Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoE-191-2016.pdf
PDF · 91.76 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/191/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o. so sídlom Bratislava, Kubániho 16, proti povinnému: O. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., o vymoženie sumy 510,46 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 21. marca 2016 č. k. 8Er/340/2015-83 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 19. 03. 2015 v časti zmluvnej pokuty 0,065% denne. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, ods. 4 písm. k), ods. 5, ods. 6, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2014 a § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. z 18. apríla 1195, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Na základe stanoviska súdu druhej inštancie súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a preskúmal jednotlivé plnenia v rámci ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie z obsahu rozhodcovského rozsudku vydaného Rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline, rozhodcom JUDr. Lucia Pohančeníková, zo dňa 08. 10. 2014 pod sp. zn. RK-PC-1263/14- LP, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06. 12. 2014 a vykonateľnosť dňa 10. 12. 2014. Uvedeným exekučným titulom rozhodca zaviazal povinného zaplatiť oprávnenému sumu 510,46 eura spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,064 % denne a s úrokom z omeškania vo výške 0,725 % ročne z čiastky 17,03 eura od 17. 12. 2011 do 16. 01. 2012, z čiastky 17,03 eura od 17. 01. 2012 do 09. 02. 2012, z čiastky 17,03 eura od 17. 02. 2012 do 08. 03. 2012, z čiastky 17,03 eura od 17. 03. 2012 do 29. 04. 2014, z čiastky 16,59 eura od 30. 04. 2014 do zaplatenia, z čiastky 17,03 eura od 17. 04. 2014 až do zaplatenia, z čiastky 17. 03. 2014 eura (správne malo byť 17,03 eura) od 17. 05. 2014 až do zaplatenia, z čiastky 17,03 eura od 17. 06. 2014 do zaplatenia, z čiastky 442,78 eura od 11. 07. 2014 do zaplatenia, a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania dosiahne celkovo čiastku vo výške 300 eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto čiastky je povinný povinný zaplatiť oprávnenému iba úrok z omeškania vo výške 8,15 % ročne z čiastky 510,46 eura až do zaplatenia. Mal za to, že uvedenú zmluvu o revolvingovom úvere treba v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch posudzovať ako spotrebiteľský úver, preto sa použijú na predmetný právny vzťah subsidiárne aj ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení upravujúci spotrebiteľské zmluvy. Pri preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu súd prvej inštancie dospel k názoru, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v konaní, zaväzuje povinného ako účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom a je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Konštatoval, že dôraz kladený na autonómiu vôle strán pri kreovaní obchodných záväzkových vzťahov premietnutý do dohody o fakultatívnej pôsobnosti Obchodného zákonníka je eliminovaný ochranou spotrebiteľa. Osobitné ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 23a ustanovuje primeranú aplikáciu Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách aj v prípadoch uzavretia kúpnej zmluvy, zmluvy o dielo, prípadne inej odplatnej (aj atypickej) zmluvy Obchodného zákonníka, ak je charakteristickým znakom týchto zmlúv, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nakoľko je nesporné, že záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, je dlžník povinný platiť úroky z omeškania najviac do výšky podľa predpisov občianskeho práva. Tvrdil, že základná úroková sadzba určená ECB v čase, kedy došlo k omeškaniu dlžníka, bola 0,15 %, pričom výška úrokov z omeškania ako 8 percentuálnych bodov navýšenie základnej úrokovej sadzby predstavuje v zmysle zákonnej úpravy 8,15%. Na základe uvedených skutočností a zákonných ustanovení súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a navrhol zaviazať povinného na zaplatenie oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 31,22 eura vrátane DPH. Namietal, že exekučný súd odôvodňuje zamietnutie nároku na zmluvnú pokutu zákonom stanovenou výškou úrokov z omeškania, čo sú dva odlišné právne inštitúty. Tvrdil, že výška exekučným titulom priznaných úrokov z omeškania je plne v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. Výška úroku z omeškania zodpovedá právnym predpisom platným v čase vzniku omeškania, t.j. vo výške podľa§ 3a ods. 1 a 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Poukázal na to, že základná úroková sadzba ECB ku dňu omeškania s úhradou zosplatneného úveru, t. j. k 11. 07. 2014 bola 0,15 % + 8 percentuálnych bodov = 8,1 5% ročne. Oprávnený aplikoval dokonca úrokovú sadzbu ECB v čase vzniku omeškania s úhradou zosplatnených záväzkov, t. j. k 11. 07. 2014 (0,15 % + 8 percentuálnych bodov), pretože bola pre spotrebiteľa výhodnejšia ako bola v deň vzniku omeškania s úhradou splátky, t. j. 17. 12. 2011 (1 % + 8 percentuálnych bodov). Zamietnutie zmluvných pokút s poukazom na úpravu úrokov z omeškania považoval preto za nedôvodné. Konštatoval, že uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % dlžnej sumy denne, pričom výšku úrokov z omeškania oprávnený uplatnil v nižšej výške, aby spolu so zmluvnou pokutou boli vo výške, ktorá zodpovedá maximálnej výške, podľa právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Mal za to, že uplatnil zmluvné pokuty spolu s úrokom z omeškania vo výške 24,45 % ročne, t. j. v čase kedy právna norma pripúšťala maximálnu výšku sankcií 24,45 % ročne. Je preto nesporné, že sankcie oprávnený požadoval vo výške, ktorá je v súlade s ustanoveniami čl. 14.1, 14.2 14.3 zmluvy a striktne v súlade s citovanými právnymi predpismi, pretože zmluvná pokuta 0,065 % denne (23,725 % ročne) spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,725 % ročne, nepresahuje limity vyplývajúce z vyššie uvedeného ustanovenia § 3a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Rovnako aj skutočnosť, že po dosiahnutí sumy poskytnutých peňažných prostriedkov, t. j. 300 eur, je povinný zaviazaný platiť len úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške 8,15 % ročne. Ustanovenia čl. 14 zmluvy upravujúce výšku zmluvných pokút súd v súlade s § 3a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., preto je zamietnutie časti zmluvných pokút s poukazom na úpravu úrokov z omeškania nedôvodné. Záverom dodal, že skutočnosť, že oprávnený uplatnil sankcie v súlade s vyššie citovaným ustanovením právnej normy vyplýva aj z výroku a odôvodnenia rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ exekučný súd tvrdí rozpor uplatnených úrokov z omeškania so zákonom, mal uviesť, na základe aplikácie akých právnych noriem k danému záveru dospel a na základe čoho aplikoval ustanovenie právnych predpisov upravujúcich úrok z omeškania na zmluvnú pokutu. Odvolanie podal oprávnený z dôvodov podľa ustanovení § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. h), podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) OSP.
3. Sudkyňa súdu prvej inštancie predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu oprávneného nemienila vyhovieť.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie v danej veci začalo dňa 25. 03. 2015, kedy došiel súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Ivanovi Šteinerovi, PhD. návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline sp. zn. RK-PC-1263/14-LP zo dňa 08. 10. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06. 12. 2014 a vykonateľnosť dňa 10. 12. 2014. Súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie dňa 08. 04. 2015 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, exekučným titulom, zmluvou o revolvingovom úvere, zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. a rozhodcovskou zmluvou č. 8500003393. Súd prvej inštancie o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol uznesením zo dňa 13. 04. 2015 č. k. 8Er/340/2015-13 tak, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie a Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením zo dňa 21. 12. 2015 č. k. 9CoE/113/2015-64 rozhodol tak, že uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu, že nie sú naplnené podmienky na to, aby rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu v danej veci, bola považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Po zrušení a vrátení veci súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením a súčasne dňa 21. 03. 2016 vydal poverenie pre súdneho exekútora na vymoženie sumy 510,46 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,725 % ročne z čiastky 17,03 eura od 17. 12. 2011 do 16. 01. 2012, s úrokom z omeškania vo výške 0,725 % ročne z čiastky 17,03 eura od 17. 01. 2012 do 09. 02. 2012, s úrokom z omeškania vo výške 0,725 % ročne z čiastky 17,03 eura od 17. 02. 2012 do 08. 03. 2012, s úrokom z omeškania vo výške 0,725 % ročne z čiastky 17,03 eura od 17. 03. 2012 do 29. 04. 2014, s úrokom z omeškania vo výške 0,725 % ročne z čiastky 16,59 eura od 30. 04. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,725 % ročne z čiastky 17,03 eura od 17. 04. 2014 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,725 % ročne z čiastky 17,03 eura od 17. 05. 2014 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,725 % ročne z čiastky 17,03 eura od 17. 06. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,725 % ročne z čiastky 442,78 eura od 11. 07. 2014 do zaplatenia, trovy predchádzajúceho konania vo výške 31,80 eura, predchádzajúce trovy právneho zastúpenia 154,44 eura a všetky účelne vynaložené trovy exekučného konania.
6. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31. 12. 2014 (ďalej len „Exekučný poriadok“) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
7. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Odvolací súd uvádza, že spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Odvolací súd preto poukazuje, že medzi účastníkmi sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľskom práve.
11. Z predloženej zmluvy o revolvingovom úvere totiž vyplýva, že oprávnený vystupuje ako veriteľ, pričom medzi predmety jeho činnosti patrí aj poskytovanie úverov, teda oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a považuje sa za dodávateľa. Z úverovej zmluvy je taktiež preukázané, že povinný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a považuje sa teda za spotrebiteľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
12. Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa vzťahujú práve na taký druh zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa, pričom zákon v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a rozlišuje, či boli individuálne dojednané alebo nie. Je teda dôležité, či spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred uzavretím zmluvy, ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. V tomto smere sa zabezpečuje ochrana najmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Z predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere je zrejmé, že bola vopred pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinný nemohol ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako formulárovú, adhéznu a na spotrebiteľské vzťahy je potrebné aplikovať spotrebiteľské právne normy bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod.
13. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle tohto ustanovenia exekučný súd posudzuje súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Ak by exekučný súd nesúlad so zákonom zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, musí žiadosť súdneho exekútora zamietnuť (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). V prípade, ak by exekučný súd tento dôvod zistil neskôr, t.j. až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, musí exekúciu následne zastaviť. Odvolací súd, poukazujúc na ustanovenie § 57 ods. 1 a 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku konštatuje, že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí existenciu niektorého z dôvodov na zastavenie exekúcie. Súd tak v priebehu celého konania ex offo skúma splnenie predpokladov na vedenie exekúcie, preto súd prvej inštancie je oprávnený a aj povinný v prípade zistenia niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, následne exekúciu zastaviť, pričom tak môže uskutočniť na návrh, ako aj bez návrhu.
14. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ale aj zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500003393 zo dňa 31. 03. 2011, a to v súlade s ustanoveniami, ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy. Predmetná zmluva o revolvingovom úvere totiž môže obsahovať viaceré neprijateľné podmienky.
15. Z exekučného titulu vyplýva, že povinnému rozhodcovský súd uložil povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 510,46 eura spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,065 % denne spolu s úrokom z omeškania 0,725 % ročne zo súm uvedených v rozhodcovskom rozsudku, a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania dosiahne celkovo sumu vo výške 300 eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto čiastky je žalovaný - povinný povinný zaplatiť iba úrok z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 510,46 eura až do zaplatenia spolu s trovami konania. Ďalej je potrebné v tomto smere uviesť, že zmluvná pokuta bola dojednaná iba v rámci zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., t.j. nebola individuálne dojednaná v rámci individuálnych ustanovení zmluvy o revolvingovom úvere. Odvolací súd poukazuje na to, že tieto podmienky boli predtlačené na formulári, ktorého text nemal povinný možnosť nijakým spôsobom meniť alebo ovplyvniť ich obsah, pričom ich mohol iba ako celok odmietnuť alebo ako celok prijať. Zároveň ide o také ustanovenia zmluvy a všeobecných obchodných podmienok, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, neboli individuálne dojednané a sú preto neprijateľnými podmienkami v predmetnej spotrebiteľskej zmluve. Tieto neprijateľné podmienky sú podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné.
16. Odvolací súd, vzhľadom na výšku skutočne poskytnutého úveru v sume 300 eur, (pričom počet splátok vo výške 17,03 eura je 36, t.j. povinný má v konečnom dôsledku zaplatiť sumu 613,08 eura, úver + úroky za celú dobu čerpania úveru), taktiež považuje výšku zmluvných pokút v sume 0,065 % denne za neprimeranú sankciu spojenú s nesplnením jej záväzku. Vzhľadom na skutočnosť, že
za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, odvolací súd túto neprijateľnú podmienku posúdil ako neplatnú (§ 53 ods. 4 písm. k) a ods. 5 Občianskeho zákonníka). Taktiež aj povinnosť zaplatiť sumu úveru zvýšenú aj o ďalší o úrok z omeškania vo výške 0,725 % ročne považuje odvolací súd za neprimeranú sankciu, ktorá navyše odporuje dobrým mravom. Predmetom odvolacieho konania však bola len zmluvná pokuta vo výške 0,065 % denne.
17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).