Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_8Co-18-2017.pdf
PDF · 92.02 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/18/2017
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: Stredoslovenská energetika, a. s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, Žilina, IČO: 36 403 008, zastúpeného splnomocneným zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, Z., zastúpenému splnomocneným zástupcom Mgr. Petrom Egrym, advokátom so sídlom D. Z. XX/XX, R., 2/ R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. A. XXX, o zaplatenie 195,09 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C/58/2012-130 zo dňa 30. júna 2016, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalovanému 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 133,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 195,09 eur od 06.09.2010 do 09.01.2014 a zo sumy 133,46 eur od 10.01.2014 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným 1/ zrušuje a vec v rozsahu zrušenia vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
Odvolanie žalovaného 1/, čo do výrokov, ktorými súd žalobu voči žalovanej 2/ zamietol a žalovanej 2/ náhradu trov konania nepriznal, odmieta.
Vo zvyšnej časti (čo do výroku o čiastočnom zastavení konania) zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 10C/58/2012-130 zo dňa 30.06.2016 uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 133,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 195,09 eur od 06.09.2010 do 09.01.2014 a zo sumy 133,46 eur od 10.01.2014 do zaplatenia, trovy konania vo výške 5,94 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 22,19 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie o zaplatenie 61,63 eur a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 61,63 eur od 10.01.2014 do zaplatenia zastavil. Žalobu voči žalovanej 2/ zamietol a žalovanej 2/ náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou dňa 25.01.2012 sa žalobca domáhal voči žalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 195,09 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 06.04.2010 do zaplatenia ako ceny za dodanú energiu. Podaním doručeným súdu dňa 04.04.2016 zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie 61,63 eur späť z dôvodu úhrady žalovanej sumy v tejto časti po podaní návrhu, preto súd konanie v tejto časti podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej len „O. s. p.") zastavil. Okresný súd o žalobe žalobcu rozhodol podľa § 115a ods. 2, § 200ea ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania. Citujúc ust. § 489, § 559 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 96 ods. 8 vety prvej, § 17 ods. 1 písm. a/ zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov súd žalobe, zohľadniac čiastočné späťvzatie žaloby, vo vzťahu k žalovanému 1/ v celom rozsahu vyhovel. Mal za preukázané,
že medzi žalobcom a žalovaným 1/ existoval zmluvný vzťah zo zmluvy o dodávke a distribúcii elektriny, predmetom ktorého bola dodávka elektriny žalobcom žalovanému 1/ do odberného miesta U. A. XXX. Nakoľko žalobca do uvedeného odberného miesta elektrinu dodával, čo mal súd preukázané faktúrou č. 3036457029, bol žalovaný 1/ ako odberateľ povinný za dodávku elektriny zaplatiť cenu vyúčtovanú faktúrou. Súd preto uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 133,46 eura, predstavujúcu nezaplatený zostatok faktúry za spotrebu elektrickej energie za obdobie od 12.07.2009 do 16.03.2010, zohľadniac vykonanú čiastočnú úhradu vo výške 61,63 eura. Nakoľko žalovaný 1/ sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, súd podľa § 517 Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v zákonom určenej výške odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, t. j. od 06.4.2010 zo sumy 195,09 eur do 09.01.2014 a následne, zohľadniac čiastočnú úhradu, zo sumy 133,46 eur od 10.01.2014 do zaplatenia. Voči žalovanej 2/ súd žalobu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej pasívnu vecnú legitimáciu v konaní. Súd nemal preukázaný vznik zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou 2/, z ktorého by žalobcovi vyplývalo voči žalovanej právo na zaplatenie žalovaného plnenia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2, § 149 ods. 1 O. s. p. a žalobcovi ako úspešnej strane konania vo vzťahu k žalovanému 1/ priznal pomernú časť náhrady trov konania. Úspech žalobcu v konaní predstavoval 133,46 eur (nakoľko žalobca nepreukázal svoje tvrdenie o zaplatení sumy 61,63 eur žalovanými po podaní žaloby, a teda v tejto časti nebol úspešný), čo predstavuje 68 %, jeho neúspech 32 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu potom predstavuje 36 % (68 % - 32 %). Súd preto priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 36 % zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 16,50 eur, čo predstavuje 5,94 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 36 % z celkových trov právneho zastúpenia vo výške 61,63 eur, čo predstavuje 22,19 eur. Súd pri určení náhrady trov právneho zastúpenia postupoval podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom do 30.06.2013 a priznal náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd -žaloba po 18,26 eur, režijný paušál vo výške 7,21 eur (rok 2011) a vo výške 7,63 eur (rok 2012) a DPH 20 %. Žalovanej 2/, ktorá bola v konaní vo vzťahu k žalobcovi úspešná, súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnila.
2. Proti tomuto rozsudku, citujúc výrok, ktorým súd žalobe vyhovel a výrok, ktorým žalobu voči žalovanej 2/ zamietol, podal žalovaný 1/ odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie svojim postupom zasiahol do jeho práva na spravodlivý súdny proces. Nesúhlasil s postupom súdu, ktorý vo veci nenariaďoval pojednávanie z dôvodu, že ide o drobný spor a o žalobe žalobcu rozhodol len na základe vyjadrení žalobcu. Poukázal na to, že kontaktoval právneho zástupcu, ktorý súdu zaslal vyjadrenie, súd však už vo veci rozhodol, a to bez toho, aby bol oboznámený s podstatnými skutkovými okolnosťami z jeho strany. Súd tak zároveň postupoval aj napriek tomu, že na strane žalovaných vystupujú spotrebitelia ako slabšie zmluvné strany. Namietal tiež svoju pasívnu vecnú legitimáciu s poukazom na to, že predmetná faktúra za dodávku elektriny mala byť vystavená na odberné miesto nachádzajúce sa na adrese U. A. XXX. Uvedená nehnuteľnosť bola v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - žalovaných, v dôsledku rozvodu a následného vyporiadania BSM však pripadla do výlučného vlastníctva žalovanej 2/, čo bolo preukazované rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 16C/114/08 zo dňa 27.10.2008 a dohodou o vyporiadaní BSM zo dňa 12.11.2008. Výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v čase vystavenia faktúry a aj v čase dodávky elektriny zo strany žalobcu bola teda žalovaná 2/. V ďalšom žalovaný namietal nesprávne skutkové zistenia, keď súd sa obmedzil na konštatovanie, že zmluvný vzťah o dodávke elektriny medzi žalobcom a ním existoval, a to na základe jeho žiadosti o ukončenie zmluvy o dodávke a distribúcii elektriny, hoci existenciu tejto zmluvy žalobca nepreukázal. Faktúra, z ktorej súd vychádzal, nepreukazuje reálne dodanie tovaru, či služby, preto z tohto dôkazu nie je možné jednoznačne prijať záver, že žalobca v uvedenom období dodával elektrickú energiu, resp. ju dodával v takom množstve ako mal. Ako adresát uvedenej faktúry je zároveň uvedená žalovaná 2/, nie on. Žalobca v priebehu konania žiadnym spôsobom nepreukázal doručenie faktúry jemu ako žalovanému. Súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s dôkazom predloženým žalobcom vo vzťahu k vymáhaniu dlhu voči žalovanej 2/, len konštatoval, že nemal za preukázaný vznik zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou 2/. Žalobca pritom v konaní predložil návrh splátkového kalendára zo dňa 29.04.2010, ktorý adresovala žalovaná 2/ žalobcovi, z ktorého je zrejmé, že žalovaná 2/ uznala svoj záväzok vyplývajúci z predmetnej faktúry. Súd však uvedený listinný dôkaz pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy.
Žalovaný napokon namietal aj miestnu príslušnosť Okresného súdu Liptovský Mikuláš, keď jeho všeobecným súdom je Okresný súd Zvolen.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
4. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p."), účinného od 01.07.2016, bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p."). Zároveň súd v odôvodnení prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.
5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, v časti týkajúcej sa žalovaného 1/ oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, prihliadajúc i na vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku, ktorým súd žalobe vyhovel a v závislom výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanému 1/ podľa § 389 ods. 1 písm. a/, b/ C. s. p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C. s. p. vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Žalovaný mal v odvolaní za to, že postupom súdu prvej inštancie, ktorý vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, len na základe tvrdení žalobcu, mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že uvedená námietka žalovaného je dôvodná.
7. Odňatím možnosti konať pred súdom je treba rozumieť procesne nesprávny postup súdu znemožňujúci realizáciu procesných oprávnení strany/účastníka konania, ktoré mu do 30.06.2016 poskytoval Občiansky súdny poriadok, v súčasnosti Civilný sporový poriadok. V zmysle § 18 O. s. p. mali účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd bol povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv, napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O. s. p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O. s. p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O. s. p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O. s. p.), na doručenie rozsudku do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O. s. p.) a pod. V súčasnosti sú zásada rovnosti strán konania a zásada kontradiktórnosti ako základné zásady civilného konania vyjadrené v čl. 6 a čl. 9 Civilného sporového poriadku a nachádzajú svoje vyjadrenie i v ust. § 123, § 124, § 97, § 178, § 223 ods. 1 a ďalších C. s. p. upravujúcich jednotlivé práva strán konania.
8. Zásada kontradiktórnosti, ktorá je jednou zo všeobecných zásad občianskeho súdneho konania a jedným z prvkov spravodlivého súdneho procesu, spočíva v existencii procesnej rovnosti strán/ účastníkov konania, v tzv. rovnosti zbraní, v rámci ktorej „každá strana musí mať zásadne možnosť nielen predložiť dôkazy a argumenty, ktoré považuje za nutné pre úspech jej požiadaviek, ale musí mať i možnosť zoznámiť sa s takým dokladom a pripomienkou predloženým súdu za účelom ovplyvniť jeho rozhodnutie a vyjadriť sa k nim (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Mantovanelli proti Francúzsku z 18.03.1997). Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 49/2001 zo dňa 19.12.2001 je zásada kontradiktórnosti porušená tam, kde súd odníme účastníkovi/strane konania možnosť vyjadriť sa k dôkazu, ktorý súd vykonal a ktorý obsahoval zistenie významné pre jeho rozhodnutie, a vytvorí tak dotknutému účastníkovi/strane konania podstatne nevýhodnejšie podmienky na preukázanie svojich tvrdení, než akými disponuje druhý účastník/strana konania, prípadne tam, kde účastník/strana konania nemá možnosť zúčastniť sa na pojednávaní. Podstatou kontradiktórnosti a s ňou súvisiacou „rovnosťou zbraní" je, aby všetci účastníci/strany konania mali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na „protiargumenty" protistrany. Osobitne to platí v sporových konaniach, v ktorých stoja proti sebe žalobca a žalovaný, a kde sa v celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania (napr. IV. ÚS 42/09, IV. ÚS 147/04). Právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom je zároveň nezávislé od práva na konanie (verejného) pojednávania (nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 zo dňa 10.07.2013), preto právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom má strana konania aj tam, kde sa formálne pojednávanie nevykonáva. Nevyhnutnou podmienkou zabezpečenia účinnej možnosti strany konania vyjadriť sa k úkonu protistrany je poskytnutie primeranej lehoty na vyjadrenie súdom tak, aby
strana konania mala nielen možnosť oboznámiť sa s obsahom podania protistrany, ale aj možnosť účinne sa vyjadriť ešte v čase pred rozhodnutím súdu.
9. V prejednávanom spore z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie žalovanému 1/ síce doručil žalobu spolu s prílohami prostredníctvom polície dňa 25.06.2016, vo veci však rozhodol bez toho, aby žalovanému reálne umožnil k žalobe sa vyjadriť. Z obsahu spisu vyplýva, že po oprave označenia žalovaného 1/ a po doručení čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom súd doručoval žalovanému žalobu spolu s poučením o možnosti vyjadriť sa k žalobe v lehote 7 dní a k čiastočnému späťvzatiu žaloby v lehote 10 dní od ich doručenia. Po neúspešnom pokuse o doručenie sa uvedenú zásielku podarilo doručiť žalovanému až dňa 25.06.2016 (doručenka na č. l. 110 p. v. spisu). Vychádzajúc z poučenia o možnosti vyjadriť sa k žalobe v lehote 7 dní od doručenia tak mal žalovaný 1/ možnosť vyjadriť sa k žalobe do 04.07.2016 (posledný deň lehoty pripadol na sobotu 02.07.2016, z ktorého dôvodu tento pripadol na najbližší nasledujúci pracovný deň). Súd prvej inštancie však vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom už dňa 30.06.2016, t. j. pred uplynutím lehoty na vyjadrenie k žalobe. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez toho, aby žalovanému reálne umožnil so žalobou žalobcu sa oboznámiť, k tejto sa účinne vyjadriť a produkovať tvrdenia a dôkazy vo svoj prospech, a to všetko pred rozhodnutím súdu. Okresný súd tak svojim postupom založil procesnú vadu konania znemožňujúcu realizáciu procesných práv žalovaného.
10. Nakoľko odvolateľovi nebola vytvorená účinná možnosť vyjadriť sa k žalobe, čím došlo k odňatiu možnosti žalovanému 1/ konať pred súdom, musel odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd žalobe vyhovel a v naň nadväzujúcom výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanému 1/ podľa § 389 ods. 1 písm. a/, b/ C. s. p. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie bez toho, aby sa zaoberal správnosťou právnych záverov, na ktorých napadnuté rozhodnutie spočíva. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude vec opätovne prejednať a rozhodnúť, rešpektujúc ustanovenia Civilného sporového poriadku. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie opätovne rozhodne i o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).
11. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného 1/ čo do výroku, ktorým súd žalobu voči žalovanej 2/ zamietol a naň nadväzujúceho výroku o trovách konania žalovanej 2/, odvolací súd odvolanie žalovaného 1/ v tejto časti podľa § 386 písm. b/ C. s. p. odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.
12. Podľa § 386 písm. b/ C. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
13. Okresný súd napadnutým rozsudkom v tejto časti nerozhodoval o právach a povinnostiach žalovaného, jeho rozhodnutím nebolo do práv žalovaného 1/ zasiahnuté, preto žalovaný 1/ nie je osobou oprávnenou podať odvolanie v tejto časti.
14. Vo zvyšnej časti (vo výroku, ktorým súd konanie v časti zastavil), ktorá nebola napadnutá odvolaním žiadnej zo strán konania (uvedený výrok okresného súdu žalovaný v odvolaní necitoval), zostáva rozhodnutie súdu prvej inštancie nedotknuté.
15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)