskutočnil prvostupňový správny orgán terénnu obhliadku za prítomnosti zástupcov žalobcu a odborného lesného hospodára (OLH), ktorých oboznámil s obsahom podnetu a s listom č. TANAP/310-001/17 z 29.03.2017. Prvostupňový správny orgán zaznamenal výpoveď žalobcu v zápise o podaní vysvetlenia č. 4136-15484/75/2017/Krá. Zástupcovia žalobcu uviedli, že na svojich pozemkoch (lesný porast JPRL 139 LC Liptovský Mikuláš 2) majú nespracovanú kalamitu po veternej smršti „Žofia“ z roku 2014 o objeme cca 500 - 1000 m3. V súvislosti so spracovávaním kalamity na niektorých pozemkoch na území TANAP žalobca tvrdil, že bol zo strany ŠOP SR Správy TANAP písomne upozornený na to, že predmetné územie je zaradené do návrhu zóny „A“ TANAP, a preto v prípade, že by chceli v tejto časti kalamitu spracovať, je potrebné požiadať o udelenie výnimky na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len MŽP SR). Žalobca o udelení výnimky v tejto časti územia nežiadal. Na inej lokalite v doline Parichvost o výnimku žiadali, avšak nebola im udelená. Žalobca neskôr uviedol, že je dohodnuté so ŠOP SR Správou TANAP, že JPRL 139 bude z navrhovanej A zóny TANAP vypustená. Ako ďalej žalobca uviedol, s výkopovými prácami v súvislosti s budovaním „technologickej linky“ začali cca vo februári 2017, pretože potrebujú spracovať kalamitu v lesnom poraste JPRL 139 a lesné porasty ďalej vychovávať, takže potrebujú mať ku nim prístup. Pred začatím prác nepožiadali príslušné orgány štátnej správy o vydanie povolenia/povolení. „Technologická linka“ má mať nespevnený povrch, ktorý nebudú

zavážať cudzorodým materiálom, ale plánujú urobiť priečne odvodnenie. Rešpektujúc požiadavku Správy TANAP, pretrasovali „technologickú linku“ v určitej časti tak, aby chránená limba zostala na mieste nepoškodená. Prvostupňový správny orgán vykonal terénnu obhliadku po trase čerstvo vyhĺbenej lesnej cesty, v trase ktorej boli postupne zamerané body pomocou zariadenia GPS. Trasa začína na pozemku C KN 421 v k. ú. M. a ďalej pokračuje už len po parcele C KN 423/1 v k. ú. M. v dĺžke cca 1844 metrov, v trase boli odstránené stromy, zárezy vo svahu s výškou do 2 m, šírka cesty cca 3 m. Priestor, v ktorom je trasa umiestnená, je ohraničený zo severozápadnej strany Jaloveckou dolinou a z juhovýchodnej strany dolinkou Rakytie, ktorou preteká rovnomenný potok. Parcely C KN 421 a 423/1 v k. ú. M. sú lesnými pozemkami umiestnenými mimo zastavaného územia obce, LV nezaložený. Dňa 22.05.2017 doručil tajomník žalobcu prvostupňovému orgánu elektronickou poštou dva dokumenty. Išlo o „Vyjadrenie“ Obce Jalovec č. 146/Žk-Dá/2017 zo dňa 16.05.2017 vo veci „oznámenia vybudovania zbližovacej linky v lokalite popod Grúň a Supovu skalu - po pôvodnom ochrannom chodníku“, v ktorom sa uvádza, že na Obecný úrad v Jalovci bolo dňa 23.02.2017 doručené oznámenie účastníka konania o vybudovaní „zbližovacej linky“ za účelom odstránenia vetrovej kalamity a kôrovcom napadnutej drevnej hmoty v množstve 500 - 600 m3, voči ktorej obec nemá námietky. V druhom prípade išlo o objednávku č. 01/2017 zo dňa 23.02.2017, kde objednávateľom je žalobca a zhotoviteľom Vlha Milan ŠTÝL - VG, 032 21 Trstené 57, IČO: 22720405, kde sa uvádza: „Objednávame si u vás zemné práce - výkop približovacej linky - porast 138 v termíne od 23.02.2017 do 31.05.2017“. Z dodaných listinných podkladov vyplýva, že žalobca podal dňa 23.02.2017 písomné oznámenie obci Jalovec o vybudovaní „zbližovacej“ linky a v ten istý deň zadal zhotoviteľovi objednávku s termínom vyhotovenia od 23.02.2017 do 31.05.2017. Obec Jalovec sa vyjadrila, že nemá námietky, ale toto vyjadrenie je datované až dňa 16.05.2017, t. j. so značným časovým odstupom odo dňa prijatia oznámenia od účastníka konania. Z vykonaného štátneho dozoru vyplynulo, že žalobca v období február - máj 2017 pristúpil k vybudovaniu lesnej cesty, ktorú zaraďuje do kategórie „technologická linka“ alebo “približovacia linka”, ktorá bola vybudovaná bez povolenia príslušného orgánu ochrany prírody. Dňa 24.07.2017 podal prvostupňový správny orgán listom č. 4136-23798/75/2017/Krá v súvislosti s budovaním lesnej cesty žalobcom podnet Okresnej prokuratúre Liptovský Mikuláš (ďalej len OP Liptovský Mikuláš), v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru obecný úrad Jalovec ako príslušný stavebný úrad nepostupoval v súlade so Prvostupňový správny orgán postúpil svoje zistenie OP Liptovský Mikuláš za účelom prešetrenia trestnosti veci a postupu stavebného úradu obce Jalovec. OP Liptovský Mikuláš listom č. Pd 89/17/5505-6 zo dňa 11.08.2017, doručeným dňa 21.08.2017 upovedomil prvostupňový správny orgán o vybavení zaslaného podnetu. V predmetnom liste OP Liptovský Mikuláš uvádza, že stavebný úrad Obec Jalovec pochybil pri vyhodnocovaní písomného podania žalobcu, keď uviedol, že proti uskutočneniu jeho zámeru „vybudovaniu zbližovacej linky“ nemá námietky. OP Liptovský Mikuláš ďalej v predmetnom liste uviedla nasledovné: „Uskutočnenie stavby lesnej cesty, ako účelovej komunikácie vyžaduje podanie žiadosti o vydanie stavebného povolenia, nakoľko tento druh stavby nefiguruje medzi stavbami, na ktoré by postačovalo ohlásenie stavebnému úradu podľa zákona stavebného zákona, prípadne by nebolo vyžadované ani ohlásenie, ani stavebné povolenie podľa stavebného zákona“. OP Liptovský Mikuláš ďalej poukazuje na ustanovenie v spojení s ust. , podľa ktorého mal stavebný úrad obec Jalovec umožniť orgánu ochrany prírody zaujať vo veci stanovisko a na toto následne prihliadať. Stavebnému úradu obce Jalovec bolo uložené písomné upozornenie prokurátora. Kontrolné zistenia prvostupňového správneho orgánu sú uvedené v protokole č. 4136-24914/75/2017/ Krá zo dňa 04.08.2017, v ktorom konštatoval, že žalobca v období február - máj 2017 realizoval na území TANAP, v ktorom platí 3. stupeň ochrany podľa a súčasne na území európskeho významu SKUEV0307 Tatry a v chránenom vtáčom území SKCHVU030 Tatry, výstavbu lesnej približovacej cesty na lesných pozemkoch C KN 421 a 423/1 v k. ú. M., bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody podľa v znení Žalobca bol s protokolom oboznámený dňa 21.08.2017, pričom dňa 28.08.2017 doručil prvostupňovému správnemu orgánu vyjadrenie k protokolu. V predmetnom vyjadrení žalobca uvádza, že prístupová cesta podľa neho nemá charakter stavby, pretože nespĺňa náležitosti a slúži výlučne na zabezpečenie odstránenia kalamitného dreva s stromov napadnutých podkôrnym hmyzom. Pokiaľ by sa drevná hmota nespracovala pomocou zbližovacích liniek, došlo by k väčším škodám na zeminovom podloží, pretože sa jedná o spracovanie drevnej hmoty vo svahoch, kde by dochádzalo k odkrytiu vrchnej časti zeminy. Žalobca ďalej vo svojom vyjadrení k protokolu uvádza, že približovacia linka nemôže

ovplyvniť životné prostredie , pretože po určitom čase sa sama stane súčasťou lesného porastu. Podľa názoru žalobcu spracovaním drevnej kalamity vytvára najlepšie podmienky pre obnovu lesa. Žalobca nesúhlasí s dôvodmi porušenia predpisov uvádzanými v protokole, pretože len zabezpečuje úlohy, ktoré mu ukladá , o čom svedčia vykonané kontroly orgánov štátnej správy. Prvostupňový správny orgán reagoval na pripomienky žalobcu, zaslaním oznámenia o ukončení štátneho dozoru č. 4136-27516/75/2017/Krá zo dňa 04.09.2017, kde uviedol, že nespochybňuje vlastnícke práva žalobcu a ani povinnosti vyplývajúce zo , ale pripomenula žalobcovi existenciu a platnosť ďalších právnych noriem a predpisov, ktoré je rovnako potrebné rešpektovať, napr. Zároveň uviedol, že sa stotožňuje zo závermi uvedenými v OP Liptovský Mikuláš uvedenými v liste č. Pd 89/17/5505-6 zo dňa 11.08.2017. Keďže vyjadrenie k protokolu neobsahovalo také skutočnosti, ktoré by preukazovali nesprávnosť kontrolných zistení a odôvodňovali vyhotovenie dodatku k protokolu v zmysle , prvostupňový správny orgán v súlade s oznámil žalobcovi, že štátny dozor bude ukončený dňom doručenia oznámenia o ukončení štátneho dozoru, ktoré účastník konania prevzal dňa 07.09.2017. Poznatky zistené kontrolnou činnosťou naplnili skutkovú podstatu iného správneho deliktu, a preto prvostupňový správny orgán zahájil listom č. 7145-29694/75/2017/Krá zo dňa 25.09.2017 voči žalobcovi správne konanie podľa , ktorého sa mal dopustiť žalobca tým, že uskutočnil výstavbu lesnej cesty na území TANAP, v ktorom platí 3. stupeň ochrany podľa , bez súhlasu orgánu ochrany prírody, ktorý sa vyžaduje podľa v znení 13 ods. 2 písm. c) Prvostupňový správny orgán zároveň žalobcu predvolal na ústne pojednávanie dňa 11.10.2017 a poučil ho o jeho právach podľa Správneho poriadku a Žalobca na ústnom pojednávaní predložil Výpis z registra pozemkových spoločenstiev č. OU-LM-PLO-2017/011685-2/HAL zo dňa 09.10.2017. Zástupcovia žalobcu sa na ústnom pojednávaní rozhodli, že vyjadrenie nepodajú do zápisnice z ústneho pojednávania č. 7145-31580/75/2017/Krá, ale zašlú do 23.10.2017, čo bolo v tejto zápisnici zaznamenané. Žalobca doručil inšpekcii dňa 24.10.2017 svoje stanovisko, v ktorom sa uvádza, že „zbližovacia linka“ bola postavená za účelom spracovania kalamity spôsobenej podkôrnym hmyzom a nespracovaním veterného polomu susedného pozemkového spoločenstva. Zástupcovia žalobcu prerokovali kalamitný stav s pracovníkmi Správy TANAP, ktorí nemali námietky k spracovaniu kalamity a k vybudovaniu „zbližovacej linky“; pristúpili k úprave prístupu k napadnutým plochám, aby v čo najkratšej možnej dobe mohli odstrániť napadnuté stromy. Túto skutočnosť deklarovali Obecnému úradu v Jalovci, ktorý nemal výhrady. Ďalej uviedli, že „zbližovacie linky“ plnia len dočasný charakter a po určitom čase na týchto linkách rastie vegetácia, čo už v minulosti realizovali a takéto linky nepoškodili vzhľad krajiny ani iné spoločenské záujmy. Stavebné konanie nevidia ako dôvodné, pretože takéto cesty nemajú dlhodobý charakter, slúžia len na čas nevyhnutný na odstránenie kalamity a obnovu porastu, čo žalobcovi v plnom rozsahu ukladá aj zákon o lesoch (, ). Žalobca preto nevidí dôvod na sankcionovanie za veci, ktoré mu ukladá Na základe údajov v stanovisku žalobcu prvostupňový správny orgán požiadal ŠOP SR Správu TANAP listom č. 7145-34563/75/2017/Krá zo dňa 06.11.2017, aby sa vyjadrila predovšetkým k tej časti stanoviska, kde žalobca tvrdí, že „prerokovali kalamitný stav spôsobený kôrovcom s pracovníkmi Správy TANAP-u, ktorí nemali námietky k spracovaniu kalamity a zároveň vybudovaniu zbližovacej linky tak, aby nedošlo k narušeniu pôdneho krytu na celej napadnutej ploche porastu“. Zároveň inšpekcia požiadala listom č. 7145-34583/75/2017/Krá zo 06.11.2017 o predĺženie termínu na vydanie rozhodnutia riaditeľku Inšpektorátu životného prostredia v Žiline, ktorá tento termín predĺžila v zmysle o 60 kalendárnych dní, s čím bol účastník konania oboznámený. Vyjadrenie ŠOP SR Správy TANAP č. TANAP/310-004/17 zo dňa 14.11.2017 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené 23.11.2017 a ŠOP SR Správy TANAP v ňom poprela komunikáciu so žalobcom odobrujúcu výstavbu „zbližovacej linky“, o ktorej sa dozvedela okolo 24.03.2017, kedy bola už sčasti vybudovaná. ŠOP SR Správa TANAP tvrdí, že žalobca ju pred výstavbou nekontaktoval a nebol s ňou prerokovaný kalamitný stav ani výstavba „zbližovacej linky“. ŠOP SR Správa TANAP kontaktovala a dohodla so žalobcom zvyšné trasovanie tak, aby nedošlo k poškodeniu alebo k výrubu chránenej dreviny borovice limbovej v závere trasy a poukázala na to, že lesné porasty v predmetnej lokalite sú biotopom chránených druhov živočíchov hlucháňa hôrneho (Tetrao urogallus) a tetrova hoľniaka (Tetrao tetrix). Vyjadrenie ŠOP SR Správy TANAP prvostupňový správny orgán zaslal žalobcovi, aby sa oboznámil s novým podkladom pre rozhodnutie a vyjadril sa v určenej lehote, na základe čoho žalobca v písomnej

odpovedi zo dňa 04.12.2017 uviedol, že s vyjadrením ŠOP SR Správy TANAP nesúhlasí, nakoľko so ŠOP SR Správou TANAP komunikoval ústne. Výsledkom konania bolo vydanie prvostupňového rozhodnutia, ktorým bol žalobca uznaný za vinného z iného správneho deliktu podľa na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 2 000 Eur. Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

11. V prvom rade na margo námietky žalovaného uvedenej v jeho vyjadrení zo dňa 28.11.2018, podľa ktorej v žalobe absentuje konkretizácia subjektívneho práva žalobu, ktoré bolo napadnutým rozhodnutím porušené, správny súd konštatuje, že nebol dôvod na odmietnutie správnej žaloby. Správny súd túto posúdil ako správnu žalobu podľa v spojení s a nasl. ako správnu žalobu vo veci správneho trestania, nakoľko táto obsahuje všetky náležitosti stanovené , a preto je na mieste podrobenie napadnutého rozhodnutia vecnému prieskumu; žalobca jasne uviedol dôvody, pre ktoré napadnuté rozhodnutia považuje za nezákonné. Rozhodnutie žalovaného podlieha v zmysle súdnemu prieskumu v správnom súdnictve a nie je z tohto vylúčené ust. . Keďže napadnutými rozhodnutiami došlo k vyrubeniu sankcie žalobcovi, celkom zjavne ide o rozhodnutie, ktoré by mohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu - účastníka administratívneho konania, a to v oblasti majetkových práv.

12. Základnou spornou okolnosťou v tomto konaní bolo, či žalobca v chránenom území vybudoval lesnú cestu, zvážnicu alebo technologickú linku, teda do akej kategórie lesnej komunikácie sa má zaradiť komunikácia vyhotovená žalobcom. Podľa v spojení s na území, na ktorom platí 3. stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochranu prírody na výstavbu lesných ciest a zvážnic, pričom neobsahuje definíciu lesnej cesty ani zvážnice. Lesnú cestu definuje norma STN 73 6108, ktorá súčasne stanovuje kategorizáciu lesnej dopravnej siete, systém triedenia a základné parametre jednotlivých druhov komunikácií a účelových zariadení (ďalej len STN). Táto norma obsahuje definíciu lesnej cesty ako pozemná komunikácia, ktorá je súčasťou lesnej dopravnej siete; určená je na dopravu dreva, osôb, materiálu, na prejazd špeciálnych vozidiel (požiarna, zdravotná služba) a môže slúžiť aj na iné ciele; má vybudované zemné teleso a aspoň jednoduché odvodnenie. Z uvedenej STN vyplýva, že táto rozlišuje medzi lesnými cestami a inými účelovými komunikáciami v lese (bod 6.1 nadpis: Lesné cesty a iné účelové komunikácie v lese). STN triedi komunikácie v lese na lesné cesty - tri triedy podľa technických parametrov a na technologické komunikácie a zariadenia. Každá lesná cesta má mať podľa možnosti v čo najväčšej dĺžke charakteristické znaky. Ak cesta aspoň jedným svojim technickým parametrom nespĺňa podmienky zatriedenia do príslušnej triedy a kategórie, preradí sa do nižšej triedy. Vo väzbe na uvedené je možné dať za pravdu žalobcovi, že lesná komunikácia, ktorú vyhotovil, z hľadiska parametrov minimálnej voľnej šírky podľa dokazovania vykonaného v administratívnom konaní nedosahuje parameter lesnej cesty 3. triedy t.j. 4 metre, a teda by mala spadať pod kategóriu technologické komunikácie a zariadenia. Podľa STN technologickými komunikáciami a zariadeniami sú:

- dočasné približovacie komunikácie a zariadenia,

- technologické zariadenia a dopravné trasy a linky, ktoré slúžia na vyťahovanie a približovanie vyťaženého dreva z porastu alebo z časti porastu. Povrch je vždy nespevnený, spravidla sa neodstraňuje ani vrchná organická vrstva. Zemné práce sa vykonávajú len vo výnimočných prípadoch. Celková šírka cesty je minimálne 1,5 metra; bez technickej vybavenosti alebo len s minimálnou technickou vybavenosťou (napr. odvodnenie), keď sa ryhy po traktoroch a erózne ryhy zahádžu zvyškami po ťažbe;

- nižšie druhy komunikačných zariadení nezaradené do vyšších tried,

- ostatné účelové dopravné zariadenia dotvárajúce lesnú dopravnú sieť, ktoré plnia špecifické funkcie a požiadavky. V tejto súvislosti správny súd na základe dokazovania vykonaného inšpektorátom dospel k záveru, že v tomto prípade lesná komunikácia vybudovaná žalobcom nemôže mať len dočasný charakter vzhľadom na zásadné úpravy terénu, ktoré boli vykonané, pričom by trvalo niekoľko desaťročí, kým by táto lesná komunikácia zarástla, ktorý skutkový záver vyplýva z dokazovania vykonaného v administratívnom konaní. S poukazom na vyššie uvedené charakteristiky teda komunikáciu vybudovanú žalobcom nie je možné zaradiť medzi dočasné približovacie komunikácie a zariadenia ani medzi technologické zariadenia, dopravné trasy a linky. Vzhľadom na účel komunikácie, ktorým je vyťahovanie a približovanie vyťaženého dreva z porastu, nemôže ísť ani o účelové dopravné zariadenie so špecifickou funkciou.

Ide teda o ostatné komunikačné zariadenie, ktoré práve pre nesplnenie technického parametra nebolo zaradené do vyššej triedy, pričom ide o otázku nevyžadujúcu odborné posúdenie, o ktorej si môže správny súd vytvoriť úsudok na základe skutkového stavu zisteného v administratívnom konaní a rovnako bol oprávnený si takýto úsudok bez odborného posúdenia vytvoriť i správny orgán v administratívnom konaní.

13. Čo sa týka pojmu zvážnica, tento STN nedefinuje. S poukazom na odbornú literatúru, ktorú citoval v napadnutom rozhodnutí aj žalovaný (strana 13 a 14 rozhodnutia) zvážnicou sa rozumie približovacia cesta, ktorá vedie vo svahu a ktorá sa od sústreďovacej (približovacej) linky odlišuje tým, že jej budovanie nie je možné bez zemných úprav. Podľa uvedenej odbornej literatúry za sústreďovaciu linku je nutné považovať úmyselne vytýčenú a vyznačenú linku v poraste bez väčších terénnych úprav, ktorá slúži na rozdelenie porastov na pracovné polia a umožňuje prácu a pohyb sústreďovacích prostriedkov, pričom jej šírka (väčšinou 3 až 3,5 metra) závisí od typu použitého prostriedku a kvality terénneho povrchu. Vzhľadom na uvedené a správnymi orgánmi vykonané dokazovanie správny súd dal za pravdu žalovanému, že činnosťou žalobcu nedošlo k vybudovaniu „len“ približovacej resp. sústreďovacej linky, ktorá by mohla byť zaradená medzi technologické zariadenia a dopravné trasy a linky. Vychádzajúc z definícií citovaných vyššie odbornou literatúrou ako aj STN, s poukazom na rozsah terénnych úprav vykonaných žalobcom pri jej výstavbe, by podľa názoru správneho súdu do úvahy prichádzalo lesnú komunikáciu vybudovanú žalobcom označiť práve ako zvážnica. V tejto súvislosti opätovne správny súd konštatuje, že nevzhliadol potrebu odborného posúdenia, nakoľko ide o výlučne skutkovú otázku danú skutkovým stavom, ktorý bol dostatočne zistený v administratívnom konaní.

14. Ohľadne návrhu žalobcu na vykonanie dôkazu vypracovaním odborného vyjadrenia prizvanou osobou z odvetvia lesníctvo za účelom zistenia rozmerov, priečneho sklonu a účelu zhotovenej komunikácie a jej zaradenia podľa STN 73 6108 správny súd zdôrazňuje, že pri svojom rozhodnutí vychádza zo skutkového stavu, ktorý je zistený orgánom verejnej správy s poukazom na úpravu podľa , v spojení so skutočnosťou, že správny súd nie je súdom skutkovým. Z uvedených dôvodov správny súd nevzhliadol dôvod na vypracovanie takéhoto odborného posúdenia, a to ani v podmienkach prieskumu zákonnosti rozhodnutia z oblasti správneho trestania.

15. Na tomto mieste odôvodnenia považuje správny súd za dôležité zdôrazniť, že úlohou nie je definovať resp. kategorizovať lesné cesty a určovať ich charakteristiky, ale stanoviť charakter činnosti, na výkon ktorej sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, pokiaľ sa táto vykonáva v chránenom území. Pokiaľ sa teda v v spojení s všetko vyžaduje súhlas orgánov ochrany prírody na výstavbu lesných ciest a zvážnic, s poukazom na odôvodnenie vyššie, na definície stanovené uvedenou STN ako aj na absenciu definície zvážnice v STN, vychádzajúc z účelového výkladu ustanovenia správny súd dospel k záveru, že súhlas orgánu ochrany prírody sa vyžaduje na výstavbu tých lesných komunikácií, ktoré predstavujú taký zásah do lesného prostredia, pri ktorom dochádza k terénnym úpravám väčšieho rozsahu ako je nanajvýš odstránenie vrchnej organickej vrstvy (podľa definície technologického zariadenia dopravných trás a liniek podľa STN). V administratívnom konaní bolo vykonanými dôkazmi (výsledkami inšpekcie vyplývajúce z obhliadky spojenej s vyhotovením fotodokumentácie) jednoznačne preukázané, že činnosťou žalobcu došlo k takémuto podstatnému rozsahu terénnych prác a úprav, a to najmä rozšírením telesa cesty, vybagrovaním svahov, vrátane úplného odstránenia vrchnej časti zeminy, výrubu stromov a odstráneniach ich pňov. Správny súd preto

- rovnako ako žalovaný konštatuje, že pre posúdenie, či došlo k porušeniu ustanovenia v spojení s nie je podstatný pojem, akým bola lesná komunikácia vybudovaná žalobcom označená, ale rozsah zásahu, ktorý táto v chránenom území predstavuje. Na základe uvedeného správny súd konštatuje, že ani v prípade zistenia pochybenia správneho orgánu tým, že v skutkovej vete svojho rozhodnutia namiesto pojmu lesná cesta sa ako vhodnejšie/presnejšie javilo použiť pojem zvážnica, nespôsobilo by toto pochybenie takú nezákonnosť rozhodnutia, ktorá by mala za následok nevyhnutnosť jeho zrušenia podľa , nakoľko správny orgán ukladal sankciu s plnou znalosťou rozsahu následkov spôsobených činnosťou žalobcu. Vo väzbe na vyššie uvedené správny súd považuje za nedôvodnú aj námietku, ktorá bola obsahom žalobného bodu 2) o nezákonnom prisvojení si kompetencie posudzovať klasifikáciu zhotovenej komunikácie, nakoľko úlohou žalovaného resp. správneho orgánu prvého stupňa nebolo stanoviť klasifikáciu zhotovenej lesnej komunikácie, ale vyhodnotiť činnosť žalobcu v kontexte zákona č.

o ochrane prírody a krajiny, pričom táto kompetencia vyplýva z ustanovenia v spojení s

16. Za nedôvodné považuje správny súd aj žalobné námietky, ktoré boli obsahom žalobného bodu 1). Podľa názoru správneho súdu inšpektorát zabezpečil dostatok dôkazov na riadne zistenie skutkového stavu, a to vrátane fotodokumentácie a obrazového záznamu prác uskutočňovaných žalobcom, pričom si zabezpečil aj stanovisko Správy Tatranského národného parku (ďalej len TANAP), ktorý uskutočnili v predmetnej lokalite terénnu obhliadku, preto správny súd konštatuje, že vykonané dokazovanie bolo dostatočné na stanovenie rozsahu činnosti žalobcu v chránenom území. Zistený skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základ rozhodnutia, nie je ani v rozpore s administratívnym spisom, ale naopak, je plne podporený jeho obsahom. Žalovaný zaobstaral dostatok dôkazov pre prijatie záveru týkajúceho sa posúdenia charakteru spornej lesnej komunikácie s vyústením do záveru o naplnení predmetného znaku správneho deliktu.

17. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci z dôvodu, že nebolo preukázané naplnenie subjektívnej stránky priestupku t. j. zavinenia žalobcu v akejkoľvek forme (žalobný bod 3), správny súd uvádza, že na preskúmavanú vec nie je možné analogicky použiť ustanovenia zákona o priestupkoch. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.04.2022: „V právnych predpisoch sa rovnako nenachádza žiadne ustanovenie, podľa ktorého by sa mal zákon o priestupkoch, prípadne jeho ustanovenia primerane vzťahovať na iné správne delikty upravené v siedmej časti zákona o ochrane prírody“. Podľa pozitívnej definície priestupku sa týmto rozumie zavinené konanie, ktoré ohrozuje alebo porušuje záujmy spoločnosti a je za priestupok výslovne označený v zákone ( o priestupkoch), pričom protiprávne konanie, ktorého sa žalobca dopustil, ako priestupok neoznačuje ani ako ani Čo sa týka správnych deliktov, tento pojem nie je v slovenskom práve zadefinovaný, avšak ide o početnú skupinu protiprávneho konania, ktorého znaky sú uvedené v zákone a za ktoré orgán verejnej správy ukladá sankcie v administratívnom konaní. Keďže zavinenie je stav vedomia a vôle a môžeme o ňom hovoriť len u fyzickej osoby, nie je pojmovým znakom správneho deliktu právnickej osoby. upravuje druhovo taký typ správnych deliktov, pri ktorých je subjektom výlučne fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba a subjektívna zodpovednosť sa nevyžaduje. Uvedená námietka je teda nedôvodná a žalovaný sa s totožnou námietkou v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal, a to vrátane námietky o nemožnosti naplniť znaky správneho deliktu prostredníctvom tretej osoby vykonávateľa prác. Subjektom zodpovednosti zostáva žalobca napriek skutočnosti, že na realizáciu plnenia zaviazal zmluvne tretiu osobu; práce sa vykonávali na základe objednávky žalobcu, v jeho záujme, na jeho pozemkoch a pod jeho dohľadom.

18. Za nedôvodnú súd považuje aj námietku, ktorá bola obsahom žalobného bodu 5), nakoľko vyjadrenie obce Jalovec zo dňa 16.05.2017 ako stavebného úradu nie je nespôsobilé nahradiť súhlas orgánu ochrany prírody podľa v spojení s . Správne orgány posudzovali zodpovednosť žalobcu za jeho protiprávne konanie podľa , nakoľko plnenie si povinnosti podľa stavebného zákona nemá vplyv na zodpovednosť žalobcu za nezabezpečenie si súhlasu orgánov ochrany prírody s výstavbou lesnej komunikácie. Pre úplnosť správny súd dodáva, že žalobca vykonával práce ešte predtým ako obec Jalovec svoje stanovisko dňa 16.05.2017 vydala.

19. Za nedôvodné správny súd považuje aj námietky, ktoré boli obsahom žalobného bodu 6). Zhodne so žalovaným správny súd konštatuje, že problematika ochrany hlucháňa hôrneho (tetrao urogallus) bola v odôvodnení napadnutého rozhodnutia použitá za účelom zvýraznenia významu chráneného územia, ktorý bol narušený činnosťou žalobcu, ktoré je nielen územím národného parku, ale aj územím európskeho významu a zároveň chráneným vtáčím územím, ktorá okolnosť v konečnom dôsledku odôvodňovala závažnosť skutku, ktorého sa žalobca dopustil. Uvedenie tohto vtáčieho druhu bolo len príkladom druhu, ktorý je v danom území ohrozený. Neobstojí ani námietka, že išlo pre žalobcu o novú okolnosť, ku ktorej sa nemohol v administratívnym konaní vyjadriť, pretože z administratívneho spisu vyplýva, že Správa TANAP vo svojom vyjadrení zo dňa 14.11.2017 uviedla, že lesné porasty v danej lokalite sú biotopom (napríklad) práve tohto vtáčieho druhu. Správny orgán prvého stupňa teda neporušil ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku.

20. Za nedôvodné správny súd považuje aj námietky, ktoré boli obsahom žalobného bodu 4). Správny súd uvádza, že znak skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa - nezabezpečenie si súhlasu orgánu ochrany prírody na vybudovanie lesnej cesty a zvážnice, nemôže byť zároveň priťažujúcou okolnosťou, ku ktorej sa pri určení sankcie prihliada. Správny súd konštatuje, že žalovaný sa s odvolacou námietkou žalobcu, ktorá poukazovala na uvedené pochybenie správneho orgánu prvého stupňa, v napadnutom rozhodnutí náležite vysporiadal. Podľa názoru správneho súdu takéto pochybenie správneho orgánu prvého stupňa nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. Správny súd rovnako ako žalovaný konštatuje, že uvedená okolnosť tvorí jeden zo znakov skutkovej podstaty správneho deliktu, a preto žalovaný postupoval správne, ak túto okolnosť za priťažujúcu nepovažoval. Súčasne však žalovaný v napadnutom rozhodnutí nepristúpil k zníženiu sumy pokuty, ktorá bola uložená prvostupňovým rozhodnutím, odôvodňujúc to tým, že nešlo o jedinú priťažujúcu okolnosť, ktorú správny orgán prvého stupňa bral do úvahy. Takýto postup žalovaného správny súd nehodnotí ako porušenie zásady zákazu zmeny k horšiemu, nakoľko ani vypustenie jednej z priťažujúcich okolnosti nemá automaticky za následok povinnosť odvolacieho orgánu znížiť sankciu uloženú prvostupňovým rozhodnutím. Z právnej úpravy nevyplýva ako konkrétne má správny orgán prihliadnuť k poľahčujúcim či priťažujúcim okolnostiam, nie je stanovená sadzba resp. suma, prípadne iný rozsah, v akom sa majú priťažujúce/poľahčujúce okolnosti „započítať“ na zákonný rozsah sankcie; uvedené konečné vyhodnotenie je vecou správnej úvahy správneho orgánu. Navyše nemožno opomenúť, že konanie správneho orgánu prvého aj druhého stupňa tvorí jeden celok a s poukazom na o správnom konaní (správny poriadok), ktorý sa subsidiárne v zmysle na toto konanie aplikuje, bol odvolací orgán (žalovaný) oprávnený preskúmať prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu a doplniť doterajšie konanie, prípadne zistené vady odstrániť, čo napadnutým rozhodnutím i učinil. Pre úplnosť správny súd konštatuje, že správne orgány náležite zistili všetky poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a k týmto prihliadli, pričom výsledkom tohto prihliadnutia je primeraná sankcia, ktorá plní všetky svoje funkcie predpokladané zákonom, predovšetkým funkciu výchovnú.

21. Vo väzbe na uvedené správny súd hodnotí aj námietku o nevyužití materiálneho korektívu (žalobný bod 7) za nedôvodnú. Žalovaný sa (konkrétne na strane 23 - 24 napadnutého rozhodnutia) zaoberal námietkami žalobcu, že účelom vybudovania lesnej komunikácie bolo predchádzanie vzniku škody, táto kopírovala obvodový chodník, nenarušila funkčný ani estetický charakter, bola dočasného charakteru a súčasne boli vybudované protipožiarne pásy a teda, že súhlas orgánu ochrany nebol potrebný, prípadne mal by len formálny charakter. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z rozsudku NSS SR sp. zn. zo dňa 27.04.2022 (bod 23.), ktorej skutkové okolnosti sú podobné tejto veci: „Kasačný súd tiež poznamenáva, že pre rozhodnutie o vine je irelevantné, či by mu bol udelený súhlas na vybudovanie komunikácie žalovaným, pokiaľ by o neho požiadal. Túto otázku je veľmi ťažké hodnotiť aj pri úvahách o výške trestu. Je si potrebné uvedomiť, že vybudovanie komunikácie v dĺžke niekoľkých stoviek metrov v národnom parku je veľmi vážnym zásahom do životného prostredia. Nepožiadanie o súhlas preto možno považovať za významné protispoločenské konanie na úseku životného prostredia. Žalovaný pritom v konaní na úseku správneho trestania nie je oprávnený prejudikovať, či by takýto súhlas bol žalobcovi udelený.“ Z uvedeného je zrejmé, že súhlasné stanovisko orgánu ochrany prírody vyžadované ust. a ods. 2 nie je možné považovať za formalitu, ktorá nemá podstatný význam, nakoľko sa ním stanovujú aj podmienky výkonu tej ktorej činnosti v chránenom území. Správny súd pre úplnosť dodáva, že z okolností uvedených žalobcom vyššie vyplýva, že vybudovanie lesnej komunikácie pozdĺž existujúceho chodníka bolo vzaté do úvahy ako poľahčujúca okolnosť pri určovaní výšky pokuty.

22. Na rozdiel od trestných činov, pri ktorých sa vyžaduje zavinenie, správne delikty sú ako už bolo uvedené vyššie, koncipované na princípe objektívnej zodpovednosti. Podľa SR č. štátne orgány môžu konať iba na základe , v medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Podľa SR len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie. SR osobitne neupravuje požiadavky na trestanie správnych deliktov. Základné princípy vzťahujúce sa na správne trestanie možno odvodiť od všeobecných princípov demokratického a právneho štátu, ako aj z požiadaviek obsiahnutých v medzinárodných zmluvách, ako aj z judikatúry ESĽP, Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR.

Významným dokumentom je Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. R (91) 1 (ďalej len „Odporúčanie“) členským štátom o správnych sankciách, ktoré je dôležitým interpretačným nástrojom pre národné správne súdy, slúži k výkladu zákonov týkajúcich sa správneho trestania a vymedzuje zásady ako minimálne spoločné štandardy ochrany jednotlivca v rámci správneho trestania. Odporúčanie ustanovuje nasledovné zásady: pozn. písať do jedného riadku za sebou 1. zásadu zákonnosti (modifikácie princípu nullum crimen sine lege a nulla poena sine lege), 2. zásadu zákazu retroaktivity, 3. zásadu ne bis in idem, 4. zásadu konania o správnom delikte v primeranej lehote, 5. zásadu ukončenia správneho konania o delikte rozhodnutím, 6. zásady osobitné - právo byť informovaný o obvinení, právo na primeraný čas na obhajobu, právo na informácie o dôkazoch, právo na náležité odôvodnenie rozhodnutia, 7. zásadu, že dôkazné bremeno nesie orgán verejnej správy, 8. zásadu preskúmateľnosti rozhodnutia, ktorým sa ukladá sankcia. Správny súd má za to, že žiadna zo zásad uvedených v Odporúčaní nebola v prejednávanej veci porušená. Žalovaný ako aj orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodli v súlade s čl. 2 ods. 2 až SR, podľa ktorého len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom (analogicky správnym deliktom) a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie. V napadnutých rozhodnutiach bol dostatočne vymedzený skutok, ktorý spáchal žalobca, vec bola správne právne posúdená a dostatočne bola odôvodnená aj výška uloženej sankcie pri dolnej hranici sadzby, pričom orgány verejnej správy oboch stupňov odôvodnili svoje rozhodnutie dostatočným a preskúmateľným spôsobom. Správny súd sa s ich argumentáciou v plnom rozsahu stotožnil. Zároveň správny súd konštatuje, že žiadne žalobcom uvedené žalobné body nie sú relevantné privodiť zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia.

23. Nad rozsah žalobných bodov správny súd posudzoval, či v konaní pred orgánom verejnej správy nedošlo k niektorej z vád vymedzených v až e) , pričom konštatuje, že nezistil ani niektorú z týchto vád, ktoré by odôvodňovali postup v zmysle a následne by mohli viesť k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia. Osobitne správny súd konštatuje, že nenastal ani dôvod podľa spočívajúci v uplynutí prekluzívnej lehoty, v rámci ktorej bolo možné vyvodiť voči žalobcovi zodpovednosť za prejednávaný iný správny delikt, nakoľko podľa veta prvá sankciu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa o porušení povinnosti dozvedel príslušný orgán ochrany prírody, najneskôr do piatich rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti, teda v subjektívnej dvojročnej lehote (plynúcej v danej veci od odpovede z 29.03.2017 ŠOP SR Správy TANAPu doručenej správnemu orgánu I. stupňa 06.04.2017) a v objektívnej päťročnej lehote (plynúcej v danej veci od 31.05.2017, t. j. od posledného dňa časového úseku, počas ktorého žalobca realizoval lesnú komunikáciu podľa skutkovej vety vyplývajúcej z dokazovania vykonaného v administratívnom konaní).

24. Záverom správny súd podotýka, že nesúhlas s výškou uloženej pokuty nemôže stačiť na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru, že pokuta bola uložená v rozpore so zákonom. Správny súd pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydáva na základe správnej úvahy, skúma, či správny orgán nevybočil zo zákonných medzí a či jeho úvaha, ktorou sa pri určení sankcie riadil, je v súlade so zásadami logického myslenia. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia ako aj druhostupňového rozhodnutia je nepochybné, že inšpekcia ochrany prírody a krajiny pri ukladaní pokuty zohľadnila jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliadla na závažnosť zisteného porušenia povinnosti a závažnosť jeho následkov, pričom prvostupňový správny orgán v odôvodnení uviedol úvahu, ktorou sa pri hodnotení týchto skutočností spravoval. Keďže uložená pokuta vo výške 2 000 Eur je vzhľadom na všetky okolnosti prípadu primeraná a plní úlohu výchovnú ako aj represívnu a taktiež preventívnu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností (generálne pôsobenie), ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu, aj správny súd považuje výšku uloženej pokuty za adekvátnu a dostatočne odôvodnenú v súlade s ust.

25. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd postupom podľa žalobu ako nedôvodnú zamietol.

26. Podľa : Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

Podľa : Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

27. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi správny súd rozhodol podľa a contrario tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nebol vo veci úspešný. Rovnako nebola priznaná náhrada trov konania ani žalovanému na základe aplikácie a contrario, pretože neboli splnené podmienky pre aplikáciu tohto ustanovenia, a to výnimočnosť situácie.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.