Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_26CoE-370-2016.pdf
PDF · 127.28 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/370/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka v exekučnej veci oprávneného: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336, proti povinnej: B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, U., o návrhu na schválenie rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. Er/921/2002 - 806 zo dňa 21. apríla 2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. Er/921/2002 - 806 zo dňa 21. apríla 2016 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie schválil rozvrh výťažku z dražby nehnuteľnosti:
nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX: Správa katastra Nitra, Okres Nitra, Obec U., Katastrálne územie Q.
Parcelné číslo výmera v m2 druh pozemku charakteristika 2459/1 463 Zastavané plochy 200 2459/2 366 Vinice 200
súpisné číslo na parcele číslo charakteristika XXXX 2459/1 dom
a to všetko v podiele 1/1 na meno vlastníkov: D. F. nar. XX.X.XXXX a B., r. R. nar. XX.XX.XXXX, ktorú vykonal súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár so sídlom Exekútorského úradu v Šali dňa 14.07.2014, a to na základe zápisnice o rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti vyhotovenej súdnym exekútorom dňa 14.07.2014, ktorou súdny exekútor rozvrhol dražbou získaný výťažok v sume 111.880,10 eur v súlade s ustanoveniami § 146 ods. 1 Exekučného poriadku.
Rozdeľovaná podstata (§ 156EP) vo výške 111.880,10 eur bola rozdelená podľa § 157 Exekučného poriadku takto:
ods. 1 a) súdne trovy a trovy exekúcie
- súdne trovy vo výške 0,00 eur
- trovy súdneho exekútora sa uspokojujú vo výške 32.700,60 eur z toho:
- odmena súdneho exekútora (vrátane 20 % DPH) vo výške 32.700,60 eur, t. j. 20 % z vymáhanej pohľadávky v rozsahu poverenia na vykonanie exekúcie vyčíslenej ku dňu udelenia príklepu t. j.
08.11.2002; teda 20 % zo sumy 136.251,95 eur, zaokrúhlene 136.252,-- eur = 27.250,40 eur, zaokrúhlene 27.250,50 eur +20 % DPH = 32.700,60 eur
ods. 1 b) pohľadávky z hypotekárnych úverov a komunálnych úverov slúžiace na krytie menovitej hodnoty hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií vydaných bankou vrátane výnosov z nich
- v tejto skupine si neprihlásil pohľadávku žiadny z veriteľov
ods. 1 c) pohľadávky zabezpečené záložným právom zákonným, zmluvným, sudcovským alebo exekučným, zabezpečovacím prevodom práva, postúpením pohľadávky, prípadne obmedzením prevodu nehnuteľností vcelku podľa času vzniku záložného práva, prípadne vzniku obmedzenia prevodu nehnuteľností
- v tejto skupine si prihlásil pohľadávku záložný veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s., ústredie, Suché Mýto 4, 816 07 Bratislava; pohľadávka záložného veriteľa je ku dňu rozvrhu uspokojená v plnej výške
ods. 1 d) pohľadávky oprávneného, dane, poplatky, clá a pohľadávky z uskutočnených štátnych záruk, pohľadávky poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové zabezpečenie a príspevku na poistenie v nezamestnanosti, úhrada za vecné bremená prevzaté vydražiteľom so započítaním na najvyššie podanie,
- v tejto skupine je pomerne uspokojená pohľadávka oprávneného UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky vo výške 79.139,91 eur
- pomerne je uspokojená pohľadávka Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., Krajská Pobočka Nitra, Mostná 58, P.O. Box 11/B, Nitra vo výške 39,59 eur
ods. 1 e) nedoplatky výživného splatné ku dňu rozvrhu
- v tejto skupine si neprihlásil pohľadávku žiadny z veriteľov
ods. 1 f) ostatné pohľadávky štátu
- v tejto skupine si neprihlásil pohľadávku žiadny z veriteľov
ods. 1 g) ostatné pohľadávky
- v tejto skupine si neprihlásil pohľadávku žiadny z veriteľov
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 157, § 154, § 155, §156, § 160, § 161, § 164, § 196, § 197, § 199 a § 200 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok") a ustanoveniami § 27, § 2, § 3, § 4 vyhlášky č. 288/1995 Zb. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“).
3. Súd prvej inštancie uviedol, že príklep podľa ustanovenia § 146 a nasl. Exekučného poriadku bol schválený Okresným súdom Nitra, uznesením č. k. Er/921/02-351 zo dňa 03-02-2003. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.02.2003. Súd prvej inštancie preskúmal návrh rozvrhu výťažku predložený súdnym exekútorom, a zistil, že je v súlade so zákonom, a nároky oprávnených boli uspokojené tak, ako vyplýva zo zápisnice o rozvrhu výťažku zo dňa 14.07.2014, pričom žiadna z oprávnených osôb nevzniesla námietku proti rozvrhu výťažku. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie nasledovne:
- odmena súdneho exekútora (vrátane 20 % DPH) vo výške 32.700,60 eur, t. j. 20 % z vymáhanej pohľadávky v rozsahu poverenia na vykonanie exekúcie vyčíslenej ku dňu udelenia príklepu t. j. 08.11.2002; teda 20 % zo sumy 136.251,95 eur, zaokrúhlene 136.252,-- eur = 27.250,40 eur, zaokrúhlene 27.250,50 eur + 20 % DPH = 32.700,60 eur.
Základom pre výpočet odmeny súdneho exekútora je podľa § 4 vyhlášky výška vymáhanej pohľadávky. Vymáhanou pohľadávkou je istina a jej príslušenstvo vyčíslené ku dňu udelenia príklepu, t. j. k 08.11.2002. Súdny exekútor za základ pre výpočet odmeny určil sumu 136.251,95 eur zaokrúhlene 136.252,00 eur vypočítanú ako súčet istiny vo výške 100.503,65 eur (3.027.773,09 Sk), úrokov z omeškania vo výške 19,5 % ročne zo sumy 100.985,31 eur (3.042.283,53 Sk) od 07.06.2001 do 08.11.2002, t. j. vo výške 30.550,63 eur, súdneho poplatku za vydanie poverenia vo výške 16,60 eur (500,00 Sk) a trov súdneho konania vo výške 5.181,07 eur (156.085,00 Sk). Súd prvej inštancie po
preskúmaní vyčíslených trov exekúcie, ako aj spisového materiálu súdu sa plne stotožnil s vyčíslenými trovami exekúcie a priznal ich tak, ako si ich súdny exekútor uplatnil. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Po schválení rozvrhu výťažku a po úplnom zaplatení najvyššieho podania, poukáže súdny exekútor do siedmych dní osobám prikázané sumy, s výnimkou nárokov, o ktorých prebieha konanie o zapretie prihlásenej pohľadávky (§ 165 ods. 1 Exekučného poriadku), prípadne podľa § 157 ods. 4 Exekučného poriadku.
4. Proti tomuto uzneseniu podala povinná v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
5. Svoje odvolanie odôvodnila tým, že uznesenie Okresného súdu Nitra č. Er 921/2002-806 zo dňa 21.04.2016 je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nie je vecne správne a je vydané v rozpore so zákonom. Okresný súd vydal napadnuté uznesenie po tom, čo Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. 26CoE/386/2015-770, 26CoE/387/2015-770 zo dňa 29.02.2016 na moje odvolanie zrušil predchádzajúce uznesenie Okresného súdu v Nitre sp. zn. Er 921/2002-715 zo dňa 02.09.2014 a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Krajský súd vyslovil právny názor, že rozvrh výťažku nebol súdnym exekútorom vykonaný v súlade so zákonom a okresný súd bol preto povinný rozvrh výťažku neschváliť a vrátiť vec exekútorovi na nové konanie, aby súdny exekútor vykonal rozvrhové konanie v súlade so zákonom. Okresný súd pri schvaľovaní rozvrhu skúma, či sa rozvrh výťažku uskutočnil podľa § 155 až 158 Exekučného poriadku a ak odvolací súd povie, že rozvrh výťažku sa neuskutočnil v súlade so zákonom, nemá okresný súd inú možnosť len rozvrh neschváliť. Súdny exekútor ďalej v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 18.04.2002 upovedomil o predbežných trovách exekúcie v sume 30.381,85 eur, ale v rozvrhu výťažku si uspokojil celkom sumu 33.751,99 eur. Ak si chcel súdny exekútor uspokojiť trovy exekúcie v sume prevyšujúcej predbežné trovy exekúcie, musel o takýchto ďalších trovách exekúcie upovedomiť oprávneného aj povinného, čo sa v tomto exekučnom konaní nestalo. Súdny exekútor nevydal okrem upovedomenia o začatí exekúcie žiadne upovedomenie o ďalších trovách exekúcie v súlade s ustanovením § 202 Exekučného poriadku a preto súd nemal schváliť rozvrh výťažku. Súdny exekútor si nemôže uspokojiť trovy exekúcie o ktorých neboli oprávnený a povinný upovedomení! Uvedené konštatoval aj krajský súd, ale okresný súd opätovne nerešpektoval názor odvolacieho súdu. V otázke priznania dane z pridanej hodnoty na trovy exekúcie súdneho exekútora, dala do pozornosti súdu ustanovenie § 196 Exekučného poriadku, ktoré sa s účinnosťou od 01.09.2015 zákonom č. 341/2005 Z. z. doplnilo o vetu : Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Zároveň sa týmto zákonom doplnili prechodné ustanovenia exekučného poriadku a to o § 238, podľa ktorého konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. V zmysle uvedeného teda platí, že pre konania začaté do 31. augusta 2005 platí ustanovenie § 196 v znení: Za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patri exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Z uvedeného a aj zo záverečných ustanovení je zrejmé, že zámerom zákonodarcu bolo, aby až od účinnosti zákona č. 341/2005 Z. z. sa odmena zvyšovala o DPH a aby v konaniach do účinnosti zákona, sa odmena nezvyšovala. Ak by zámerom zákonodarcu bolo, že odmena sa zvyšuje aj na konania do účinnosti zákona č. 341/2005 Z. z., tak by to vyjadril aj patrične v záverečných ustanoveniach. Ak tak neurobil, ale naopak obmedzil účinky tohoto ustanovenia len na konania začaté od účinnosti zákona, teda od 01.09.2005, súd nemá právomoc toto ustanovenie nijako meniť, pretože by si privlastnil zákonodarnú moc. Zákonom č. 348/2011 Z. z. sa síce doplnilo ustanovenie § 196 tak, že za slová "zvyšuje sa jeho odmena" sa vkladajú slová "a náhrady určené podľa tohto zákona", ale pre konania začaté do 31. augusta 2005 ustanovenie § 196 neobsahovalo slovné spojenie "zvyšuje sa jeho odmena" a nemohli sa preto zákonom č. 348/2011 Z. z. za tieto slová vložiť slová "a náhrady určené podľa tohto zákona" a nemôžu sa preto hotové výdavky exekútora zvyšovať o daň z pridanej hodnoty pre konania začaté do 31.08.2005. V zmysle uvedeného preto možno jednojednoznačne povedať, že na konania začaté do 31. augusta 2005, aj po účinnosti zákona č. 348/2011 Z. z., sa vzťahuje ustanovenie § 196 v nasledovnom znení: Za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Toto ustanovenie neobsahuje nič o tom, že sa trovy exekúcie zvyšujú o daň z pridanej hodnoty a súd si nemôže svojvoľne urobiť výklad zákona v rozpore so zákonným znením a naviac, keď aj odvolací súd v minulosti potvrdil, že na konania začaté do 31. augusta 2005 sa vzťahuje už citované ustanovenie § 196 bez dane z pridanej hodnoty (Krajský súd v Nitre v uznesení č. k 26CoE/94/2010-643, 26CoE/95/2010-643 zo dňa 30.09.2010; Krajský súd v Nitre uznesenie č. 8 CoE/86/2007-412 zo dňa 30.05.2008). Nemožno si spraviť taký výklad prechodných ustanovení, resp. ak nie sú prechodné ustanovenia uvedené, že nová právna
úprava platí aj na predchádzajúce právne normy bez ohľadu na to, aké tieto normy mali prechodné ustanovenia. V súvislosti s nesprávnym výkladom súdu a nerešpektovaním zákonného ustanovenia § 196 Exekučného poriadku platného pre konania začaté do 31.08.2005 dala súdu do pozornosti názor Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. US 28/96). Ďalej uviedla, že Okresný súd v napadnutom uznesení riadne neodôvodnil svoje uznesenie, nie je z neho zrejmé, či súdny exekútor postupoval v súlade s exekučným poriadkom a ak áno, na základe akých dôvodov k tomu súd dospel tak, ako mu to prikázal odvolací súd. Okresný súd sa v tomto smere opätovne neriadil názorom odvolacieho súdu. Ak by súd riadne odôvodnil svoje rozhodnutie a nesústredil sa len na strohé konštatovanie, že rozvrh bol vykonaný v súlade so zákonom, zistil by, že súdny exekútor nepostupoval pri rozvrhu výťažku v súlade s exekučným poriadkom. Z uznesenia okresného súdu nie je zrejmé, či súd skúmal v súlade s názorom odvolacieho súdu, či bol rozvrh vykonaný v súlade so zákonom č. 233/1995 Z. z. exekučný poriadok, nie je zrejmé, ako skúmal súd priznané hotové výdavky súdneho a v neposlednom rade na základe akého ustanovenia súd schválil súdnemu exekútorovi aj navýšenie hotových výdavkov o DPH a prečo okresný súd nerešpektoval zákonné ustanovenie § 196 a prečo sa od neho odchýlil. Súdny exekútor dňa 14.07.2014 o 14.00 hod okrem tohto rozvrhu vykonal aj rozvrh výťažku z verejnej dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v katastrálnom území Q. ako p. č. 2459/1 zastavané plochy o výmere 463 m2, parcelné č. 2459/2 vinice o výmere 366 m2 a dom so súpisným číslom XXXX na parc. č. 2459/1. Súdny exekútor vykonal v ten istý deň a v tú istú hodinu (čo okrem iného fyzicky nie je možné) dva rozdielne rozvrhy výťažkov a vyhotovil z každého rozvrhu výťažku samostatnú zápisnicu, čím postupoval v rozpore s exekučným poriadkom. Súdny exekútor mohol v ten istý okamih vykonať rozvrh len jednej rozdeľovanej podstaty a nie dvoch rozdielnych podstát a ešte aj s rozdielnymi prihlásenými veriteľmi a preto jedna z uvedených zápisníc nie je vyhotovená v súlade s exekučným poriadkom, pretože nezohľadňuje skutočnosť, t. j. že v ten istý okamih nemohli prebehnúť dva rôzne úkony. Správny postup súdneho exekútora mal byť ten, že by vykonal rozvrh obidvoch výťažkov v jednom rozvrhovom pojednávaní s tým, že by pri uspokojovaní zohľadňoval skutočnosť jednak či si veriteľ prihlásil pohľadávku ku dňu konania konkrétnej verejnej dražbe nehnuteľností a aké má pri tej ktorej nehnuteľnosti postavenie podľa jednotlivých skupín § 157 exekučného poriadku. Tým, že súdny exekútor vykonal dve rozvrhové pojednávania v tom istom spise, nie je zrejmé, na základe čoho v tomto rozvrhovom pojednávaní si neuplatnil žiadnu odmenu za vykonanie exekúcie, ale len hotové výdavky. V druhom rozvrhu si uplatnil všetku odmenu a na môj úkor sa znížilo uspokojenie pohľadávky pre oprávneného v tomto exekučnom konaní. Súdny exekútor si mal pomerne uplatniť odmenu aj v tomto rozvrhovom konaní aj v druhom konaní a mal vychádzať z pomeru rozdeľovaných podstát a z pomeru týchto podstát potom pristupovať k pomernému rozdeleniu odmeny. Konkrétne ak jedna rozdeľovaná podstata bola v sume 111.880,10 eur a druhá 20.743,41 eur, ich pomer je 84,36 ku 15,64 a v tomto pomere si mal exekútor uplatniť odmenu aj v tomto rozvrhovom pojednávaní, to zn. v tomto rozvrhu si mal uplatniť odmenu v sume 15,64 % z celkovej odmeny súdneho exekútora a v druhom rozvrhu v sume 84,36 % z celkovej odmeny. Niet preto rozumného dôvodu (zákonného už vôbec nie), aby aj pri rozvrhu výťažku sa rešpektoval zákon a to § 46 ods. 5 Exekučného poriadku. Toto ustanovenie nie je v zákone bezdôvodne, ale preto, aby boli účastníci exekučného konania chránení pred svojvôľou súdnych exekútorov a súdy by mali toto zákonné ustanovenie rešpektovať a nie ho zľahčovať a poukazovať, že ho nie je možné kombinovať s ustanovením § 157, keď to zákon v žiadnom ustanovení nehovorí. Naopak, ako som už uviedla, ustanovenie § 157 pojednáva len o poradí uspokojovania prihlásených pohľadávok. Súdny exekútor je povinný si vyrátať trovy exekúcie v súlade s Exekučným poriadkom a ak si ich správne vyráta, môže ich potom zaradiť do poradia podľa § 157. Nie je preto zrejmé, prečo súd ignoruje ustanovenie § 46 ods. 5 Exekučného poriadku. Súdny exekútor v ten istý okamih uskutočnil dve rozvrhové pojednávania a na trovy exekúcie si spolu rozdelil sumu vyššiu ako 24 % z plnenia. Súdny exekútor preto porušil ustanovenie § 46 ods. 5 exekučného poriadku, pretože si na trovy exekúcie rozdelil viac ako 24 % z prijatého plnenia. Koľkokrát musí odvolací súd vysloviť názor, že vymáhaná suma, z ktorej sa v tomto konaní ráta odmena je suma 100.503,65 eur aby to okresný súd konečne rešpektoval? V rozvrhovom konaní súdny exekútor okrem pohľadávky oprávneného uspokojil aj pohľadávku Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ale ani zo zápisnice ani z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, ako dospel exekútor k sumám, ktoré pripadli veriteľom, ako určil pomer pohľadávok a z akých prihlásených súm, keď tieto sumy v zápisnici a v uznesení absentujú. Aj z tohto dôvodu je napadnuté uznesenie a zápisnica z rozvrhu výťažku nepreskúmateľné. Súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár vymáha v druhom exekučnom konaní EX 240/2001, Er 1621/01 pre toho istého oprávneného UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky proti povinnému TIROL s. r. o. pohľadávku oprávneného v sume 100.985,31 eur a právnym dôvodom dlhu uvedeného v exekučnom titule je úverová zmluva č. 003/99/031 zo dňa 19.03.1999. B. F. je ručiteľkou k úverovej zmluve č.
003/99/031 zo dňa 19.03.1999. Na základe rozhodnutia Krajského súdu Nitra sp. zn. 16Cb 92/01-47 zo dňa 17.09.2011 je tento ručiteľský záväzok vymáhaný v tomto exekučnom konaní Er 921/02, vedenom u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára pod číslom exekúcie EX 129/2002. Z uvedeného je zrejmé, že tá istá pohľadávka je vymáhaná v dvoch rôznych exekučných konaniach a znamená to preto, že ak v jednom konaní sa vymôže časť pohľadávky (v EX 240/2001), v druhom exekučnom konaní (EX 129/2002) sa musí zohľadniť, že už je časť pohľadávky je zaplatená a prispôsobiť tomu aj svoju odmenu
- odmenu rátať z takto zníženej vymáhanej pohľadávky. Súdny exekútor si v prípade, že sa vymáha tá istá pohľadávka v dvoch rôznych konaniach, môže zobrať odmenu len z vymáhanej sumy. Súdny exekútor je preto v rozvrhovom konaní v EX 240/2001 povinný svoju odmenu vyrátať ako v prípade zastavenia exekúcie a zbytok rozdeľovanej podstaty pripadne oprávnenému na uspokojenie pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy č. 003/99/031 zo dňa 19.03.1999, ku ktorej som ručiteľkou. Vtom prípade z rozdeľovanej podstaty v sume 85.133,20 eur pripadne pre oprávneného suma 70.284,22 eur, odmena súdneho exekútora 14.057 eur (ako 20 % zo sumy 70.285 eur), náhrada hotových výdavkov v sume 791,98 eur, samozrejme trovy exekúcie sú bez dane z pridanej hodnoty na ktorú nemá exekútor nárok. Ak v exekučnom konaní EX 240/2001 pripadne pre oprávneného suma 70.284,22 eur potom túto sumu 70.284,22 eur musí súdny exekútor zohľadniť aj v tomto exekučnom konaní a o uvedenú sumu musí ponížiť nárok oprávneného (vymáhanú istinu). Z uvedeného je preto zrejmé, že rozvrh výťažku nebol vykonaný v súlade so zákonom a súd mal preto rozvrh výťažku neschváliť. Na základe vyššie uvedených vecných a právnych skutočností som preukázala, že rozvrh výťažku nebol vykonaný v súlade so zákonom a napadnuté rozhodnutie okresného súdu je navyše nepreskúmateľné a napadnutým uznesením mi bolo odňaté právo konať pred súdom a právo na spravodlivý proces, žiadam uznesenie Okresného súdu Nitra č. Er 921/2002-806 zo dňa 21.04.2016 zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie.
6. K odvolaniu povinnej sa vydaril aj oprávnený, pričom uviedol, že predmetné odvolanie považuje za nedôvodné, nemajúce akúkoľvek oporu v zákonných ustanoveniach Exekučného poriadku, ani v skutkových a právnych okolnostiach exekučného konania ako ani v obsahu predmetného exekučného spisu. Mal za to, že povinná neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktorými by sa už Krajský súd v Nitre vo svojom predchádzajúcom uznesení 26CoE/386/2015-770 (a predtým opakovane v iných uzneseniach Krajského súdu v Nitre) nezaoberal a tieto procesne nevyriešil. Podané odvolanie považuje len za účelovú snahu povinného oddialiť právoplatné ukončenie prebiehajúceho exekučného konania. Mal za to, že napadnuté uznesenia sú vecne a právne správne. Navrhol preto napadnuté uznesenia ako vecne správne potvrdiť.
7. K odvolaniu povinnej sa vyjadril aj súdny exekútor pričom uviedol, že povinná považuje uznesenie OS Nitra č. k. Er 921/2002-806 zo dňa 21.04.2016 za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nie je vecne správne a je vydané v rozpore so zákonom. Ako už uviedol, postup pri zaradení a uspokojovaní pohľadávok pri rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti upravuje ust. § 157 EP. Ako súdny exekútor je týmto ustanovením viazaný. Z dosiahnutej rozdeľovanej podstaty je exekútor povinný uspokojiť pohľadávky v poradí a spôsobom podľa ust. § 157 EP. Základom pre výpočet odmeny súdneho exekútora je podľa § 4 Vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov výška vymáhanej pohľadávky. Vymáhanou pohľadávkou je istina a jej príslušenstvo vyčíslené ku dňu udelenia príklepu. A preto za základ pre výpočet odmeny určil sumu: istina 100.503,65 eur + úroky z omeškania vo výške 30.550,63 eur ku dňu príklepu 08.11.2002 + súdny poplatok za vydanie poverenia 16,60 eur + trovy súdneho konania 5.181,07 eur = spolu 136.251,95 eur, zaokrúhlene 136.252,-- eur). Nemá vedomosť o tom, že by táto exekúcia bola zastavená v časti jej príslušenstva. Súd mal tiež preukázané, že je platcom DPH a že s novelou EP č. 348/2011 Z. z. účinnou od 01.01.2012 bolo do ustanovenia § 196 EP zakotvené právo súdneho exekútora, ak je platiteľom dane, na priznanie DPH nielen z odmeny za výkon exekučnej činnosti, ale aj z náhrad. Predmetná novela neobsahuje žiadne prechodné ustanovenie k zmeneným ustanoveniam v konaniach, ktoré sa začali ešte za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy. Keďže sa jedná o procesné ustanovenie, je potrebné postupovať podľa všeobecnej zásady, v zmysle ktorej nové procesné predpisy sa uplatnia aj na konania, ktoré boli začaté pred prijatím cit. novely EP. Pokiaľ má súd exekútorom vyčíslené trovy za náležité preukázané nemá dôvod mu ich nepriznať. Povinná opakovane namieta nepreskúmateľnosť tohto uznesenia aj v časti uspokojenia pohľadávky VšZP a.s., nakoľko jej nie je zrejmé, ako som dospel k sumám, ktoré pripadli veriteľom, ako som určil pomer pohľadávok a z akých prihlásených súm, keď tieto sumy v zápisnici a v uznesení absentujú. Postup pri zaradení a uspokojovaní pohľadávok pri rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti upravuje ust. § 157 EP. Ako súdny exekútor je týmto ustanovením viazaný. Z dosiahnutej rozdeľovanej podstaty je exekútor povinný
uspokojiť pohľadávky v poradí a spôsobom podľa ust. § 157 EP. Výsledkami rozvrhového pojednávania treba rozumieť zistenia, ktoré nároky sa budú uspokojovať z rozdeľovanej podstaty. Tieto nároky súdny exekútor musí zoradiť podľa poradia ustanoveného zákonom v § 157 EP. Pohľadávky zákon rozdeľuje do 7 skupín, pričom vzťah medzi nimi je vymedzený tak, že kým nie sú uspokojené pohľadávky predošlej skupiny, nemožno pristúpiť k uspokojovaniu pohľadávok ďalšej skupiny. K pomernému uspokojovaniu pohľadávok môže dôjsť len v rámci tej istej skupiny. Platí zásada, že pohľadávky v tej istej skupine majú rovné poradie, pokiaľ nie je výslovne uvedené inak. Výslovne je ustanovené, že rôzne poradie majú pohľadávky v § 157 ods. 1 písm. c) EP a pohľadávky viacerých oprávnených (§ 136 ods. 2 EP). Súd rozhodujúci o námietkach a odvolaniach povinných sa nemusí vyjadriť ku každej namietanej skutočnosti v námietkach či odvolaniach účastníkov konania pokiaľ nepovažuje tieto za podstatné. Zápisnica o rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti je v podstate len návrhom na rozvrh tohto výťažku. Po rozvrhu výťažku nasleduje prieskumná a schvaľovacia činnosť exekučného súdu týkajúca sa rozhodovania o schválení rozvrhu. Pri tejto činnosti súd skúma, či sa tento uskutočnil podľa § 155 - § 158 EP. Odvolací súd zistil porušenie zákona pri schvaľovaní trov súdneho exekútora a to z dôvodu neodôvodnenia výšky trov priznaných hotových výdavkov (uznesenie č. k. Er/921/2002-715) a z dôvodu nepreskúmateľnosti v časti výšky odmeny súdneho exekútora (uznesenie č. k. Er/921/2002-720). Ostatné námietky povinných považoval odvolací súd za nedôvodné. Uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn. Er/921/2002-799 a Er/921/2002-806 obidve zo dňa 21.04.2016 sú preskúmateľné, zákonné, vecne a právne správne, nakoľko Okresný súd Nitra sa vysporiadal so všetkými namietanými skutočnosťami povinných aj zo strany odvolacieho súdu (uznesenie Er/921/2002-770).
8. K vyjadreniu oprávneného a súdneho exekútora k odvolaniu povinnej sa vyjadrila aj povinná, pričom poukázala na predchádzajúce zrušujúce uznesenia, ktoré uznali, že ňou uvádzané porušenia Exekučného poriadku zo strany súdneho exekútora sú dôvodné. Ďalej uviedla, že pre toto exekučné konanie platí nasledovné znenie § 196 Exekučného poriadku. Podľa jej názoru sa odmena exekútora o DPH nenavyšuje. Ďalej uviedla, že vymáhanou sumou je suma 100.503,65 eura. Opätovne zdôraznila skutočnosti uvedené už v jej predchádzajúcich podaniach. 9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a zistil, že odvolanie povinnej nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
12. Podľa § 157 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa výsledkov rozvrhového pojednávania sa z podstaty uspokojujú pohľadávky v tomto poradí:
a) súdne trovy a trovy exekúcie,
b) pohľadávky z hypotekárnych úverov a komunálnych úverov slúžiace na krytie menovitej hodnoty hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií vydaných bankou vrátane výnosov z nich,
c) pohľadávky zabezpečené záložným právom zákonným, zmluvným, sudcovským alebo exekučným, zabezpečovacím prevodom práva, postúpením pohľadávky, prípadne obmedzením prevodu nehnuteľností vcelku podľa času vzniku záložného práva, prípadne vzniku obmedzenia prevodu nehnuteľností,
d) pohľadávky oprávneného, dane, poplatky, clá a pohľadávky z uskutočnených štátnych záruk, pohľadávky poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové zabezpečenie a príspevku na poistenie v nezamestnanosti, úhrada za vecné bremená prevzaté vydražiteľom so započítaním na najvyššie podanie,
e) nedoplatky výživného splatné ku dňu rozvrhu,
f) ostatné pohľadávky štátu,
g) ostatné pohľadávky.
13. Podľa § 196 citovaného zákona v znení účinnom od 01.01.2012, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 14. Podľa § 199 citovaného zákona, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
15. Podľa § 200 ods. 1 citovaného zákona, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
16. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal a zistil, že je vo výroku vecne správne. Odvolací súd má za potrebné v prvom rade poukázať na to, že exekúcia predajom nehnuteľnosti pozostáva z viacerých na seba nadväzujúcich úkonov exekučného súdu, exekútora a ostatných subjektov zúčastnených na tomto nútenom vymáhaní nárokov oprávnených. Podľa Exekučného poriadku sa cieľ tejto exekúcie dosahuje po upovedomení o začatí exekúcie a po vydaní exekučného príkazu vykonaním dražby, ktorej predchádza odhad exekvovaných nehnuteľností a exekúcia sa spravidla končí rozvrhovými úkonmi, resp. rozvrhovým pojednávaním exekútora. Exekútor o rozvrhu výťažku nevydáva rozhodnutie, ale spíše o ňom zápisnicu, ktorá obsahuje rozvrh výťažku podľa zásad a poradia pohľadávok uvedeného v Exekučnom poriadku, pričom predmetný rozvrh výťažku obsiahnutý v tejto zápisnici podlieha schváleniu exekučným súdom. Zápisnica o rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti je preto v podstate len návrhom na rozvrh tohto výťažku, ktorý možno napadnúť i preskúmať v exekučnom konaní. Po rozvrhu výťažku teda nasleduje prieskumná a schvaľovacia činnosť exekučného súdu týkajúca sa rozhodovania o schválení rozvrhu výťažku. Pri jeho schvaľovaní exekučný súd skúma, či sa uskutočnil podľa § 155 - § 158 Exekučného poriadku. Pri tomto schvaľovaní prihliadne aj na výsledky konania o zapretí nárokov v zmysle § 162 ods. 1 Exekučného poriadku, a ak pri rozvrhovom pojednávaní nedošlo k procesnej vade, ktorá by mohla mať vplyv na správnosť rozvrhu, alebo k inému porušeniu zákona, uznesením rozvrh výťažku schváli. Dôvodmi na neschválenie rozvrhu sú prípady, ak súd vyhovel námietkam v zmysle § 161 a § 162 Exekučného poriadku, ak je rozvrh nesprávny, alebo ak je tu iné porušenie zákona.
17. Vo vzťahu k námietke povinnej, že súdny exekútor mal vykonať nový rozvrh výťažku, odvolací súd konštatuje, že súdny exekútor tak nebol povinný konať, nakoľko predchádzajúce uznesenie bolo odvolacím súdom zrušené pre jeho nepreskúmateľnosť v časti týkajúcej sa trov exekúcie v zmysle § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016, ktorá sa odstráni tým, že následne súd svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby spĺňalo požiadavky jeho presvedčivosti. Nepreskúmateľné tak boli hotové výdavky súdneho exekútora v predchádzajúcom rozhodnutí súdu prvej inštancie č. k. Er/921/2002 - 715 zo dňa 02.09.2014, kde súd prvej inštancie neodôvodnil výšku priznaných hotových výdavkov súdneho exekútora. Odvolací súd konštatoval, že napadnuté uznesenie bolo v tomto smere nepreskúmateľné, nakoľko z jeho obsahu nebolo zrejmé z akých položiek pozostáva suma 1.051,39 eura, keďže súd prvej inštancie uviedol, že pozostáva z poštovných poplatkov vo výške 190,54 eura a nákupu kolkov vo výške 29,87 eura, t. j. spolu vo výške 220,41 eura. Z napadnutého uznesenia tak nebolo zrejmé, z akých položiek teda pozostávala suma prevyšujúca sumu 220,41 eura, ktorá tvorí celkovo sumu priznanú v uznesení ako náhrada hotových výdavkov vo výške 1.051,39 eur. Z návrhu súdneho exekútora na schválenie rozvrhu výťažku zo dňa 29.07.2014 bolo zrejmé, že by sa malo jednať o vyúčtovanie za vyhotovenie znaleckých posudkov vo výške 830,98 eura, avšak táto suma sa do odôvodnenia napadnutého uznesenia nepremietla. Odvolací však konštatuje, že súd prvej inštancie následne svoje rozhodnutie, ktoré je napadnuté už riadne odôvodnil aj v tejto časti. Z napadnutého uznesenia je zrejmé, že sa jedná o vyúčtovanie za vyhotovenie znaleckých posudkov vo výške 830,98 eur (692,48 eur + 20 % DPH vo výške 138,50 eur). Hotové výdavky súdneho exekútora súd prvej inštancie aj preskúmal podľa predloženej špecifikácie trov exekúcie a exekútorského spisu, pričom
konštatoval, že súdny exekútor preukázal hotové výdavky pripojenými doručenkami k poštovnému, pripojenými faktúrami za znalecké posudky a úhradami za kolky.
18. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa priznania dane z pridanej hodnoty na trovy súdneho exekútora, odvolací súd konštatuje, že základná právna úprava odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti je upravená v ustanoveniach § 196 a nasl. Exekučného poriadku. Podľa § 199 výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. Týmto vykonávacím právnym predpisom je vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Odvolací súd poznamenáva, že s účinnosťou od 01.01.2012 bola do ustanovenia § 196 Exekučného poriadku včlenená novela v zmysle ktorej, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a už aj náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Touto novelou sa odstránili výkladové nejasnosti týkajúce sa nároku súdneho exekútora na daň z pridanej hodnoty aj z náhrad hotových výdavkov. Dosiahlo sa vecné zjednotenie právnej úpravy režimu dane z pridanej hodnoty tak pri odmene ako aj pri náhradách súdnych exekútorov podľa Exekučného poriadku s právnou úpravou náhrad iných regulovaných profesií. Nakoľko predmetná novela zákonom č. 348/2011 Z. z. účinná od 01.01.2012 neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia k zmeneným ustanoveniam v konaniach, ktoré začali ešte za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy, jej aplikácia súdom prvého stupňa bola správna. Keďže sa jedná o procesné ustanovenie, je potrebné postupovať podľa všeobecnej zásady, v zmysle ktorej nové procesné predpisy sa uplatnia aj na konania, ktoré boli začaté pred jej prijatím. A teda aj v skôr začatých exekučných konaniach je potrebné priznať daň z pridanej hodnoty exekútorovi, ak je platiteľom dane z pridanej hodnoty, nielen z odmeny, ale aj z náhrad hotových výdavkov. Súdny exekútor si tak v rámci vyčíslenia trov exekúcie s účinnosťou od 01.01.2012 správne do trov exekúcie v oboch prípadoch rozvrhu výťažku zahrnul aj DPH z odmeny a náhrady hotových výdavkov. 19. Ďalej povinná namietala aj to, že súdny exekútor vykonal v jeden deň a v jednom čase dva rozvrhy výťažku a vyhotovil z každého z nich samostatnú zápisnicu, čo považuje za obchádzanie ustanovenia § 46 ods. 5 Exekučného poriadku, pretože si tým exekútor na trovy exekúcie rozdelil viac ako 24 % z prijateľného plnenia. Odvolací súd konštatuje, že ustanovenie § 46 ods. 5 Exekučného poriadku nie je možné aplikovať ani kombinovať pri rozvrhu výťažku na dražbe nehnuteľností. Pri rozvrhu výťažku na dražbe nehnuteľností sa pohľadávky uspokojujú v poradí a podľa zásad uvedených v § 157 Exekučného poriadku. Navyše súdny exekútor si náhradu trov exekúcie neuplatnil duplicitne, uplatnil si iba jednu odmenu a taktiež náhrady hotových výdavkov si účtoval iba jeden krát.
20. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa toho, že vymáhanou sumou je suma 3.027.773,09 Sk, t. j. 100.503,65 eura, odvolací súd konštatuje, že v zmysle § 4 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008, základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky. V rámci predchádzajúceho napadnutého uznesenia č. k. Er/921/2002-720 zo dňa 02.09.2014 vo vzťahu k námietke povinných týkajúcej sa toho, že súdny exekútor si určil za základ odmeny sumu 136.251,95 eur, zaokrúhlene 136.252,-- eur odvolací súd konštatoval, že nie je zrejmé, na základe akých úvah súdny exekútor považoval práve túto sumu ako vymáhanú pohľadávku v rozsahu poverenia na vykonanie exekúcie, keďže z poverenia na vykonanie exekúcie vyplýva, že vymáhanou sumou je suma 3.027.773,09 Sk, t. j. 100.503,65 eura. Z uvedeného dôvodu nepreskúmateľnosti v časti výšky odmeny súdneho exekútora odvolací súd zrušil aj napadnuté uznesenie č. k. Er/921/2002-720 zo dňa 02.09.2014 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie následne svoje rozhodnutie aj v tejto časti riadne odôvodnil, keď uviedol, že základom pre výpočet odmeny súdneho exekútora je podľa § 4 vyhlášky výška vymáhanej pohľadávky, ktorou je istina a jej príslušenstvo vyčíslené ku dňu udelenia príklepu, t. j. k 08.11.2002. Súdny exekútor za základ pre výpočet odmeny určil sumu 136.251,95 eur, zaokrúhlene 136.252,00 eur vypočítanú ako súčet istiny vo výške 100.503,65 eur (3.027.773,09 Sk), úrokov z omeškania vo výške 19,5 % ročne zo sumy 100.985,31 eur (3.042.283,53 Sk) od 07.06.2001 do 08.11.2002, t. j. vo výške 30.550,63 eur, súdneho poplatku za vydanie poverenia vo výške 16,60 eur (500,00 Sk) a trov súdneho konania vo výške 5.181,07 eur (156.085,00 Sk). Ako základ preto súd prvej inštancie správne určil sumu vymáhanú súdnym exekútorom, pričom správne uviedol, aj z čoho táto suma pozostáva, pričom odvolací súd sa s názorom súdu prvej inštancie stotožňuje.
21. Pokiaľ ide o námietku povinnej, že súdny exekútor si pohľadávku vymáha dvomi nezávislými exekučnými konaniami (aj v rámci EX 240/2001), odvolací súd poukazuje na to, že táto skutočnosť už bola súdom prejednaná a je predmetom viacerých právoplatných rozhodnutí nachádzajúcich sa v súdnom spise, kde sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o skutočnosť, že v danom prípade síce prebiehajú dve exekučné konania avšak nejde o totožné konania, napriek tomu, že ide o jedného oprávneného. Skutočnosť, že na jednu pohľadávku existujú dva exekučné tituly nemohol odstraňovať exekučný súd. 22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.