Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/694/2016

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci žalobcu: U. . O. A., bytom I., P. B. XX, v konaní zast. dr.jur.Zita Czibor, advokát so sídlom Komárno, Eötvösa č. 4, proti žalovanému: E. A., bytom I. I., P. XX, zastúpený Júliusom Majlingom, Banská Bystrica, Pod Jesenským vŕškom 7, o zriadenie vecného bremena, o návrhu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 18. októbra 2016, č. k. 6C/97/2015-184, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie súd prvej inštancie v zmysle § 12 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ ) uznesením zo dňa 18. 10. 2016, č. k. 6C/97/2015-184, zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

2. V odôvodnení uznesenia poukázal na to, že medzi sporovými stranami prebieha konanie o zriadenie vecného bremena, a to práva prechodu žalobcu cez pozemok žalovaného parc. L. na žalobcovu parcelu č. XXXX/XX. Žalobca po začatí konania doručil dňa 12.10.2016 súdu dňa návrh na vydanie neodkladného opatrenia, v ktorom uviedol, že napriek sľubom žalovaného a jeho zástupcu (uvedených na pojednávaní dňa 06. 09. 2016) mu zabránili v prístupe a takto sa ku svojej chate do dnešného dňa nedostal. Jeho prístupu zabránili umiestnením prekážok, t. j. auto a hrdzavé postele na hranici pozemkov XXXX/X a XXXX/X tak, aby prejazd po parcele žalovaného nebol možný. Žalovaný po doručení opisu žaloby v tejto veci postavil na svojom pozemku terasu, ktorá bráni žalobcovi, aby prešiel len po pozemku žalovaného k svojej stavbe motorovým vozidlom. Žalovaný tak zneužíva vlastnícke právo a ohrozuje výkon súdneho rozhodnutia.

3. S poukazom na ustanovenie § 324 a nasl. a § 3 ods. 1 žalobca žiadal, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uloží, aby: a) odstránil akékoľvek prekážky, najmä terasu a prístrešok umiestnené na pozemku registra "C" č. XXXX/X, k. ú. A., druh pozemku zast. plochy a nádvoria o výmere 283 m2, zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom na LV č. XXXX; b) zdržal sa do právoplatného rozhodnutia vo veci samej akýchkoľvek úkonov na pozemku registra "C" č. XXXX/X, k. ú. A., druh pozemku zast. plochy a nádvoria o výmere 283 m2, zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom na LV č. XXXX, ktoré by bránili žalobcovi v prístupe k stavbe žalobcu: chata na pozemku parcela č. XXXX/XX v k. ú. A., súpisné číslo XX, zapísaná v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Komárno na LV č. XXX, a to motorovým vozidlom; c)zdržal sa do právoplatného rozhodnutia vo veci samej akýchkoľvek úprav stavby, zmien a výstavby na pozemku

registra "C" č. XXXX/X, k. ú. A., druh pozemku zast. plochy a nádvoria o výmere 283 m2, zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom na LV č. XXXX, ktoré by bránili žalobcovi v prístupe k stavbe žalobcu chata na pozemku parcela č. XXXX/XX v k. ú. A., súpisné číslo XX, zapísaná v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Komárno na LV č. XXX, a to motorovým vozidlom cez parcelu č. XXXX/X v k. ú. A., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 283 m2, zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Komárno na LV č. XXXX a d) strpieť prechod žalobcu motorovým vozidlom k stavbe žalobcu: chata na pozemku parcela č. XXXX/XX v k. ú. A., súpisné číslo XX, zapísaná v katastri nehnuteľností vedenom F. úradom Komárno na LV č. XXX cez pozemok registra "C" číslo XXXX/X v k. ú. A., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 283 m2, zapísaný Okresným úradom Komárno na LV. č. XXXX v nevyhnutnom rozsahu.

4. Súd prvej inštancie poukázal na to, že zákon rozlišuje dve skupiny neodkladných opatrení: a/ neodkladné opatrenia, ktorých účelom je bezodkladná úprava pomerov strán. Potreba takejto bezodkladnej úpravy pomerov musí byť pritom naliehavá a úprava pomerov sa nemôže vzťahovať i na čas minulý, b/ opatrenia nariadené v prípade, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri oboch skupinách neodkladných opatrení bude potrebné skúmať, či je nárok osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Rozhodovanie súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá to, aby navrhovateľ súdu navrhol aspoň dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti neodkladného opatrenia. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak: sa potvrdí i osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú úpravu, že táto úprava je potrebná , aby sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvoril nenávratný stav, aby neprimeraným spôsobom nezasahovalo do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania.

5. Vzhľadom k uvedeným predpokladom na vydanie neodkladného opatrenia súd zisťoval, či návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spĺňa všetky tieto kritériá, ako aj všetky skutočnosti, ktoré doteraz v konaní boli súdu oznámené a dospel k záveru, že predmetnému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť. Poukázal na to, že žalobca žiada nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by mal súd žalovanému uložiť povinnosť odstrániť akékoľvek prekážky, najmä terasu a prístrešok umiestnené na pozemku registra "C" č.XXXX/X k. ú. A., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 283 m2, zapísaný v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Komárno na LV č. XXXX; povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov na pozemku registra "C" č.XXXX/X k. ú. A. ,ktoré by žalobcovi bránili v prístupe motorovým vozidlom k jeho nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na parcele č. XXXX/XX; povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úprav stavby , zmien a výstavby na pozemku parc.č.XXXX/X ktoré by žalobcovi bránili v prístupe motorovým vozidlom k jeho nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na parcele č. XXXX/XX a povinnosť strpieť prechod žalobcu cez pozemok parc. č. XXXX/X motorovým vozidlom k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na parc. č. XXXX/XX v nevyhnutnom rozsahu.

6. Navrhnutá a žiadaná povinnosť odstrániť už existujúcu terasu a prístrešok podľa súdu by vzhľadom na predmet konania bola v rozpore zásadou primeranosti neodkladného opatrenia a znamenalo by naopak nedôvodné a neprimerané obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného. Takú istú neprimeranosť (ale aj nevykonateľnosť) žiadaného neodkladného opatrenia súd vzhliadol pri povinnostiach uvedených pod b/ a c/. Pokiaľ ide o povinnosti strpenia prechodu žalobcu cez pozemok parc.č. XXXX/X k parcele č. XXXX/ XX, navrhnuté neodkladné opatrenie by bolo nevykonateľné. Skutočnosť, že navrhnuté neodkladné opatrenie (uložením povinnosti žalovaného strpieť prechod žalobcu cez pozemok parc. č. XXXX/X motorovým vozidlom k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na parc. č. XXXX/XX v nevyhnutnom rozsahu) by bolo nevykonateľné je dôvodom na zamietnutie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, pretože nevykonateľným neodkladným opatrením nemôže byť vykonaná bezodkladná úprava pomerov strán.

7. Súd dodal, že (aj) petitom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je súd viazaný, jeho vyjadrenie sa v konečnom dôsledku transformuje vo výroku rozhodnutia súdu o takomto návrhu a v prípade núteného výkonu takéhoto rozhodnutia je toto exekučným titulom. Dôležitou obsahovou náležitosťou návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je petit. V ňom žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozhodnutia. Ním zároveň určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť (teda aj vykonateľnosť) výrokov súdnych rozhodnutí . Presný a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania, z

ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch - § 216 CSP. Súd preto nemôže účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované.

8. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie , žiadajúc odvolací súd, aby uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenie v celom rozsahu vyhovie. Konštatoval, že súd prvej inštancie nebral pri vydaní svojho rozhodnutia do úvahy, že žalovaný v roku 2016 po doručení žaloby postavil na svojom pozemku terasu, ktorá bráni žalobcovi, aby prešiel len po pozemku žalovaného k svojej stavbe motorovým vozidlom. Prístrešok je ľahkou montovanou konštrukciou z jednotlivých rozoberateľných prvkov a pri miernej redukcii zastavanej plochy, príp. modifikácií konštrukcie umožní prejazd vozidla k stavbe žalobcu. Žalobca nebol prizvaný ako vlastník susediaceho pozemku k žiadnemu povoľovaciemu konaniu ako účastník stavebného konania tak, ako to stanovuje Stavebný zákon.

9. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s tým, že žalobca je zdravotne ťažko postihnutý so značne obmedzenou mobilitou a potrebuje prístup k svojej chate motorovým vozidlom. Dňa 06. 09. 2016 po pojednávaní na rozdiel od sľubov žalovaný a jeho zástupca zabránili v prístupe žalobcovi, ktorý sa k svojej chate až do dnešného dňa nedostal. Žalovaný ako prekážky pre prejazd žalobcu umiestnil prekážky vo forme auta a hrdzavých postelí na hranici pozemkov s parc. č. XXXX/X a XXXX/X tak, aby prejazd na parcele žalobcu bol znemožnený. Vzhľadom k uvedenému má žalobca za preukázané, že mu patrí nárok na zriadenie vecného bremena v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka.

10. Ďalej poukázal na to, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, z akého dôvodu je povinnosť strpenia prechodu žalobcu cez pozemok parc. č. XXXX/X k parc. č. XXXX/XX ako navrhnuté neodkladné opatrenie nevykonateľné. Žalobcom uvedený petit v návrhu je dostatočne konkrétny, špecifický a určitý, presne určuje zdržanie sa úkonov, ktoré sa od žalovaného očakáva. Súd prvej inštancie pri vydávaní svojho rozhodnutia prihliadol len na práva a oprávnené záujmy žalovaného a nevysporiadal sa s nárokom žalobcu v zmysle § 151o ods. 3 OZ. Odôvodnenie uznesenia nie je presvedčivé, pretože z neho nevyplýva, akými úvahami sa súd spravoval pri hodnotení dôvodov a ani to, z akého dôvodu je povinnosť strpenia prechodu žalobcu cez vyššie uvedený pozemok k parcele žalovaného ako navrhnuté neodkladné opatrenie nevykonateľné.

11. Záverom žalobca uviedol, že rozhodnutie má taktiež inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP.

12. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 , prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

13. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že žalobca dňa 09. 02. 2015 podal na Okresnom súde Komárno žalobu o zriadenie vecného bremena k priľahlému pozemku v prospech vlastníka stavby. Predmetnou žalobou sa žalobca proti žalovanému domáhal vydania rozsudku, ktorým súd zriadi vecné bremeno k pozemku registra „C“ č. XXXX/X v k. ú. A. druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 283 m2 zapísaný v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Komárno na LV č. XXXX v podobe práva cesty/prechodu peši a motorovým vozidlom v prospech vlastníka stavby - chata na pozemku parc. č. XXXX/XX v k. ú. A., súp. č. XX, zapísaná v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Komárno na LV č. XXX podľa geometrického plánu, ktorý tvorí prílohu rozsudku. K žalobe priložil výpis z katastra nehnuteľností okres D., obec A., k. ú. A., LV č. XXX a LV č. XXXX, fotokópiu Geometrického plánu č. XXX/XX zo dňa 29. 10. 2014 vypracovaného U.. W. A., Výzvu/Návrh na uzatvorenie dohody, fotokópiu preukazu ZŤP žalobcu, fotokópiu pozvánky na stretnutie so starostom obce A., fotokópiu podania - Žiadosti o zohľadnenie písomného dojednania vlastníkov adresovanej Obcou A. Katastrálnemu úradu v Nitre, správe katastra a plnomocenstvo udelené advokátovi na zastupovanie v predmetnej právnej veci.

14. V konaní vo veci samej začal prvoinštančný súd vykonávať dokazovanie a žalobca v priebehu konania dňa 12. 10. 2016 doručil súdu prvej inštancie návrh na vydanie neodkladného opatrenia podľa § 324 ods. 1 CSP, ktorým sa domáhal, aby sú uložil žalovanému: a) odstrániť akékoľvek prekážky, najmä

terasu a prístrešok umiestnené na pozemku registra "C" č. XXXX/X, k. ú. A., druh pozemku zast. plochy a nádvoria o výmere 283 m2, zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom na LV č. XXXX; b) zdržať sa do právoplatného rozhodnutia vo veci samej akýchkoľvek úkonov na pozemku registra "C" č. XXXX/X, k. ú. A., druh pozemku zast. plochy a nádvoria o výmere 283 m2, zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom na LV č. XXXX, ktoré by bránili žalobcovi v prístupe k stavbe žalobcu: chata na pozemku parcela č. XXXX/XX v k. ú. A., súpisné číslo XX, zapísaná v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Komárno na LV č. XXX, a to motorovým vozidlom; c) zdržať sa do právoplatného rozhodnutia vo veci samej akýchkoľvek úprav stavby, zmien a výstavby na pozemku registra "C" č. XXXX/X, k. ú. A., druh pozemku zast. plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom na LV č. XXXX, ktoré by bránili žalobcovi v prístupe k stavbe žalobcu chata na pozemku parcela č. XXXX/XX v k. ú. A., súpisné číslo XX, zapísaná v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Komárno na LV č. XXX, a to motorovým vozidlom cez parcelu č. XXXX/X v k. ú. A., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 283 m2, zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Komárno na LV č. XXXX a d) strpieť prechod žalobcu motorovým vozidlom k stavbe žalobcu- chata na pozemku parcela č. XXXX/XX v k. ú. A., súpisné číslo XX, zapísaná v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Komárno na LV č. XXX cez pozemok registra "C" číslo XXXX/X v k. ú. A., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 283 m2, zapísaný Okresným úradom Komárno na LV. č. XXXX v nevyhnutnom rozsahu.

15. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody( § 387 ods.2 . Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 326 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa § 336 ods. 1 veta prvá CSP, Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. 16. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov strán, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikovanie práva a záujmy strán sú riešené v konaní vo veci samej. Platí teda,, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a

opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby sa v daných právnych vzťahoch medzi stranami sporu nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi stranami sporu. Neodkladné opatrenia môžu byť opatreniami trvalými, najmä však dočasnými, kedy upravujú vzťahy strán iba v základnom nevyhnutnom rozsahu, ich trvanie je obmedzené a môžu byť zrušené. Vzťahy strán sporu sú následne v úplnom rozsahu upravené rozhodnutím v merite veci. Na nariadenie neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle. Neodkladné opatrenie pôsobí len do budúcnosti a je predbežne vykonateľné (vykonateľnosť od jeho doručenia pred jeho právoplatnosťou).

17. Pre rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na neodkladné opatrenie. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v § 326 CSP. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že účastníci nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie. Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na neodkladné opatrenie. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Odvolací súd nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, musí žalobca osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na žalobcovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

18. Nariadenie neodkladného opatrenia je opodstatnené vtedy, ak sa osvedčí danosť práva, preukáže, že medzi stranami sú právne vzťahy, ktoré vyžadujú aspoň dočasnú úpravu, a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov strán sporu, alebo tretích osôb. Cieľom neodkladných opatrení v občianskom súdnom konaní je dočasná, prípadne trvalá právna úprava pomerov strán sporu s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej, alebo slúžiť ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia.

19. Odvolací súd konštatuje, že tretia hlava tretej časti Civilného sporového poriadku predstavuje novú právnu úpravu neodkladných opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Podľa novej právnej úpravy neodkladných opatrení podľa Civilného sporového poriadku je v odôvodnených prípadoch prípustná zhoda petitu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a žaloby vo veci samej.

20. Uvedeným sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery strán sporu a následne rozhodnúť vo veci samej, resp. cieľom bolo eliminovať ohrozenie budúcej exekúcie. Doterajšia právna úprava obsahovala aj inštitút zabezpečenia dôkazu, ktorý mal takisto dočasný charakter.

21. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Podľa § 336 ods. 1 môže súd pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania vo výroku uznesenia uložiť žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd túto povinnosť neuloží. Súd

môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (§ 330 ods. 1 . Neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené (§ 333 .

22. Nová právna úprava pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2 , na rozdiel od úpravy podľa Občianskeho súdneho poriadku, pri ktorej dočasnosť predbežných opatrení vylučovala možnosť takého výroku, ktorý by bol obsahovo totožný s výrokom vo veci samej. Výnimky z predchádzajúcej právnej úpravy však už pripustila aj doterajšia judikatúra.

23. Neodkladné opatrenie možno nariadiť len na návrh. Vecne príslušný na konanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je okresný súd. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania a po skončení konania.

24. V zmysle čl. 51 Ústavy SR je zákonom, ktorým sa akoby ,,premietlo“ právo na súdnu ochranu do všeobecne záväzného právneho predpisu a súčasne sa pri uplatňovaní tohto práva postupuje podľa menovaného predpisu. Ide teda o taký procesný inštitút, ktorým sa má poskytnúť dočasná ochrana strane sporu/žalobcovi a má sa zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia; vytvorí sa stav, ktorý by mal umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Neodkladné opatrenie môže mať charakter trvalej úpravy pomerov strán alebo dočasného opatrenia súdu, poskytujúce ochranu ohrozeným či porušeným právnym pomerom strán dovtedy, kým títo nepodajú žalobu vo veci samej, resp. kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne ochranu definitívnu. Preventívno-výchovné pôsobenie neodkladného opatrenia je zamerané na usmerňovanie subjektov, aby zachovávali a plnili práva či povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona a iných právnych skutočností. Procesná prevencia je zameraná na to, aby sa predchádzalo riešeniu rozporov v konaní sporovom, teda aby sa zabezpečila ochrana tých práv a záujmov, ktoré by mohli byť v budúcnosti ohrozené. Inštitút predbežných opatrení má teda pertraktovať do popredia rýchle a pružné riešenie situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase (v dôsledku absencie aktívnej ingerencie súdu) by mohlo dôjsť k ťažko odvrátiteľnému stavu. Na druhej strane, je zrejmé, že je nutné vymedziť predpoklady jeho nariadenia, aby nedochádzalo k neprimeranému a nenapraviteľnému zásahu zas do práv odporcu alebo tretej osoby, a tým k vytvoreniu ťažko obnoviteľného predchádzajúceho stavu.

25. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca nepreukázal potrebu nevyhnutnej dočasnej úpravy pomerov medzi stranami konania, pretože, že z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca nemal žiadnu možnosť prístupu k svojej nehnuteľnosti. V konaní vo veci samej o zriadenie vecného bremena bolo súdom prvej inštancie nariadené znalecké dokazovanie a zo znaleckého posudku č. 16/2016 vypracovaného U.. W.. K. D. je zrejmé, že žalobca má možnosť prístupu na pozemok alternatívnou cestou, a to cez verejnú prístupovú cestu. Navyše odvolací súd zdôrazňuje, že uložiť povinnosť žalovanému v konaní o neodkladnom opatrení odstrániť prístrešok a terasu umiestnenú na pozemku žalovaného by bolo predčasné, pretože nevyhnutnosť odstránenia stavby žalovaným a následné rozhodnutie o uložení mu takejto povinnosti bude predmetom konania vo veci samej. Dokazovanie v tomto smere prekračuje rámec rozhodovania súdu v konaní o nariadení neodkladného opatrenia.

26. Z obsahu spisu a z predložených listinných dôkazov taktiež vyplýva, že žalobca má v súčasnosti možnosť pešieho prechodu cez pozemky žalovaného k svojej chate, a teda prístupovú cestu má v nevyhnutnej miere zabezpečenú až do rozhodnutia súdu v konaní o zriadení vecného bremena. Vzhľadom k tomu odvolací súd konštatuje, že by nariadenie neodkladného opatrenia bolo neprimerané vo vzťahu k vlastníckemu právu žalovaného, keď žalobca má cez pozemky žalovaného peší prístup a prejazd motorovým vozidlom je dočasne zabezpečený prejazdom z verejnej prístupovej komunikácie. Do rozhodnutia súdu má teda žalobca zabezpečené, aby sa oboma spôsobmi dostal k svojej nehnuteľnosti, síce s určitými obmedzeniami, avšak je potrebné konštatovať, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení má v tomto prípade len dočasný charakter, pričom rozhodnutie vo veci samej bude rozhodnutím, ktoré konečným spôsobom usporiada vzťahy medzi žalobcom a žalovaným.

27. Žalobca neodkladným opatrením žiada najmä odstránenie stavby na pozemku žalovaného - terasy a prístrešku a neodkladné opatrenie v ďalších častiach petitu sa odvíjajú práve od odstránenia stavby. V tomto smere odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že petit navrhovaného neodkladného opatrenia je nevykonateľný, keďže v tomto konaní súd nemôže rozhodnúť o odstránení stavby. Zvyšné časti petitu navrhovaného neodkladného opatrenia sú teda nevykonateľné, pretože sa

viažu na prvú časť petitu o odstránení stavby. Pokiaľ ide o prechod peši cez predmetné parcely, odvolací súd má v danej veci za preukázané, že v takomto prechode žalovaný žalobcovi nebráni, a teda nie je dôvodné v tejto časti neodkladné opatrenie nariaďovať.

28. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa zákonnosti stavebného konania, ku ktorému žalobca nebol prizvaný ako vlastník susedných pozemkov, v tomto smere odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie stavebného úradu možno preskúmať po podaní riadneho, resp. mimoriadneho opravného prostriedku v zmysle ustanovení príslušného právneho predpisu. Rozhodnutie stavebného úradu ako orgánu vykonávajúceho prenesený výkon štátnej správy možno preskúmať aj v rámci správneho súdnictva. Vzhľadom k uvedenému nie je v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v právomoci odvolacieho súdu, a taktiež ani súdu prvej inštancie, preskúmať zákonnosť stavebného konania, na ktoré žalobca vo svojom odvolaní poukázal. Posudzovanie správnosti a zákonnosti rozhodnutia vydaného v rámci stavebného konania prekračuje právomoc súdu v tomto konaní, a preto sa uvedeným v rámci tohto konania nezaoberal.

29. Ďalej je potrebné poznamenať, že neodkladné opatrenie má z povahy tohto inštitútu nielen trvalý, ale najmä dočasný charakter, a teda pri rozhodovaní súdu o jeho nariadení v zmysle podaného návrhu je dočasne upraviť pomery strán sporu tak, aby sa eliminovalo nebezpečenstvo vzniku bezprostredne hroziacej ujmy alebo škody, ktorá by konaním žalovaného mohla byť žalobcovi spôsobená. S poukazom na uvedené skutočnosti je potrebné prihliadnuť na to, že žalovaný môže v zmysle zákona s predmetom svojho vlastníctva nakladať, užívať a nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako to žalobca žiadal v podanom návrhu, by bolo nielenže nevykonateľné, ale navyše neprimerané keď sa prihliadne na právo žalobcu a právo žalovaného.

30. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v danej veci nie je nevyhnutné poskytnutie ochrany žalobcovi vo forme nariadenia neodkladného opatrenia, a preto je rozhodnutie prvoinštančného súdu o zamietnutí návrhu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia vecne správne , nezhorší postavenie strán v konaní vo veci samej a ani nebolo preukázané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy alebo ťažko odstrániteľnej škody.

31. Ako odvolací súd už vyššie uviedol, zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnutie dočasnej, príp. trvalej ochrany oprávnenej strane a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia. V danej veci neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, neprejudikujú sa ním práva strán, čo znamená, že obsahom dočasnej úpravy obsiahnutej v neodkladnom opatrení nie je súd viazaný, a v konečnom rozhodnutí môže rozhodnúť inak. Z predbežného charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia, a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa predpokladá, aby sa osvedčila danosť, existencia určitého práva, resp. že je toto právo porušené alebo ohrozené, a aby neboli pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej (i keď len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Nariadením neodkladného opatrenia žalobca nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej; je však nevyhnutné, aby boli osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Okrem existencie nároku musí žalobca osvedčiť i to, že bez nariadeného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne.

32. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že žalobca v danej veci neosvedčil nárok, ktorý by odôvodňoval poskytnutie dočasnej súdnej ochrany pred rozhodnutím vo veci samej a nepreukázal bezprostrednú hrozbu týkajúcu sa toho, že nevie užívať svoju nehnuteľnosť z dôvodu, že k nej nemá žiaden prístup. Žalobca má zabezpečený prechod pešo cez parcely žalovaného, aby sa dostal k svojej nehnuteľnosti, pričom v tomto prechode mu nie je zo strany žalovaného bránené a navyše je potrebné poukázať na to, že dočasne je prístup k nehnuteľnosti zabezpečený aj z verejnej prístupovej komunikácie. Skutočnosti týkajúce sa zriadenia samotného vecného bremena a prípadného odstránenia stavby - prístrešku a terasy na pozemku žalovaného budú predmetom dokazovania vo veci samej, a preto odvolací súd v ďalšom odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia.

33. Odvolací súd komplexne posúdil skutkový a právny stav vychádzajúci z predložených listinných dôkazov dospejúc k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 ,§ 262 ods.1 a § 255 ods.1 a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože v odvolacom konaní mu preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli. 35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .