Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_6C-53-2016.pdf
PDF · 114.18 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-6C/53/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Dolný Kubín sudkyňou JUDr. Janou Veselou v žalobcu: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, adresa na doručovanie: Krajské riaditeľstvo PZ v Žiline, Kuzmányho 26, 012 23 Žilina, proti žalovanej: W. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. W., S. XXXX/X, právne zastúpená JUDr. Ferdinandom Klinovským, advokátom so sídlom Dolný Kubín, Hviezdoslavovo nám. 1660, o zaplatenie 1.888,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 944,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 22.04.2016 až do zaplatenia, to všetko v 15,- EUR mesačných splátkach, splatných vždy do 15. dňa mesiaca, so splatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia dlhu. Omeškanie s plnením jednej splátky, má za následok splatnosť celého plnenia.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.05.2016 sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1.888,- eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne od 22.04.2016 až do zaplatenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 03.03.2015 bol L.. I. V. velený do hliadkovej služby na Obvodnom oddelení PZ Dolný Kubín spoločne s nstržm. T.. T. I.. V čase asi o 09:45 hod boli vyslaní na asistenciu hliadke Mestskej polície Dolný Kubín na ul. Ľ.. Š. XXXX, kde sa mala nachádzať žalovaná, ktorú majiteľ bytu vysťahoval z prenajatého bytu a ona nechcela opustiť priestor. Po príchode na miesto, hliadka PZ zistila, že mestská polícia menovanú vykázala z bytovky, ale ona sa opätovne do nej vrátila, kde kopala a udierala do dverí bytu, z ktorého ju vysťahovali. Hliadka PZ išla k predmetným dverám, pričom menovanú našla ležať pri dverách do bytu, javila značné požitie alkoholu. Z toho dôvodu por. V. vyzval menovanú, aby sa postavila a opustila priestory. Na túto výzvu však nereagovala a ďalej ležala na zemi a vykrikovala, že ona nejde nikde. Vzhľadom k tomu, že menovaná od svojho konania neupustila, bola použitá opakovaná výzva s tým, že sa dopúšťa priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a v prípade, že ak neupustí od svojho konania, budú voči nej použité donucovacie prostriedky v zmysle zákonných ustanovení. Menovaná sa v tom postavila a jeden krát udrela pravou rukou por. V. do oblasti tváre - ľavého ucha. Poškodený ju následne chytil za ruku a použil voči nej hmaty a chvaty v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 171/93 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 171/1993 Z.z.), otočil ju a oprel o stenu. V tom pristúpil druhý člen hliadky nstržm. T.. T. I. a priložil jej putá v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 písm. a) zákona č. 171/1993 Z.z. V danom prípade žalovaná nerešpektovala ustanovenie § 34 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, ktoré hovorí, že „každý je povinný uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz a požiadavku policajta alebo strpieť jeho
oprávnení podľa ustanovení § 17 až 33“. Žalovaná do zápisnice dňa 04.09.2015 uviedla, že sa pohádala s priateľom Y. X., kde jej on neskôr vyhodil veci predo dvere jeho bytu a policajti ju vyšikovali pred dom a odišli. Žalovaná si zobrala veci a vrátila sa predo dvere, na ktoré búchala a zvonila. On ju však nechcel pustiť dnu a o chvíľu sa objavili policajti druhýkrát. Následne priateľ otvoril dvere, menovaná sa s ním začala hádať, policajti sa snažili ju od priateľa odtrhnúť, chcela dať priateľovi facku a omylom trafila policajta. Prípad bol kvalifikovaný ako prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, za ktorý pod ČVS:ORP-404/1-VYS-DK-2015 dňa 03.09.2015 vyšetrovateľ odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Dolný Kubín začal trestné stíhanie. Dňa 30.12.2015 však bolo vydané uznesenie o postúpení veci na odbor všeobecnej vnútornej správy Okresného úradu Dolný Kubín za účelom prejednania priestupku z dôvodu, že výsledky vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom. Vec bola ukončená „Oznámením o naložení veci“ zo dňa 19.02.2016 pod č. L. XXX/XXXX. V tejto súvislosti bol poškodený vyšetrený v príjmovej chirurgickej ambulancii Dolnooravskej nemocnice s poliklinikou v Dolnom Kubíne, kde bol poškodený vyšetrený T.. H.G. W., ktorý v lekárskej správe konštatoval - Contusio faciei 1.sin. et contusio auriculae. Následne bol odoslaný k T.. O. Z., ktorá konštatovala hučanie v ľavom uchu, porucha sluchu perc. typu - strata 12,4% (túto skutočnosť potvrdil aj znalecký posudok) Úraz si nevyžiadal dočasnú neschopnosť poškodeného na výkon štátnej služby. Nakoľko k úrazu por. I. V. došlo pri výkone štátnej služby, úraz bol príslušným nadriadeným uznaný za služobný úraz podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zodpovednosti služobného úradu za škodu pri služobnom úraze podľa § 174 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky o Železničnej polície v znení neskorších predpisov bola určená v rozsahu 100%. Z tohto titulu bola poškodenému v zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 písm. b) a § 22 zák. č. 328/2002 Z.z. a § 173 ods. 3) zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov a § 5 zákona č. 437/2004 z.z. vyplatená náhrada za bolesť vo výške 1888 €. Nakoľko k úrazu poškodeného príslušníka PZ došlo počas výkonu štátnej služby, bola por. I. V. vyplatená odborom sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu Ministerstva vnútra SR dňa 14.03.2016 pod č.: SPOU-OSZ-98-004/2016-UR na základe rozhodnutia KRPZ-ZA-VO2-001/2016 zo dňa 14.01.2016 náhrada za bolesť vo výške 1888€. Vzhľadom k tomu, že konaním žalovanej bola Ministerstvu vnútra SR spôsobená škoda vo výške 1888€ žalobca vyzval žalovanú, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy uhradila uvedenú škodu v prospech Ministerstva vnútra SR. Žalovaná si výzvu na náhradu v spôsobenej škody v odbernej lehote prevzala dňa 12.04.2016, ale k úhrade peňažných prostriedkov nedošlo. Žalovaná na výzvu reagovala listom, v ktorom okrem iných skutočností odôvodňuje svoju finančnú a životnú situáciu. Okrem toho popisuje skutok z vlastného pohľadu a popiera, že ku skutočnosti došlo takým spôsobom ako to uviedli zakročujúci príslušníci PZ. Dňa 03.05.2016 z Mestského úradu Dolný Kubín obdržali odpoveď na preverenie pomerov žalovanej. V písomnosti zo dňa 28.04.2016 pod č.: vnútro-XXXXX/XXXX/XXXX-Ľ..W.. je uvedené, že úradu nie je známe, či sa menovaná tohto času zdržiava v mieste svojho trvalého pobytu. V súčasnosti správca dane neeviduje menovanú ako platcu dane z nehnuteľnosti. Voči menovanej neeviduje žiadne neuhradené pohľadávky za daň a za drobný komunálny odpad.
3. Žalobca k žalobe pripojil listiny, ktoré označil ako dôkazy.
4. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorého žalovanej určilo Centrum právnej pomoci rozhodnutím zo dňa 08.08.2016 č. KaTS-45598/10424/2016-51856/2016 (č.l. 61 spisu).
5. Vo vyjadrení, tunajšiemu súdu doručenom dňa 23.09.2016, žalovaná uviedla, že je v súčasnosti invalidnou dôchodkyňou a na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXXXXX XXXXX jej bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 183,80 EUR mesačne. Jedná sa o jediný zdroj príjmu, ktorý má, nepoberá žiadne iné sociálne dávky. Podľa verejne dostupného katastra nehnuteľností nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. V súčasnej dobe býva u priateľa Y. X., na ul. Ľ.. Š. v J. W., nevlastní žiadne nehnuteľné veci, okrem vecí osobnej potreby. Je vdova, matka štyroch detí, ktoré sú vzhľadom na jej zdravotný stav zverené do osobnej starostlivosti jej matky. Po smrti svojho manžela ostala podľa jej vyjadrenia dlžníkom s dlžobou v celkovej hodnote cca 10.200,- EUR. Stav vymáhania tejto dlžoby jej nie je známy. Dlhodobo je liečenou pacientkou na psychiatrii v Dolnooravskej nemocnici s poliklinikou, u psychiatra T.. T. L.. Z predložených lekárskych správ je zrejmé, že dlhodobo trpí psychiatrickými diagnózami F33.0 recidivujúca depresívna porucha, F60.30 emočná nestabilná osobnosť, impulzívny
typ, F10.2 syndróm závislosti od alkoholu. Podľa predložených lekárskych správ je osobnosť emočne nestabilná, s prejavmi labilnejšej afektivity, pocitmi samotopsych. insuficiencie, osobnosť disponovaná. Zo záznamu z psychologického vyšetrenia Ústrednej vojenskej nemocnice Ružomberok je osobnosťou s celkovou degradáciou mentálnych a osobných zložiek, s ľahkou/počínajúcou organicitou CNS. Vzhľadom na moderačné právo súdu je súd oprávnený zvažovať existenciu majetkových a osobných pomerov žalovanej a posúdiť ich vzhľadom na požadovanú náhradu škody. S prihliadnutím na judikatúru súdov (R35/1959) treba prihliadať najmä na význam škody a jej nahradenie pre účastníkov právneho vzťahu, povahu a mieru zavinenia škodcu, osobné vlastnosti škodcu a osobitne na sociálne pomery účastníkov vrátane ich občianskeho profilu. Taktiež žalovaná poukázala na ust. § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v tejto súvislosti na to, že neexistuje súdne rozhodnutie, či rozhodnutie správneho orgánu z ktorého by bolo záväzné a jednoznačne preukázané, že sa žalovaná dopustila protiprávneho konania. Nie je preukázané, ako ku vzniku škody došlo. Žalobca pri vyplatení náhrady škody vychádzal len z tvrdenia svedka - poškodeného I. V., svedka L. I., pričom sa nezaoberal tvrdeniami uvedenými žalovanou jednak vo výpovedi žalovanej dňa 04.09.2015, kde žalovaná uviedla, že úmysel voči poškodenému nebol z jej strany žiadny. Uvedený popis skutku nezobral do úvahy žalobca ani po doručení vyjadrenia žalovanej zo dňa 30.04.2016. Nárok uplatnený v súdnom konaní je vzhľadom na sociálnu situáciu, majetkové pomery a zdravotný stav žalovanej v rozpore s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dobré mravy sa v súdnej praxi využívajú ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva alebo obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Hoci dobré mravy predstavujú zákonný pojem, posúdenie konkrétne obsahuje pojmu „dobré mravy“ závisí od sudcu, ktorý v predmetnom konaní rozhoduje. Tiež zo stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 6.-7., roč. 1998 vyplýva, že ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné v medziach zákona vždy aplikovať na základe voľnej úvahy súdu. Tá musí byť predložená dôkladnými skutkovými zisteniami a súčasne musí presvedčivo dokladať, že tieto zistenia dovoľujú urobiť v konkrétnom prípade záver o súlade, či nesúlade daného výkonu práva s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o vyplatenie nároku svedkovi - poškodenému I. V., tomuto bola vyplatená náhrada za bolesť v dvojnásobnej výške z dôvodu vzniku škody policajtovi pri služobnom zákroku. V prípade poškodenia zdravia inej osobe, bez príslušnosti k policajnému zboru, by náhrada za bolesť v uvedenom prípade predstavovala sumu 944,- EUR. V predmetnom konaní je potrebné preto zvažovať, či poškodenie zdravia bolo spôsobené konaním smerujúcim proti služobnému zákroku. V neposlednom rade, podľa znaleckého posudku č. 5/15 vypracovaného prof. T.. H. V., CSc. mal svedok - I. V. utrpieť ľahké pomliaždenie mäkkých tkanív tváre, ušnice a veľmi ľahké poškodenie vnútroušnej sluchovej funkcie vľavo, pričom z lekárskeho hľadiska sú považované poúrazové zmeny za ľahké, nespôsobujúce obmedzenia v obvyklom spôsobe života poškodeného, ani nevyžadujúce práceneschopnosť, či hospitalizáciu. Za uvedené poškodenie zdravia bola vyplatená neprimerane vysoká náhrada za bolesť. Zákon síce nerozlišuje, či sa jednalo o otras stredného labyrintu slabšej alebo silnej intenzity, či pomliaždenie tváre bolo v rozsahu malom alebo zasiahlo celú tvár, no súd by sa mal pri uvedenom nároku zaoberať tým, či rozsah zranení a vyplatená suma 1.888,- EUR je v súlade s dobrými mravmi.
6. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe navrhla vykonať dokazovanie jej výsluchom, ako aj výsluchom svedka Y. X., nar. XX.XX.XXXX, ktorý mal byť prítomný počas skutku a listinami, ktoré pripojila k vyjadreniu, resp. ktoré navrhla vyžiadať súdom.
7. K vyjadreniu žalovanej sa žalobca vyjadril v podaní, doručenom tunajšiemu súdu dňa 14.10.2016. Uviedol, že skutočnosti, ktorými žalovaná opísala ako skutku došlo (bod II. predmetného vyjadrenia) sa nezakladajú na pravde, nakoľko okrem zakročujúcich príslušníkov PZ a to por. I. V. a nstržm. T.. T. I. sa v čase jej protiprávneho konania na mieste nachádzala aj hliadka Mestskej polície Dolný Kubín. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že okrem zakročujúcich príslušníkov sa na mieste nachádzal mestský policajt N. Č., komunikoval a vyzýval žalovanú, aby upustila od protiprávneho konania a taktiež môže potvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojich úradných záznamoch uviedli zakročujúci príslušníci PZ. Ku skutku došlo tak a za takých okolností, ako to je uvedené v žalobe zo dňa 27.05.2016. Nestotožňuje sa s názorom právneho zástupcu žalovanej, že ku vzniku škody nedošlo. Správny orgán preskúmal vyšetrovací spis a zistil, že konanie žalovanej nie je priestupkom v zmysle zákona č. 372/1990 Zb. o priestupku v znení neskorších predpisov, aj keď vykazoval znaky priestupku. Zákonná definícia priestupku sa zakladá na kombinácii materiálneho znaku a formálnych znakov. Materiálny znak a formálne znaky musia byť naplnené súčasne, inak nejde o priestupok. Materiálnym znakom sa rozumie spoločenská škodlivosť zavineného protiprávneho konania, ktoré ohrozuje alebo porušuje verejný
záujem. Formálny znak vyjadruje, že konanie napĺňa jednak všeobecné znaky priestupku/napríklad podmienky veku/, jednak znak skutkovej podstaty konkrétneho priestupku, ktorými sú objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka. Pri skúmaní subjektívnej stránky daného konania správny orgán konštatoval, že je zrejmé, že obvinená sa predmetného, teda protiprávneho konania úmyselne dopustila. Na základe vyššie uvedených skutočností je preto zrejmé, že žalovaná nebola uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu nie preto, že by sa protiprávneho konania nedopustila, ale z toho dôvodu, že v osobitnej časti zákona o priestupkoch v §§ 21 až 50 nie je ani v jednom z priestupkov ako skutková podstata priestupku uvedený verejný činiteľ, ktorým policajt pri výkone svojej právomoci je. Slovný, písomný, prípadne fyzický útok na policajta preto nemôže byť priestupkom proti občianskemu spolunažívaniu, pretože nie je v citovanom zákone výslovne uvedený. Trestne právnu ochranu verejnému činiteľovi poskytuje len Trestný zákon. V danom prípade je však z podkladových materiálov zrejmé, že útok nedosiahol takú intenzitu, aby ho bolo možné kvalifikovať ako trestný čin. Nie je pravda, že žalobca pri vyplatení náhrady škody vychádzal len z tvrdenia svedka
- poškodeného por. I. V. a svedka nstržm. T.. T. I., ale komisia riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Dolnom Kubíne a neskôr aj predseda komisie riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Žiline vychádzal zo všetkých podkladových materiálov, ktoré tvorili súčasť úrazového spisu.
V predmetnom vyjadrení žalobca navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedkov por. I. V., nstrž. T. T. I. a N. Č..
Na vyjadenie žalobcu žalovaná reagovala podaním, súdu doručeným dňa 09.11.2016, v ktorom zotrvala na predchádzajúcom vyjadrení ku žalobe. Ďalej uviedla, že pokiaľ sa žalobca odvoláva na to, že správny orgán (Okresný úrad Dolný Kubín) konštatoval, že “je zrejmé, že obvinená sa popisovaného konania úmyselne dopustila”, tak ide o konštatovanie bez vykonania dokazovania, bez prejednania priestupku a bez toho, aby boli strany sporu vypočuté a podali správnemu orgánu svoj pohľad na priebeh udalostí. Nie je preukázané, že žalovaná sa dopustila protiprávneho konania, ako ku vzniku škody došlo a kto za túto škodu zodpovedá. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť.
Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal všetky stranami navrhnuté dôkazy s výnimkou výsluchu svedka Y. X., od ktorého dôkazného návrhu žalovaná upustila. Popri výsluchu žalovanej, svedkov por. I. V., nstrž. T. T. I. a N. Č., dokazovaní listinami, ktoré do spisu predložili strany, resp. vyžiadal súd na ich návrh pred pojednávaním, súd vykonal dokazovanie aj správou psychiatričky T.. T. L., ošetrujúcej lekárky žalovanej, ktorá v správe uviedla, že sa môže vyjadriť iba k aktuálnemu stavu žalovanej a stav žalovanej v čase spáchania skutku dňa 03.09.2015 jej nie je známy. Žalovaná sa lieči pre poruchu osobnosti s emočnou instabilitou, syndróm závislosti od alkoholu, depresívne rozlady, pretrvávajú prejavy labilnej emotivity, pocity somatopsychickej insuficiencie, znížená tolerancia záťaže. Abstinencia žalovanej nie je úplná a aktuálny duševný stav pretrváva niekoľko rokov bez podstatnej zmeny.
Ako už súd uviedol na prvom pojednávaní, v danom spore medzi stranami súd považoval s poukazom na ust. § 151 ods. 1 CSP za nesporné skutkové tvrdenia žalobcu, že I. V. vyzval žalovanú, aby opustila bytovku a najmä tvrdenie, že žalovaná jedenkrát udrela I. V. do tváre a tiež, že následne boli voči nej použité hmaty a chvaty a bola následne predbežne zadržaná.
Spornými boli tvrdenia týkajúce sa postupu žalovanej po neuposlúchnutí výzvy na opustenie priestorov, keď žalobca tvrdil, že I. V. žalovanú opakovane vyzval s tým, že sa dopúšťa priestupku proti verejnému poriadku a ak neuposlúchne, budú voči nej použité donucovacie prostriedky. Žalovaná tvrdila, že keď neuposlúchla výzvu na opustenie priestorov, I. V. ju zodvihol za tričko zo schodov a vulgárne jej nadával a buchol ju do ľavej časti hrudníka, načo spadla a keď sa postavila chcela udrieť svojho priateľa Y. X..
Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že žalovaná síce preukázala, že v deň zadržania po skutku jej ošetrujúca lekárka zistila, že má odreninu na koži hrudníka (správa na č.l. 92 spisu), avšak verziu žalovanej, že ju do hrudníka udrel I. V. nepotvrdil žiadny z vypočutých svedkov a žalovanej sa toto tvrdenie nepodarilo preukázať ani inými dôkazmi, rovnako ako jej tvrdenie, že jej I. V. vulgárne nadával. Jej výpoveď je v tomto smere nepostačujúca, respektíve menej dôveryhodná, pretože žalovaná v čase spáchania skutku bola, na rozdiel od svedkov I. V. a T. I., pod značným vplyvom alkoholu, keďže dychová skúška u nej krátko po skutku (11:06 hod.) ukázala prítomnosť alkoholu 1,38 mg/l, kdežto u svedkov bol výsledok skúšky na prítomnosť alkoholu negatívny (zápisy o dychovej skúške na č.l. 10 spisu).
Týmito okolnosťami, teda tým, čo predchádzalo skutku, od ktorého sa odvíja žalovaný nárok (facka žalovanej do tváre zakročujúceho policajta I. V.), sa súd zaoberal s ohľadom na znenie ust. § 176 zákona č. 73/1998 Zb., podľa ktorého služobný úrad sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak policajt utrpel služobný úraz pri služobnom zákroku alebo pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu, zdraviu alebo škody na majetku, pokiaľ policajt tento stav sám úmyselne nevyvolal.
Ak by sa totiž policajt I. V. dopustil konania tvrdeného žalovanou (urážky, vulgárne nadávky, úder do hrudníka) bolo by možné konštatovať, že úraz, ktorý mu vznikol fackou sám vyvolal a zodpovednosť služobného úradu za tento úraz by daná nebola a teda žalovaný nárok by bol nedôvodný.
Keďže v tomto smere žalovaná dôkazné bremeno ohľadne jej tvrdení, že jej I. V. vulgárne nadával, urážal ju a aj udrel, neuniesla, súd vychádzal zo záveru, že služobný úrad v danom prípade za služobný úraz, ktorý utrpel policajt I. V. zodpovedal.
V nadväznosti na to, keďže v konaní nebolo sporné, že žalovaná dala I. V. facku pri jeho služobnom zákroku, súd vychádzal z toho, že žalovaná porušila povinnosť, ktorá jej (ako inej každej osobe) vyplýva z ust. § 415 Občianskeho zákonníka, a to počínať si tak, aby nedochádzalo ku škode na zdraví. Tomu predchádzalo porušenie povinnosti uvedenej v ust. § 34 zákona č. 171/1998 Z.z. o Policajnom zbore, podľa ktorého je každý povinný uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz a požiadavku policajta alebo strpieť výkon jeho oprávnení podľa § 17 až § 33.
Povinnosťou žalovanej bolo na výzvu policajta opustiť priestory. V konaní nebolo sporné, že žalovaná túto prvú výzvu neuposlúchla a následne dala I. V. facku, ktorá mala za následok poškodenie jeho zdravia. Ak niekto niekoho udrie do tváre, nemožno konštatovať, že si počína tak, aby nedošlo ku škode na zdraví.
Porušenie prevenčnej povinnosti žalovanou (ktoré podľa rozhodnutia G. X/XXXX postačuje na založenie zodpovednosti za škodu) malo za následok poškodenie zdravia zakročujúceho policajta I. V.. Túto skutočnosť preukazujú závery znaleckého posudku, ktorý predložil žalobca a ktorý pod č. X/XX vypracoval dňa 15.12.2015 znalec Prof. MUDr. H. V., CSc. z Univerzitnej nemocnice T. (č.l. 12 -22 spisu), ktorý konštatoval, že poranenia I. V. spočívajúce v pomliaždení inej časti hlavy, tváre a ušnice vľavo, ďalej v sensorineurálnej poruche sluchu vľavo ľahkého stupňa, zvonení v ušiach, stave po ušnom šeleste vľavo a poruche funkcie labyrintu vnútorného ucha, vznikli úderom pravej ruky útočníčky otvorenou dlaňou do oblasti ucha vľavo a na ľavú stranu tváre. Znalec tiež uviedol, že mechanizmus zranení zodpovedá údajom uvádzaných poškodeným a svedkami a tento mechanizmus zranení je v súlade so spôsobom ich vzniku (útok inej osoby na tvár poškodeného).
20. Žalobca súdu predložil Lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vydaný podľa zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia dňa 12.10.2015 otorinolaryngológom MUDr. T. C. z Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok, ktorým bola určená výška bodového hodnotenia bolestného na 55 bodov (5 bodov za diagnózu pomliaždenie tváre a 50 bodov za diagnózu otras labyrintu vnútorného ucha).
21. Žalovaná namietala, že výška bolestného je neprimerane vysoká a súd by sa tým mal zaoberať v súvislosti s tým, či tu neexistuje rozpor s dobrými mravmi.
Pokiaľ ide o túto obranu žalovanej, súd ju nemohol za danej dôkaznej situácie vyhodnotiť ako dôvodnú. Určenie bodového ohodnotenia bolestného je odbornou otázkou, ktorú si súd sám vyriešiť nemôže, preto pri jej riešení vychádza z odborného vyjadrenia, resp. znaleckého posudku znalcov, resp. iných, k tomu odborne spôsobilých, osôb. V predmetnom spore žalobca predložil znalecký posudok. Žalovaná súdu nepredložila odborné vyjadrenie, či znalecký posudok, ktorý by závery posudku predloženého žalobcom spochybňovali, resp. takéto dôkazy vykonať v priebehu sporu nenavrhla. Súd potom uzaviera, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia, že žalobcom uplatňovaná výška bolestného je neprimerane vysoká.
Keďže lekár uvedený v odseku 20 tohto odôvodnenia určil výšku bodového ohodnotenia bolestného na 55 bodov, služobný úrad poškodeného I. V. (Krajské riaditeľstvo PZ v Žiline) mu rozhodnutím KRPZ-ZA-
VO2-41-001/2016 zo dňa 14.01.2016 (č.l. 31-33 spisu) priznal náhradu za bolesť vo výške 1.888,- Sk. Táto suma je dvojnásobkom sumy 944,- Eur (55 bodov x 17,16 Eur/1bod po zaokrúhlení podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z.), nakoľko podľa ust. § 173 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., ak bolo policajtovi pri služobnom zákroku spôsobené poškodenie zdravia inou osobou, ktorej konanie smerovalo proti tomuto zákroku, patrí mu náhrada za bolesť v dvojnásobnej výške.
Sumu 1.888,- Eur žalobca vyplatil poškodenému I. V. dňa 14.03.2016 (potvrdenie na č.l. 34 spisu).
Listom zo dňa 04.04.2016 bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie sumy 1.888,- Eur titulom regresného nároku v lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy (č.l. 35 spisu). Žalovaná list prevzala do vlastných rúk dňa 06.04.2015 (č.l. 35 p.v. spisu).
Podľa ust. § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. služobný úrad má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok sociálneho zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania.
Ako už bolo uvedené, súd dospel k záveru, že žalovaná sa dopustila protiprávneho konania tým, že nepočínala tak, aby nevznikla škoda na zdraví policajta I. V., ktorý voči nej vykonával služobný zákrok.
Toto konanie súd vyhodnotil ako zavinené, nie však vo forme úmyslu (ako to konštatoval Okresný úrad Dolný Kubín), ale rovnako ako Okresné riaditeľstvo PZ Dolný Kubín, súd dospel k záveru, že zavinenie žalovanej nemalo formu úmyselnú, a teda nedbanlivostnú. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by vôľou žalovanej bolo porušenie právnej normy. Žalovaná nevedela, že svojím konaním môže takéto porušenie právnej normy spôsobiť, hoci o tom vedieť mala a mohla.
Vzhľadom na takúto formu zavinenia súd využil svoje moderačné právo, ktoré mu vyplýva z ust. § 450 Občianskeho zákonníka. Aplikácia tohto ustanovenia je opodstatnená aj v prípade regresných nárokov (rozhodnutie sp. zn. NS SR 3MCdo/7/2011 z 22.11.2012, ktoré tiež zdôrazňuje, že využitie inštitútu § 450 nemusí v spore nikto navrhnúť). Takisto použitie opatrenia vyplývajúceho z ust. § 450 Občianskeho zákonníka nie je vylúčené ani v prípade, ak bola škoda spôsobená následkom opilstva, aj keď k tomu dôjde iba v celkom mimoriadnych prípadoch (R 50/1991).
Súd daný prípad považoval za osobitý v tom smere, že škodu síce spôsobila osoba, ktorá bola v čase protiprávneho konania pod vplyvom alkoholu, avšak súčasne ide o emočne nestabilnú osobnosť, ktorá trpí viacerými duševnými poruchami (porucha osobnosti, depresia) vrátane syndrómu závislosti na alkohole. Na základe týchto ochorení je plne invalidná, takže jej jediným príjmom je invalidný dôchodok v sume 184,80 Eur (č.l. 62 až 65 spisu) a ide o osobu v materiálnej núdzi, čo preukazuje aj to, že v priebehu konania jej bola priznaná právna pomoc podľa zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Vzhľadom na jej ochorenia je pritom viac než pravdepodobné, že zlepšenie jej finančnej situácie nemožno dôvodne očakávať (k tomu viď správu lekárky citovanú v odseku 10 odôvodnenia).
Žalovanej sa pritom nepodarilo preukázať, že by v čase, kedy sa dopustila protiprávneho konania trpela duševnou poruchou, pre ktorú by nebola schopná ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky
(§ 422 Občianskeho zákonníka). Ak by sa jej to preukázať podarilo, za škodu by nezodpovedala.
Nakoľko však za škodu zodpovedá, súd ju na jej zaplatenie zaviazal, ale vo výške zníženej o polovicu zohľadňujúc jej osobné a majetkové pomery opísané v odseku 30 odôvodnenia. Takýmto rozhodnutím nebude, podľa názoru súdu, neprimerane zasiahnuté do majetkového postavenia žalobcu.
Súd teda žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 944,- Eur, a to spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 22.04.2016 do zaplatenia, keďže žalovaná sa so zaplatením náhrady škody dostala do omeškania dňa 21.04.2016, čo bol 15. deň od doručenia výzvy na jej zaplatenie (bližšie k tomu viď odsek 25 odôvodnenia), a to s poukazom na ust. § 563 Občianskeho zákonníka. Výška priznaného úroku z omeškania sa opiera o ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré súd aplikoval na základe ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Priznané nároky je žalovaná povinná zaplatiť v splátkach vo výške 15,- Eur mesačne pod sankciou straty splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. Súd určil dlhšiu než obvyklú lehotu na splnenie uloženej povinnosti, keď aplikoval ust. § 232 ods. 3 druhá veta zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako “CSP”), pretože príjem žalovanej v podobe invalidného dôchodku v sume 184,80 Eur mesačne jej, podľa názoru súdu, neumožňuje splácať priznanú sumu vo vyššej výške bez toho, aby nebolo ohrozené zabezpečenie jej základných životných potrieb.
35. Vzhľadom na výsledok konania možno konštatovať, že úspechy strán v konaní boli rovnaké a preto súd o trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. CSP tak, že právo na ich náhradu nepriznal žiadnemu z nich.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien.
Dolný Kubín
dňa 30. januára 2017
JUDr. Jana Veselá
sudkyňa